Slovenský Týždenník, september 1948 (III/36-39)

1948-09-05 / No. 36

K o s 1 o ^ ■37 272 2(1 Knižníc i Vys .šlcoly PO"Xnohosp.a iö'S.iniíö. K 0 S r 'C £ Ročník XXXXVI, • Oslo 3ó. Bratislava, Michalská u!. 24. • 5. septembra 1943 WMWHínwiWiifmwni r nZDENNIK ČOMU VERIŤ? ^ (x;í) Ci to i Ty badáte" Zjavdo sa zas Poiji čuuaých ctäýrov a äi--bircdľuzEýtu pi etipo aké Traj budú xíwé piejsi»;íiy a udaiOa.íi a -— ÍSiikoveriú a uerozmýšia­­iúCi ludia dajú ta naozaj piašií a robia zbytočne veci aa Tíastaá škodu. Najviac tývili zptráT majú oa svedomí kupeckí špe­kulanti a šmeáiiárí. ktorí chcú za každú cenu vydrankať a vyvábiť ž ludi pcn-aze a za predražená fažiié pen-äze chcú vy­predať svoje zbytočné tovary zväčša ne­potrebné, ktoré by im ináč zostaiy na krku. A veru upozorňujú nás priatelia, že už dávno nekupovali ľudia toľko nepo­­trebností a kadcfaiíých harabúrd, ako te­raz. Akoby chceli nič nemať, akoby sa chceli zbaviť tých peňazí za každú cenu, len aby ich nemali... A medzitým kšeitári a šmelinári bez­pečne sedia vo svojich pivniciach a záku­tiach, a veselo smejú sa do hrsti, ako dob­re vedia využiť ludw^kú dôverč.vcsť, ktará skorej veri zlému a nesmyslu, ako rozum* nej triezvej pravde. Podobne to bolo ne­dávno aj s chýrmi o tom, že vraj budú zadržiavať niektoré druhy pap.erových peňazí a že pevnú cenu udržia si len ko­vové peniaze, a tak razom kovové mince raizly a bol ich veľký nedostatok. A po­plašným luďom špekulanti a šmelinári ho­vorili- Vidíte, s pen azmi je ne stota, naj­­lepš e je kupovať za ne veci, tovary. Hia, tj sú> kupujte! A ludia kupovali ako diví a neobzerajúc sa na vysoké ceny, a ani na um im nenapadlo všimnúť si, že ti špeku* lanti tie ,,zn£bezpečené“ peniaze bez strachu a radi prijímajú a hromadia..« Nuž, taká je tá ľudská poplašencsťl Ale pritom, pravdr, je to, že íinančné úrady by bývalý ozá) museli niektoré pemaze zameniť a vydať nové — totiž náhradu za t,e kovové, ktoré ľudia nerozumne po­­ulirývali. Bol by teda ten hlúpy poplach donútil úrady k takej zmene, aby bolo čím platiť ▼ drobných peniazoch... Ale medzitým poplašení ludia zas dostali rof zum, drobné peniaze sa zasa objavily, a tak nemusely byť vyhlásené za ncplatné-To isté je so zprávaml že vraj bude sní­­žená cena peňazí (to zas širia tí ludia- čo ich chcú z ludí vylákať!). Prečo? Aby Vari všetko zas muselo zdražiť^ Aby sa musely premieňať ceny všetkého, mzdy, platy a __ pomer našich peňazí k zahra­ničným? Kto by z toho mal osoh? Stát^ Nie, ten by mal z toho len škodu. Ci pra* cuúcs obyvatelstvoí Nie, tiež by malo íbá škedu. Nuž, povejfetc, — načo by to teda bolo a komu kvôli? Zdá sa, Ž0 jeden druh šepkaných zpráv prestáva, a to — prcdpovedaicie vojny­­ktorá už-už vraj má vypuknúť. Posledný prorokúvaný termín je 12. september a tea že potvrdzuje í tá veštkyňa, ku ktorej ej ludia Tukovej vlády chodili vyzvedať sa, aký bude ich osud (ale pra vdu sá veru nedozvedeli). Druhá chýry zas vysvetíujú, že záp. mocností boly vcimi prekvapené »eobyčajac zdokonalenými sovietskymi tryskovýmí lietadlami tak veľkej rýchlosti, že pri lete ani nev-dno ich tvar- ale iba jasn.tcmnú čiaru, kade letely: treba vraj t da dočkať, až zas na západe nájdu dflčo rovnocenného. Zprávy a šepkania sa roja, roja, ale vojnové proroctvá odkladajú dfa* Irkó i tí čudáci čo myslia, že by im niesla spasenie. V záplave toho všetkého treba zacho­vať Ir czvu myseľ, a predovšetkým — ne­dať sa zneužívať a zbytočne plašiť k vlast­nej škode a na vlastné zahanbenie. Len f í ťpr mne pripomeňme, koľko takých a p. dobných prcpagačnýcÄ a špekul^t­­ťk'ch chýrov sme všetci počuli najma prí behom posledného poldruha roka (a tým v ec od tohoročného lebmára, a uváž­me, že všetky od prvého do posledného bo*V idošfé a zahanbiíy tých, kto ich s dô'cži‘cu tvárou rozširovali, V skut'5čn''stí svet vie, že prítomné po­loženie je také, že vojna byť nemôže. Okrem vojnových štváčov amerických niet nikoho, kto by naozaj chcel bojovať a kto by veril, žc vecí v Europe (s Nemec­kom) a v AzU (s Cínon) sú k vojne pripra-vené a zrelé. Preto búl tiež márny ptoplacb okolo udalostí v Berlíne- ktoré sa dejú proti vôii západných mocností práve tak akra vyriešenie moci nad Dunajom. A tak veriť možno a veriť hodno tým ned vokým. ale triezvym a pravdivým sku'očnostŕatn: hoi^prdárskej mocne rastú­cej spo'uprácí a vzá'omneí pomoci našich Iijdovodemckratických štátov, ktorá po­­■ilňuíe a dvíha i oaša výrobu, možno ve­riť dobrým následkom našej priaznivej úrody a velkýsa polirokom v sptriemj-sel­­není Sloveaslca, lebo to sú skutočnosti, ktoré nikto nemôže odtajiť. A neodtají ani to, žc základná náprava pomeru Slo­vákov a Cechov pomocou novej spravod­livé? ústavy Republiky zaručuje nám také postavenie v štáte i vo svete, žs stala sa pevnou a trvalou zárukou našej lepšej a bezpečnej budúcnosti, j ^ Kolice 29. augusta Í948, v deň 4. výročia Slovenského národného povstania. Defilé mes­tom. Slávne povsfgnie síovenskéHo Tuclu; Nástup na novej ceste budovania Oslavy národného povstania v znamení riešenia úlohy dneska — Snemovanie odborových sväzov Z prejavu predsedu vlády na oslavách v Košiciach Pozomosf celej verejnosti bola v týchto dňoch upretá na metropolu nášho východu, K<^ice, hde boly od 27. do 29. augusta veľkolepé a naozaj dôstojné oslavy štvrtého výročia Slovenského národného povstania. Do Košíc sa pri tejto príležitosti sišly desaťtisíce uvedoimelého sloven­ského ľudu, medzi nimi tisice bojovníkov povstania a aj skoro všetci význační predstavitelia náš­ho politického života, na čele s predsedom vlády Antonom Zápotockým a podpredsedom vlády V. Širokým. Tohoročné oslavy povstania vyznely, ako nové mohu'né priznanie nášho ľudu k vše­tkým vedücim násadám Slovenského národného povstania; Správne vystihol predseda SP Dr. G, Husák náladu a mySiieky de.saťtisícov maniľestantov, keď vyhlásil, že nikto a nič nás nedostane od povstaleckej línie našej politiky. , Už v sobotu pired večerom boly Košice prepí­nané. Prie^ti'aimýmd ulicami, ozdobenými zápla­vou zástav a výstižných transparentov, prúdily Ufcatvične tisíce ľudí. Nezabudnuteľným zostane pre účastníkov košických osláv sobotňajší večer, kedy na reprezentačnom Legionárskom námestí nepretržite fungoval afarbená fontána, podobná známej fontána na pražskej pôdolrOspodársfeej výstave ktorá sem po celý večer priťahovala nielen desaťtisíce vidiedkych návštevníkov, ale košických obyvateľov. V nedeľu ráno priviezly vlaky ďalšie tísfce, účastníkov osláv.. Po privítaní proidsedu Národné­ho shromaždenia Dr, Johna a predsedu vlády A­­Zápolockého, ktorí prišli v nedeľu do Košíc ráno o pol deviatej, sišla sa vo veľkej sále okresnej správnej komisie, v ktorej pred troma rofcmi po_ prvý raz odznel známy košický vládny program. Slovenská národná rada na svoje slávnostné za­sadnutie, aby iwerokcívala a scliválila návrh po­slanca Fraňa Kráľa a spoločníkov na odhlasova­nie Juibile,fnej deklarátíe Slovenskej národnej ra­dy. Prj tejto príležitosti sa prihlásil o slovo po­vereník informácií Dr. Ondrej Pavlik, ktorý po­vedal závažný prejav, podrobne osvetľujúci slo­­vem.s.ký politický vývin od povstania r. 1848 a 1849, prízvukujúc, iže to bola nešťastná šovinás­­tiaká maďarská politika — Kossúthova — ktorá zdeformovala slovenský vývin a určila mu svojou nevraživou národnostnou politikou iný smer, než pôvodne sledoval. Po odhalení základného kameňa pre pojmnllc Neznámemu protifašistickému bojovníkovi, »hro­­nraždily sa desaťtisícové masy na obrovskom Le. gionárskOni námestí, aby manifestovaly »voju vernosť zásadám Slovenského národného povsta­nia. Na slávostnej tribúne zaujali miesta vedúci verejní činitelia, medzi nimi predseda NS Dr, John, predseda vlády Zápobocký, podpredsedovia vlády Široký a Sevčík, minister generál Svoboda, (Pokračovanie na 4, atrane). Kčs 3.­ jubilejná deklarácia SNR Na sláviwisrtnoim zasadnutí poslsmcov SNR v Košiciach, pri príležitosii osláv 4. výročia SIo­­venslcého národného povstania prirjaii túto úsr klaráciu: „Slovenská národná rada pat oslave 4. výročia Slovenského nái-oáného povstania a storočiiica Slovenského povstania roku 1848/49, preniknutá historickým povedomím o zabezpeční národných, piolitických, hoispodárskych, sociáiinych a kultúr­nych práv sLovenakého ľud.u v ľudovodemokra­tickej Ceskoslovearskej republilc«, vzdáva úctu a vďaku všetkým šľachetným bĎijovn&om, priná­šajúcim v storočí zápasov žertvu majotku, osob­ného šťastia, utrpenia a živoinv za vec národa. Československej republiky, humanity a sociálne­ho pokroku. Skláňa sa pred pamiatkou buditeľov, ktorí td­­etóriou slovenského národa, veľkou úlohou Slo­vanstva vo svete, láskou k rodnému jazyku, úctou k ľudskosti, nenávisťou k tyrandd a pod­danstvu kriesdli národné povedomie slovenského ľudu. Zdôrazňuje nehynúce dielo Ľudovíta Štúra a jeho druhov, ktorí napkíiH národnú myšlienku pokrokovým programom politldrým, sociálnym i kultúrnym. S úctou spomína na generáciu matičnú a hla­­slstickú, prispevšáu programom praktickej praca k záchrane národa a k rozvoOu jeľio povedomiu, i na prvé úsilia socialistických buditeľov, ktorí vytýčením triednych poitrieb pracujúceho ľudu na Slovensku naznačil jedine bezpečný základ záchovy národa i jeho rozvoja. Zastavuje sa pred pamiatkou veľkých obetí bojovníkov prvej sve­tovej vojny,, ktorí rozdrúzganím feudálnej mo­narchie rakúsko-uhorskej dosiahli, opretí o boj českého ľudu, slobodu nááho národa a pripravili predpoklady pre jej zdravý vývin v Českoslo­venskej republike. Na večné časy pripomína národu slovenskému príkladné činy hrdinských bojovníkov proti fa­šistickým olťupantom a ich domácim pomáhačom, ako aj slávne boOe povstalcov z rolcu 1944—43, ktorí verní tradícii tvrdých sociálnych zápasov medzi dvoma svetovými vojnami a verní odka­zom veľkej októbrovej revolúcie v čele drobné­ho slovenského ľudu a za účasti všeÄýcjh poliro­­kových složiek národa, v epoche víťazstva postu­pu hrdinskej sovietskej armády, dovŕšili oslo?x>­­denie slovenského ľudu, obnovili Československú republiku, ako štát ludovodemokratioký a pri­pravili spolu s ľudom českým cestu k sociidianu v našom spoločnom štáte. Slovenslcá národná rada, predchnutá smyslcm tragickej 1 víťaznej histórie slovenského národa, choejúc i)okračovať v jej slávnom a záväznom odkaze, pripomína každému Slovákovi, že kedy­koľvek náš národ spájal alebo opieral osudy o zpiatočnioke sily, vždy utrpel ťažké škody. Tra­gický záver Slovenského povstania pred sto rok­mi, opustenie ľudového programu v desaťročiach nasledujúcich a naiimä na úsvite našej národnej slobody po prvej svetovej vojne, zločinné spá­janie slovenských osudov s teinným fašistickým imperializmom v období druhej svetovej vojny BÚ varovnou výstrahou. K slobodnému a plnému rozvoju rozbiehal sa všalc náš národ vždy vtedy, keď svoje ciele spojoval s pokrokom doma l vo svete a vstúpil do obdobia svojho rozkvetu, keď sily zpiatočnícke a protiTudové boly porazené vl­­fazstvom pokrokových sü v čele so sociaHstiokým Sovietskym sväzom. Slovenská národná rada zaväzuje na preto v mene slovenského národa, že bude strážkyňou pokrokových a ľudových tradícií, ktoré sú pred­pokladom blahobytu slovenského národa. Vyhla­­su.le, že rudovodemokratická Československá re­publika, ktorá zabezp'Sčila siov€in,sl!:ému ľudu v.šetky jeho práva politické, sociálne i kultúrne, je jediným domovom slovenského národa a že ľud slovenský v bratskom sväzku s ľudom če­­s'cým chce tento spoločný štát upevňovať a rve­­ľadovt. Jedinú záruku šťastnej budúcnosti slo­venského a českého národa vidí v dôslednej vlá­de ľudu a v rozvoji jeho tvorivých síl v smys’e pokrokového, humánneho a socialistického spo­ločenského zriadenia. V nezlomnej vernosti k Ideám povstania želá sl nerozlučiteľné spoje­nectvo so Sovietskym sväzom, všetkými slovan­skými a pokrokovými národmi na upevnenie mieru a šťastia celého ľudstva. Slovenská národná rada, súic hlboko presved­čená o správnosti týchto osudových smerníc slo­venskej histórie, poldadá zásady tejto deklarácie za záväzné pre seba i pre slovenský ľud na več­né čaisy. V KoSliclaoh 29. »augusta 1048." AKO SA RT.vt nVO.TROkVf RLAN ELEKTRIFIKÁCIE OBCI rtvoitročný plán tkladá elektrfeác'u l.?W0 obcí v ce'ej Reipvblke, z toiho v roku Ii9ti3 749 obcí, Z tohto eeUrového nláim pripadá na české kra­­jiny l.OáO obci ftohto roku STÍ) »: na Slovensko 300 olbcí) * toho na rok ItMß nriin,á''.efi 170 obcO. Tento celkový plán bol dp*en?tz aolnený na 87.3% — to zn,?fnená, že eleVrizárto bola pre­vodná v 9013 obciadh fzoistáva ešto 142 obcO. Etok­­trfosťtoý plán v rcScu 194S bol jPoTnený po, 40%, t. 1. doteraz bolo elelrtrizoraných 307 obcí. Na S’.ovenďcu bol doteraz ceVwve splnený plán m 87.3%, keďže eleťdrlzácia bola uskidoč­­nemá v 1S3 obetedh. V prvom polroku 1940 bol* e’dlrtrlTActa mtocná *a 33.7%, lebo bolo ele&U- fikovonýfth 80 obcí. V čf^dkýoh 5<rat4n«ch bol plán t prvom potw ku mlnený na 4’3.3%. t. j. bolo, prevedená elek­­trizáela v W7 obciach. Ce'kové orocentá spl.pe­­dvo'jíočniho Plánu v českých fcraitaách 6lal »a«», i ^ m •fetb ■: i! J .! :I I! ■

Next