Slovenský Týždenník, december 1948 (III/49-52)
1948-12-05 / No. 49
Ročník XLVI. • Číslo 49. Bratislava, Michalská ul. 24. • 5. decembra 1948 TnDENMK Ceny, mzdy, platy, výroba - a to naše živobytie... v.Com sa POUCtMĽ od PRESEDU vlády ZÄPOTOCKÉHO. ~ »dobrí si buďme, a — PRAVDU SI VRAVME!« (X) Kto si pozornejšie všíma verejných f prejavov našich politikov a šlálnikov, len ; už dlho badá, že zpoinedzi nich má najviacej gurážu a otvorenosti ministerský predseda Anton Zápotovký: ten priamo a bezohladne povie pravdu i vtedy, ked vie, že bude tisícom a fmárl i státisícom nemilá, ale — kaMý jeho výklad a prejav eleiig h odstráneniu dákeho zla a k ozajstnej náprave. Vyšiel z robotníckeho stavu, pozná ťažkú prácu z vlastnej skúsenosti a od mala naučil sa pomenovať veci a konanie ľudí pravým ráznym slovom, bez ■výkrutiek a okrašlovania. A preto je ho vždy hodno sledovať s ofozvláštnou pozornosťou. Zápotocký je i hlavou »ROH«, ktoré združuje Všetko organizované r<r botnictvo a zamestnanectvo republiky, j a preto jeho slová majú tým väčší význam j * a váhu. HOVORIL K >ÜROr i i ■ IVedsoda Zápotocký predniesiol svoj závažný prejav v stredu minulý týždeá v pražskom Rádiopaláci Ústrednej rade odborov a otvorene v ňom odhalil a vyložil našu Týrcámu a hospodársku situáciu v štáte a v našom položení medzi národmi. V úvode poukázal na vojnových porážkach Camkajšfdcovýcli zpiaitočníkov v Čine, že ani čínsky Ind nebude znášať kapitalistické vykorisťovanie, a na prípade nešťastnej Francie objasnil, do akej pohromy dostane sa i velký a kedysi mocný nárcki vdedy, keď dopusti, aby bo pantiká vláda vtiahla do drápov pažravého veľkokapitálu Ameriky. To je výstraJia pre celý svet. iáASA vYroba a naše Nádeje Pred vojnou bolo nás v Republike asi 15 milidnov a teraz po odstránení Nemcov je nás približne 12 urittónov a predsia sme si sami nrči'li povinnosť dorobit a dopestovať všetkých výrotikov a potrieb viaic ako prv i s tými Nemcami- Prečo? Pre tri príčiijy: 1. lebo sme vedeli, že za dlhú doibu vojny sa nuioho výroby zanedbalo a mnoho hodnôt, výrobkov, stavieb ia potrieb životných zničilo, to treba nahradiť; 2. prelo, že sme boli ťažko poškodení suchom a neúrodou a 3. preto, že treba, aby v budúcnosti všetko obyvateľstvo mohlo lepšie žiť, aby teda malo »vyššiu životnú mieru«. Ci sme to už docielili? Predseda vlády Zápotocký zisťuje: v prvom povojnovom štvrťroku 1946 mali sme v priemysle (so stavebníctvom) zaanesbnaných 1,187.600 osôb, ale tohoto roku 1948, mali sme v ňom v druhom štvrťroku už 1,412.500 zamestnaných, a — teraz v októbri dorobili sme v priemysle viac ako roku 1937, (110 a tri desatiny percenta), keď sme mali i tie tri milióny Nemcov u nás. A to je toľko, koľko sme potrebovali docieliť. Prečo teda nemôže byť už teraz lepšie? Preto, že v roku 1945 následkoim vojnových udalostí a škôd dorábali sme veľmi málo, začiatkom roku 1946 tiež ešte len 65 percent, a že veľmi mnoho práce muselo sa venovať obnove toho, čo vojna zničila alebo zanedbala; potrebné bolo platiť našimi tovarmi i tie potraviny, ktoré nám v neúrodnom roku chýbaly, a ktoré by nám ináč doma narástly. Preto terajšia veFmi dobrá výrobnost musí dlhší čas trvať, aby bolo tých potrieb toľko, koľko má byť; veľký počiatok sa už podaril a výsledky prídu. MZDY, PLATY A CENY O mzdách sme si už raz povedali tú pravdu: 1 náš priemysel všade musi dobre zarábať, viac dorobiť a pritom zmenšovať zl)ytočné výrobné ztraty a nepotrebné vý(iavk}% len tak sa zväčší národný dôchodok. Je pravda, že mzdy a platy u nás vzrastaly rýchlejšie ako výroba, vj'sledok práce. Na príklad za prvý štvrťrok 1946 vyplatilo sa na mzdách a platoch (okrúhlel 8.793 miliónov Kčs, a v druliom štvrťroku 1948 už 15.133 miliónov Kčs. Keby sa v tomto pomere bola zväčšila výrobnost. bolo by dobre, ale to sa nest.alo, leim mzdy a platy vzrástly teMo o 70 percent, ale hoľ^n"*q doroihen'' "li 1 >v;*rov a polnet» len u 50 percent. A o.áve Ucha lepšou organizáciou výrobnosli doplnit a nahradiť. nove práva, nové povinnosti PENZIE Mýslime aj na to, že od 1. októbra ide sa pravidelne vyplácať penzijný dôchodok íisi 100.000 potrebným ľuďom, čo dosiaľ tento nárok nemali. Keby každý obdržal len tú najnižšiu čiastku 8.400 Kčs ročne, je to 840 miliónov. To chceme ľuďom i ďalej zabezpečiť a aj to závisí na našej práci. ŠMELINA, ŠMELINA Prevedieme tisíce a tisíce zamestnancov do inej, produktívne užitočnejšej práce, ale bez toho, že by z toho mali škodu alebo dáku ujmu, alebo horšie výhľady do budúcnosti. Nám záleží na tom, aby Y riadnych prídeloch potravín a iných vecí mohli byt ľudia lepšie uspokojení, ale kým je ešte na jednej strane nedostatok výrPbkov a potrieb, a na druhej strane u premnohých ľudí prebytok kúpnej sily (peňazí), dovtedy nedá sa šmelinárenie celkom zaraziť, i keď ho budeme ešte tvrdšie a ráznejšie trestať a prenasledovať. To je najhoršia ťarcha pre štátne hospodárenie lebo zisky z čierneho obchodu (zo šmeliny) idú clo vrecák súkromných špekulantov a škodia tak verejnosti ako aj štátu. Verejná akcia s tými VIANOCnVMI B.UJCKAMI je prvý pokus zasiahnuť šmelinárom do ich rozpočtu a vytrhnú f aspoň niektoré veci z ich vplyvu, aby aspoň, štát mal výhdu ci z ich vplyvu, aby aspoň štát mal výhodu že,sa, či a ako sa to podarí, ale rozhodne podujme sa v tomto smere aj iná rozsiahlej.šía akcia. Keď štát bude mat výhodu (a nie šmelinári), bude to naostatok k dobrú všetkých. TISÍCE DARERAKOV PROTI MILIÓNOM STATOČNÝCH XesiPbodno naďalej dopustiť, že by vo výrphnej práci nesvedomití ľudia leňošili (Pokračovanie na 2. strane.) Úlohy nášho refníclva do budúcnosti z PREJAVU PREZIDENTA REPUBLIKY NA ZASADNUTÍ ÚSTREDNÉHO VÝBORU KSČ. Na zasadaní Ústredného -vÝboíra KSC prehovoril prezident Republiky Klement Gottwaíd medzí iným aj o našej pofnohospodárskej politike, ako ju musíme a budeme robiť na našich dedinách. Zacberajúc sa situáciou na našom vidieku pripomenul že zvlášť pre naše pofnohospwlárstvo piati upozornenie, že akékolvek náhlenie b.v pre nás mohlo b.vť veľmi škodlivŕ. Teraz máme pred sebou úlohn obmedzovania a zatlačevania kapitalistiehÝch živlov v každom odbore hospodárskeho života. Zatiaľ ešte nemôžeme hovoriť o likvidácii kapitalistických živlov v poľnohospodárstve. Bolo by chybou, keby sme veci videli inak a keby sme konali prenáhlene. Z týchto vyplýva pre nás nutnosť podnllcnúť také kroky, ktoré by nám zaistily predpoklady k ďalšiemu budovaniu socializmu na dedine. Povedal, že predovšetkým sa musíme pričiniť o zaistenie a zlepšenie zásobovania, najmä výživy. Musíme ešte vypäť svoje sily k dokončeniu dvojročnioe s čo najúspešnejšiemu začiailin päťročnice. Zaoberajúc sa vý-kupom poľnohospodárskych produktov, povedal: „Musíme pri výkupoch poľnoho.spodárskych výrobkov na vidieku dbať na to, aby viac dávali veľkí, aby sa uľahčilo malým. Povinné dodávky musíme rozvrhovať podľa výmery pôdy a tie isté hľadiská musíme sledovať aj v politilie daň., cenovej prídelovej. Čoskoro musíme prikročiť k tomu, aby sme prednostne zásobovali pracujúcich a aby sme odbúrali rovnostórstvo, ktoré doteraz sta valo všetkých do jedného radu. To dotlaľ, kým prídelové hospodárstvo bude ešte nutné. .Teďna z najdôležitejších úloh bude rozšírenie pevne materiálne-tcchníckej základne nášho poľnohos podárstva- Bude to hustá sieť štátn.vch traktoro Tých staníc, verejných výkrmní bravov ako ostatného dobytka a hydiny. V nijakom prípade však nesmieme zabúda na podporu družstevníctva, predovšetkým nrc spoločnú výrebu a pričiniť sa o to, aby v nich rozhodoval dobrý a stredný roľník. Vždy sa všal mu.síme starať o to, aby dedinské vrstvy na vi dícku plnďi do dôsledkov všetky štátne a ve rejwé povŤnnosti.“ To sú slová, ktoré v budúcnosti budú upčo vať líniu našej poľnohospodárshkej politiky. Vereiní zamestnanci do priemys’u Presunom do výrob yodbyrokratizujeme štátnu a verejnú správu. Veľa sa u nás vravelo o tom, že štátna a verejná správa zamestnáva neúnosné množstvo zamestnancov a takto sa stáva aparátom ťažkopádnym a, možno povedať, byrokratickým. V týchto dňoch dostáva sa na pretrais otázka premiestenia prebytočných pracovných síl zo štátnej a verejnej správy do takých odvetví, kde je týchto síl nedostaň k. Pr^’ý krok k tomu urobilo Ministerstvo sociálnej starostlivosti, ktoré preraďuje dňom 1. decembra 80 zames-aancov do výroby, čo je z celkového množstva zamestnancov asi 8°/«. Minister sociálnej starostlivosti Erban vytýčil aj smernice pre toto preradenie, pričom zdôraznil, že u nás nerieši sa prechod pracovných síl z jedného úseku do druhého po spôsoboch kapitalistických, kedy prebyvárdzať pri zachovaní všetkých predpisov a zä ujmov. Predovšetkým bude sa treba postara o to, aby sa preradením zamestnancov vo yýro be dobre vodilo, aby sa dostali iba na také mle sto, ktoré môžu riadne zastávať. Predbežne pla tia predpisy, že do výroby možno preradiť ve rejných zamestnancov na rok, pripadne na dva. V.vber zamestnancov, ktorí nemajú odisť do vi roby bude sa prevádzať starostlivo a takým spôsobom, aby ho mohli sledovať a kontroľova podľa možnosti všetci zamestnanci. Preradení zamestnanci si budú môcť určiť, kde a ako b chceli vo výrobe pracovať. Predovšetkým odid do výroby tí, ktorí už vo výrobe pracovali ktorí nestratili úplne kvalifikáciu a v úrade ni I sú nepostrádateľni. O primerané prostredie bu tok pracovných síl viedol k nezamestnanosti, j de postarané. K presunom okrem úradov dôjd ale že toto riešenie presunu pracovných síl aj vo väčších podnikoch, kde vlastne dôjd z jedného odvetvia do druhého bude sa pre- | k presunom vo vnútri závodov. Nové riešonie návratu Mad'arsv z C’ech na Slovens^ Minister pôdohospodárstva Búriš a minister sociálnej starostlivosti Erban vydávajú výzvu k občanom maďarskej národnosti, ktorí pred časom odišli 70 Slovenska pracovať do českých krajín, i ' Podľa výzvy oboch ministrov je umožnené vrátiť | Sa občanom maďarskej národnosti pracujúcim v j Čechách, na Slovensko. V úvode výzvy sa hovorí, že presun občanov maďarskej národnosti do českých krajín sa stal predovšetkým preto, lebo nedostatok pracovných síl sa pociťoval práve v českej pôdohospodárskej výrobe. Niektorí občania maďaiskej národnosti sa dobre osvedčili a mnohi si už v tom-to prostredí tak zvykli, že pomýšľajú tam zcsteť. Ministerstvo pôdohospodárstva im výjde v ústrety a piideli im poí'nchospodársVe usadlosti. pôdu i budovy. Tí. ktorí pomýšľajú zostať naďalej v Čechách, môžu si ihneď podať žiadosť i i o prídel pôdy n-> tižrrtí.iom pozemkovem fonde ■ v Prah?. M'itisler-'”') rôťokospoí'rrlvT rr'"o ú?n I aby zásľerrri túto v c si vyt*av9i cre' -•? «o zna- 1 mená, aby sa osobne dostavili na úrad) na > Národnom pozemkovom fonde. Tí z maďarskýc Občanov, ktorí chcú pracovať v piiomysla. ma sa prihlásiť na Úrade ochrany práca, ktorý ic zadelí na vhodné miesto. Ostatní poVnohospodárs robotníci, ktorí nemajú v úmysle osadiť sa v če kých krajinách, môžu sa v čase od 1. jan. do 3 apríla 1949 vráltf na Slovensko. Toto presídlení bude sa prevádzať hromadne a štát uhradí ce fovtié. Tí, ktorí sa nebudú môcť vrátiť na svo; usadlostí, ktoré na Slovensku zanechali, dostaň usadlosti hromadne s rovnakou ba I väčáoii výme rou pôdy. Slovenské úrady pracui’í na tom ab všetkým vrátivším sa maďarským občanom z Ciee zabezpečila ss slušná existcsncia. Ďalej sa vyz kyrty, a’uv calá akcia sa prev-adla orqaiwiovaf a bez ban í ft ' '-hkoľvek prieťahov. M>n'strí Búriš a E s čs. verejnosťou očakávejii, fe vajiž, i 'yčkali na výzvu úradov a úradné po nať,.ŕíanla, p-scujúci tnrsz y Čechách za cho’jr'>í ’■■c‘-illrrivFn'> p' o sa n-‘í j na riadnyc občanov ľudovodemokraticKej Rapub'ikjt« Kčs 3. Deväťdesiat tisíc slovenských rodín dostalo prídel pôdy Rozhovor s povereníkom pôdohospodárstva Slovanské poľnohospodárstvo prežíva tcraz urýchlený prechod k pokrokovému, plánovanému a socializujúcemu gazdovaniu. Povereník pôdohospodárstva a pozemkovej reformy Dr. M. Falťan odpovedal bratislavskému redaktorovi »Lidových novín« na niekoľko otázok, osvetľujúcich tieto súčasné snahy Slovenska. Aké podmienky boly pre pozemkovú reformu na Slovensku a ako bola prevedená T Ako je známe, pred februárom bolo na Slovenku Povereníctvo pôdohospodár.stva v rukách demokratickej strany, ktorej politika bola v rozpore s vládnou politikou. Zatiaľ čo sa v českých krajinách ĎuriSove zásady, síce po ťažkých bojoch, nakoniec predsa len uviedly do života, na Slovensku sa zásady novej roľníckej politiky neprevádzaly, alebo sa uskutočnily len čiastočne. Až do februára vykonalo sa teda v pozemkovej reforme na Slovensku veľmi málo a čo sa vykonalo, bolo výsledkom boja drobného roľníckeho ľudu proti vtedajšiemu Povereníctvu pôdohospodárstva. Prieťahy v uskutočňovaní pozemkovej reformy boly zárodkom politických kríz a ohrožovaly i lospodársku konsolidáciu. I>S pokúsila ra odšvindlovať pozemkovú reformu, no roľníci opierajúci sa o silnú roootnícku triedu jej tieto zámery prekazili. Až po februári sa sľuby dávané roľníkom už tridsať rokov splnily. Najlepším dôkazom teakčnej roľníckej politiky DS je .skutočnosť, že demokratickou stranou ovládané povereníctvo vydalo za tri roky len 7045 vlastnickycli výmerov, a to až v posledných mesiacoch pod tlakom roľníckeho ľudu. V niekoľkých mesiacoch po februári vystavilo sa viac ako 80.000 vlastníckych výmerov. Pozemková reforma sa dotkla skoro milióna hektárov pôdy. t. j. temer v, všetkej pôdy ná Slovensku; fiOO.OOO ha bolo konfi.ákátov, 300.000 ha spadalo do revízie prvej pozemkovej reformy a niekoľko desiatok tisíc ha sa vykúpi. Zhruba 90.000 rodín dostalo prídel pôd.y. Prídel obnäša priemerne dva hektáre, asi fOOO rodín, ktoré kolonizovaly do južného pohraničiadostaly však priemerne 8.9 ha. Podstatná časť skonfiškovanej pôdy drobných Maďarov nebola pridelená a bude teraz z konfiškácie vjA-otá. Jo nesporné, že bez prevedenia pozemkovej reformy by sme nemohli získať dôveru malých a stredných roľníkov a nemohli by sme prikročiť k riešeniu ďalších problémov zvyšovania výroby, a zavádzania vyšších výrobných foriem do nášho pôdohospodárstva. Od výkupu poľnohospodárskych produktov s'ivisi výživa pracujúcich. Ako a kedy sa organizoval výkup na Slovensku f Vo výkupe bol na Slovensku vývoj proti českým krajinám odlišný, a to už od rozbitia prvej republiky. Po oslobodení zastávali predstavitelia DS na Povereníctve pôdoho.spodárstva liberáli stické stanovisko vo výkupe i distribúcii, takže až po februári sme mohli prikročiť k plánovaným opatreniam. Kontingenty obilia, mlieka i vajec sa rozpísaly až po februári a je samozrejmé, že sme narážali pritom na ťažkosti. Nemali sme potrebný aparát, chýbal štatistický podklad pre rozpis a zápasilo sa so špekuláciou. Usilujeme sa, aby sme zaviedli jednotný výkup i distribučný systém v celej republike, a to ako v záujme zaistenia výživy pracujúcich, tak aj v záujme plánovitého usmernenia poľnohosi^odárskej výroby a spravodlivého rozvrhnutia dodávkových povinností. I keď máme dosiaľ značné nedostatky vo výkupe mäsa, mlieka a vajec, docielili sme pekný úspech v dodávkach obilia a zlepšuje sa i výkup dobytka. Mnohí ľudia sa domnievajú, že kontingenty, predpisované na Slovensku sú nižšie ako v Čechách. Ako je tomu v skutočnosti? Treba upozorniť na skutočnosť, že pôdohospodárska výroba je nielen na roľníka, ale aj na jedného občana vôbec na Slovensku nižšia, ako v Čechách. Je pravda, že Slovensko bolo za prvej republiky prebytkovou krajinou poľnohospodárskych produktov. Tento stav však spôsobila nízka spotreba všetkého obyvateľstvíi. Zatiaľ čo v Čechách bol v r. 1937 priemerný výnos na ha 20.4 q, dosiahlo Slovensko len 12 q na ha; spôsobila to horšia kvalita pôdy, jej väčšia rozdrobenosť a extenzívne hospodárenie. Podobný stav bol aj vo výrobe živočíšnej. Našou hlavnou úlohou je preto zvýšenie produkcie. Operačný plán na r. 1949 plánuje zvýšenie výnosu u pšenice z 12 q na 15 q, u raži z 9.5 q na 14 q oproti rokom predvojnovým, zatiaľ čo v českých kraiinách sa plán zhruba uspokojuje s doterajšími výnosmi, Aj keď však dosiahneme značného zvýšenia, predpokladaného plánom, bude produkcia obilia, pripadajúca na jedného obyvateľa, na Slovensku tá istá, ako v Čechách. Ak však berieme do úvahy nižší výnos, t. j. väčšiu potrebu osii a a relatívne väčší počet samozásobiteľov (v Čechách 21% všetkého obyvateľstva, ňa Slovénsku 47%) bude i pri podstatnom zvýšení produkcie pripadať na jedného neroľnlclceho obyvateľa menej obilia alio v Čechách. Analogicky je stav aj vo výrobe živočíšnej. Aj tu sa plánuje väčšie zvýšenie ako v Čechách, množstvo produktov, pripadajúce na jedného obyvateľa bude však i pó splnení plánu menšie ako v Čechách. V českých XPokračovanie na 4. str.)