Slovenský Týždenník, januar 1949 (IV/1-5)

1949-01-02 / No. 1

-2í 9 U f N­ Č.1889 PV. 1589 UNQRKT TIZDENIK ročník XLVI. • Číslo 1, Bratislava, Michalská ul. 24. • 2. januára 1949 Kčs 3.— Šetri, gazdu} do nového roku „Šetri gazduj**, Bapemiiia Janka nášho mamička, „babka k babke, budú ka|»ce a bude 1 rtdička!** Šetri, gazduj a ukladaj š^ták, halier do bankj. T novom roku kúpiš za m oblek, kiobúk, topánky I** „2!aifo**, — Janko odpovedá, „kúpim potom cukríky?** „Jaj, pamätaj, labužnfctvo, mlsnosf, to sú zlozvyky! Do banky si ulož groše, tam narastú za roky k usporeným tvojim vkladom I z úrokov úroky!** . 8. S.' to h.< DO NOVÉHO ROKU (x) Do nového roku -r- i novftai ai-Täký }e üen život ľudský, io málo veru je v svete ľudi, ktorí by |i na sklonku starého roku povedali, že by ho chceli pre­­it ešte raz... Ale naoiMŰu každý T«»ri a íla, že azda ten nový dá mu to, ío starý 'taz*l, lat zabudtl, že napraví. So starý pokaz* I že v novom roku prežije lepši šfaslnefši Osud a ten životov zdar, kt>rv si každý ^eH. Keď sa človek v duchu pozrie nazad ua tie ročné skúsenosti, badá, že boly tam aké udalosti, ktoré nezévisely na jeho ■-ôla, napríklad choroby, smrtné prípady, •íiešfastia v hospodárstve alebo v Inom podnikaní alebo v mnohých dejstvách po­litického, hfspodárskeho'a vôbec verejné­ho pivota. Ale každý máme v svojom srdci lebo v svedomí hl»s, ktorý bv nám vedel oovedaf! Hľa, toto alebo toto si sám ^ vlastnej viny zle nrob'l, tomu alebo iné­­nu zlu si sa mohol vyhnúf, keby si bol 5»očúvaS výstrahy zdravého rrznmu alebo upozorňovanie svojich najbližších alebo vikúsenosti ľudi rozhľadených a rožváž­­á vch, a to alebo iné si zbvtrSne a bez po­­ireSy zanedbal n tým sí sebe alebo ! celej Trodíne uškodil- Ak by sme si na tom osu­dovom rozhraní medz* starým a novým ro­­l.om vážne a hlboko porozmýšľali aj o tých veciach, ktoré sú v našej raocí“a zé­­' istá cd našeho konan’a, od našej práce a aiášho rozhodovania, kto vie, v koľkých ňaších konaniach bv sme sa lepšie v tom ^lovom roku rozhf dovalí, a koľkým ťaž- S ostiam v našom živote bv sme predlšlL A to platí i pre verejný živoi v obci, okrese, v národe a v štáte, I v našrm tomere k tomuto štátu a k jeho žaria­­cíeniam a pravde, k tým veľkým záktod­­s ým premenám, ktoré sa stoly 1 d<wna republike, i v zahraničnom svete. I tie r'l-H'jíi nám všetkým doniesly skúseností každému z nás, pravdaže, ale nie každý hnde vedieť s rezvehou a rozmýsloni zar»a­­ďf podľa toho svoje konanie pre budúc­­no ť. J edno a síce to najhlavnejšie už badať všade: to, že úplne prestol a stratil^ Sa jéU nepokoj a skutočný strach z nevej sveto­vej vojny, a že dnes ľudia už s poľutova­­k ím alebo s posmeškom p'zrú sa na ta­kého zaostalého človeka, ktorý takému pl šeníu uverí a dá sa ním ešte znepoko­jovať. Lebo musíme dobre rozoznávať* poplašné chýry a senzáde vojnové ešte ú a budú !>a i naďalej veľmi hcrliyo do­­;,ábať a rozširovať, lebo za hranicami je veľmi mnoho takých ľudí, čp sú za to "latení cd podnikateľov, ktorí chcú dorá­bané zbrane naďalej draho svetu predávať 4 shrabovaí nové a nové tučné zisky, Iteď lui ničom nedajú ta tok ľahko laro­­biť oluennné ii!>eniaze, ako na Týrobe -ťoj­­noTého materiálu. Strašenie teda bude, ale — tých postrašencov a poplašencov už bu­de ťažko sháňať. Aj n nás sú a budú ľu­dia, čo chcú takto strašiť a plašiť, ale ich sprostá a hlúpa robeto bude sa im vždy horšie dariť, keď svetový tábor mieru tok mocne vzrastá vo všetkých štátoch a vo sšetkých svetadieloch. I T tora Sa poľnery zmen-'lv. že ro ne­celom roku, od kenca lanského februára pracníúci národ spolieha sa na stály a pokoíný vývin tcr^íších hospodársko-^li­­tických pomerov. Dnes pomalv nebude ta­kého zdravo rozmvšr»íúc«>bo č1o”-cka, kto­rý by neroznnsel, že každé ďaľšíc zlcrše­­nie vcreínvch a h'^soodárskveh zriadení ve­rejného života je možné iba spoluúčasťou T nich. spoluprácou a naprávaním toho, čo sa pri romimneí d' hode navrávať dá- Okrem súč*nností inej cestv nieto, a kto sa *eí či v hneve al^'bo v nevownivslen-^sti vzdáva, ten sa vzdá-r^ každého svoího vplyvu a každého svojho spolurozhodova­nia. To sú veci základné, ktoré dorieši a u­­pevni a dokonca zaradí čas a ďalšie skú­senosti občanov, V hospodárení a v záso­bovaní, ktoré vždy ešte neišlo tak, ako by sme si všetci ž''Iali, keď sme museli vývozom tovarov platiť za všetko, čo z cudziny v Republike potrebujeme, máme istotu v tom, že priemyselná výroba dorobí o mnoho viacej ako doteraz, aby viacej zbodlo a zostalo pre domáce potreby, A druhú istotu máme v tom, že časť zahra­ničných potrieb (hlavne textilných surovín a dôležitých kovov) nebudeme platiť len našimi tovarmi, ale aj sovietskym ztotom. To nám bude otvárať zahraničné zásebné sklady i tom, kde to bolo nemožné. Nuž, a tá obzvlášť veľká neresť nášho verejného života* tá d’str'búcía (prideľo­vanie a rozdeľovanie či potravín, čí iných potr'eb) u nás? I tu musí a musí sa vylú­čiť koristnícky zdražovateľský medzíob­­chod a špekulácia, ktorá nás bez výnimky derie bez noža- Keď mnohí čakaiú polep­šenie i od tých štátne upravených „šedi­vých cien" (ani čiernych, ani lacných, bie­lych, teda í takých, aké sú v tvch „ba­líčkoch“). my požadujeme, aby sa pri tom rozmnožilo, zväčšilo a zlepšilo í to základ­né zásobovanie na lístky a na body, lebo len tok a len po zásobení týmito najnut­nejšími potrebami môže a bude môcť ľudový človek pomyslieť výnimočne da­kedy i na ten „šedivý nákup.. .** A k to­mu musíme požadovať bezpodmienečne spravodlivé« mierna rozumná upravené J. E. arcibiskup Dr. Kmef ko zomrll Pochovali ho na nitrianskom hrade — Smútočné obrady vykonal arcibiskup Dr. Beraa V stredu 22. decembra o 16. hod zomrel v Nit_ re po krátkej chorobe J, E. Dr. Karol Kmeťko, nitriansky arcibiskup. — V nedeFu 19. decembra sa mu jeho choroba — kôrnatenie ciev — rapíd­ne zhoršila, k čOmu sa ešte pridružilo krvácanie. Odvtedy bol striedavo v bezvedomí. Umrel za- Opatrený svaitosťami a pred smrťou sa mu eš'e telegraficky dostalo apoštolské požehnanie od Svä ého Otca pápeža Pja XII. V arcibiskupovi Dr. Karolovi Kmeťkovi stráca katolícka cirkev na Slovensku svo'ho najvyššieho predstaviteFa a prvého slovenského arcibiskupa. — J. E. Dr. Ka rol Kmeťko sa narodil 12 decembra 1875 v Dolných Držkovciach y bánovskom okrese Po skon”«01 teologických štúdii vysvätili ho za kňaza y Nitre 2. júla 1899. Za bisj:iipa bol menovaný 16. decembra 1920 a vysvätený v Nitre 13. feb_ ruára 1921. Pápež Pins XII. ho wmenoval za tPulámeho arcibiskupa 11. mája 1914. Vo štvrtok 23. decembra pOpoIudní zabalzamo. vali mŕtve telo arcibiskupa Dr. Karola Kmeťku a previezli ho z biskupskej rezidecie do Pribinov­ho kostolíka na nitrianskom hrade, kde ho vylo. žili Zás'upy veriadefc putovali od stredy m wSi. riansky hrad. 27. decembra pochovali v Nitre z* účasti zástupcov vlády. Sboru povereníkov, vyso­kého duchovenstva a veFkého zástupu Fudi z blíž» kého i ďalekého okolia prvého slovenského arci_ birkupa Dr. Karola Kmeťku. Obrady odbavil praž­ský arcibis'rup Dr. Beran. Po ich skojiéení rakey s pozos*atkami zosnulého Dr, Kmeťku 6 vysokých cirkevných hodnosíárov snieslo na veFké hradné námestje šprliermi shroutaždených veriacich, od­kiaľ potom rakev preniesli do kapitulného chrá­mu, kde zádušnú sv. omšu celebroval v pritom, nosti oficiálnych osobností vysokého kléru a oto­­čiastva praž ký arcibiskup Dr. Jozef Beran — So zosnulým sa rozlúčili všetej členovia vysoké­ho kléru. So zosnulým arcibiskupom rozlúčil s* tiež podFa rituálu gréek®_katolíckeho prešovský biskup Dr. Pavol Gojdič. Za zvukov smútočného chor'lu sniesli rakev a telesnými pozostatkami prvého sloven kého arcibiskupa Dr. Karola Kmeť­ku do kap tiil kej krypty. Pod katedrálnym clirá­­mom za rakvou s telesnými pozostatkami niesli pOčetné ven-e, medzi ktorými bol aj veniec Sb®. ru povereníkov. Vvmenov.^lí predsedov KNV Každý Krajský národný výbor bude mať 10 osobitných referátov Ako je známe, začnú národné výbory svoju čin­nosť' 1. januára 1949 Podľa „Pravdy“ obsadili miesta pred'sedov podp-«dsedov a referentov KNV taikjo; KNV Bratislava: prediseda: R. Mar. tanovič, posl. NS: referenti Š. Sebosta, úradník, Ľ. Geirec, zámoiônfk, J. Zem^an, šk. inšpe'ktor, O. Valko, roboítník, Dr. J. Balažoviech, lekár, V Pet­­ráš, úradns'i, F. Suchý, ro>botník, F. Orth rolniik, A. Záttrrecká, posl SNR, S. Cech, ú ladník. KNV Nitra: Predi.?eda J. Lietavec, úradník, re­­fereetá: St, Krištof, účiiteľ. Fr. Vartlk, robotník. Ifi, Kliský, ba. iuiepek or, o. Gios úradník, Dr. P. Greguška, lekár. J, Hašša, posl. SNR, V. Košec­­ký, robotník, J. Čertík, A. Kucharík, obchodník, M. Svajdia, tiobotník. KNV Žilina: Predseda R. j___________1 _____ _ —«.«»wiAjy 4 vufv.euiir'Ä., pvhsa.j i ritri triiw iviau u-öPeutk, uč'teF, posl., P. Hudec, roľník, Št Vajčovec, úrad­ník, A. EicMer, riaditeľ mešt. školy, M. Gregoro­­vá, robotníčka, Dr. S-viitok. lekár, A. Perkovič, la. boramt. J, Gajdo,šSk, učiteľ, J. Mackovič'ak, ro­­botnik, A CihovFiký, úradník. KNV B. Bystrica: Predseda O. Kloko,':, učiteľ, pogl., referenti: A. Kriist, robotník, O. Mojžiš ro-botník, poisl. 0. Moj. žiš, obchor'nik. P Pa^ka, osv. inšpektor, A. Grttn. wald, ■ tajomník ŠOR, M Bobrík, úradník, M. Hraško, roľník, J. Zdražil, úradník, A. Ťažký, ro­botník A Komora, roľník, x>osl„ P. Majiing, úradník. KNV Prešov: Prediseda C. Medveď, ro'botnfk re­ferenti: I, Pivovarník, riaditeľ školy, M NemčSk, čašník, M Kléma, škôl inšpektor L. Uhrina, úradník, St. Dudaš, železničiar, B. Herman, úradník, posl, J. Gerek, robotník J. Juričko, roľ­ník, B Baťka, stavebný dozorca, O. Masicai úradník, KNV Košice: Predseda O. Jeleň, učitei. posl., referenti: V Jab’ách, robotník, V. Grgeai robotník, 0. Nikolaj učiteľ, A. Mauerbvá, soc. pracovnica, O. Labanský, posl. SNR, J Sako’, 1__»jf j..'s rrcsc — »vtiixiixv^ J.- J., X»X. v 4 oitj. tvu**.-.« J M zovský, úradník, Ing. Lazarov, úradpiík, Pr­­vídvaja referenti sú vždy prvými a druhými pod. predsedami. Na všetkých KNV sú tieto referáty: plánovací, bezpečnostný škoLstvo a osveta, so­ciálny a pracovný, zdravotný, finančný, hospo­dársky, zásobovací a technický. Kardinála Mindszeníyho zaíkli Bol v spojení s Habsburgom a vykonával špionáž v prospech nemenovanej mocnosti. v Budapešti úradne oz-.ámilli, íe kardinála Mind­­s-entyho zatkli pre p dozrenie z velezrady K ,mun’'ké maďarského ministerstva vnútra hovorí, že kard'nál Mlidszenty bol zatknutý pre špionáž, zl éiny proti bez. pečnosti republiky a pre pašovanie valút. Komuniké neudáva deň zatknutia. Orgány maďarského ministerstva vnútra pre_ viedli vo štvrtok, 23. t. m. v hlavnom sídle kar­dinála Mindszentyho, v ostrihomskom arcibis­kup kom paláci, niekoľko sto metr®v od čs. hra­­siít domovú prehliadku, v priebehu ktorej sa im podarilo odkryť v pivnici paláca v niekoFkomet_ ípvej hlhke pod zemou zakopanú kovovú truhlu s kardinálovým tajným archívom a korešponden­­c;*u. Z archívu vysvitá že Mindszenty sa 21. jú_ na 1947 stre'^ol v kUštore blízko Chicaga s Ot­tóm Habsbuským s ktorým sa dohovoril o vý­­tvorení podzemnej legitimlstickej organizácie v Maďarsku Na tejto porade poveril Otto Habs­burg kardinála, aby zastupoval jeho záujmy v Maďar ku. kým Mmdszenty p'somne poveril Otto Habsburga žastúpením záujmov maďarských ka_ tolíkov y zahraničí. Z príležitosti svojho zájaz­du do Ameriky dohovoril sa Mindszen'y s niekoF. kými poprednými politickými činiteľmi USA ako aj 8 kardinálom Spellmannom o budúcich plánoch USA s Maďarskom. Na základe tohto plánu mala sa po tretej svetovej vojne na území Maďarska a okolitých štátov — teda zrejme i Českosloven­ska — vytvo-jť nová monarchia na čele s Ottóm Habsburským. Dočasným regentom Maďarska po jeho „oslobodení.“ is'ou cudzooi mocnosťou mal sa stať — podobne, ako Sa stalo v prípade Grécka — arcibiskup, teda sám Mindszenty. Na_ šiel sa aj sóznám osobností, ktoré prichádzaly do úvahy, ako členovia dočasnej maďarskej vlády. Medzi nimi figuroval aj pravicový sociálny de­mokrat Karol Paver, ktorý ušiel do zahraničia. Po návrate do Maďar ka pravidelne dodával vysla_ nectvu istej cudzej mocnosti, podrobné zprávy a údaje o hospodárskom a politickom živote y Ma­ďarsku a do’-o^ca ai špionážny materiál o Soviet­skom sväze. k orý získal cestou istého kňaza z Podkarpatskej Ukrajiny. Opäf vojna v Indonézii Holandské vojská začaly v noc* so soboty na nodefu na zemi, po mori a zo vzduchu nový útok na Indonézsku republiku. -rtÄÄa ^ôvod­ftujo útok tým, ’íe vraj IndorviArania nespfnlH pod­mienky pre prímerie Holandské parašutistické od­diely obsadily prekvapujúcou akciou 'linfe'.ď v prvý deň hlavné mesto Indonézske] republiky Díogdía­­kartu. Holandské vojská sa vyiodily na severnom kontingenty, a — revíziu a nápravu všade, kde sa v tom stoly omyly alebo chyby! Jedno je ale isté: čún väčšmi sa časové vzďaluicme od následkov vojny a dôsled­kov mimoríadneí neúrody, už aj tým sa­mým musia sa životné pomery naprávať a zlepšovať u nás i v celom štáte. Tu sku­točne í čas je naším sooieucom, a tak I Nový rok i v tomto ohľade rítome s no­vými oprávneuý'u* -'--’'íami- Boh daj, aby 0a nám všetkým splnfly. pobreil ostrova Jáva ako a| na ostrove Sum| V Džogdžakarte zajaly Holanďania vedúcig kov republiky, medzi nimi prezidenta min. predsedu Dr. M, .':Vv<í «no mm^ Dr. Sasrira a neskoršie aj hlavného vetileľa'r^W bllkánskej armády generála Soedirmana. Bezpeč­nostná rada odhlasovala po debate o Indonézii 7 hlásnu proti žiadnemu pričom sa delegáca SSSR, Ukra'iny, Belgicka a Francúzska zdržaly hlasovania, rezolúciu, zakladajúcu sa na návrhoch USA, v ktorej Sa nariaďuje holandským oddielom, aby sa vrátlly na svoje východiská. Holanďanov I Indonézskych republikánov BR vyzvala, aby hneď zastavili prfbu. Sovietsky delegát Malik oznámil, že francúzske úra­dy odmletly vydať ukrajinskému delegátov* pri BR vstuoné vízum a preto nemohol prísť na zasadnu­tie BR. Holaitské vojská mectritým poktačovaly v» •vojom postupe r»a území Indonézskej repuhNky B obsadhy medziiným druhé najvťčSle mesto reptz­­bHky Surakarlu • hlavné naftové centrum na Jáva. li 1

Next