Slovenský Týždenník, maj 1949 (IV/18-22)
1949-05-01 / No. 18
I Nezabuda!e vydrihúvas romány! SUVENSKí vZDENI K Ročník XLVI. • Číslo 18. Bratislava, Michalská ul. 24. • 1. mája 1949 Kčs 3.— NÁŠ 1. MÁJ - ZA UCTENIE PRÁCE, ZA UPEVNENIE MIERU (X) Prvý máj v zápase za spravodlivosť a slobodu! Nikto vo svete nebude sláviť teito pamätný sviatok s t:Pkou úprinmoaťou, s toľkým hrdým sebavedomím, s celou vernosťou a rc^ednosťou. aleo všetky tíe veľké mü.óay a milióny pracujúceho Pudu v ccLm svete — i všade t^ii, kde ä právo na íH>ravcdllvú prácu a plácn a rovnoprávnosť ešte nevybojovali, ale tým horlivejšie so všetkými svojimi silami o ňti usilujú. Veď dožili sme sa takých časov, keď i v tých krajne kapitalistických krajinách pracujúci ľudia bezpečne ved'a a vidi£^ že sa tá spravodlivosť a tá rovnoprávnosť dá oza.j aj vydobyť a vera a| ndižať! Nuž — i všetky tie veľké mT.óny a milóny potiačených v tých západných štátoch sú za nás, za našu mierumilovnosť a za našu pravdu! O tom sa s úžasom a s ťažkými obavami presv^čili teraz všetci tí vojnoví podhuckávači, všetci ti veľkcdorábatella zbraní a vojnového materiálu: hľa, tu v'd:ll, ako ich vľastné národy s búr'ivým slhlasom vítajú a pozdravujú vecPkolrpé mierové sjazdy, i ten americký v New Yorku, i oba európske v Paríži a u nás v Prabe. Tu s Upnutím počuli, ako dychtivo i ľud západniarskych štátov je jednmnyseľný v mohutnej vôli mier zachovávať, mier udržať a mier obhájiť za každú cenu! Z tribúny mierového s.jazdu ž Paríža hrmela do cdíého sveta víťazná reč chýrneho francúzskeho profesora Frcderika JoUIot-Curie; ten zdrvujúcou pravdivosťou dokazoval, že hlavnú vinu na podpaľačstve vojny a na nesmyselné zneužívanie užitočných plodín a surovín k vojnovej výr be. ®pvedal: „Kapita' zmus pr práva a nesie vojnu tak, ako zlé mr. čno ne ie v sebe búrku. Atlantický pakt (urebený na prospech zbrojárskych koristníkov) zaväzuje podpisovateľov ku zbrojeniu, a k tomu má pomáhať i Nemerko. AmmP ka (totiž Spojené štáty sever-amer ckc) trpia pocitom menejcennosti, lebo ináč by nemali potrebu vyhrážať sa svetu atómovou vojnou. Usilujú sa urobiť z Európy — obyčajnú kolóniu, a ich Marshallov peňažný plán omotal všetkým tým západoeuropským štátom a štátnikom sluikn okolo hrdla". Joľliot-Curie p:nkázal na to, že tľe milióny Američanov chcú mať trvalý mier, ale že malá sdnip'na „bnsinesmanov“ (sháňačov veľkých ziskov) a ich pomocníkov sa nazdá, že si zac’ ráni a rozmnoží svoju ohromnú k"riď, keď obetuje miľóny Európanov vojne. Jolliot- Curie hovoril ako verný F-mncúz, k'orý vidí a cíti, ako franeú ska vláda zapraha krajinu do Amerického chomúta — iba pre zisky koristenie kapitallslov. Tieto a takéto výstrahy idú zo sjazdu z Paríža i z Prahy do celého sveta, a — otvárajú oči aj americkému, francúzskemu, an.:^llckému, talianskemu zavádzanému ľudu a ľudu malých ôsmich štátov, aby sa dozvedel celú pravdu! Aby vedd, ako ho vo.jnovi dravci klamú, a aby ešte riiznejšie proti nim bránil svojich synov, bratov, otcov, mužov, že by neboli zas hnaní na ešte väčšie krvavé jatky vojny! Taký hlavný smysel má to veľkolepé mierové hnutie, ktoé zachvacuje edý svet. Takto sú odhaľovaní zbrojní dravci v celej svojei zločinnej pažravosti. A takto sa i milióny pomýlených západných dobromyselných ľudí podľa pravdy dozvedá, že práve my, výchedné š^áty, sme najvernejšími ochrancami mieru, a že zbrojárske štvanie proti nám je čira lož a najväčší podvod sveta. A táto pravda ide ako víchor od národa k národu po cele j zemeguli, a nint takých štátnych hran'c, ktoré by mohly tú nravdn zadržať a nepustiť... Zvláštna slioda okolnoslí chcela, že vrcholenie mierových pehybov vo svete pripadlo na ten čas, keď si svet na 1. mája uctieva svetový sviatok prá-e, nástup k spravodlivej budúcnosti, a keď socialistické štáty skutkami pr3ukazujú a mamfestnjú svoju vernosť k m*eru a pohotovosť k obrane a nplatnenin slcb^dy. a práva chleba, statočnej práce i pláce a na icáklade mieru budujú šťastnejšiu budúcnosť. Mierový sjazd Paríž—^Praha. Ako je našej verejnosti zn.'me. Medzinárodný prípravný výbor svetového sjazdu pre mier v Paríži prsl. l do Prahy výzvu, aby vzlďadom na to, že francúzsltí činitelia odmietli vstupné víza rade del^lácli, usporiadali v Prahe medzinárodný mierový sjazd aim nedeliteľnú ča ť parížskeho sjazdu pre mier. Na prsžskun sjazde, ktorý sa začal súčasne s parížskym, zúčastnili sa p:Č3tné delogócle. Praž-ký sjazd niesol sa v znamení hesla „Obrana mieru — d elo všetkýcli náredov sveta“. Želanie medzinárodného výboru svetového sjazdu pre mier, aby v Prahe bo] súbežný mierový sja^, .je výrazom veľkej dôvery, ktorej sa teší naša ľudovedemokratidčä repiibl^ v rodoch ozajstných zástancov mieru.- M^i delegöc'auii na pražskom sjazde boly delegácie 8SSR, delegácia mmuní^á, poľská, bulimrsliá. ma ďarská, albánska a nemecká. Paríž :ky mierový sjazi vyšiel d) Prahj dvíc'i zástupcov svo.jho predsedníctva a prez'dinm pražského cdďel i sjrz'n zvolili v Paríži a sú v ňom zastúpení rovnako delegáti, ktorí sú v Paríži i v Prahe. Nedielnosť priebehu a programu sa zdôraznia osobitným a v histórii sjaodov a kongresov plne nezvyča.jným splsobom: do Prahy dodávali lietadlami, alebo tel kcmun>kačne zvukové pásy, na ktor.vc’i sú zochytené prejavy delegátov v Paríži. Pod;b ie posielali z Prahy sjazdovč prejavy do Paríža. Na rečnícka tribúnu mierového kongresu v Paríži a v Prahe vystúpili stíÍsovatelia, vedci, umelci, predstavitelia organizácii žien, mládeže, robotníctva všetkých svetadielov, všetkých národov. Najvýznamnejším prejavom za'iodrnia parížskej časti h^ prejav sovietskeho sp'sovateľa A. Fadejeva. Z čc':koslovensk.ých delegátov minister Z. Plojhar povedal toto: Menom mnohých kňazov všetkých kresťanských cirkví a menom miľónov vetiacich ľudí vyhlasujem, že neustarenie v práci a v boji za mier. Je síce pravda, ža odiunierajúci kapitalistický a hnperla- Isticlý svet sa snaží v g'ganliekom zápase kapitaľzmn o človeka znen'äť cirkev a veriaci ľud pre svoja nekalé riele. Slávnostne tu vyWrsa’em. že my, kň~z’, vyšli z radov pracujúceho ľudu miest i vidieka, tento ľud nikdy nezraďme a že spolu 8 týmito ľuďmi bu'Ieme prac'vať a bo.jovať pre veľké ideály kresťan ~.lva a socializmu: slobodu, demokrac'u. ľudsky dôsto.jný a sociálne spravodľvv život a mier, pokoj medzi Bárodul a S'á'mL Železná opona nejestvuje pre tých, ktoi1 potrebtt.{ú ttenárišť, krv a vojnu p e svoje kapltalistidké a imperia'istické ciele. Pre nás železná op>na nejestvuje — nejestvuje pre mužov, kter» bránia spo’očné ideály soclallzmn, kresťanstvo a plodnej práce mozgu i rólí — neirshuje pre ženy a matky všetkých národov a štátov, ktoré sa nž viac nechcú stracnovať o osud svo jich manželov, ktoré nž nechcú za nevyličiteľných bcleslf a bez zbrane un ierať so svojimi deťnai v ohni leteckých bômb. Ako prvý Slovák na pra^kej časti svetového s-azdu prehovoril povereník pôšt prof. Horák. V úvode svojej reči pozdravil sjazd ako úsiavný čin teľ CSR a tiež ako rim. kat. kňaz. Svojim prívetom zastanemn miera a svojim odkazom jeho odporcom poverlal: „Chcd by som o'voriť ústa niektorých náboženských činiteľov, ktorí majú ich akoby zapečatené a ktorí by v túto chvíľu mali zaprisehať vládcov sveta, abv prestali štvať a podnecovať k novej vojne. Títo sú však buď .bojazliví, alebo — hoci sa k tomu otvorme nepriznávajú — v tajn-ich záhyboch svojho srdca si vojnu želajú. Našou po(DokonCenie na 2. strane.1 a'