Slovenský Týždenník, december 1949 (IV/49-52)

1949-12-04 / No. 49

5. ŕ»SIOffIKKI STADENNIK Založený roku 1905 Ročník 48. C. 49. Za 3 Kčs. BOLI SME NÄ VÝSTAVE Vcľn i zaujímavé a poučné srovnanie vysledhov z hospodárenia zaostalej a pokrokovej ob:s Jednou z najzaujímavejších a iiajpoučnejšich časti poľnohospodárskej výstavy v Brat^s'ave. ktorú navštívi, lo už do pol milióna záujemcov je časť znázorňujúca hospodárenie roľníkov (s výsledkami ich gazdovania) v zacstalei obci, a hospodárenia v ob. cl pokrokovej, ktorá hospodári podľa moderných výrobných foriem, pomocou jednotného roľníckeho družstva. Pokrokové hospdáienie roľníka s dob. rou, modernou organ.záciou práce pomocou jednotných roľníckych družstiev .je cieľom socialÍ2unu preto, lebo takeco hospodáten e bude prameňom blahobytu našich malých a stred, ných-roľníkov, slovenskej dediny i celého pracujúceho ľudu. Zaostalú obec Ziiázorňuje jedna zo skutočných obci, ktorej kataster má 257.8 ha obhcsp:darovanej pôdy. Z týchto 257.8 ha obhospodarovanej pôdy je 197 ha ornej zeme. Pcčet parciel je v katastru tejto obce — podobne ako ai v stovkách iných zaostalých obci — neúrečne vysoký, až 1117. A dižka medzi meria tam „len" 206.000 m. Hospidárenie tejto dediny, v ktorej n.ľníci gazdujú po starom, bez použit a pokrokových foriem výroby, je, prirodzene, biedne. Orú, biinia a valcujú na kravách, na voloch i na k:ňoch. Výsledky takejto orby v krátkosti sú: y priemere plytká orba a y jej dôsledku menšia úroda, malá dojivosť kráv, strata na váhe u rožného doby*^ka, f nančne neúnosný chov koní, veľká strata drahocenného času, úmorná práca roľníka atď. V žatve Kojenie, hrabanie i viazanie snopov ručné, svážanie so spomenutými zápramhi a podobne aj v odvoz vymláteného obilia. Pravdaže, dôsledku takéhoto h'spodáren'a vzniká úplná zaneprázdnenosť r:ľníka, čo má za následck zanedbávanie lúk a pasienkov, v dôsedku čcho je tu malá d'.jivosť kráv, nízky prírastok na váhe dcbytka, slabý vývin mladého dobytka, chov nekvalitného dobytka, nevedomosť i nezáujem v pestovaní kvalitných odrôd v rastlinnej produkcii neúča.af na kultúrnom a spoločenskom ž vote dediny, nedostatok hygieny, cdp:činku, nedostatočná strava, čo má za následck zmenšenie pracovného výkonu, nedo. fltatcčn'č prístup k novotám hospodárenia atď., atď. V nemale) miere pôsobí na spôs b a na výsledky hospodárenia na takejto dedine 1 veľká rozdr'benrsť pôdy — 1117 parciel —. pretcže tieto stovky trpasl'čích parceliek zna. menajú ďalšiu veľkú stratu času chodením z jednej pa: celv na druhú vzdialenú na kilcmetre. Aký 1e výsledok takéhoto hospodárenia? To sa r;ľníci dozvedia priamo na výstave. Ako môže táto dedina zbohatnúť? Tak, Ž8 pom-cou jednotných roľníckych družstiev zavedú sa jednotné osevné postupy, do najvyššej možnej miery zmechanizi je sa práca poľno. hosdárska na pôde, v h:spodársk;m dvore i v domácnosti, zavedie sa účelná organizácia práce, a bude sa hospodáriť p. dľa moderných, osvedčených foriem. Hľa, výhody takéhoto pokrokového hospodárenia: orba traktorami usporí čas, i pracovné s.ly, bude hlboká, dá lepšiu úrodu, napomôže k d;brej k-ndicii d;bytka, umožní chovať kone v najmenšej po. trebnej miere atď. Hnojivá budú sa rozmetať rozmetadlcm, siať trakto. rcm, a sejačkami s použitím kva.it. ných osív, žatva s kosačkami a sa. moviazačmi, mlatba pomocou trak. tora i svážka a odvoz s vlečkami Pri takomto h:spodárení ostáva roľníkom dostatok času a síl na úpravu lúk a pasienkov, čo má za následok zvýšenú dojivcsť kráv, zväčšený chov plemenného materiálu, prírastok na váhe hovädzieho dcbyt. ka. Pravda, táto veľadôležitá činnosť pre roľníka, môže sa sľubne vyvíjať len pomocau jednotného roľníckeho diuž.stva, ktoré zaručuje drcbným a stredným roľníkom, že pri spoločnom organizovaní práce, v rámci JRD, dôjde k uplatneniu veľkých výh:d mechan'zácie. V rámci jednotného roľníckeho družstva mo&o v dedine zriadiť: výkrmňu a odchov cšipaných, hydi. nársku farmu, cvccné sady, garáže, hnojivové hospodárstvo atď. V rámci JRD mľžno taktiež prikročiť k ráz. nemu n čeniu škodcov, k využitiu hospodárskych a obytných budov roz. parodovaných veľkostatkov a k cd. stráneniu rozdrobenosti pôdy cestcu jednotného csevného postupu k zvýšeniu dodávok pre verejné zá. a schovanie. Takýto spôsob hospodárenia do. konca zmení v 5RP tvárnosť obce, ale podstatne zvýši i životnú úroveň a súkromný biahobyt v každej rcľ. níckej rodine. Povznesenie záujmu roľníka o kultúrny a spcHočenský ž vot zvýši jeho pohodlie, zlepší stra. vu a umožni mu náltup všetkých jeho životných potrieb. A v dôsledku takéhoto hospodárenia, t. j. využitia modernej agrctechniky, zvýši sa jed. nak kúpna sila celej obce a tiež každej roľníckej rodiny, takže každá roľnícka r'd na bude si môcť zacb. starať rádio, šijací stroj, zaviesť elektriku a pod. Aký bude hrubý príjem tejto chce pri moderných »pôscboch hcsp'dáre. nia? Obhospodarovať sa bude aj r.a. ďalej 257.8 ha z toho však bude or. nej zeme už 237.8 ha, počet parciel zmenší sa zo 1117 na 19. zrušením medzi získa sa 6 ha cmej zeme a cel. ková poľnohospodárska výroba do. siahne týchto výsledkov; Ba.stUnná výroba; Živočíšna výroba; kráv 159, doji. vest’ 2.536 litr:v, produkc'a mlieka 405 650 litrov, produkcia mäsa 16.385 kg. Celkový hrubý príjem tejto obce pri pckrokcvých špôscbcch hospodárenia bude 3,644.799 Kčs. Podrobné číslice výsledk:v tchto hospodírenia skúmajú tisícky roľní. k;v priamo na výstave. Plodina Plocha Výnos v q Ürcda vha na 1 ha v q obilniny 90.7 20.4 1.851 poľné krmov ny 92.7 62.5 5.7P3 zemiaky 26.7 112.2 2.995 repa cukrová 11 250 2.750 repa kŕmna 7.2 3C0 2.160 ostatné plodiny 9.5 21 201 pasienky trvalé 20 40 EOO ovocné stromy 1.479 0.42 821.18 106.009 zahrani(ii¥ch Poliakom sa vrátilo ds Polska z, Varšavy sa hlási, že tam okázalé privítali jeden transport poľských farmárov z Kanady, ktorí sa natn’alo. vrátili do svojej vlasti. K tomu prinútení i boli, lebo v Ksjiade sa značne zhoršilo ich živobytie. Poľská vláda im hneď prideli'a po. trebnú pôdu a poskytuje im úvery, aby si mohli zariadiť svoje gazdovstvo. T.imto transportom z Kanady vzrástol počet navrátivších sa Poliekov zo zaliraničla na 108.000. Ide tu najmä o sedliakov, irobotniUov a zamestnancov, ktorí sa vrátili z USA, Kanady, Francúzslia, Belgicka a západného Nemecka, áko nezamestnaní, a’ebo sedi aci, ktorí následkom krízy pred vojneu stiatili svoj majetck a dcmyvstsrcm kapita. listickom Poľsku, museli pred vojnou opusťť svoju vlasť. Nové ľudovodemokratické Poľsko zabezpečí im však prácu, pôdu a stále stúpajúci životný štandard. (Hosp.-pk). Aké dojmy si priniesla delesácla rolnlkov zo SSSR? Y SSS:i S3 prssns dodržujú plány — Koishozy nemajú záujem na tom, aby niečo zatajovaiy alebo skresicvaiY Na túto tému di.skutovali včera členovia delegácie 306 roľníkov, ktorí sa vrátili zo svojlio 5-týždňového zájazdu do Sovietskeho svazu. >Ak mám hovoriť o Sovietskom sväze, nemôžem ho inakšie nazvať, ako zemou poľnohospodárskych zázrakov, kde sa nemožné stáva možným«. Tak nám odpovedala na otázku, aké dojmy si priniesla zo Sovietskeho sväzu poslankyňa Anna MrskoSová. Z jej reči vynímame len niekoľko úryvkov: tci »Zo Sovietskeho sväzu sme sa vševrátili domev s ohromujúc m pocitmi. Predovšetkým sme si všetci uvedomUi a ujasnili, čo je to veľkosť a sila Sovietskeho sväzu. Poznali sme to na vlastné oči, žasli sme nad rozlohou nekonečných lánov polí a dižkou i šírkou ciest. A!:p aj Ich meraním ča.su sme dlho nerozumeli. Povedalo sa neďaleko a pritom sme cestovali 70.100 i viac kilometrov. Co le nápadné proti našim peme. rom, to je úplná rovnocennosť piáce v priemy.sle. v poľnohospodárstve a kdekoľvek inde. V Sovietskom sväz^ nieto disparity práce, pretože -socialistické poľnohospodárstvo sa plne vyrovmáva a drží krok s priemyslom. Prechádzali sme Ukrajinou, ktorá bola najviac postihnutá vojnou a kde sa obyvateľa vrátili nie do svojich domovov, ale do úplných trosiek. A to bolo to najkrajšie a pôsobilo na nás TiajväcSim dojmom s akým pracovným úsilím sa všetci snažia o obnovu toho, čo bolo vojnou zničené, ako všetci pracujú s radosť:u a nepýtajú sa na cdmenu alebo osobný prospech. Poznali ľ.nlr.e nového sovietskeho človeka, člov eka, ktorý sa nepýta najprv na to, to za to dostane a aký bude mať z toho prospech, ale ktorý sa predovšetkým stará, aby boly najprv vystavané maštale, chlievy, .stodoly, skrátka veci hospodársky dolež te a potrebné pre všetkých. A až nakoniec sa stará o seba a svoj vlastný príbytok. To je náš najcennejší poznatok. A keď aj inakšie porovnávame pomery naše so sovietskými a nášho človeka so .soviet.skytn, tu vidíme, ako moc máme ešte doháňať. V Sovietskom sväze sa predovšetkým presne dodržuje plán. Každému ich číslu môžeme úplne veriť, pretože kolchozy nemajú záujem na tom, aby niečo zatajovaly alebo skresľovaly. Naopak. Cím väčší výnos, tým väčšia pýcha a radosť všetkých z dosiahnutého úspechu. A to u nás niet. Povedzme si to úprimne. Už sme si príliš zvykli chytráčiť a máloktorý roľník správne udá, aký mal skutočný hektárový výnos. Buď má strach, žeby mu druhý mohol jeho lepšiu pracovnú metódu odkukať, alebo má strach, žeby musel viac odovzdať. A to bude práve našou veľkou úlohou zmeniť i to staré kapitali.stické smýsľanis v nás a pretvor'ť i nág v no. vých, socialisticky smýšľajúcich ľudí. Všetko naše úsilie musi tiež smerovať k tomu, aby sme čo najskôr dostali naše rozštiepené icatastry dovedna, plne využili stroje a znalosti. ktoré máme. Musíme sa stať dobrými hospodármi a nie ako sovietsky človek hovorí: otrokmi ma. jetku. To sú iste veľmi krásne poznatky, ktoré si prin'esla zo Sovietskeho sväzu poslonkyňa Anna MrskoSová, ktorá sama hospodári na 15 ha pôdy. A pretože sú to slová skúsenej ženy, praktickej gazdinky a výkonnej roľníčky, sú pre nás tým presvedčivejšie. V Bratislave, Michalská ul. 24. — 4. decembra 1219 H ič Eienremeškaf! (—) v poslednom čase h’avná pozornosť obracia sa u nás na rePn'ekt» z'Ježitcsí i. A dobrá vec je, že si ich vážne všímajú i mestskí ľudia — z priemyslu, od remesiel, z úradov a z iných zame tnani. I to je znalí, že národ náš i český dobre rozumie, čo je u nás zál;la<l. ne potrebné: aby tá zem s’ovenski a čoská všetkých i^ás vyživila, a — dobre uživila. Aby bola čím lep.íJe ebrúbrná, aby do nej prišly tie najlepšie semená, osivá a sadby, aby sa zveľaďovala i výroba ž’voč'šna a aby naše pôdohospodárstvo získavalo nové a vä”š'.e úspechy. Kto úmyselne nezatvára oči prxi tým, čo nového a nebývalého sa všade u nás de,je, ten dávnejšie ba<lá, že ako n neho ľudí otlchodí z našich dedín — za inou prácnu, za i"ý:n zamestnaním, a ako pri tých roliac’i a roľčkách zostáva vždy meaej a e^te menej Pudí. I to badá každ.v, že keby sa hospodárilo tak, ako prv, že by sa veru tie polia na mnohých straň ácJi n^daly ani obrobiť a zostaly by liez úrody, na škodu všetkého obyvateľstva a celého štátu. A tu sme u tej hlaamej zá’ežitosíi: u strojov a e.šte s^.jov, u jednotných roľníckych dn;žstiev, u hromadných a^krmní a u jednotných osevaiých plánov i u všetkého toho, čo s tými vecmi súvisí. Teraz po tieto dni upomínajú nás na ne h'avne dve záležitosti : znamenitá pôdohospodárska výstava v Bratislave, usporiatla pod vedením nášho povereníctva, a návrat slovenských roľníkov z o S o v I e t s k e h o s v äa ich podivuhodné a prekvapujúce skúsenosti, ktoré tam pri pôdohospotlárskych záležitostiach nadobudli. A čo je tá najhla\’Tiejšia skúsenosť i v jednom i v druhom prípade? Sú nieltoPkoraké: 1. Predovšetkým nadobudnuté presvedčenie, že dobrému, lepšiemu liospodáreniu pomôžu predovšetkým stroje, stroje a stroje, lebo tie i obľabčia tú roľnícku „drinu“, ťažkú ručnú prácu, i sú schopné pracovať rýchlešie, vo veľkých rozm^ roch a dokončiť každú prácu v pravý čas, a ešte jedno: v>’nahradiť v mnohých veciach tie pracovné ľudské sily, ktorých po dedinách ďalej ubúda a bude ubúdať. 2. Zistená skúsenosť, že čím ďa'ej, t.ýTTi viac ie a bude potrebná sdrnžená spolupráca, súčinnnosť dedinsk.ých ľudí, vzá.jomná v.vpomoc a čím úprimnej.šie sdružovanie. V tom naše roľnícke družstvá robia znamenité pokrmy všade tam, kde môžu účinkcv’ať bez nedôvery a bez predpoja^osti, a kde sa môžu opierať o spoluprácu ozaj schopn.ých a dobre chcejúcich ľudí v dedine. 3. Dne.s n’»ši roľníci ešte lepš'e pochopujá užitočný iíčinok dobrého príkladu, kvalitného osiva, takého hnojiva, ktoré je nre patričnú pôdu vj’Skúšané, lepších druhov sadeníc, dobrej rasy dobytka, ošípaných, hydiny — lebo sa môžu na iných prílilndoeh presvedčiť, čo je dobré a čo by aj im zodpovedalo. Dnes nemusí roľník ďaleko chcd'ť pre pr.'klad a pre novú skúsenosť, lebo celý náš verejný život vedie bo i k tomu hospodárskemu poltroku — veď i štátu i celému národu na ňom z.ileží. Dnes sme už na mnohých stranách natoľko pokročili, že naše dediny vedia. vidi,a a skusujú, že sa starým spôsobom hospoíláriť a žiť nedá, a’e že je potrebné, ba nevyhnuteľné pokračovať s duchom času. A to ani nie preto, že sa to tomu alebo niekomu inému veľmi páči, p’e preto, že to ináč b>ď nemôže: „Kto chce žiť, r.cch sa ký\a!“ — vyslovil významný sloA-enský Ijásnľk, a veni nemôže to b^’ť ináč. Teraz každý už i sám bude dbať o to, aby nezaostal, a aby nič nepremeškal z toho, čo je potrebné konať a čomu sa treba hospodársky prispÔ3ob'ť, lebo ináč by upadol s celým svojím hospodárením. Ci je to tak len u nás? Nie. I v krajinách okolo nás, v Poťslni, v Maďarsku a už i vo východnom Nemecku a inde usi(Pokračovanle na 3. strane.) Pol’aoiiospodárska výstava v Bratislave uputáva záujem nášho vidielca