Slovenský Východ, máj 1921 (III/100-122)

1921-05-04 / No. 102

2. strana..__________________________________________ SLOTENSKT VYC r­ől)._________________ ________4. mája 1921. môcť opreť o tradíciu divadla českého, že väč­šie slovenské mestá majú už väčšinou slušné di­vadelné budovy a pod. Ale je tu ďalší problem, ktorého riešenie „bude vyžadovať dlhšej doby. A to je natieranie slovenského ľ u d n na divadlo vôbec. S ľudom treba počítať, lebo veľké umenie bude vždy ľudové. Bude treba tedy ľud presvedčiť, že dôležitým činiteľom kaž­dého kultúrneho života je divadlo, že na hru her­ca treba hľadeť vážne. Slovenský ľud, ba dokon­ca aj inteligencia, hľadí na hercov ako na kome­diantov <čo konečne bolo i v Čechách, dokiaľ he­rec nedosiahol určitého spoločenského posta­venia! Bude tu d'aiej starosť o herecký dorast, kto­rý bude treba vychovávať pre Národné divadlo v spoločnostiach riadne disciplinovaných, pozděj­ší»' snáď i v dramatických školách. Bude treba pôvodnej dramatickej literatúry, ktorá až na nie­koľké výnimky je veľmi nedostatočná a bude treba i dobrých príkladov z literatúr cudzích {Shakespeare, Moliere, Schiller, Ibsen). Slovenské divadlo odkázané je predbežne na scénu národného divadla v Bratislave a na jednu kočujúcu spoločnosť (dosť slabú) — nehovoriac o predstaveniach, ochotníckych. Je svrchované za­ujímavé, ako si predstavujú^ vedúci činitelia bra­tislavského divadla budúcnosť Nár. divadla!? Ne­možno sa zbaviť otázky: prečo sa hrá na s I o-v e u s k o m nár. divadle ešte i dnes český? Ne­mohli sa herci ;už naučiť po slovensky? Je to úmyselnosť alebo netečnost’? Ak sa hrá v Bra­­slave pre Nemcov nemecky, pre Maďarov ma­ďarsky, prečo sa má pre Slovákov hrať česky? Nemá tu prostý slovenský človek dôvod pre svoju logiku: Maďari mi vnucovali maďarčinu, a Česi chcú zo mňa urobiť Čecha? (Ä nad to ešte i teraz panuje nevôľa medzi zástupcami nemeckej a ma­ďarskej tlače i členmi mestského zastupiteľstva bratislavského týchže národnosti preto, že Slová­ci predostreli svoj spravedlivý nárok na Smesač­­nu divadelnú sezónu v Bratislave.) Správne súdi pisateľ v 6. čísle týždenníka »Jeviště»: — Nesplnení divadelného divadelního požadavku slovenského jistě by mělo i svůj do­sah politický, neboť protičeské hlasy ve sloven­ském míněni by nehorázností vlády a nesplnění kulturního požadavku využily k výtkám, že Pra­ha Slovensku nerozumí. Preto, hovorí-lí sa bratislavskému divadlu Národné divadlo slovenské -— nech. je skutočne slovenské. A snahou každého uvedomelého Slo­váka, ktorý má na srdci rozvoj slovenského diva­delníctva, nech bude splniť túhu, aby s javiáťa divadla slovenského ozývala sa čím viac a čím skôr slovenčina.. Karol Balák. Politický prehľad. Tyrolsky plebiscit Paul Louis píše v komunistickom denníku Humanite" 26. apríla o nedeľňajšom plebiscite v Tyrolsku m,, j,: je isté, že Všeaestd a zvláště Stáases, ktorý dožil do priemyslu alpských krajín velký kapitál — ničoho nezanedbali, aby pri­pravili náladu pre pripojenie, avšak táto ich práca by tu nebola možná, keby v obyvateľstve nebolo pre to duševných dispozic. Keby Rakúsko bolo voľné pripojilo by sa k Reichu- Šesť a pol mi­lióna obyvateľstva rakúskej republiky, ktoré je napospol pôvodu germánského, videlo, ako Traasylvanci sa pripojujú k Rumunsku, obyvatelia Haliče k Poľsku, Slovindnd k Juhoslávii — i je u nich snadná otázka, prečo oni by nemali mat tó istú slobodu voľby, Á okrem toho je tu nádej, že pripojenie k veľkému štátu s hospodárskymi prostriedkami, než je ich, bolo by možno sa vy­hnut biede, ktorá ich ťaží. Až dosial bolo mien­kou francúzskej zahraničnej politiky, že v Ra­kúsku 'socialisti sú _ pre a kresťanskí socialisti proti privtelaniu k Nemecku, Ale Tyrolsko, ktoré je -podstatne Herikábé, dáva francúzskej diplo­macii dôrazné dementi. Plebiscit je prvým pood­krytím rakúskeho verejného mienenia- Počet vo­ličov, ktorí hlasovali pre pripojenie.., naznačuje dost jasne, že tu neide len o záležitost stranai­­eku. Možno, že rakúska ústredná vláda bude ■ešte nejaký čas tomuto prúdu vzdoroval, ale na­koniec bod mu podliehaš alebo republika sa rozpadne, a situácia Viedne, zbavená -svojho zá­zemia, sa -stane ešte tažšia než bola dosiaľ. Tento problém, ktorý práve sa vynoril, je*'z naj­vážnejších preto lebo sa týka oboch hlavných smluv, vypracovaných najvyššou radou, -a preto že rozjatráva všetky otázky strednej Európy, podunajskej i balkánskej- Sovietske válečné loďstvo baltické. Kronštadské udalostí spôsobilý, že veřejnost teraz je informovaná o terajšom stave baltického válečného loďstva a to i po stránke vojensko­­tedhníckej a politickej. Podľa rozličných zpráv je možno sostavíí o baltickom i'cdstve tento obraz: Hlavným veliteľom jeho je Raskolnikov správnym menom Hjin (28 ročný bývalý mladší dôstojník, ktorý vyšiel v r, 1917 z námorníckej školy. Náčelníkom vrchného štábu, je kapitán II. tr, Kukkei, prednostom operatívnej sekcie Belob­rov (kapitán H, tr.), hlavným •mechanikom _ admí­­rálskej lode je generál-major Winter, strojný in­žinier, veliteľom delostrelectva -admirálskej lode kapitán L tr. Gavrilov, dôstojníkom .riadiacim ísríadovanse mínových polí, Kimhar kapitán II, tr., komisárom hlavného štábu Kuzmin; hlavný stán loďstva je v dome Admirality v Petrohrade. V loďstve zostalo veľmi .málo dôstojníctva z času cárskeho a bývalého režimu, menovite vo vyšších hodnostiach, I najvyššie hodnosti zaují­majú napospol lodní poručíci a kadeti- Väčšia čas? dôstojníkov sovieiskébo loďstva rekrutuje sa z reservných dôstojníkov vojennej doby a star­ších poddôstojníkov, K doplňovaniu stavu dôstoj­­nictva boly sriadené kurzy námorníckych dôstoj­níkov, kde prijímaní sú mladí mužovia majúci všeobecné vzdelanie. Kurzy trvajú štyri roky, profesori sú z, časti bývalí : učitelia námorníckej školy petrohraáskej, veľký dôraz kladie -sa na politické vzdelanie (škola je typu stredoškolské­ho). Posádky na lodiach skladajú sa teraz väč­šinou z ľudí, ktorí nikdy na mori nebolí a mor­skej praktickej službe nerozumějí ú. Z bývalých námorníkov zostalo velmi málo, Sovietski vláda, aby odstránila tento nedostatok, sriadila pre prí­prava námorníkov k lodnej službe vyučovanie, ktoré je čisto theorefócké. Námořnické výbory sú už dávno zrušené, dôstojníkom bo-lo vrátené právo udíelaí tresty. U každého veliteľa lodí nachádza sa politický ko­misár, ktorý -smie však len dozerá? (na politické tendencie posádky a nemôže sa mieša? do dis­pozície veliteľa, ktorý má vlastné právo discipli­nárne. Každý týždeň posiela komisár zprávu do Aexvyčajky, v ktorej líči politickú náladu po­sádky. Komunistické buňky každej iode posie­lajú svoje pravidelné zprávy ústrednému výboru v prístave t, j. v Petrohrade. Okrem toho sú na .každej lodi tajní vyzvedači a provokátori, ktorí nie sú známi ani komisárovi ani členom komu­­mstických buniek. Dôstojníkom je vrátené právo držať si sluhov. Duševný stav dôstojníctva je však velmi stiesnený pre stálu špionáž a špatné životné podmienky. Dôstojníci dostávajú podľa hodnosti 7 -až 10 tisíc mblov mesačne, okrem prídelu, ¥ prostredí dôstojníckom prevládajú tajné prúdy monarchistické, dôstojníci sú väčši­nou aataniofilovia, ale neznajú dobre situáciu v spojeneckých štátoch. I jednoduchí námorníci sú .úapospol protiboíševicki, komunistov je veľmi málo, na .niektorých lodiach ach vôbec niet. Vše­obecná nenávist -ku komisárom je zjavom do­kázaným. V celom loďstve niet jednotnej uniformy, každý je oblečený, ako sa mu páči. Nie? ani zna­čiek hodnostných. Väčšina .námorníkov nosí ešte časti bývalých uniforiem, dôstojníci však napo­spol nosia občiansky odev. Všetci dôstojníci i ná­morníci dostávajú pravidelný armádny prídel. Ve­liteľ lode L triedy dostáva 10.000 rubľov, 0. ir. 8.200 mblov, dôstpjnfk-špecialista 7,500 rubl,, obyčajný dôstojník 7,000 rubl.,, námorník-špecialista 5.000 rubl, obyčajný námorník 4.000 rublov. Matky, ženy a deti námorníkov dostávajú tiež armádny prídel .Dislokácie -a .stav lodných jednotiek v Petrohrade a Kronstadts, Náčelníkom petrohradské) základne je kon­­traadmirál Leskov. Dreadnoaglity sú tri: Sevasto­pol, úplná posádka, je schopný vypláva? na šíre more, Poltava, posádka nedostatočná, Gangut, nemôže vyplavat, Petropavlosk. Z križiakov kotví v Kronstadts Admirál Makarov, Bajan, Bogatyr (málo posádky, častoč­­ne odzbrojené), Vyiši na more nemôžu pre roz­ličné materiálně nedostatky, Aurora, príišla bez dlel do Petrohradu z Kronštadtu v r. 1920 vo výročný deň novembrovej revolúcie. Diana, od­zbrojená, v špatnom -stave. Delový čln Chrabryj je vo výtečaom stave a môže vyisí na more v lubovoíných okamihoch. Učebné a cvíčebné lode „Vojín“ a „Vernýj“ sú bez posádky a odzbroje­né. Taktiež i delové člny Kivinee a Grozjascij. Bez posádky je tiež 5 ponoriek, z ktorých Jers a Tígr sú schopné vypláva?, ostatné však majú stroje rozobrané. Veľkí torpédoborci Garibaldi, Pobediteľ, Saxon, Izjaslav, Hasard, Desna, sú všetky vo výbornom stave a schopné vypláva?. Starí torpédoborci Amurec, J. M._ Dmitriev, Us­­surijec, Gajdamak, Vsadnik, Lovkij, Lichoj, Krep­­kíj, Iskussnyj, Metkij, Vaimatelnuj, Vnusiteinyj, N. S, Zverev, sú taktiež zachovalé a môžu vyisí na more, Veľkí torpédoborci Zabijak a Lejte sú opravované. Minonosky Novik, Primy slav, Letun, Mpscinyj, Molodeckíj, Ĺegkij, Vyneshvyj, Bojevoj, Turkmevec, Str&sayj, Burnyj, Stereguscij, Dou­ško), Kazak, -Zabajkalec, Gen-Kondratensko, Si­bírski, Streloiok a Pôdgranícník sú odzbrojené a nachádzajú sa vo veľmi špatnom stave. (Posl. ■ Nov,1 '21, 'marca.) Počet udelených koncesií v Rusku; rusko-aemecké jednania. Podľa dôverných zpráv, došlých do Kadaně, bolo'dosiaľ so svolením ústredných inštitúcií so­vietskýca udelené celkom 71 rozličných koncesií, z ktorých 8 na exploatáciu sibírskych lesov, 30 na exploitáciu lesov evropského Ruska, 19 na fažbu nerostných bohatství, 14 agríkultúrnych. Okrem toho udelená bolo dočasne, bez s volenia sovíetských inštitúcií, len členom Leninom a Či­­čerinom niekoľko koncesii Proti tomu však po­stavil sa veľmi energicky Trockij a jeho prívr­ženci. Ide o niektoré koncesie Anglicku, a kon­cesie Krappovým závodom k exploitácíi dieleň Putilovskýcb a Achínských a koncesie Siímme­­sovy o exploitácií dolov na uhlie, meď a iné ne­rosty a kovy. Dozvuky Krooštadiu a úloha Géniova. .Sovietske úrady zmocnily sa niektorých čle­nov kronštadtského revolučného komitétu, me­novite Perepolkina a Valka. Z ich výpovedi vy­svitá, že V. Čemov vypravil z Reyalu do Kron­štadtu svojho kurýra s clopisom revolučnému vý­boru, v ktorom nabídal ako predseda Ústavodár­­neho shromaždenia svoje služby k vedeniu celej akcie protisovietskej za podmienky, že hoj bude vedený pod heslom Ústavodámeho shromaždenia a vedenie bude dané do rúk už zvoleného Ústavo­­damého shromaždenia. Čemov žiadal aj za dovo­lenie s jazdu do Kronštadtu. Návrh Čemova hol podporovaný jedine menševikôm kalkom, pred­seda Pétričenko hol pre odpoveď vyhýbavú. Čer­­nov tiež navrhoval ozbrojenú svoju pomoc a síce oddiel 500—800 ľudi. Návrh jeho bol však revo­lučným výborom odmietnutý. Moskevská »Pravda» sa spytuje, kite mohol vziať Čemov taký oddiel ozbrojených ľudi i pro­striedky k jeho vydržovaniu a dochádza ua zá­klade dopisov, ktpré čemov posielal ústrednému výboru eserovskému k výsledku, že je úzke spo­jenie medzi Čertovom a Balachovičom i Saýin­­kovom, a že nová občianska vojna, ktorá mala vzniknúť ako ohlas kronštadtských udalostí, mala byť financovaná peniazmi francúzskych imperia­listov Posledné zvssfi. Cesta prezidenta Masaryka. Praha, 3. mája. (Pôv.) Cesta, prezidenta republi­ky Masaryka na Capri bola teraz definitívne stáno­­vená na utorok 17. mája t. r. Majetné vrstvy nebudú zásobované štátom. Praha, 3. mája. (Pôv.) Okresný obilný ústav pre Veľkú Prahu oznamuje: Počínajúc 1. májom, nebude štátna správa už viacej zásobovať zo Štát­nych prídelov múky majetné vrstvy a tých, ktorí majú podľa úradného zistenia, v svojich domácno­stiach dajaké zásoby múky. Podľa tohoto nariade­nia musia budúcne všetké osoby, ktorým to ich príjem dovoluje, zásobovať sa nákupom zahranič­nej múky, ktorú je možno kúpiť, ako je známe, bez múčnych poukáziek. Kto by bol z týchto majet­ných vrstiev, alebo z oných, Morí majú doma da­jakú zásobu; múky, pristihnutý pri tom, že sa dáva zásobovať zo štátnej aprovizácie lacnou múkou, bude potrestaný veľkými trestami a verejne ozná­mený v novinách, ako škodca repuMiky. Štyri ministerstva v Taliansku boly zatvorene. Him, 3. mája. (Pôv.) Preto že sa medzi minister­skými úradníkmi prejavilo mzdové hnutie, naria­dila vláda, aby štyry ministestvá boly zatvorené. Úradníctvo usporiadalo preto búrlivé demonštrá­cie, žiadajúc medzi iným, aby vláda vyplatila úradníctvu príplatky, ktoré mu už pridlho sľubuje. Grécky kráľ odstúpil Londýn., 3, (Pôv.) Z Athén oznamujú, že grécky ministerský predseda Gunarís odíde po svojotn návrate zo Smyrny do Londýna, aby tam vyjednával o odstúpenie terajšieho gréckeho kráľa Konštantína, Pr edpoveď počasia. Praha, 3. mája. Na 4. t. m.: Väčšinou zamrače­né, sklon k srážkám, chladnejšie severozápadné vetry. Pačinajúc S. JanuArem 1321 začala vychádza? pri „Slov,. Východe“ ludová príloha pod menom ktorú riadi MÍ|wÍn&ai ■s redakčným k rsiaotc O svet sborn pri Matici Slovenskej. Príloha táto predáva sa len za 20 haL a je možné sa o ňu přihlásit korešpondenčným lístkom vo „Slovenskom Východe“. Odberateľom a predplatiteľom „Slovenského Východu“ sa táto „Ľudová príloha" dodáva zadarmo. 279 Lož je zväčša tak slušne odená, že mohla by sa uviesť do najlepšej spoločnosti A pravda? Tá by aj chodila nahá, keby jej v tom neprekážala polícia.

Next