Slovenský Východ, máj 1921 (III/100-122)
1921-05-04 / No. 102
BL ffogiUfe« 102. mm ukto mestbaiwý ORfetei východného siovpbbmi & PopKABPftTsim bub iB^OA A iJMCM^KACI*. V B^aCTACR MM KUD&ft&K. ¥ BSEBK&I8 ft MftTOS 8ft f M.SHŠl fSř *0^TM** m**TM P KSffSKttSSrřifiMS■ > .ľu-i».■».*. «j«». ... { ssooa woeoof oftm mmm vmmajuk [f iymxxtsv n teilen st?edes 4-. máfav m m ml, Sila spoiofael práce. Prvým základom úspechu, každej myšlienky a každého ideálu je organizácia. V každej organizácii je sila a len silou organizácie dopracuje sa veľká idea svojho uskutočnenia. Ak sa dívame na dejiny nášho oslobodenia, vidíme, že i len tu bola to organizácia, organizácia silných a idálne založených jednotlivcov, ktorí boli ochotní pre poznané práva nielen bojovať, ale i životy svoje položit. Nebolo rozdielu v názoroch medzi tými, ktorí sa spojili k veľkému dielu oslobodenie národa československého. Bola to jedna společná idea, bol to jeden spoločný cieľ, ktorý svolal všetkých za hraničiara! i vo vlasti pracujúcich mužov k veľkému dielu, ktorému niet v dejinách páru. Nespytovali sa po politických názoroch, neboli im prekážkou »ähoženské rozdiele, bol to len jediný ideál, slobodná Československá republika, ktorému ideálu venovali všetky svoje najlepšie sily Jedným z najčinnejäch neúnavných pracovníkov bol Milan Rastislav Štefánik. Ako mladík odišiel do cudziny, aby tam ako vedec pracoval. Nezapomenul nikdy na svoj slovenský pôvod a v okamihu keď vypukla svetová vojna znal svoje poslanie. Nabídnul všetky svoje sily i svoje vedomosti myšlienke oslobodenia československého národa, t dobe, keď ani v Čechách nikto sa neodvážil snívať o úplnej samostatnosti, keď najvyšší cieľ našich národných snáh bol spatřovaný v dosiahnutí autonomie v rámci starého Rakúska, mladý tento slovenský učenec pracoval pre úplnú samostatnosť československého národa tým, že najvľúdnejšie osobnosti francúzskych kruhov politických, vedeckých a umeleckých, poučoval o skutočnom stave Slovákov a Čechov i o ich snahách. Spojil sa so všetkými význačnými osobnosťami slovenskými i českými pracujúcimi i za hraniciami a spoločne s nimi budoval samostatný a slobodný československý štát. Bol Slovákom, ale poznaL, že Česi a Slováci sú bratské vetve jedno národnostného kmeňa a že jeden bez druhého nemôže pracovať r budúcom čase. Preto shromáždil okolo seba príslušníkov oboch národov a spoločne s nimi budoval nový štát. Prácou našich veľkých mužov a krvou našich zahraničných legií, bolo dokonané oslobodenie Československého národa. Krv najlepších silných československých ľudí naveky spečatila jednotu Slovákov a Čechov. A predsa dnes najde sa mnoho tých, ktorí nechcú chápať odkaz svojich mrtvých hrdinov a ktorí nie na sjednotení, ale na rozdvojejene a soslahuutie českoslov. republiky pracujú- Nie im je záväzná preliata krv, nie sú im záväzne ideále našich oslobodietelov, nie je im záväzná bratská láska oboch kmeňov, slovenského i českého: hnaní egoizmom a túžbou po velikášstve, sláve a moci rozoštvávajú sotva oslobodený ľud československý, neboja sa lži, klamu a podvodu, aby uspokojily svoju nenásytnú ctižiadosť Pripomeňme si dnes v deň tragického skonania najväčšieho hrdinu, ktorého pamiatka na veky l>ude zdobil knihu dejín československého národa, ideále a myšlienky, pre ktoré spoloočne bojovali a trpeli, svoje najlepšie sily vydávali a smrt podstúpili najväčší hrdinovia. Pripomeňme si velké ideáie, pre Ictoré bojovaly naše zahraničné vojská i naši slovenskí a českí politikovia, vedátori a umelci, pripomeňme si veliké poslanie československého národa. A nedajme sa klamať tými, ktorí nie pre vlasť, ale vlastné záujmy sú schopní a ochotní obetovať blaho všetkého československého ľudu. Leu v sjednotení je sila a sjednotený československý národ neznajúci rozdielov kmenových, ale spoločný v ideáloch a jednotný vo svojich cieľoch dopracuje sa toho, za čo pracovali a umierali naši veľkí mužovia za hraniciami. Tým uctime najlepšie pamiatku mrtvého hrdi*y a poznáme aj najlepšiu cestu, ktorou vybudujeme sv»j štát: táto cesta je ceste,: spoločnej .práce V Košiciach, dňa 3. mája 192|. M Ijlp^§ 1ÜC mia. Dvanásť denné ultimátum Hemecku. Plán ‘ plaíebných formalít. Paríž, 3, Havas oznamuje z Londýna r Účastníci konferencie vždy viac sa klonia, prijať, návrh Jasparov, francúzskou delegáciou pozmenený, ktorým sa žiada okamžitá mobilizácia a sústredenie vojska pre obsadenie Porúrska so súčasnou, notifíkáciou reparačnej komisii Nemecku o spôsobe platenia a jeho zárukách, Bríand odmietol, aby Nemecku bolo zaslané nové ultimátum a aby s nim bolo zahájené opaíné jednanie o jeho záväzkoch. Znalci spojencov vypracovali tento pián píatebných formalít. Nemecko má dať tri druhy bonov a síce í. v hodnote 12 milliard splatných v 9—12 mesiacoch, ktoré by boly okamžite odovzdané reparačnej komisii. 2. v hodnote 50 milííárd vydaných 1. listopadu 1921, ktoré by reparačná komisia rozdelila. 3. v hodnote 80 míliiárd, ktoré by boly požadované, akonáhle by reparačná komisia nadobudla istoty, že môžu byt svetovým trhom absolvované a že Nemecko ich môže zaplatit. Plenárna schôdzka najvyššej rady, Paríž, 1. Zvláštny zpravodajca Havasovej kancelárie oznamuje o plenárnej schôazke Najvyššej rady, ktorá bola dnes odpoludnie o pol 5. hod., že trvala len í hodinu, a že v nej boly urobené vážné pokroky. Lloyd George vypočul so záujmom návrhy belgického ministra Gašpara a k týmto sa zásadne pripojil. Pretože však tieto návrhy stanú sa začiatkom donutovacich opatrení a pretože Lloyd George od svojich ministerských kolegov dostal formálne vyhlásenie, aby sa postavil proti všetkým donuťovacím opatreniam, nebudú-Ii tieto opatrenia vopred ohlásené, súdil, že sa musí vopred poradit so s vojmi ministerskými kolegami. Zpravodajca k tomu dodáva, že je pravdepodobným, že Lloyd George dostal od svojich kolegov súhlas k podanému poslednému návrhu. V tomto prípade môže Nemecko za nezbytne prípravnej doby k francúzskemu postupu v Porúhrsku prijať podmienky spojencov. Jestli však Nemecko so trvá na svojom stanovisku, Anglicko dá potom vojenskú pomoc i námornú k projektovaným opatreniam francúzskeho a anglického vojska. Niekoľko spojeneckých ministrov má dnes o pol .7, hodí vec, vypracovať projektovaný plán. Definitivně bude rozhodnuté zajtra, dopoludnie. Tiež Anglické loďstvo proti Nemecku Londýn, 3. (Pôv.) Noviny oznamujú, že ked 12 denné ultimátum, dané Nemecku uplyne bez výsledku, bude potom hned obsadený rúhrsky priemyselný kraj. Trestných opatrení proti Nemecku zúčastní sa tiež anglické loďstvo. Sociálne demokratická vláda v Nemecku 1 Berlín, 3- (Pôv.) Noviny oznamujú, že v nemeckej vláde je zase kríza. Súdi sa určíte, že zahraničný nemecký minister Simons odstúpi už skôr, než mala nemecká vláda v úmysle a že s ním podá demisiu tiež celá terajšia, nemecká vláda. Hovorí sa o tom, že by potom nastúpila v Nemecku vláda sociálnych demokratov, ktorá by vraj nebola proti mysli, ani dohodovým štátom, Sociálni demokrati nemeckí vraj kladu podmienku, že ,by prevzali vládu len vtedy keby nemecké občianske strany sa zaviazaly, že budú tento sociálne demokratický kabinet, v jeho práci podporovat. Dohodová kontrola nemeckých financií, Paríž, 3. (Pôv.) Podľa zpráv novín navrhlo Francúzsko doboáovej konferencii, aby Nemecko zaplatilo svoje finančné záväzky dohodovým štátom týmto spôsobom: !■ Zlatý nemecký poklad nech je z nemeckej, ríšskej banky v Berlíne prevezený do Kolína nad Rýnom; 2. Nemecko nech vydá Dohode všetky svoje zahraničné cenné papiery; 3. Dohoda nech robi trvalé až do zaplatenia nemeckých dlhov kontrolu nemeckých cof; 4, Dohoda nech kontroluje tiež všetké nemecké štátne dlhy, Francúzsko vyhlasuje, že od týchto svojich podmienok neupustí Francúzska mobilizácia. Paríž, 3. mája. (Pôv.) Noviny oznamujú, že Francúzsko už mobilizuje ročník 1918 a že bol «I •tiež poslaný tajný rozkaz k mobilizácii francúzskeho loďstva, ktorému pri uskutočňovaní trestných opatrení proti Nemecku pripadne dôležitá úloha. Noviny vyhlasujú, že koncom tohoto týždňa bude francouskými vojskami obsadený Essen v Nemecku. Bočíte 2 miliardy v zlate. — 2S preč dávka z nemeckého tovaru. Paríž, 3. mája. (Pôv. t Znalcovia dohodových štátov predostrú svojim vládam tieto návrhy: Nemecko nech. zaplatí každý rok pevne stanovenú sumu 2 miliárd zlatých mariek — na. nemecký tovar, vyvážený do cudziny, nech je stanovená 25 proc. vývozná dávka v prospech reparácie dohodových štátov Ultimatum Londýn, 3. mája. (Pôv.) Posledné zprávy oznamujú, že Nemecko dostalo od dohodových štátov ultimátum s-lehotou 12 dní. Nemecká vláda však musí v predvečerr 12. dňa tohto ultimate bez výhrady prijať podmienky Dohody, ktoré hudú Nemecku oznámené repa rečnou komisiou, dohodových štátov. Ak toy Nemecko po uplynutí tohto 12 denného ultimáta na podmienky Dohody nepristúpilo, budú hneď prevedené trestné sankcie dohodových štátov. Leiv 4 dní Paríž, 3. (Pôv.) Podľa správ časopisov je lehota 12 denného ultimáta, daného Nemecka rozpočtená, tak,, že 8 dní zaberú porady finančných znalcov Dohody, (takže Nemecku zostane k rozhodnutiu, či chce přijat dohodové podmienky, alebo nie, len 4 dni Otázka slovenského divadla. Ľud slovenský, neustále utiskovaný nadvládou sveřepých Maďarov, nútený najkrajnejšími prostriedkami k nedobrovoľnej maďarizácii, vyšiel z víru svet. války slobodný, ale vyšel tiež i slabý. Čo všetko ten neprehľad. liet zdusil v národe, ktorý nesmel slobodne prehovoriť, zaspievať, ktorý nesmel mať svojich škôl, ktorý nesmel pomýšľať na svoju vlastnú kultúru, umenie, vedu — to ani nemožno všetko vypočítať! Avšak jadro slovenského uvedomenia, dušu ľudu nebolo možno zahubiť. Pod povrchom zovnútomého nátlaku: kvasilo, rástlo mnoho s čím možno počítať. Boli tu ľudia, ktorí nedali sa odstrašiť krutou, perzekúciou a udržiavali v ľuďoch nádej, rozduchovali iskry národného sebevedornia, aby ich roznietili v oheň- (Obdobné hnutie buditeľov, českých.) Dnes slobodní Slováci stoja, pred velikou prácou, budúcnosti a je na nich, dokázať, nakoľko sú: k tomu spôsobilí. Nemalú, ha významnú úlohu v kultúrnom, živote bude hrať divadlo. Táto nezbytná složka kultúrneho organizmu, ktorá u Iných národov a v iných zemiach je na tak vysokom stupni, má na Slovensku bohatú, pôdu k pôsobností. Treba túto pôdu skypriť, spracovať, aby sa mohlo úiCelne siať a dosiahnuť bohatej žatvy. Ako české divadlo robilo sa. v ťažkých pomeroch za dôb Tylových e. pozdější©, keď utlačovaný národ staval si divadelnú budovu sám tak i slovenské divadlo stojí dnes pred prácou ťažkou, ale i radostnou. Ovšem*, bude mať tú výhodu. '.že slovenské #mJíilnfcte> fcwde m vMy