Slovenský Východ, december 1921 (III/276-299)
1921-12-04 / No. 279
Cis. 279^" \ iV Košiciach; v nedeľu 4. detambra Utai^ Maďarské vpádýv Gemeri. , (0.) — Rožňava, 3. XII Maďarský vpád na naše územia je každodennou vatou u nás. Už počna oslobodenia Slovenska, pri prvej t zv. „demarkačnej čiare“ plukovníka Vix-ho, boly stále srážky. Ale posledné vpády na juhu Gemerskej a Novohradskej župy, boly tak systematicky vedené a trvaly tak dlho [od 18. do 28. novembra], že vzbudili pozornost najširšej verejnosti. Zvláště pre svoju prudkost, akou sa začaly [hneď dvaja mrtví a 2 ranení], sa vyznačily a v nedeľu 27. novembra sa rozpútal takmer pravidelný boj v rozvinutej čiare, kde sa striekalo osi pol hodiny. Od začiatku augusta sosilňovali Maďari ívojsko na našich hraniciach. Sú sriadení i zv. »financi", z maďarských dôstojníkov a poddôstojníkov. Veliteľstvá majú v Miškovci. Jágri a v B. Ďarmotách a sú to vlrstne vojaci. Pri tom je četnictvo, ktorá má hlavné veliteľstvo v Miškovci a pravidelné vojsko s velitelstvom je tamtiež. Vojenským veliteľom je pluk. G. Sáfrány. Jeho syn, nadporučík bol pred rokom z Rimavskej Soboty vyšupovaný. Pri vojenskom veliteľstve v Miškovci je viac mladších dôstojníkov, pôvodom z Miškovca a tu sú ináč všetci četníci a ich dôstojníci, ktorí pred prevratom na Slovensku slúžili. Ešte i vojenský sudca dr. Pitta je pôvodom zo Slovenska. V Miškovci, v povestnej posádkovej vážnici ja na tento čas 200—250 ľudí internovaných čiastočne zo Slovenska a čiastočne Rumuni Spojenie so svetom nemajú a zavedené sú proti nim všetky spôsoby mučenia, ktoré tu uviedol na začiatku minulého roku zlopovestný veliteľ deiekíivov, nadp. Simm, keď vojsko Hortbyho pod vedením generála Pavla Nagya sem vtiahlo. Na zastrašenie obyvateľstva vystupovalo j maďarské vojsko v auguste a septembri terroristicky, zvláště proti naším pohranič- I ným obciam [Kečovo, Napragy. Velhyňa]. Hneď po odchode rozhraničovacej komis- I sis boly prestrelky pri Napradi a maďarské vojsko ešte i počas našej mobilizácie prešlo pri Siliciach viac razy hranice. : Nášmu obyvateľstvu vyhrážali a posielali : jednotlivcom odkazy. Viacerých zbili v Raurieva len pre slovenské pozdravovanie doma. Keď sa demonštrácie pred rozhraničovacou komissiou slabo podařily a v obyvateľsvu priniesla hrozné sklamanie okolnost, že ich organizovali väčšinou otázne existencie a vážnejší ľudia ušli pred zakročením. boli Maďari bez rady. V Miškovci sa na prvé zprávy tak zľakli, že podaly do Pešti celkom zúfalé zprávy. Bolo nariadené vyhnúť sa každej sráike Inak po našej demobilized! Ked sa 18. novembra naša päfčlenová vojenská patrola dorozumievala južne od Kostíc [pri LéhitňayspEste] o spolupátraní po jednom lupičovi, maďarský veliteľ s tlupou vojakov obklopil lstivé našich četníkov asi 60 krokov severne od tabuľky, ktorou Maďari sami hranicu označili, teda na našom území Po krátkom rozhovore dal maďarský veliteľ, o ktorom sa hovorí, že to bol Ernest Wufka z Rimavskej Soboty, vy páliť na našich četníkov. Strážmajstra Aloiza Kudrnáča zastrelili strážcu. Juraj Ficht! padol ranený. Dvoch strážmajstrov: Fr. Skabradu a Jozefa Kadiča zajali. Jeden Maďar bol ľahko ranený a nášho četníka Vaculoviča stíhali hlboko na našom území. Ušiel im, zanechajúc krvavé stopy z rany'na nohe. Ejjpnéného nášho četníka maďarský veliteľ n «^d o v o 1 i 1 obviazať, ačpráve strašne kričal v ťažkých mukách. Naložili ho s mrtvým na nečistý vôz a volmi ich zaviezli do Domáházi. Jeden civilista zbil íedneho z nich vojenskou muškou, pri čom sa Maďari smiali. Dňa 20. ich pochovali v tejto obci. kde len nedávno boli dvaja naši četníci trýznení, údajne práve oni. Maďarský veliteľ oznámil ich smrť nášmu vojsku. Dvoch živých zaviezli do Miškovca, odkiaľ ich na telegrafický rozkaz s Pešti 28. prepustili a jeden vyšší dôstojník ich doviezol do Banrieva. Vo věznici zkusili hrozné veci. Tu je viac našich príslušníkov internovaných, ako naša vláda internovala zo Slovenska nedávno. Sú tu od mesiacov. Vpády sa opakovaly 22 na Kisrétpusztu, 24 a 25 v celom okolí, tak že obsadili asi 8 dvorov, nie však žiadnu obec, ako to roviny mýine písalyf 21. [v nedeľu] sa rozvinuli v linii a strieľali na našich vojakov. Nemali sme žisdae ztráty, ale naše vojsko zajalo troch Maďarov, Na to dalo naše veliteľstvo na vedomie maď. majorovi, že vystúpi všade so zbraňou, dáva čas na vyprázdnenie ažiada záruky, že sa , vpády nebudú opakovať. Medzi tým nariadili i z Budapešti ústup a zaviedli vyšetrovanie. 28. a 29. Maďari odišli a 30. novembra bolo naše územie čisté. Zavedené su prísne poriadky a posbieraný je celý materiál proti Maďarom. Miesto, kde zabitý strážmajster vykrvácal, je označené. Tento prípad vyvolal rozruch na celom Slovensku. I česká verejnosť sa zaujíma o túto vec. Slovenskí poslanci intervenovali hneď u vlády v Miškovci dovolila cenzúra len vylhanú zprávu maď. tlačovej kanceltárie uverejniť. Takto zahajujú Maďari nové styky na pohraničí! Týchto vecí si musí všíma? verejnosť a treba ich povedať celému svetu! Košická technika, internát a iné vysokoškolské otázky. Stanovisko českej tlače. — Reč po®!. Sladkého v parlamente. ’ Porada slov. študentov, poslancov a žurnalistov v Prahe. [Od našeho zpravodajcu.) Praha, 1. XIL, Otázka košickej techniky, a záležitosti vysokého školstva na Slovensku dostaly va — dúfajme nielen zase na krátku doku — do popredia našeho verejného iibota. A tu s radosťou vítame, každý nový srok, ktorý smeruje ku doplneniu a vybudovaniu školstvB na Slovensku, čo má prispieť k tou.«, aby náš slovenský národ čo najskôr dostal sa na úroveň západných kultúrnych národov na kultúrnom, hospodárskom, priemyslovom a sociálnom polL K školským otázkam na Slovenska v poslednej dobe pripojila sa nová otázka a to je záležitosť síredoäkol. internátu v Košiciach. Sme toho plne vedomí, že márne staviame školy, ked súčasne sa nepostaráme i o to, aby naše školy mohli navštevovať synovia chudobných slovenských roľníkov a remeselníkov. Aby náš internát mohol byť finančne zaistený, jeho správa obrátila sa na politické strany v Prahe, aby si zaistila primeranú štátnu podporu. Táto žiadosť prišla pozde, poneváč na rozpočtu už sa nedá meniť, slovenskí poslanci však sľúbili, že internát na ksždý pád dostane niejakú výpomoc. Upozorňujeme však správu internátu, aby zavčas si zaistila riadnu subvenciu pri sostavení budúceho rozpočtu. Záležitosf košickej techniky našla tu plného porozumenia. České veľké i denníky osvojily si a podporovaly túto otázku. Upozornenie Slov. Východu bolo uverejnené s priaznivým komentárom v českých novinách. Stanovisko tlače a Studentstva samého tlumočil posl. Sladký v svojej rozpočtovej reči poukázal na nepomer v otázke techbických škôl. 8 a pol milionový českosl. národ má dvé vysoké školy technické, trojmilionový nemecký národ v republike má tiež dve techniky. A tak môže sa stať, že vedenie priemyslovej obrody Slovenska prevezmú na nemeckých technikách študujúci židia zo Slovenska! Preto sa primtuval rečník vrel®, aby bola postavená tretia československá technika v Košiciach. Slovenské vysokoškolské Studentstvo v Prahe chcelo počuť mienku slovenských poslancov a žur nalisto v v tejto otázke a včera večer usporiadalo poradu v Strako vej akadémii. m ktorú pozvalo slovenské poslanecké kluby a pražských českých a slovenských žurnalistov. Na porada prišli za nár. a rol. stranu dr. Blaho a dr. Pluhař, za soc. dem stranu dr. Markovič a J, Pocisk a za komun, stranu posl. Dzrula. Ludová strana nevyslala svojho delegáta, jej sa jednalo vtedy o rozbitie koalície. Slovenských študentov dostavilo m asi 80. Poradu zahájil L. Ruman, ktorý po krátkom úvode odovzdal slovo posl, Markovičovi, ktorý vo vážnej reči poukázal na nedostatky v otázke slovenského školstva. Pri jednaní o slovenskom vysokom Školstve musíme byť opatrní. Školy majú sa stavať len tam, kde môže byf zaistené i sociálne postavenie Studentstva. Preto má otázka internátov práve taký význam, ak otázka samých škôl. Tiež i profesorský sbor nových škôl má pozostávať z výborných odborníkov, čo je predbežne ťažká otázka. Prvou našou povinnosťou je doplniť a vybudovať bratislavskú univerzitu. Ostré vystúpil proti sriadeniu vysokej školy zemedelskej v Prahe k vôli odstupujúcemu ministrovi, a žiadal, aby túto škola bola prenesená na Slovensko do Košíc. Tiež protestoval proti zrušenia lesníckej školy v Baňskej Štiavnici I to je však pravda, že slovenské študenstvo dnešné, ktoré svoje predbežné vzdelanie dostalo ešte v maďarských ústavoch, potrebuje Prahu. Na maďarských vysokých školách pracovalo sa len pre diplom, tu v Prahe však musí sa slovenský študent vychovať pre vážne smýšľanie a prácu. » Posl. Darula vyslovil svoje potešenie nad tým, že slovenské Studentstvo sa zaujíma o túto otázku. Čiastočne odmietol dôvody posL Markoviča hovoriac, že Slovensko súrne potrebuje vysoké školy. Ihned by sme mail viac študentov, kedby oni mohli študovat doma. Na školy musí mať štát peniaze. Kedby to ináč neišlo, musia sa zmenšiť výdaje iných resortov. Posl. dr. Blaho v súhlase s drom Markovičom konštatoval, že slovenskí štu denti potrebujú Prahu, varoval vš*k ich pred tým, aby sa v meste nespanätili a neztratili lásku a záujem o chudobný slovenský ľud na dedinách. Dr. Blaho s ohľadom na radikálnu pozemkovú reformu vyslovil SK proti vysokým školám zemědělským. Tie vychovajú sám len rad zbytočných úradníkov a išpánov, ktorých máme beztak nadbytok a ktorých nebu- Pokračovanie aa druhej strane. Zápisník Kami Habsburg v Hertenšteinc. Napísal Fr. Procházka (Pokračovanie.) V Madarsku sú veci komplikované Na vonok sa zdá front jednotný proti republike a pre Habsburgovc ov vnútri je však plno sváru, neshôd, zlosti Ľud1 je ovládaný vodcami zo šlachty, ktorí, j aby domohli sa bývalej moci, hegemo- 1 nie, čiže, aby obnovili hranice koruny Svätoštefanskej, vidia len jedinú cestu: obnovenie kráľovstva a s Habsburgom na čele. Madari spojili sa s Habsburgami preto, že od nich čakajú obnovenie integrity Madarska. Spojili by sa 1 preto hoci s čertom. Im neide o Habsburgov, ale o obnovenie toho, čo bý- j valo. Rozoštvaly massy, vinu za pová-\ lečné biedy, nesnádze, vrhli na nový i stav a na súseáné národné štáty, z 1 ľudu, zfanatizovaného nacionálnou zá- \ šťou, vytvorili vojsko, ktoré ozbrojili pomocou všeliako získaných priateľov a vymýšľajú zámienky ku sporom a \ válečným podnikom. Prirodzeným spojencom Madarska v danej situácii je • ovšem monarchistické Nemecko, prirodzeným a najúhlavnejším nepriatelom my, nielen pre Slovensko, ale menovite preto, že stojíme Madarom a Velkej Madátii v ceste; ideove tým, že sa o nás opiera a opierať bude demokracia strednej Európy. To prekáža: preto na Československo 1 — Vo vnútri majú maďarskí monarchisti čo robiť s drobným ľudom, ktorý nie je pre Habsburgov a majú proti jeho vodcom jediný argument: Kto je proti kráľovi, je tiež proti svätej myšlienke celistvosti koruny sv. Štefana, čiže nacionalizmus; kto nejde s monarchistami, je zradca národa a je po maďarskom spôsobe verejne popluvaný. V tom je maďarský monarchizmus jednomyselný. Horthy nevyslovil sa ani pre Karo-, la, ani pre kohokoľvek iného z mnohých pretedentov rozvyklaného maďarského trónu. To je jeho výhoda; akonáhle by sa vyslovil, stal by sa z národného hrdinu vodca, púhy príslušník sekty karolistov. Proti tejto sekte stoji tucet iných, a stále a stále sa utvorujú nové. Každá má nejakého dôstojníka a vojakov, každá si najde hned‘ vplyv v parlamente. Nielen, že je mnoho ašpirantov na trón, ale mnoho, premnoho je tých, ktorí chcú byť okolo tohoto dvora a perú sa medzi sebou už dnes. Pletivo monarchistického hnutia prestupuje ako neviditeľné podhubí organizmus života celej Európy, a monarchistický živel stoji v jedinom fronte, mocne, odvážne, veľmi činne, proti hlavnému nepriatelovi, demokracii. Vyššie duchovenstvá, šľachta, dôsžojníctvo živly, ktoré kedysi panovaly, cítia sa na svojich právoch a výsadách ukrátení, kúpia sa okolo svrhnutých panovníkov a čakajúcich princov, tvoriac jadro hnutia. K nim postavajú sa äo radu zásadní nepriatelia a odporci demokracie a nespokojenci všetkých farieb a odstienov. S času na čas dostáva sa šik monarchistov do jednoho frontů so svojim protipólom, lavým krýdlom radikálneho socializmu, s komunistami, a oba Zaprisahaní odporci svojho najväčšieho nepriateľa, demokracie, môžu si — hoci s tým i počítať pre všetky prípadv — podávať mkleď riniesli v Londýne Krasinovt prvé číslo pražského orgánu sociálnych revolucionárov, „ Volja Rossiji“, Krasin ho prečítal a hovoril, že je to horší nepriateľ boľševikov, ako generál Wran-