Slovenský Východ, január 1923 (V/6-25)
1923-01-31 / No. 25
siMwy uycro Ročník V, Cis. 25. V Košiciach, v stred) 31. januára 1923. Za 80 hal. Klinkov cynizmus a farizejstvo Schvalovanie prešovského krvíprelíatia. „Slo o čisté spravodlivé zlomenie palice nášho Iudu“. Košice, 30. I. Vo včerajšom čísle svojho časopst „Slovák“ dal Hlinka napísať článok, v ktorom není jediného slova poľutovania nac krvou, preliatou poštvanými ľudáckym’ násilníkmi na nevinných ľuďoch. Naopak Hlinka schvaľuje toto krvavé násilenstve a rozbíjanie hláv svojim politickým odporcom, lebo dal napísať v uvedenom článku Slováka doslovne, že vraj išlo „čisto c spravodlivé zlomenie palice nášho ľudu“ to je, na hlavách ťažko zranených účastníkov schôdzky. Vedľa tohoto cynizmu dal Hlinka v citovanom článku tiež zažiriť svojmu farizejstvu tým, že dal napísať do Slováka, že vraj neišlo nikomu z ľudákov na prešovskej schôdzke o poburovanie proti českej národnosti. Vlastné Hlinkové slová a slová jeho poslaneckej kohorty Jurigu, Onderču a Klimkó usvedčujú tu Hlinku zo lži preto že schôdzi^ Hlinku v prešovskom maďarskom „Katolíckom kruhu“ bola nepretržitým refazom huckaníc proti Čechom a českej národnosti: Hlinka sám volal na tejto schôdzke do boja proti Cechom a republike a Juriga nazýval Cechov len opičiakmi, Klimkó vyzýval k verejnému spáleniu českých modlitebných kníh pred slovenskými kostolmi a Onderčo dokazoval, že slovenské dieťa ssaje už s materinským mliekom zdravú nenávisť proti Čechom. Taká ie pravda Předl matUnýml /slávnosťami. Košice, 30. I. 1923. _pk— Iste naplní nás radosť všetkých, keď v piatok počujeme z balkónov našich rečníkov, ktori rozhovoria sa o založení, pôsobení a výsledku Slovenskej Matice, [A bude to významné i pre historikov našich, budú mať príežitosf zachytiť zase niekoľko nových udalostí z verejného života pre národné naše dejiny. Z tej duše si želáme, aby sa tieto slávnosti vydařily všade. Ba, žiadai by sme kompetentných činiteľov, aby sa všade pričinili o ich zdar. Vôbec by nebom na njmu veci, keby i na nepatrnejších dedinách učiteľ alebo kňaz svolal všetek ľud a vysvetlí; mu dokonale čo je Matica, čo vykonala a aké úohy na Sú čakajú v budúcnosti. Darmo je, dnes potrebujeme už í.ľud. bez neho pracovať sa nedá, škoda je len tá, že tak málo sa oň pečovalo a všade miesto serióznej práce išlo sa v ústrety ruvačkám, štvaniu. Snáď napravia niečo matičné Slávnosti, Musia napraviť mnoho, teda žiaducne by bolo, aby sa dialy na všetkých stranách hodne demonštratívne. Je toho už svrchovaný čas* Využijte sfávností 2, februára v prospech zakladania odbočiek Matice. Je to tak žiaducné! A prevedenie toho v dnešné časy nebude ťažké, máme-li na zreteli národ, ktorv sa viac nechce nechať svádzaí do politických táborov. Bez spďkov nedokážeme ničoho. Ba, ak by sme i vykonali niečo, bolo by toho iba toľko, čo nedá sa do ohľadu vziať. My na každom kroku mali by sme si dnes počínať arci opatrne. F,ud sa prebúdza, oči má ešte nedobre rozlepené a sveťo vrážajúce sa mu v ne mohlo by uškodiť. Ze politikou sme mnoho nedokázal, je fakt Tej len zlorečiť bude mekedy slovenský národ, pre nás nemá ona žiadtého významu momentálne — potrebujeme kutúrne spolky, ku'túrne časopisy, aby zo zaostalých Slovákov spravili sme národ vysne'ý. Či chcete azda, abv zahynul v napiatostiach v ktorých žije? Nie, p^novia — z mosta, do prosta — hovorí porekadlo, povedzme mu únrimné: „Ľude náš, bo1! si svádzanú do po'it'ckvch táborov, kde nikomu nešlo o tvoťe blaho, a'e aby si pridal svoj h’as pri voľbách. Tí ti nepriali _ never im! — hľa, ide ti v ústrety starý fiO. ročný spolok, ktorý nikdy nechce! po'itizovať. ale pria,’ si povznesenie tvojho, k tomu sa pridaj a bude ti to aspoň na osoh duševný“. Skutočne, ľude dobrý — povedz, no povedz, nauči'i ťa k ninčomu dobrému vodcovia tvojej politický strany? Da1'i ti do ruky knihu, z ktorej by si sa poučil? Nie. Boí si dobrý, keď potrebovali ťa — a za chrbtom sa ti smiali. Načo s nimi? Bo? by to hriech. Len tak nahliadnu nesprávnu taktiku svojho jednania, keď bv sa od nich odvrátilj, oni 'en dotiaľ sa cítia pevnými, kým ty držíš s nimi. Na politizovanie máme ešte času dosť, málo je ho a1e na osvetovú prácu, zameškali sme primnoho, čas velí všetko napraviť. Čo pre nás malú priniesť matičné slávnosti? Hoj, chceli by sme mnoho, snáď požiadavky naše prechádzam do utopií. No, jednako, nakoľko je možné, vezme v ich spľneme. Slovenská Matica po znnvuurodení pracuje na ce’ej čiare b'ah- dáme, vykonala viac než by sme boli očakávali, Vš°k nie dostatočne sa pričinili o podporovanie s’ovemkýeh s-nisovateľov, obzv'ášte m'a'dých. VMe’i sme v Prahe vychádzať časopis „Svejet“ — zahynul pre otázku financie. Zúfa’é dozvuky s m- čítali v epi ngn, kde teraz v čase, kedv sa to začína všetko z’enšovaf. vyhrážajú nám nŕadí i nadaní spisovatelia, že ustúpia od spisov-nej s’ovenčiny a pridajú sa k češtine. Bieda je všetkého schopná. Bohužiaľ — neviem, či to už tak má byť — i starší i mladší spisovatelia naši sú ľudia chudobní — pracujú zväčša len pre honoráre — len, aby moh’i vyžiť. Kn'hy by radi vydá'i Nakladatelia nechcú sa ich jjjať, ustalujíi ináče na knihy tak horribi!né ceny, že z kníh slovenských Je veľmi maiý odbyt. Máme tých diletantov už vyspelých naozaj — poniektorých celkom nových u nás. však za takýchto okolnosti zabíja sa ich duch! I, Maťcn S ovenská — týchto sa ujmi. Sú naši čo chcú vytvoriť, je len pre nás! Snáď — da'o by sa este docHif i znovuurodenia „Svnieti“ veď tá Ist" bv priniesla pekné výsledky, bola tak svojrázna A mnohé,.mnohé iné veci Verme len v lepšiu budúcnosť. Verme, že Slovensko naše pričinením sa slov Matice kultúrne sa obrodí! Obrodí sa! Privolávajúc mnoho zdaru týmto slávnostiam, končím riadkami z Detvana-Pozri na čmák nášho valacha zasnívaš o Fidiasoch; počuj tie gajdy šumného Stacha. zasnívaš o nových časoch: dívaj sa na tie od zeme skoky, a ukážu ti budúce roky — — Z iného miesta zase: Musí sa v má'e dokázať verným, kto nechce večne zostať mizernom; musí pučiť, čo chce zkvitnúť: to keď počuie ža’my škriváň a Hýotavú hviezdičku rána neverí, že musi l svitnúť ? Minister dr. Beneš o situácii* Otázka Porúrska. — Maďarsko. — Zahraničná politika. Praha, 30. I. V zahraničnom výbore t>os!. snemovne podal dnes zahraničný minister dr. Beneš výklad o situácii Najprv vyložil históriu vývoja posledných udalostí v Porvnsku, Potom nastínil prehľadne vývoj reparačného problému. Uviedol jednotlivé jeho fáze od londýnskeho ujednania z mája r. 1921, vysvetlil prečo svolané bolo komité finančné do Paríža na 24. maja 1922 a podal prehľad ďalšieho jedania až po anketu dňa 7. novembra 1922 na konferencii parížskej, kde bol podaný plán francúzsky, hájený francúzskym minister, predsedom Poincaréom, a radikálnejší plán anglický. Obidva návrhy nedaly sa srovnaf. Nemecko pripravilo tiež svoj návrh pre konferenciu. ala oficielně návrhu nikdy nepredložilo. „Jak som dobre informovaný“, vravel minister, „dosiahoval návrh nemecký sumy 20 miliárd a v peniazoch a išiel ešte ďalej o 10 miliárd vo vecných dodávkach.“ Politcká a finančná situácia Francúzska viedlv k tomu, že konferencia musela stroskotať. Pretože Nemecko nesplnilo svojch záväzkov, jak bolo konštatované dobrozdaním reparačnej komisie, došlo k sankciám. Francúzsko pozbylo dôvery, že Nemecko dobrovoľne splní svoja záväzky a nadobudlo presvedčenia, že Nemecko nechce alebo nemôže dať do poriadku svoju situáciu finančnú a svoj rozpočet. Nemecko provozovalo hospodársku a finančnú politiku, ktorá ochudzovala štát Nemecko neurobUo nič, aby zabránilo útoku nemeckého kápitáiu do cudziny aíď. Situácia Francúzska po stránke finančnej a hospodárskej je taká: Jestli nebude získaná náprava výpomocou finančnou, ktorou by sa zaplatily francúzske peniaze, uložené do rekonštrukcie zničeného územia, a ktorou by sa škrtly válečné dlhy, ktoré Francúzske povinuje spojencom, znamená to podľa výpočtu niektorých francúzskych finančníkov, že by temer celý francúzsky rozpočet bol okolo roku 1930 vlastne pohltený len úrokmi z dlhov vnútorných a zahraničných a že by na ostatné štátne výdaje nezbylo nič. V závere tejto časti svojej reči minister Beneš uviedol, že najväčšie nešfatsie v celej reparačnej politike jak pre Nemecko tak pre všetky ostatné bolo, že sa nenašla nemecká vláda, ktorá by bola prevádzala aspoň tri roky do dôsledkov a presne svoje záviazky, a ktorá bý ich bola plnila tak, aby mohla vznknúi atmosféra kľudu a dôvery medzi Francúzskom a Nemeckom. Potom by snáď bolo došlo k dohode. Ďáľšou chybou zásadnou bolo, že Nemecko samo nikdy nepredložilo konkrétneho a do detailu vypracovaného plánu reparačného, ktorý by bol býval pre Francúzsko aspoň trochu prijateľný. V tom by potom bolo možné vidieť dobrú vôlu a tá by bola bývala značným pokrokom v pomeru obidvoch krajín. Potom hovoril minister Beneš o udalostiach v Maďarsku Vravel, že v poslednom čase vzaly rôzni prípady v Maďarsku na sebe ráz vážnejš a preto priniesly určité následky, ktorí vyvrcholily v i spoločnej intervencii Male a Veľkej Dohody v Pešti. Naproti našej snahe, aby bo! náš pomer spravený k Maďarsku tak, aby bol opravdu susedský a trvalý, vyskytujú sa občas rozpory a pri- pády medzi Aflaďarskom a jeho súsedmi ktoré prípady rušia konzolidačný proces a dobré vzťahy susedské. Minister podotýka, že pri poslednej našej intervencii išlo predovšetkým o zabezpečenie kľudu na hraniciach rumunských, pretože sa v poslednom čase veci vyvíjaly specielne proti Rumunsku. Ceľkom všetky tieto prípady nie sú takého rázu, že by z nich hrozily vážnejšie konflikty. Ale situácia predsa napiatá núti nás, aby sme boli ostražitým v kždoni smere. To neznačí, že by sme museli dačo okamžite podniknúť. Naopak, všetky reči o dajakých našich vojenských prípravách sú len plané povesti, šírené snáď úmyselne a tendenčne. Upozorňujem na tento stav, aby bolo patrné, že sa na veci dívame pozorne, a že hneď zakročíme v dohode so svojimi priateľmi Dohody a v súhlase so svojimi spojencami jestli by dačo hrozilo, tak jak tomu bolo nedávno na hraniciach rumúnskych. Máme dobrú vôlu svôj pomer k Maďarsku upraviť a stanoviť pre ňu konkrétnu formu. Našu dobrú vôlu je videt tiež z toho, že sme uzavreli koncom minulého roku i Maďarskom ďôležitú smluvu obchodnú a smluvy iné. Napriek všetkým ťažkostiam nastaly predsa už určité pokroky v pomeru medzi obidvoma štátmi. Preto sf neprajem nič iného, než pokoj a rozumnú spoluprácu na základe uzavrenej dohody. Ďalej pojednal minister Beneš o konferencii v Lausanne. Není možné povedať, jak konferenčné jedanie skončí a není vylúčené stroskotanie prác konferenčných. Ale všeobecný dojem predsa je, že už všetci túžia po dohode a prajú si vyhnúť sa možnostiam tbudúcich konfliktov. Z konferencie s? odnášajú Turci nesporný úspech. Pomer sovletového Ruska ku štátom západoeuropským je v posledných mesiacoch napjatější ako skôr. Poslednými udalostiami v Europe bola v sovietovom Rusku sosilnená tendencia, vrátiť sa k politike, íkorá počíta s európskym prevratom. I keby sme pripustili, že sovietová vláda nejaví priamej účasti na tejto politike, je veľmi patrná činnosť organizácií komunistických a tretej internacionály a rôznych ich inštrumentov v tom smysle, aby boly organizované a vyvolané komunistické búrky v Europe. Ak predsa minister je presvedčený, že sovletové Rusko nemá úmysel samo začiai válku Vzhľadom na všetky tieto ťažkosti je prvou našou povinnosťou zachovať kľud s rozvahu, nedať sa zmäsf poplašnými zprávami, dobre pozorovať možné nebezpečenstvá a byť na ne pripravený a v danom prípade energicky jednať. Potom ne bude skutočného nebezpečenstva žiadneho. V záveru svojej reči zmienil sa ministei dr. Beneš o našom stanovisku k udalo- Siam na západe. Všetka medzinárodná verejnosť rozdelila sa vo veci francúzskehc jednania v Porúrsku vo dva tábory: tábor prvý opatrenie ffrancúzske schvaľuje, lebo aspoň zaujíma stanovisko vyčkávacie tábor druhý je proti francúzskym opatreniam v Porúrsku. Nemôže byť o tom sporu, že Francúzsko má právo, aby jej znivočený sever bol rekonštruovaný a aby nebola zaťažená do finančnej záhuby. V tejto veci viazaní sme mravne viete! bez výnimky. Linie československej politiky zahraničné; sú známe. Domnievam sa, vravel mini ster, že táto naša politika sa osvedčila plne v dobe našich poválečných starostí a že v dnešnej kritickej situácii je treba jasne zdôrazniť, že není naprosto žiadneho dôvodu, aby v doterajšej našej politike bolo dačo menené. Naša zahraničná politika ide a 'pójdfe tými istými cestami, po '•kých sme išli dosiaľ.