Smer, apríl-jún 1971 (XXIII/77-153)
1971-05-08 / No. 108
PROLETÁR! VŠETKÝCH KRAJÍN, SPOJTE SAJ ORGÄN STREDOSLOVENSKÉHO KV KSS Sobota 8 mája 1971 Ročník 23 Číslo 108 c Cena 50 hal. Vy. drahí, vrociote nám drahú mof, kíokáme k hrabom, kde už spite nemí, o šedáme len: „Večnaja pamiot! živiasim mŕtvym v našej rodnej zemi. lanko Jesinský [Padlým ruskžm hrdinom — ŕvok, 23. apríla 1945) Na oderskom předmostí pred začatím ofenzívy na Berlín, vykonal mladý vojak, komsomolec Alek Alexejev hrdinský čin, podobný slávnemu činu Alexandra Matrosova. Pri konečnom útoku na Berlín čítali vojaci Sovietskej armády leták o komsomolcovi Alekovi: NESMRTELNÝ ČIN ALEKA ALEXEJEVA Alek Alexelev bol nielen mladý chlapec, ale i mladý vojak, nováčik. Sovietska armáda ho slobodila z nemeckého otroctva. Nemci ho vzali jeho rodine a zahnali do Nemecka, aby pre nich pracoval. Sovietska armáda ho oslobodila. Alek sa stal samopalníkom. Aleka prijali za člena Komsomolu. Rota nadporučíka Kulikova dostala ťažkú, ale čestnú úlohu. Mala rozšíriť predmostie na druhom brehu Odry, prelomiť nemeckú obranu pri opevnenom potoku a obsadiť nepriateľské zákopy. Rota sa nepozorovane dostala až k potoku. Cez noc postavili vojaci lavičky a ráno po signále k útoku bol Alexejev prvý, ktorý prebehol po lavičke na nemeckú obranu. Nedaleko neho začal páliť nemecký guľomet. Alek hodil granát. Guľomet však pálil ďalej. Alek sa vrhol na guľomet a zakryl hlaveíi vlastným telom. Rota sa bez strát dostala na druhú stranu. Po krátkom boji vytlačila Nemcov zo zákopov a splnila bojovú # úlohu. Vojaci pochovali svojho devätnásťročného spolubojovníka s vojenskými poctami. Alek bez váhania obetoval život za Šťastie svojej vlasti, za víťazstvo nad nenávideným nepriateľom. Súdruhovia vojaci! Nezabudnite na svojho hrdinského mladého kamaráta. Smelo vpredt Odvážne a mužne na berlínske pevnQSti! Rýchlo vztýčte zástaviŕ víťazstva nad Berlínom! » Politické oddelenie armády Mnohí vojaci, ktorí Aleka poznali, odložili si tento leták, ako pamiatku na svojho bojového druha. Za berlínskej ofenzívy v ťažkých situáciách si samopalníci neraz pripomenuli Aleka Alexejeva a jeho statočnosť. Ťažká, slávna, plná hrdinských činov, bola cesta sovietskych vojakov od Moskvy, Leningradu a Stalingradu až do ulíc Berlína. Zahučali salvy z dvadsaťdvatisíc hlavní sovietskeho delostrelectva. Hitlerovský Berlín ležal pri nohách Sovietskej.-armády. Sovietsky vojak vyšiel na dymiace rumovisko Reichstagu a zahľadel sa na východ. Dlho pozeral a zdalo sa mu, že vidí všetky cesty, ktorými prešiel za štyri roky od mohutnej Volgy až po Sprévu. Videl hroby, spálené mestá a dediny, rodnú Moskvu s Kremľom a mauzóleom, pevnosť Stalingradu, Leninovo mesto na Neve i námornícku krv spálenú slnkom na posvätných kameňoch Sevastopoľa. Pri nohách vojaka dymilo rumovisko porazeného hlavného mesta. Vojak sa díval ponad rumovisko a spomínal na útrapy i bolesti rodných ľudí, na rany, krv, smrť i horúcu nenávisť, ktorá ho priviedla až sem, do Berlína. Vojak dlho hľadel na východ. Potom zhlboka vydýchol a otočil sa na západ. Opäť sa pozeral, akoby prežíval v mysli všetko, čo o ňom vedel. — Dostali to, čo zaslúžili — povedal nahlas. Ešte raz si obzrel rumoviská a začal zostupovať. Dolu zdvihol tupú črepinu granáta a napísal na kameň stĺpu: „Kto mečom bojuje, mečom zahynie!“ Bolo to v máji, na druhý deň po skončení vojny. Pád Berlína, to bol zaslúžený trest, ktorý postihol nemeckých fašistických dobyvateľov za spáchané zločiny a je výstražným varovaním všetkým, „uchádzačom“ o svetovládu, všetkým podnecovateľom novej svetovej vojny. Za svojej histórie zažil Berlín nejednu tragédiu. Roku 1760 za sedemročnej vojny Berlín kapituloval pred ruskými vojskami. Vtedy celou Európou zazneli slová generála poľného maršala Šuvalova: „Z Berlína do Petrohradu sa nedovlečieš, zato z Petrohradu do Berlína sa možno ľahko dostať.“ Ako korisť si veliteľ ruských vojsk vzal kľúče od ber-/ línskej brány. Pri prenasledovaní zvyškov Napoleonovej armády v,roku., 1813,- obsadili ruské vojská Berlín druhý raz. V máji 1945 obsadila Sovietska armáda Berlín tretí raz. (Pokračovanie na 3. strane.) JÁN BANSKÝ, učitel Nie je krásne naše vífazstvo ? R H Rozkaz prezidenta republiky armádneho generála Ludvíka Svobodu k štátnemu sviatku českoslouenska PRAHA (č) — Prezident republiky armádny generál Ludvík Svoboda vydal k 26. výročiu oslobodenia Československa Sovietskou armádou kaz? k štátnemu sviatku ČSSR, tento roz- SÜDRUHOVIA, PRÍSLUŠNÍCI OZBROJENÝCH SlL! Dnes spomíname 26. výročie pamätného 9. mája 1945, keď slávna Sovietska armáda oslobodením Prahy ' dovŕšila víťazstvo nad hitlerovským fašizmom. Po boku Sovietskej armády bojovali i jednotky československého armádneI. ho zboru v ZSSR, ktoré sa spolu s partizánmi, oddielmi domáceho odboja,, stali základom novej Československej ľudovej armády. Z víťazstva Sovietskej armády nad nacistickým Nemeckom a z bojového úsilia nášho ľudu doma i za hranicami, vedeného Komunistickou stranou Československa, sa zrodila naša národná sloboda, otvorila sa cesta k socializmu. V bojoch proti spoločnému nepriateľovi a za oslobodenie Československa preliata krv sovietskych, českých a slovenských vojakov navždy spečatila nerozborné československo-sovietske priateľstvo a bojové súdružstvo našich bratských armád. S vďačnosťou a úctou sa skláňame pred nesčíselnými hrobmi sovietskych vojakov, ktorí padli na pôde našej vlasti. Spomíname na hrdinný boj KSČ a tisícov komunistov, ktorí priniesli nesmierne obete v boji za našu národnú slobodu a samostatnosť. Máj 1945 zostane navždy v srdciach a mysliach nášho ľudu symbolom víťazstva, ktoré sa zrodilo z verného a nerozborného priateľstva a spojenectva národov Československa a Sovietskeho zväzu. Túto základnú pravdu si náš ľud znovu overil v nedávnej minulosti, keď kontrarevolučné a protisosa cialistické sily za výdatnej podpory medzinárodnej reakcie pokúsili o zvrat našej socialistickej cesty. Zámery týchto síl boli zmarené iba vďaka včasnej bratskej a internacionálnej pomoci Sovietskeho zväzu a ostatných socialistických štátov, ktoré pomohli uchrániť našu krajinu od občianskej vojny, bieleho teroru a kontrarevolúcie. Internacionálna pomoc bratských socialistických krajín na čele so ZSSR, spolu s nástupom nového marxisticko-leninského vedenia strany v apríli 1969 utvorili základné predpoklady pre vyvedenie našej spoločnosti z krízy, pre postupnú konsolidáciu pomerov a pre dosiahnutie súčasných pozitívnych výsledkov politickom a hospodárskom v živote. (Pokračovanie na 3. strane.)