Smer, január-marec 1973 (XXV/1-77)

1973-01-31 / No. 26

r PROLETÁŘI VŠETKÝCH KRAJÍN. SPQJTE SA! ORGÁN STREDOSIOVUMSKÉHO KV KSS ■ Streda 31. januára 1973 ■ Ročník 25 ■ Číslo 26 ■ Cena 50 halierov ■ Z rokovania krajského aktívu o problémoch mládeže Na budúcej generácii nám záleži • Cieľavedome orientovať mládež na rie­šenie náročných a perspektívnych úloh našej spoločnosti • Zväzáci a pionieri po­trebujú nielen radu, ale konkrétnu pomoc starších • Pozornosť obsahu činnosti • B. BYSTRICA (Gy| — Na Stře doslovenskom krajskom výbore Komunistickej strany Slovenska v Banskej Bystrici sa včera ko­nal krajský aktív tajomníkov OV 1 KSS pre po liticko organizátorskú a prácu; podpredsedov, tajomníkov pracovníkov odborov školstva a kultúry ONV, predsedov O V ^ySZM a vedúcich pracovníkov nie­­ktorých závodov v kraji k záve­­/ rom nedávneho pléna SKV KSS ^^t^woblematike mladej generácie. Na rokovaní boli prítomní člen predsedníctva SKV KSS a vedúci tajomník Stredoslovenského KV Národného frontu SSR súdruh Ján Marejka, člen predsedníctva SKV KSS a predseda Stredoslo­venského KV Socialistického zvä­zu mládeže súdruih Ivan Dzuria­­ník, vedúci tajomník SKV ZČSSP súdruh Ondrej Sajban, ako aj ďalší predstavitelia politických, štátnych a spoločenských nov kraja. Hlavný referát predniesol člen predsedníctva a tajomník SK V KSS súdruh Jozef Púpala. Po zhod­notení výsledkov, ktoré od svoj­ho vzniku dosiahla jednotná mlá­dežnícka organizácia, sa v refe­ráte podrobne zaeberal formami a metódami práce strany medzi mládežou. Významnú časť vystúpenia ve­noval rozboru súčasného stavu činnosti a postavenia Pionierskej organizácie SZM. Zdôraznil, že naša krajská organizácia detí, združujúca vo svojich radoch 170 tisíc detí, vďaka nesmiernemu úsiliu mnohých čestných pionier­ (Pokrač. na 2. sir.) VfTAZNf FEBRUAR Ako Kvetko zašmelil všetko Mladí to nezažili a starí pozabúdali na ťažké časy pred februárom 1948. Veľké fabriky znárodnili, ale poľnohospodár­stvo, potravinársky priemysel, obchod, držali súkromníci. Sme lina a čierny obchod prekvitali. Zle bolo vo fabrikách a dedinách bez poľnohospodárskej pôdy. V Ha r ma nej, Š pane j Holine, Uľanke za celé mesiace nedostávali pravidelné dodávky múky. Zásobovanie mäsom a mliekom prakticky nejestvovalo. Ženy chodili až do Hron­ského Benadika a za pár kíl múky museli zaplatiť a ešte d en-d v a odpracovať na gazdovstve alebo v mlyne. Mlieko bolo pre fabrické deti maškrtou, okúsili z neho iba ak starší priniesli z obchôdzky po okolitých dedinách. Bársktorá sviňa na pánskom majeri požrala viac mlieka ako všetky harma­necké deti dovedna. Za kilo masti zaplatili tisíc korún, za štvrtku masla sto korún. Špekulanti v demokratickej strane chaosom v zásobovaní chceli poštvať ľudí proti komunistom. Ľudia však komunistom Verili, veď spolu s nimi hrýzli chudobný posúch, zapíjali šíp­kovým čajom alebo nesladeným odvarom cigórie. (Pokračováni e ma 2. strane) -f Pri brúsení krištáľo­vého košíka v zlatnian­­skej sklárni zachytil náš fotoreportér J. Ja­novec Ruženu Chalu­pová. Až z Chile Stavy po operáciách žlčníka, po žltačka, ako aj iné ochorenia si prišlo v minulom roku liečiť do Československých štátnych kúpe­ľov v Brusné do dvatisíc našich, ale aj zahraničných pacientov zo socialistických štátov, z Rakúska, NDR, NSR, ba prišli dokonca aj pacienti z ďalekého Chile. K dis­pozícii mali bazén a vaňové kú­pele napojené na štyri žriedla s uhličito-sírnou vodou. —ban— 1i vienko motoristom MLučENEC (jd) — Kovo­­lljtbn, výrobné družstvo v ('ÍJutenci, patrí medzi najmlad- I äle prevádzky. Slúžiť moto- i ristom tu začali iba 6. mája 1971. Odvtedy opravili už vy­še 3 tisíc osobných áut. Aby ešte lepšie uspokojili zvýše­né požiadavky, servis rozšíria prístavbou, výkonným stroj­ným vybavením a zvýšením počtu odborníkov. Služby mo­toristom rozšíria tiež pracov­níci okresného podniku Ko­munálne služby Lučenec. Pre­vádzku autolakírnictvo zmo­dernizujú a strojné vybavenie doplnia o diagnostické prí­stroje. Do r. 1975 zriadia ďal­šie autolakírnictvo v Poltári. Tiež Podnik miestneho prie­myslu v Lučenci rozšíri no­vozriadenú opravovňu moto­rových vozidiel a uvažuje ešte o možnosti zriadenia servisu pneumatík pre osob­né motorové vozidlá. -f Foto: V. BÁRTA Mnočtovó techniko z HDF B. BYSTRICA (bek) — Včera otvorili v banskobystrickom hoteli LUX Dni výpočtovej techniky Cellatron z Nemeckej demokratickej republiky. Vý­stavu pri príležitosti Dní vedy a techniky NDR usporiada ria­diteľstvo Datasystému v Ban­skej Bystrici v spolupráci s Kancelárskymi strojmi z Plzne. Na výstave — ako uviedol riaditeľ závodu Datasystému súdruh Július SLIVKA — u­­vádzajú najnovšie výrobky NDR v elektrotechnike, ktorá v týchto dňoch prichádza na čs. trh. Samočinné počítače Cellatron sú známe na Slovensku už na viacerých odborných pracovis­kách. Používa ich napríklad Vysoká škola dopravná v Ži­line, Stredoslovenské konzer­várne a liehovary v Liptovskom Mikuláši a najnovší typ z vý­stavy si kúpili Stredoslovenské vodárne a kanalizácie v Ban­skej Bystrici. Už prvý deň výstavy, ktorá potrvá do 1.^ februára t. r., u­­kázal, že v odborných kruhoch podnikov na celom Slovensku je veľký záujem o vědecko­technický rozvoj pri používaní samočinných počítačov pre ra­cionalizáciu techniky adminis­tratívnych prác. V Slovenských celulózkach a papierňach kladú dôraz na rovnomerné plnenie plánu Nové výrobné kapacity B. BYSTRICA (my) — porade podnikov VHJ Sloven­Na ských celulózok a papierní, ktorá sa včera zišla v Banskej Bystrici, bilancovali včera vý­sledky uplynulého roka a ra­dili sa o zabezpečení tohoroč­ných plánovaných úloh. Gene­rálny riaditeľ Ing. Anton Še­do, CSc., v podrobnom rozbore o. i. uviedol, že v roku 1972 oproti predchádzajúcemu roku vzrástla výroba o 9 #/o v hod­note 183,8 milióna korún. Tohto roku má vo VHJ vzrásť výroba o 297 miliónov korún, pričom hlavný podiel rastu pripadá n.t nové kapaci­ty. V podnikoci nášho kraja v SCP Ružomberok zvýšia vý­robu veľkých vriec o 2350 ton v hodnote 12 .^miliónov korún, v Harmanci zvýšia viaceré sor­timenty na novom papieren­skom stroji o 18 tisíc ton v hodnote 14!$ miliónov korún a v Martine o 600 ton tapiet v hodnote 17 miliónov korún. Dô­raz položili na rovnomerné plnenie tohoročného plánu, včasné uvádzanie do prevádz­ky nových výrobných kapacít, ďalšie zlepšovanie organizácie práce, údržby zariadení a zlep­(Pokračovanie na 2. str.) Z okresu Považská Bystrica poslali takmer 320 tisíc korún Na pomoc Vietnamu B. BYSTRICA (č) — Zisk z mi moriadnej sobotňajšej pracovnej smerný vo februári venujú lírdin s kému vietna mské mu ' ľu du za­mestnanci národného pudniku M os t ár e ň B rezno. Pracujúc! vývoja dopravných zariadení podniku, nositelia Ra du práce, venujú na obnovu Viet­namu okrem toho jedno percento zo svojich januárových príjmov. Odborové organizácie v okrese Považská Bystrica poslali de« vče­rajšieho dňa na Fond solidarity takmer 320 000 Kčs. V závode Gumárne 1. mája v Púchove odpracujú v prospech vietnamského nických hodín ľudu 5000 brigád­a v púchovskej Makyte šijú ako dar 250 nepre­mokavých plášťov. (Pokrač. na 2. str.) Ani výstavba Pórobetónu II. nie je bez tradičných problémov Zaostávajú dodávky technológie V areáli závodu Pórobetón v Zemianskych Kostoľanoch vy­rastá ešte jeden závod na spracovanie elektrárenského popielka, lenže oveľa moder­nejší, ako je starší „brat“. Po dokončení, v decembri tohto roku, nabehne do pokusnej prevádzky, ako závod Pórobe­tón II. Elektrárenský popielok nájde teda ďalšie uplatnenie v útrobách jeho technologického zariadenia, ktoré bude z neho chrliť celostenné panely a iné ľahké stavebné hmoty, aby z nich stavbári montovali ďalšie byty, školy, obchodné predaj­ne a iné užitočné objekty. V kancelárii stavebného do­zoru sme našli Ing. Františka Ďuračku a Ing. Andreja Ten­­cera. Na chvíľu odložili svoju prácu, aby nás poinformovali o problémoch nového rozostava­ného závodu. Čoskoro sme sa dozvedeli, že základný kameň „pórobetónky číslo dva“ polo­žili 7. novembra 1969. t-'­pred tromi rokmi. Odvtedy ho dostali už pod strechu. Je to­mu tak hlavne zásluhou usi­lovnej práce hlavných dodáva­teľov stavebných prác — pra­cujúcich podniku Priemstav, závodu v Novákoch. Od začiat­ku výstavby, hoci s probléma­mi, plán čestne plnili. Doká­zali to aj v minulom roku, keď plánovanú sumu 14,5 miliónu korún ešte prekročili. A mo­hli dokázať ešte viac, keby ne­boli museli občas čakať pre oneskorenie montážnych prác dodávateľmi strojného a tech­nologického zariadenia. Pracujúci Priemstavu nema­jú teda vinu na vyše ročnom predĺžení termínu spustenia no­vého závodu do prevádzky. Veď oni z celkovej plánovanej su­my 62 miliónov korún, urče­ných na výstavbu, do konca minulého roku prestavali 50,7 milióna korún, vďaka čomu ča­kajú v tomto roku väčšinou (Pokračovanie na 4. sir.) • Terajšia „Pórobetónka“ dostane mlad­šieho „brata“ • Pracovníci Priemstavu si čestne plnia povinnosti • Technicky ne­presné dodávky z Kotláme v Tlmačoch • Dodržia termín dokončenia do 1. decem­bra? • Medzi najkrajšie prírodné sce­nérie v našej vlasti patrí oblasť Roháčov. Nedávno sa problemati­kou výstavby ďalších rekreačných a športových zariadení v tejto atraktívnej oblasti zaoberala aj rada SKNV. Na naše otázky o vý­sledkoch jej rokovania odpovedá vedúca odboru obchodu a cestov­ného ruchu SKNV lng. Alojzia Mihallaková. ■* Turisti a milovníci prírody * • nazývajú Roháče skvos­tom. Právom si však sťažujú na ich nedostatočné vybave­nie ... — Práve z týchto dôvodov a v snahe zlepšiť situáciu sa vý­stavbou rekreačných a športovo­­turtstlckých zariadení v Rohá­čoch zaoberala rada SKNV. Vzhľa­dom na to, že ďalšia výstavba prichádza do úvahy až na sklon­ku tejto a v priebehu nasledujú­cej päťročnice, úlohou orgánov SKNV bolo posúdiť možnosti vý­stavby a zhodnotiť výsledky pred­bežných rokovaní s možnými in­vestormi. Aká je teda ďalšia per­­“• spektíva Roháčov? — Podta našich zámerov by mala výstavba prebehnúť v dvoch etapách — v lokalitách Zverovka a Adamcula, pričom ubytovacia kapacita bude sústredená vo Zve­­rovke, aby sa výstavbou nenaru­šila originálna prírodná scenéria Roháčov. V oboch etapách tu pri­budne dovedna 1800 lôžok v ho­teloch a bungalowoch. O Ktori investori sa uchádza­­**• jú o výstavbu? — Vážnymi záujemcami sú In­terhotely Ružomberok, Javorina — podnik zariadení cestovného ruchu Bratislava. Tiež Reštaurá­cie Dolný Kubln a Jednota v Trs­tenej. Všetci už v podstate za­čali s prípravou projektovej do­kumentácie. Otázka stavebných kapacít zostáva však zatial otvo­rená. —Gy—

Next