Učiteľské Noviny, 1971 (XXI/1-52)
1971-04-22 / No. 17
jednostranne spotrebiteľskú orientáciu zmyslu života a po istej nasýtenosti materiálnymi hodnotami, začínali pociťovať veľké 3 wkt Doc. Ing. R. Pravdík, CjJc, námestník riaditeľa VUP Je nám všetkým dobre známe, že súčasný stav a výsledky, ktorá dosahujeme vo výchove žiakov k vedeckému svetonázoru na školách, sú celkom neuspokojivé. Výskum svetonázorových predstáv a postojov absolventov ZDŠ a SVS, ktorý organizoval Výskumný ústav pedagogický v Bratislave v rokoch 1902 až I960, signalizoval už vtedy tendenciu oslabovania pozornosti voči úlohám svetonázorovej výchovy v školách. Napríklad v r. 1900 až vyše 00 % absolventov SVS odchádzalo zo školy S neujasneným, rozkolísaným, neuceleným svetonázorom. *) To bola akiste Jedna z príčin, prečo sa v búrlivom vývoji po Januári 1908 podarilo nezodpovedným pravicovým politikom a zásluhou vplyvov dezinformačných kampani masovokomunikačných prostriedkov — v takom rozsahu a hlbke politicky dezorientovať vedomie mládeže a vohnaf Ju až do róznych protisocialistických, protisovletskych, nacionalistických postojov a vystúpení. Určite by to nebolo možné, keby väčšina mládeže mala pevnejšie sformované základy marxistického svetonázoru, pretože človeka s pevným svetonázorom len ťažko možno vmanipulovať do postojov a činov, ktoré sú v rozpore s Jeho svetonázorovým presvedčením. Po Januári 1968 sa situácia vo svetonázorovej výchove ešte zhoršila. Vplyvom náporu pravicových síl sa s výchovou žiakov k marxistickému svetonázoru na školách prakticky prestalo a naopak otvorili sa doširoka dvere prenikaniu nemarxistlckých a protlmarxlstických svetonázorových koncepcií, otvoril sa „priestor“ pre Intenzívne šírenie náboženstiev duchovnými i laickými príslušníkmi cirkvi. To malo prirodzene nedobré dOsledky. Došlo k deštrukcii socialistických ideových hodnOt vo vedomí nielen deti a mládeže, ale aj u učiteľov. Ked v r. 1970 robil VÚP v Bratislave na požiadanie Ministerstva školstva SSR prieskum politického vedomia žiakov na školách II. cyklu, zistilo sa okrem Iného značné zosilnenie religiozity u stredoškolskej mládeže a učňov. Samozrejme, že s takýmto stavom sa nemôžeme uspokojiť. Bez výchovy k marxisticko-leninskému svetonázoru nemožno ani hovoriť o sústave komunistickej výchovy. F. Frendlovský formuluje postavenie zložky svetonázorovej výchovy takto: „ ,.. Postavenie výchovy k vedeckému svetonázoru v systéme komunistickej výchovy Je dané Jej filozofickou povahou a politickým významom. Vyplýva zo vzájomnej podmienenosti vedeckého svetonázoru (filozofie) a komunistickej výchovy. Vedecký svetonázor Je na jednej strane predpokladom — filozofickým základom (metodológiou) — komunistickej výchovy, na strane druhej Jedným z clelov — filozofickým záverom, ku ktorému komunistická výchova má dospievať. Z toho vyplýva, že problematiku vedeckého svetonázoru tvorí východisko i záver systému komunistickej výchovy ..,“J) Vrátiť to postavenie zložke svetonázorovej výchovy, ktoré jej v komunistickej výchove patrí, je jednou z hlavných úloh, pred ktorou na pedagogickom fronte v konsolidačnom procese stojíme. Treba preto uvítať iniciatívu redakcie Učiteľských novín, ked chce podnietiť diskusiu k tejto problematike na stránkach UN. Ktorým hlavným a aktuálnym problémom svetonázorovej výchovy by sa mala venovať hlavná pozornosť? Veľmi naliehavou je napríklad úloha urobiť dôkladnú analýzu a zhodnotenie, v akom rozsahu a v akých konkrétnych podobách prenikli do obsahu školskej výchovy a vzdelávania nemarxistické alebo protimarxlstické svetonázorové koncepcie a idey. Všeobecne sa o týchto otázkach v poslednom čase dosť písalo, ale na rade je potreba konkrétne zistiť a odstrániť v jednotlivých zložkách a v jednotlivých učebných predmetoch vplyvy cudzích svetonázorových koncepcií. Pri ujasňovaní si kľúčových úloh v tejto problematike, ktorých splnenie nám umožní riešiť celú reťaz dalších problémov, akiste nám pomôža myšlienka V. I. Lenina vyslovená k výchovným otázkam ešte v r. 1009: „...V každej škole je najdôležitejšie ldeovo-politické zameranie prednášok. Číra je určované toto zameranie? Jedine a výlučne zložením prednášatelov ..., akákoľvek „kontrola“, akékoľvek „vedenie“, všetky „osnovy“ a pod., to všetko sú prázdne slová v porovnaní s významom, aký má zloženie prednášatelov. Nijaké kontrola, nijaké osnovy atd. absolútne nemôžu nič zmeniť na tomto zameraní vyučovania, ktoré Je určované prednášateľským zborom.“3) Táto Leninova myšlienka, z hľadiska aktuálnosti i špeciálne z hľadiska problémov svetonázorovej výchovy piati v plnej miere pre našu konkrétnu situáciu. Dobre vieme, že časť učitelstva sama nestojí ošte jednoznačne na pozíciách marxistického svetonázoru, niektorí sú v duchu a niektorí dokonca 1 navonok veriacimi Iudmi. Stojíme pred úlohou zviesť ideový zápas o vedomie všetkého učiteľstva, trpezlivo presviedčať o priorite marxistického svetonázoru, organizovať štúdium marxistickej filozofie a etiky a získavať učlteľov pre aktívne plnenie úloh svetonázorovej výchovy. Pravda na adresu spomenutej časti učiteľov treba jednoznačne dať najavo, že sa budeme riadiť stanoviskom Celoslovenskej konferencie učiteľov, pedagogických a školských pracovníkov, ktorá sa kpnala 18. až 20. septembra 1967 v Banskej Bystrici: „... Nemôžeme preto nechať bez povšimnutia, že sa v posledných rokoch niektorí učitelia, ba aj riaditelia zúčastňujú na náboženských obradoch, krstia a birmujú svoje deti, že v škole dávajú najavo svoje idealistické svetonázorové presvedčenie a pod. Hovoríme otvorene, že takýto postoj Je nezlučiteľný s požiadavkami socialistickej školy a s profilom učjtela socialistického typu. Ten, kto sa rozhodol pre učiteľské povolanie, dobrovoľne vzal na seba záväzok, že bude vychovávať vyhranene v socialistickom duchu a na vedeckých princípoch. Z toho nemôžeme ustúpiť, ak nechceme páchať škody na vývine dorastajúcich generácii...“4) V tejto súvislosti mail by sa najmä riaditelia škôl a školskí inšpektori vysloviť aj k otázkam výberu študentov a zamerania obsahu na učiteľských prípravkách, pretože na školy nám prichádzajú mladí učitelia jednak s neujasneným svetonázorom a jednak celkom nepripravení filozoficky i metodicky pre plnenie úloh svetonázorovej výchovy. Aktuálne sú aj otázky celkového poňatia, úloh a obsahu výchovy k vedeckému svetonázoru. Povedali sme, že musíme urýchlene obnoviť fundamentálne postavenie zložky svetonázorovej výchovy v systéme komunistickej výchovy. To, pravda, neznamená, že sa chceme vrátiť v svetonázorovej výchove aj k chybám, ktorých sme sa v minulosti dopúšťali. I ked v súčasnosti konštatujeme zosilnenie vplyvu náboženských svetonázorov na žiakov ZDŠ i škôl II. cyklu, a teda budeme musieť venovať veľkú pozornosť a systematicky plniť úlohy vedeckoateistickej výchovy — ako nedeliteľnej súčasti výchovy k vedeckému svetonázoru — predsa nesmieme spustiť zo zreteľa prioritu pozítivnostl v zacielení svetonázorovej výchovy. Naším hlavným cieľom — a to piati aj v svetonázorovej výchove — nemôže byť niečo ľudom, a teda i žiakom, vziať. Naopak, našim cieľom je ľudom dať niečo kvalitatívne nezrovnateľne dokonalejšie, než mali dosial. V minulosti, a overili sme si to aj výskumom, sme niekedy dokázali mladých ludl vymaniť z vplyvu náboženstva, no ked sme súčasne nedokázali sformovať u nich aspoň základy marxistického svetonázoru, prechádzali často na „vzduchoprázdno” v psychickej oblasti, neistotu, bezradnosť v zacleľovanl vlastnej sebarealizácie. Z hľadiska obsahu svetonázorovej výchovy zistili sme tak pri výskume v r. 1962—68, ako aj pri prieskume politického vedomia žiakov škôl II. cyklu v minulom roku, že najviac problémov pri prijímaní a stotožňovaní sa zo základnými prlncypmi vedeckého svetonázoru majú žiaci v chápaní základných ľudských problémov. Až na ďalších miestach v poradí sú problémy chápania vzniku a vývoja života, sveta, vesmíru a pod. Výsledky nášho výskumu plne potvrdili, čo sme si už predtým ujasnili teoreticky, Že obsah svetonázoru netvorí Iba najvšeobecnejší výklad ponímania sveta a života, spoločenského diania, 1 ked filozofické otázky akiste tvoria základ vedeckého svetonázoru, ale že v svetonázore si človek ujasňuje aj obsah objektívnych sociálnych, morálnych, estetických a Iných hodnOt a na základe toho aj svoj vzťah k svetu, Iným ľudom 1 k sebe samému. Súčasťou svetonázoru sú teda aj otázky na zásadné problémy morálno-pollt. vzťahov, na otázky clela a zmyslu života človeka, slobody konania osobnosti atd. A práve v tejto oblasti svetonázorovej výchovy musíme obohacovať a premýšľať jej obsah, venovať oveľa väčšiu pozornosť socialistickej mravnej výchove, ktorá z hľadiska svetonázorovej výchovy má veľmi veľký význam, pretože má usmerňovať a hodnotiť mravné konanie ľudí, nastoľovať mravné problémy a tým podnecovať, napomáhať formovanie správnych svetonázorových predstáv a postojov. Naliehavou, a to aj v súvislosti s úlohami svetonázorovej výchovy, sa stáva požiadavka dôsledne uplatňovať princíp výchovnosti vyučovania. Pritom, pravdaže, treba dodržiavať zásadu, že akékoľvek závery alebo námety svetonázorovej povahy majú tvoriť organickú súčasť preberanej látky, aby vyznievali ako logické vyústenie, a nikdy nie ako mechanické, nelogické „vsuvky“, „aktualizácie“, „ilustrácie“ a podobne. Vari najviac problémov pri plnení úloh svetonázorovej výchovy majú učitelia v oblasti metodických postupov pri uplatňovaní princípu výchovnostl vyučovania. K tomu aspoň niekoľko všeobecných poznámok. Svetonázor nie je možné nikomu dať, svetonázor sl vytvára každé osobnosť sama. Z tohto konštatovania vyplýva, že akékoľvek konzervatívne, napríklad jednostranné verbálne metódy, odsudzujúce žiaka do pasívnej polohy prijímateľa hotových právd a poznatkov, sú z hľadiska svetonázorovej výchovy neúčinné. Závery svetonázorovej povahy nemusíme žiakom vždy odovzdávať v hotovej podobe. Najúčinnejší Je taký postup, ked žiak na základe učiteľom sprostredkovaných faktov sl dokáže aj závery svetonázorového charakteru utvoriť sám. Z hľadiska svetonázorovej výchovy majú osobitný význam teda všetky moderné výchovno-vyučovacie metódy maximálne - aktivizujúce žiakov — napríklad metódy programovaného, problémového, skupinového vyučovania. Zo širokej palety problémov svetonázorovej výchovy spomenuli sme naozaj len niektoré, podľa nášho názoru hlavné a aktuálne. Ale možno sú ani nie najhlavnejšie ani najaktuálnejšie. K týmto a dalším otázkam sa teraz budú mať možnosť vysloviť čitatelia Učiteľských novín. A to bol hlavný zmysel tohto článku — podnietiť diskusiu k problémom výchovy k vedeckému svetonázoru. t) Podrobnejšia výsledky výskumu vlí v práci R. Pravdík: Svetonázorová výchova mládeže — jej stav, problémy a aktuálne úlohy, SPN Bratislava 1969. J) F. Frendlovský: K problematice pojmu „světový názor“ v teórii výchovy k vědeckému světovému názoru. Pějepis a zeměpis ve škole č. 7, roň. 8, str. 248. 5) V. I. Lenin: Spisy, zv. 15, str. 410, Slov. vyd. SVPL Bratislava 1958. 4) Z referátu vtedajšieho povereníka školstva dr. Mateja Lúěana: Stav a dal- Sie úlohy ideovo-polltickej a mravnej výchovy mládeže...; Příloha ských novin č. 39/1907, str. 11.Učitel KDE STOJÍ UČITEI Neuspokojivé výsledky vo svetonázorovej výchove v školách ♦ Vysoké percento žiakov s neujasneným svetonázorom ♦ Pravica našla „úrodnú pôdu" ♦ Odstrániť vplyvy nesprávnych svetonázorových koncepcií zo škôl + Koľkí ešte stojíme na „vedľajšej koľaji”? Väčšiu pozornosť učiteľským prípravkám ♦ Ťažkosti v chápaní základných ľudských problémov Úlohy školstva V materiálnej základni školstva utvárať podmienky pre ďalší rast vzdelanosti. Na základných školách ďalej znižovať smennosť vo vyučovaní. Investičnú výstavbu zamerať na dostavbu rozostavaných akcií, prestavbu niektorých zastaraných budov a na modernizáciu výučby. Ďalej rozširovať predškolskú a mimoškolskú starostlivosť o mládež; zvýšiť počet žiakov, o ktorých sa stará školská družina alebo klub, zvýšiť počet stravovaných v školskom stravovaní na 1,5 mil. stravovaných, t. j, zhruba o 200 tisíc, zvyšovať počet miest v materských školách tak, aby presiahol 65 pere. z detí príslušného veku. Pripravovať zlepšenie systému školstva všetkých stupňov a utvárať tak podmienky pre ďalšie zvyšovanie úrovne vzdelanosti najmä mladej generácie v súvislosti s potrebami postupujúceho technického pokroku. V príprave mladej generácie na vstup do zamestnania zabezpečovať súlad medzi potrebou pracovných sil a ich zdrojmi z hľadiska skladby kvalifikácie a odbornej prípravy pre povolanie. Zlepšiť podmienky pre masovú telesnú výchovu, šport a rekreáciu. Lepšie využívať doterajšie objekty záujmových organizácií, škôl, podnikov, národných výborov a zariadení ROH a účelne budovať ďalšie zariadenia; na to využívať aj iniciatívu občanov a podnikové prostriedky. Ďalej rozvíjať podmienky pre turistiku. Zo Smerníc XIV. zjazdu KSČ k 5. ročnému plánu rozvoja národného hospodárstva na roky 1971 — 1975 Foto: ANTON ŠMOTLÄK