Večer, január 1972 (IV/1-21)

1972-01-14 / No. 10

AKÉ BUDE POČASIE Polooblačno. Teplota na­večer —3 až —5 stupňov, k ránu poklesne na —10 až —13 stupňov. Slabý až mier­ny vietor. Vyhliadky na so­botu a nederu: Polojäsno, po­stupné pribúdanie oblačnosti a zmierňovanie mrazov. Den­né teploty —2 až —5 stup­ňov, v noci —8 až —10 stup­ňov. HISTORICKÍ KALENDÁR Český maliar Antonin Hu­deček bol jedným z hlav­ných predstaviteľov českého výtvarného expresionizmu. Žiak známeho maliara Mari­ka hľadal, súbežne so Slávič­kom, výraz českej krajiny. Vystavoval so skupinou Má­nes a jeho obrazy sú majet­kom Národnej galérie a mno­hých obrazárni v zahraničí. Dnes si pripomíname 100. vý­ročie jeho narodenia. DNES srdečne blahoželáme Radovanom. SĹNKO zajtra ráno vyjde o 7,24 a zapadne o 16,05 hod. PREDNÁŠKA O SOVIETSKOM RUSKU V nedeľu o 5. hod. odpol. prednášala v Ruskom krúžku v Košiciach predsedkyňa to­hoto dr. Soňa Stuchlíková o svojich dojmoch zo soviet­skeho Ruska, ktoré nedávno navštívila. Opísala dnešný ži­vot sovietskeho obyvateľa z rôznych spoločenských vrs­tiev. Terajší režim považuje prednášateľka tiež za etapu úsilia po lepšej budúcnosti ľudstva. Obsahom aj ľormou dokonalá prednáška zaujala početných poslucháčov úplne. (Slovenský Východ, 14. januára 1930, s. 2) 0 S PIONIERMI LENINOV­­CAMI dnes o 9. hod. dopo­ludnia sa uskutočnilo v ZK ROH VSS na Strojárenskej ulici krajské stretnutie pio­nierov s predstaviteľmi stra­níckeho a verejného života pri príležitosti vyhlásenia II.' smeru expedície za prvými pioniermi. Druhá etapa sa nesie pod heslom S pionier­mi leninovcami. md • „POĎAKOVANIE a lásku vám ..je názov programu, ktorý bude dnes o 17. hod. v kultúrno-spoločenskom stre­disku PKO na Luniku I. Pro­gram sa uskutočni v rámci osláv 27. výročia oslobode­nia Košíc Sovietskou armá­dou. Účinkujú v ňom žiaci ZDŠ na Inžinierskej ulici, ktorí sa tiež zúčastnia na súfaži Čo vieš o našom mes­te? kx • DNES večer sa uskutoč­ni vo V-klube plenárna schô­dza SZM poslucháčov kated­ry psychológie FF UPjŠ. Na plenárke sa predstavia čle­novia fonotéky strojníckej fakulty. md • SUlAŽ o najlepšieho zlepšovateľa vo Vsi. tlačiar­ňach veľmi pomohla. Príno­sy zo zlepšovacích návrhov v roku 1970 boli 52 200 ko­rún, ale v roku 1971 už 203 353 Kčs. Pritom sa vy­riešili ďalšie štyri podnikové tematické úlohy, ktoré ešte nie sú zahrnuté v celkovej hodnote. čik • NA VÝSTAVE nového detského domova v areáli Dojčenského ústavu na Čer­venom brehu sa doteraz pre­investovalo 1 milión korún. Táto položka sa vyčerpala na výstavbu vykurovacieho za­riadenia a jeho príslušen­stva. md • OSOBNE socialistické Záväzky pracujúcich vo Vsi. tlačiarňach stoja za pozor­nosť. Napríklad stereotypérl M. Bondra, J. Petrvalský a F. Škovrán sa zaviazali, že lepšou organizáciou práce a dôslednejším využívaním pra­covného času, znížia výrobný čas Pravdy na nedeľu o 5 hodín. Tým do konca roku 1971 usporili pre podnik 50 pracovných hodín. čik 0 POBOČKA Mestskej kniž­nice č. 1 na Národnej triede 69 ešte včera na poludnie nedostala náš večerník za utorok a stredu. Pýtali sa nás, či PNS už prestala roz­širovať Večer. Dúfame, že im naše novinky nebudú chýbať. • V KOŠICKEJ pôrodnici sa narodilo 12 novorodenia­tok. Tentokrát viedli chlapci v pomere 10:2. jabl • PRED SVIATKOM oslo­bodenia má byť všade poria­dok — hovoril nám dnes rá­no súdruh Pavol Bancurík z Vodárenskej ul. No príďte sa pozrieť k nám na Mier. Plno stromčekov, deti Ich vláčia kade-tade a márne volám na všetky strany, aby tch nie­kto odviezol. Hádam Tech­nické služby by mali__ • KOLIBA na Bankové ako­si chýba — povedali sl pra­covníci Reštaurácií a tak jej dnešným dňom končia zim­né prázdniny. Zajtra od 15. hod. sa tu opát začína nor­málna prevádzka. mek DIVADLA SD Košice: Rose Mary KINA Slovan: Portrét Marianny (fr.), Úsmev: Ďaleko od hluč­ného davu (angl.j, Tatra: Profesionáli (amer.j, Parti­zán: Dievča s pištoľou (tal.j, Dukla: Aj vrabec je vták lmaď.). Saca Mladá garda: Iľja Muromec (sov.). ROZHLAS BRATISLAVA Dnes: 15.05 Rádio mladých poslucháčov — 15.30 Správy Cs. rozhlasu — 17.00 Pohľa­dy do kultúry — 18.15 Dobrú noc, deti! — 18.30 Rozhlaso­vé noviny — 19.15 Na mod­rej vlne — 21.40 Nokturno melódií — 21.40 Zábavná hud­ba — 23.00 Správy Čs. roz­hlasu. Sobota: 8.00 Sobotné dobré ráno — 8.00 Vysielanie pre deti — 8.30 Pekelné komíny — 9.10 Rádiovíkend — 10.35 Spevom k srdcu — 11.00 Sú­časník — 11.35 To je náš rytmus — 12.30 Poludňajšie rozhlasové noviny — 13.05 Maratón — 14.30 Hra pre’ mládež — 15.30 Pieseň, pie­­senka — 16.00 Ľudová hud­ba z rozhlasových staníc OIRT — 18.35 Banskobystric­ký sobotník — 17.30 Pozor — zákruta! — 18.15 Dobrú noc, deti! — 18.30 Rozhlasové no­viny — 19.00 Takty pre vás — 19.30 Tvor, ktorému sa smejú. Kabaretné pásmo — 20.30 Náladové melódie — 21.30 Správy Cs. rozhlasu — 21.40 Tanečná revue — 23.00 Správy Cs. rozhlasu. Nedeľa: 6.00 Správy Čs. rozhlasu — 7.05 Susedia — 8.00 Ukradnutý prsteň. Roz­právka — 8.35 Deti a svet — 9.00 Živé slová — 9.10 Pro­menádny koncert — 10.00 Silvester 71 — 11.30 P. I. Čajkovskij: Spiaca krásavica — 12.00 Týždeň mongolskej literatúry — 12.05 Na svia­točné poludnie — 12.35 Zahraničnopolitický komen­tár týždňa — 12.50 Zadané — 13.00 Roľnícka beseda — 14.00 Nedeľný operný kon­cert — 14.30 Najkrajší kle­not — 15.00 Pri dychovke — 15.30 Ludové piesne z domo­va i zo zahraničia — 16.00 U nás na Silvestra — 18.00 Svet na strunách — 18.30 Rozhlasové noviny — 18.50 Zábavná hudba — 19.30 S. H. Vajanský: Babie leto. Dra­matizácia poviedky — 20.43 Večery pri ľudovej hudbe — 21.35 Športové aktuality zaujímavosti — 21.55 Komor­a ná hudba — 23.00 Správy Čs. rozhlasu. HVIEZDA Dnes: 15.04 Mikrofórum — 18.35 Kolotoč — 17.35 Muzi­ky, muziky — 18.38 Dobrý večer s K. Vlachom — 19.03 Štart — 19.35 Stretnutie pri dychovke — 20.35 Abonent na linke hudby — 21.03 Hu­dobný večerník — 23.03 Ostravské synkopy — 23.35 Nokturno. Sobota: 4.33 Hudobný ran­­ník — 9.03 Hráme z Hradca Králové — 9.40 Hráme z Ústia nad Labem — 11.03 Brněnské dychovky — 12.05 Poludnie v rytme — 14.03 Štart — 15.03 Mikrofórum — 18.03 Brněnské kolo — 17.03 Podvečer s pesničkou — 18.05 Junior — 19.03 Štart — 19.35 Strenutie pri dychovke — 20.35 Abonent na linke hud­by — 21.03 Hudobný večer­ník — 23.03 Ostravské syn­kopy — 23.35 Nokturno. hrá Nedeľa: 6.03 Na dobré ráno Tanečný orchester Čs. rozhlasu v Prahe — 7.03 Hrajú vojaci — 8.03 Spevník BROLN-u — 9.03 Profily — 10.03 Poľná pošta — 11.03 Hráme z Bratislavy — 12.35 Hrajú a spievajú Plzenčania — 14.03 Štart — 15.03 Mikroló­­rum — 18.35 Koncert Ústred­nej hudby Cs. ľud. armády — 17.35 deľná Čardáše — 18.36 Ne­prílohe Junioru — 19.03 Štart — 19.35 Operetné melódie — 20.05 Hudobné štúdio OIRT — 20.35 Abonent na linke hudby — 21.03 Hu­dobný večerník — 23.35 Nok­turno. TELEVÍZIA BRATISLAVA Dnes: 17.00 Spravodajstvo TN — 17.05 Profily — 17.35 Zelené roky — 18.15 Hlas našich krajov — 18.40 Roz­právka na dobrú noc — 19.00 Televízne noviny — 19.25 Poznámka TN — 19.30 B Němcová: Babička. Prvá časť televízneho filmu — 21.00 Program Intervlzie: ME v krasokorčuľovaní — 23.00 Televízne noviny. Sobota: 8.30 Kompas — 9.30 Lastovička — 10.20 B. Něm­cová: Babička. Repríza — 11.55 Hovoríte po rusky — 12.20 Kurz francúzštiny — 12.55 Program Intervlzie: Hahnenkamm 72 — 15.15 Me­dzinárodné preteky v behu na lyžiach — 16.00 Plastika Nitra — Stella Sports de Sain Maor — 17.20 Svet fii movým objektívom — 17.50 Civilizácia a technika III.' — 18.50 levízne Reklama — 19.00 Te­noviny — 19.25 K medzinárodným udalostiam — 19.35 O čom sa hovorí — 19.45 Rok v našej prírode — 20.10 Patrick Quentin: Od­chod do raja — 21.00 ME v krasokorčuľovaní — 23.00 Te­levízne noviny — 23.10 Pa­vel Hanuš: Taškařice v ate­liéru. Komédia. Nedeľa: 9.30 Vysielanie pre najmenších — 10.00 Ulle-Ul­­la. Profil baletnej umelkyne — 10.25 Program Intervlzie. Hahnenkamm 72 — 11.30 Magazin na nedeľu — 12.00 Spravodajstvo TN — 32.55 Program Intervlzie: Hahnen­kamm 72 — 15.15 Bezroukov memoriál — 18.00 Program Intervlzie: ME v krasokorču­ľovaní — 18.00 Gašparko sta­via domček — 18.40 Rozpráv­ka na dobrú noc — 19.00 Te­levízne noviny — 19.25 Góly, body, sekundy I. — 19.50 Ne­deľná chvíľka poézie — 20.00 B. Němcová: Babička. Druhá časť televízneho filmu — 21.25 Kultúra 72 — 21.50 Te­levízne noviny — 22.05 Gély, body, sekundy II. — 22.15 Malá komorná hudba. II. PROGRAM: Dnes: 21.00 Program Inter­­vfzie: ME v krasokorčuľova­ní. Sobota: 12.55 Program !n­­tervfzie: Hahnenkamm 72 — 21.00 Program Intervlzie: ME v krasokorčuľovaní. Nedeľa: 18.00 Program In­tervlzie: ME v krasokorčuľo­vaní — 19.45 Televízne spra­vodajstvo — 20.00 Lokis. Fil­mový prepis novely — 21.35 Kamera na cestách — 22.05 Televízne noviny. BUDAPEŠŤ Dnes: 17.45 Správy — 18.15 Telemagazin — 19.00 Znovu­­objavené XVII. storočie — 19.20 Večerná rozprávka —-19.30 TV správy — 20.00 Mo­­liére: Zdravý nemocný. TV hra — 21.25 ME v krasokor­čuľovaní — 22.30 TV správy. Sobota: 9.30 Televízne po­litické školenie — 9.55 Ho­landský zábavný program — 10.35 Melódie vytesané do kameňa — 10.55 Účastníci pouličnej premávky — 18.20 Dobrodružstvá pána Michala — 19.15 Cicavízia — 19.30 TV správy — 20.05 Pobozkaj ma. Katarína. Americký film — 21.50 ME v krasokorčuľo­vaní — 22.30 TV správy. Nedeľa: 9.20 TV pre školy — 10.00 Len pre deti! — 11.20 Japonské dvojčatá. Japonský krátky film — 12.20 Šláger­­štúdio — 16,40 J. Eyrová Hl. — 17.05 Apolónia — 18.05 Delta — 18.30 Športové sprá­vy — 18.40 Večerná rozpráv­ka — 19.00 „Týždeň“ — 20.00 Správy — 20.05 Mikszáth: Čierne mesto 3. — 21.05 Hu­dobné mestá. Viedeň — 21.45 Správy. —1 POTRAPTE SA ! Vodorovne: A. Jestvujem — diera do niečoho celistvého — zdvorilé označenie osoby mužského pohlavia. — B. Časť tváre — dajme sa na cestu —■ značka kyslíka a gália. — C. Rozprávková by­tosť — pohrebná hostina — sladký likér s rascovou prí­chuťou. — D. Ruské mužské meno — otázka na akosť — vodné dopravné prostriedky. — E. Sicílska sopka — v istom čase — jeden zo štátov USA. — F. Značka titánu a kyslíka — severná časť Ázie — umenie, po latinsky. — G. Základná číslovka — koz­mická loď — špina. — H. Bezkmenná drevnatá rastlina — príslušníci starovekého ázijského národa — sídlo zraku. — I. Tréner plzen­ských hádzanárov — latin­ský súhlas — vyludzuj zvuk na trúbe. — J. Rozprávková bytosť, ktorá chytá zlé deti — autoznačky Vatikánu, Švéd­ska a Zambie — dopravný prostriedok. — K. Orgán sluchu — neprevádzaj kopa­nie — predložka. — L. Druh hospodársky dôležitej olejna­tej rastliny — zápasište — spojka. — M. Bývalý, cudzo­zemský vojak — jestvujeme — turistické obydlie. — N. Nejako — dutorohý prežúva­­vec — umelec ruských di­vadiel (1834-1890). — O. Rieka v Juhoslávii — malý voz — má vedomosti. — P. Latinská spojka — ozruty, obludy — staročeské vzťažné zámeno. Zvisle: 1. Druhá časť taj­ničky. — 2. Zbaví nečistoty — domácke meno Terézie — nezbedníci. — 3. Mesto v Ta­liansku — jeden zo štátov v USA — agát, po česky. — 4. Protivná strana k po­meru k lícu — človek žijú­ci zdržanlivým životom — znovu, opäť. — 5. Sústružní­ci — mužské meno (7. 7.) — pokyn k zastaveniu, napr. auta. — 6. Prvá časť taj­ničky — tretia časť tajničky. — 7. Spôsobí mrazivosť — rieka v Južnej Amerike — nemecké mužské meno. — 8. Športový klub v Madride — kruhová dráha nebeských te­lies — pomenovanie páso­vých traktorov. — 9. Posta­venie, pozícia — základná menová jednotka v mnohých štátoch — stále existuje. — 10. Mesto v Maroku — druh prízvuku — postava z orien­tálnych rozprávok. — 11. Štvrtá a posledná cast taj­ničky. Pomôcky: E. OHIO. — H. ELAMI. — O. UNA. — 3. OREGON. •8jU -apoqoiso e$eu nz npnj nm -agsjejAOS nmpgsjBjq . e^epA Á3|a|u(8i ajnanz auAgjds V sobotu v ŠD celoslovenská premiéra hry rakúskeho autora NOC DÉMONOV Dramaturgia činohry Štát­neho divadla siahla tentoraz pri voľbe hry po diele ra­kúskeho básnika, dramatika a režiséra Richarda Bíliinge­­ra. Narodil sa kancom uply­nulého storočia v sedliackej rodine a rástol v prostredí, ktoré v neskorších rokoch ovplyvnilo jeho dramatickú tvorbu. Boli to predovšet­kým staré mravy a zvyky, ktoré dôverne poznal a kto­rým dal divadelnú podobu vo svojej hre Noc démonov. Hlavnou postavou hry je Šimon Kreuzhlater, ktorý sa po niekoľkoročnej misionár­skej činnosti v Afrike vra­­cía domov, aby sa usadil na sedliackom majetku. Pobyt v Afrike v ňom zanechal trva­lé dojmy. Predovšetkým po­kiaľ išlo o život domorod­cov. Poznal ich pohanské zvyky, zúčastňoval sa na ich originálnych slávnostiach. Vzťahy medzi Šimonom Kreuzhlaterom a ostatnými dedinčanmi nie sú práve naj­lepšie. Skôr naopak. Vidia v ňom prisťahovalca, ktorý sa vrátil do rodného kraja nie­len so zlými spomienkami na africký pobyt, ale aj s po­hanskými zvykmi. Tie sa pri­hlásia o slovo v jednu noc, keď má prepuknúť hurhaj masiek. Je to noc, keď ako­by bolo všetko dovolené. Ši­mon rozpráva o pohanských orgiách a zvyklostiach. Jeho rozprávanie so zaujatím po-čúva Krescencia, dcéra miest nej kramářky. V mumrajl masiek ožívajú Šimonove spomienky a Krescencia od­hadzuje posledné zábrany. Ši­mon opantaný mumrajom ma­siek a spomienkami na or­gie Afričanov ju prekole a podpáli svoj dom, v ktorom zostáva aj mŕtva Krescencia. S činoherným súborom na­študoval hru, ktorá bude ce-ioslovenskou premiérou, re­žisér Vladimír Petruška. Hlavné postavy stvárňujú Sil­via Turbóvá a Peter Gažo. Autorom scény je zasl. ume­lec Ladislav Vychodil, a. h., kostýmy navrhol J. Haščák, hudbu skomponoval Vojtech Adamec. V inscenácii účin­kuje celý činoherný súbor a balet v choreografii A. Ha lásza. Kx Architekti snemujú nov Zväzu slovenských ar­chitektov. Za prítomnosti delegácie Vsi. KV KSS, Vsi. KNV, ŰV ZSA, ďalších hos­tí a členov Zväzu sloven­ských architektov z celé­ho kraja ustanovia krajskú organizáciu ZSA v Koši­ciach. Po referáte predse­du prípravného výboru Ing. arch. Tibora Risztvey­­ho zvolia krajský výbor i delegátov na konferenciu Zväzu slovenských archi­tektov. Košíce —pm— V jedální košického Stavoprojektu sa dnes popoludní uskutoční krajská konferencia čle­ Jubilujúci maliar Tohtoročné životné jubileá našich výtvarníkov začal ko­šický maliar Ján Hák, ktorý sa 7. januára dožil 80 rokov. Rodák zo Strážskeho do­stal sa k výtvarníctvu popri svojom občianskom povolaní. Intenzívnejšie sa mu -venuje až posledných 15 rokov. To­to obdobie je u Háka cha­rakterizované aj nepretrži­tou pedagogickou činnosťou. Najprv pôsobil ako stredo­školský profesor, potom od roku 1961 ako odborný asis­tent bývalého Pedagogického inštitútu v Košiciach. V sú­časnosti prednáša na Peda­gogickej fakulte UPJŠ v Pre­šove. Rozvážnost a disciplína, ktoré sprevádzajú každý Há­kov počin, poznačili i oblast jeho maliarskych záujmov. Je len logickým dôsledkom po­vedaného (takto možno de­dukovat z doteraz dosiahnu­tých výsledkov), že umelcova tvorba vyrastá z hlbokých fi­lozofických koreňov. Preto sa na jeho obrazoch najčas­tejšie objavuje človek v ce­lej svojej rozpornosti. Pred­stavuje nám ho ako vitaza, no tiež ako nositeľa nera­dostných osudov, či dokonca rôznych tragédií. Vedie ho k tomu viera v jeho silu i mravné hodnoty. Životné jubileá bývajú vhodnou príležitosťou na bi­lancovanie. Malo by sa tak stať aj v prípade Jána Háka. Tým skôr, že by v podstate išlo o prvú umelcovu samo­statnú výstavu. G. \ Trampoty S prvou tohtoročnou pre­miérou sa dnes hlásia báb­­kári. O 19. hod. predvedú v Bábkovom divadle hru poľ­ského autora J. Wilkowského Guignolove trampoty. Z poľ­ského originálu preložili hru M. Choluj a f. Miškovič, verše M. Kováčik. Režijnú koncepciu a úpravu má na svedomí režisér Bedřich Sva­toň, výpravu (ako zvyčajne) Jana Pogorielova a hudbu Ali Brezovský. kx lí Sovietskom zväze je dnes asi 40 tisíc ambulatórli a po­likliník, viac ako 28 tisíc ne­mocníc, asi 30 tisíc záchran­ných staníc, tisícky sanatórií, rekreačných domov, profy­­laktórlí a turistických zá­kladní. Vyše 600 tisíc le­károv a asi dva milióny stredných zdravotníckych pracovníkov pracuje i v naj­odľahlejších krajoch. Liečeb­ňa nového typu — profylak­­tórium — bola nedávno otvo­rená v Komsomolskú na Ďa­lekom východe pre zamest­nancov miestnych lodeníc. Pobyt v tomto sanatóriu od­porúča závodný lekár. Pa­­! cient dochádza do liečebne každý deň po pracovnej sme­­j ne a zostáva tu až do budú j ceho rána. Tu absolvuje lie­­! čebnú kúru a súčasne sa rekreuje. Dôležitou súčasťou liečenia je aktívny odpoči­nok. Pacienti chodia na pre- I chádzky, športujú, venujú sa I čítaniu, šachovým turnajom. ! návšteve kín a divadiel. V sanatóriu sa rekreuje v 24- denných turnusoch vždy 100 ludí. Zamestnanci lodeníc Kom­somolskú na Amuré odchádza­jú po práci do neďalekého profylaktického zariadenia. Foto: ČSTK Izraelská armáda Izraelská armáda pôsobí od samého začiatku svojej existencie ako lancknecht imperialistických monopolov a medzinárodného sionizmu na Strednom východe, píše v novinách Krasnaja zvezda J. Šrajber. Ciele, ktoré táto armáda sleduje, sú veľmi presne vymedzené — zasadiť úder arabským krajinám, aby boli tu porazené alebo aspoň oslabené pokrokové sily: ob­sadiť arabské územie, vyhnat domáce arabské obyvateľstvo, potlačit odpor proti okupá­cii: teror, represálie, väzné nie, mučenie a vraždy. Ako konštatuje autor. íz raelská armáda je nielen údernou silou imperialistic­kej a sionistickej reakcie, ale t ako prostriedok slo nistickej propagandy a pod­vratnej činnosti. izraelskí vojaci pôsoble často ako in­štruktori v sionistických or­ganizáciách v Spojených štá­toch a ďalších arabských krajinách. V poslednom čase začali izraelské úrady posie­lal do USA invalidov zo „šesfdennej vojny“ ako tnka­­santov finančných prostried­kov a tak cynicky vykorlsíu- CO PÍŠU INI jú obete svojich dobrodruž­stiev. Agresia a obsadzovanie ou dzieho územia — v tomto du chu vychovávajú sionistickí ministri a generáli izraelský ľud, a preto sa sionistická propaganda naďalej snaží presvedčovať svojich citáte lov. že Izrael bojuje za svo ju existenciu a že jeho armá da je obrannou armádou. Oficiálne má názov „izrael­ské ozbrojené sily“. Jeden zo sionistických predákov však priznal: „Izraelská armáda, aj keď sa nazýva „obrannou armádou“, nie je obrannou armádou. Je to útočná ar­máda svojou taktickou kon cepciou a hlavne svojim duchom. Nepripravovala sa na žiadny obranný boj. Sinajská kampaň, represív­ne akcie a prenikanie cez hranice boli výraznými ak­ciami agresie a z výchovné­ho hľadiska to malo rozho­dujúci význam.“ Tieto slová predniesol sám Moše Dajan, a sú samozrejme určené len pre vnútornú potrebu. Sú ob­siahnuté v jeho článku roz­­anom ako darček izrael­ským školám k 20. výročiu štátu, ktorý vychováva svo­jich občanov v duchu vernej služby protiľudovým cieľom medzinárodného sionizmu. Krasnaja zvezda

Next