Večer, december 1972 (IV/239-257)

1972-12-01 / No. 239

Nech žije Komunistická strana ZSSR - strana Leninova, bojový predvoj sovietskeho íudu! Ročník 4. číslo 239 Košice, piatok 1. decembra 1972 50 halierov Z Košíc na Medzinárodnú výstavu vynálezov do Ženevy Náhodou k svetovej Rovinke V minulých dňoch sa ušku točnila v Ženeve Medzinárod ná výstava vynálezov, na ktorej sa zúčastnili aj Česko slovenskí zlepšovatelia a vy­nálezci. Medzi nimi bol aj zástupca nášho mesta — uči­teľ Odborného učilišťa VSŽ Ing. Š. Ghanas. „No, to je už dávnejšia história“ —- hovorí mi sym patičky učitel v bielom pláš ti, ktorý tu už štvrtý rok vy­učuje technológiu valcovania, výrobu surového železa a ocele a technické kreslenie. Sedíme v .malom kabinete za­pratanom od vrchu až po zem učebnými pomôckami a od­bornou literatúrou a Ing. Chanas /ma po kúsku zasvä ' čuje do tajov tohto svojho „čuda“. „Celá záležitosť sa začala ešte v roku 1965. Pracoval som vtedy po ukončení prie myslovky ako technik na ka­tedre železiarstva HF VŠT a popri zamestnaní som na tej­to škole aj študoval. Niekedy po novom roku sme dostali na našu katedru ponuku od n. p. Brusírny ka­­j menu — jablonec nad Nisou na vyriešenie úlohy, ktorej presný názov znel: Vývoj ta­viaceho zariadenia a techno­lógie tavenia s vysokofrek­venčným ohrevom pre sklo­viny používané v jablonec­kom bižutérnom priemysle. Mal som výhodu, že ovlá­dam všetky remeselné práce, a tak ma ako technika vy­brali do kolektívu riešiteľov tejto úlohy, na čele ktorej stál Ing. V. Slebodník. To vie­te, tešil som sa ako malý chlapec . . . “ (Pokračovanie na 3. strane.) Technické služby v cieli Vedenie organizácie Tech­nických služieb mesta Košíc .spolu so ZO KSS a ostatný­mi masovými zložkami ozná­mili predsedovi MsNV s. Pavlovi Gombošovi, že splnili záväzok, ktorý si dalp pri príležitosti 55. výročia VOSR a 50. výročia vzniku ZSSR — plán príjmov za rok 1972 dosiahol 4 mil. 500 tisíc ko­rún, čím ho prekročili o 200 tisíc Kčs.-Do konca tohto ro­ku však vynaložia všetko úsilie, aby tento záväzok prekročili o ďalších 500 ti­síc korún. Chcú tým pri­spieť k- zlepšeniu celkovej finančne! situácie rozpočtu MsNV. szal. Rokuje plénum MV KSS v Košiciach Na ideologickom fronte do ofenzívneho boja Košice —vec— Dnes ránu sa zišlo vo veľkej zasadacej sieni MsNV plénum MV KSS v Košiciach na svoje riadne zasadnutie. Zúčastnili sa na ňom aj členka pléna ÜV KSS, dekanka fakulty Vyso­kej školy politickej ŰV KSS v Bratislave súdružka Jola­a na Herzková, člen ŰV KSC člen Predsedníctva Vsi. KV KSS s. Emil Rigo ako aj člepovia MKRK KSS, ideolo­gickej komisie a komisie pre masovopolitickú prácu MV KSS Dnešné svoje rokovanie ve­novalo plénum Mestského výboru strany predovšetkým otázkam ideologickej práce a úlohám, ktoré na tomto úseku vyplývajú zo záverov októbrového pléna ŰV KSC, novembrového pléna ŰV KSS a pléna Vsi. KV KSS. Referát k týmto otázkam predniesol tajomník MV KSS s. Dezider Zagiba. Plénum konštatovalo, že v procese konsolidácie a plne­nia uznesení XIV. zjazdu KSČ sa ideologická a maso* vopolitická práca v mestskej straníckej organizácii zinten­zívnila a skvalitnila. Ako or­ganická súčasť celej straníc kopoliticks; práce význam­nou mierou prispela k po rňžke pravice, k postupnému prekonávaniu negatívnych dôsledkov jej pôsobenia v myslení ľudí, k prehĺbeniu triedne politických prístn pov a k mobilizácii pracujú cich do plnenia záverov XIV zjazdu KSČ. Pomohla obno­vit a upevnif ideová, orga­nizačnú a akčnú jednotu mestskej stranickef organi­zácie na princípoch marxiz­­mu-lenlnizmu, proletárskeho internacionalizmu. Mimoriad­nu intenzitu dosiahla v ob­dobí priprav a v priebehu volieb do zastupitelských orgánov. Významne prispela najmä k objasňovaniu prin­cípov socialistickej demo­kracie, postavenia a úloh so­cialistického štátu a vo svo­jich dôsledkoch aj k aktív­nej účasti pracujúcich na tvorbe volebných programov. Obsahovo sa Ideologická i masovopollttckô práca v pod­mienkach mestskej straníc­kej organizácie zamerala najmä na rozvoj budovatel­ské] aktivity pracujúcich. (Pokračovanie na 5. str.) Dnes zasadá plénum MV KSS. Zúčastňuje sa na ňom aj členka pléna 0V KSS sú­družka Jolana Herzková (na snímke pred začatím rokovania). Foto: M. Desiatnik Pozornosť mladým Vo fajčiarskom salóniku MsNV zišlo sa včera popo­ludní plenárne zasadanie Mestského výboru Slovenské-Petropavlovsk — Kamčat­­skij je najvýchodnejším prí­stavom ZSSR. Obyvateľov už po stáročia živí more a od­tiaľ pochádza 10 pere. pro­dukcie rybárskeho priemys­lu Sovietskeho zväzu. Na snímke rybári po návrate -z úspešného rybolovu. ho odborového zväzu pracov­níkov štátnych orgánov, pe­ňažníctva a zahraničného obchodu. Predseda MV s. Gejza Ma­­rossy podal správu o priebe­hu septembrových a októbro­vých členských schôdzí, zhodnotil činnosť jednotli­vých komisií a hovoril hlavných úlohách, ktoré vy­o plývajú pre organizáciu zo záverov VIII. všeodborového zjazdu. Ešte v mesiaci de­cembri majú základné orga­nizácie ROH možnosť na kva­litné splnenie úloh tohtoroč­ných a prípravu plánu' na rok 1973. Treba predovšet­kým prehĺbiť prácu ZO mladými členmi ROH v. du­s chu záverov, VIII. všeodboro­vého zjazdu, podporovať ich ideovo-politický rast. Dale) zdokonaliť metódy riadiacej práce v ZO a zaktivizovať činnosť komisií v základných organizáciách. szat. Šestnásty list domov o minulosti, súčasnosti a budúcnosti Alma-Aty Keby sa vystavovali pasy s nacionáliami a* popisom drži­tel a nielen pre ľudí, ale aj pre mestá, nepochybujem, te o pase hlavného mesta Ka­zachstanu by nechýbali na­sledujúce údaje a charakte­ristika: Vek: 105 rokov (keďže nej­de o človeka, treba ho pova­žovať za nízky), počet rodin­ných príslušníkov: 800 000; zvláštne znamenie: výnimoč­ne mnoho zelene, vynikajúci vzduch, nesmierne pekné okolie. Také som toto mesto po­znal aj pred 13 rokmi, keď som ho navštívil prvý raz. Prilákalo ma opäť tým, čo som už vtedy obdlvoúal. Pre­dovšetkým svojou polohou na úpätí horstva Zatlijský Ala­­tau. Tvoria ho štyritlslcové, aj v lete zasnežené vrcholy, ktoré vás svojou krásou pre­kvapia tak. že v nemom ob­dive zostanete stát hneď na schodíkoch lietadla. Sú lak neuveriteľné pekné, že by ste ich mohli považovat aj za fatamorgánu, keby neostávali Stále pred vašimi očami, lebo výhľad na ne máte z ktoré­hokoľvek bodu mesta. Sú proste jeho neodmysliteľ­nou súčastou. Horám vďačí Alma-Ata aj za svoj čistý vzduch a ne­priamo t za zeleň. Odtiaľ te­čie voda z roztopených ľa­dovcov a veď zeleň je u tej­to stepnej oblasti iba tam, kam príroda alebo človek do­viedli vodu. Kazaši, ako ko­nečne všetky národy Stred­nej Ázie. sú už stá. ba tisíc­ročia majstrami zavodňova­z cia. Ich pričinením sa voda nej hôr rozbieha do dômysel­siete zavodňovacích ka­­nálov-arykov, zurčí ulicami mesta a dodáva mu na svie­žosti. A stromom vlahu. Ras­tú vedľa arykov v takých hustých radoch, že niekedy celkom zacláňajú výhľad na druhú stranu ulice. Kde sa tu vzali stromy o takomto množstve? Kto mm vštepil lásku? Tá je člo­k veku v najteplejších soviet­skych republikách, kde za horúceho leta je každý kú­sok tieňa vítaným útočlštom pred páľavou, zrejme vrode­ná. Túto vrodenú lásku k ze­lenému stromu však múdro celých 50 rokov od svojho príchodu do Alma-Aty v ro­ku 1876 usmerňoval veľký ml lovník a znalec prírody Eduard Baum. Založil u mes­te sad a škôlku a učil, ako stromy sadli a opatrovať. Za jeho čias vraj v dňoch trhu každému, kto si to želal, zdarma dávali päť sadeníc. Každý si ich mohol vysadiť vo svojej záhrade čt pred do­mom. Preto aj dnes možno vraj rozoznať, že stromy naj­častejšie tvoria skupiny po piatich. Pravda, ja som to nespozo­roval. Stromoradia vedľa ary­kov tvoria súvislé steny. Ale verme histórii, pretože v pri páde Almy-Aty je taká krát ka, že nemôže byt zatažená pravde nezodpovedajúcimi le gendami. To podstatné z histórie mesta možno povedať v nie koľkých riadkoch. Jeho pred­chodcom bolo opevnenie, po stavené na mieste dnešnej Alma-Aty v roku 1854. Bola to jedna z najvýchodnejších (Pokračovanie na 2. sír.) Názorná agitácia, ale aj s estetickou hodnotou — Konkrétne uplatnenie názornej agitácie v našom obvode má zvýraznit a zlep­šit aj vzhtad niektorých areálov. Bude to velmi ak­tuálny príspevok k plánu politického pôsobenia a po­litickej výchovy našich ob­čanov. Zároveň je to súčast plnenia plánu masovopoli­­tickej práce nášbo Obvodné­ho národného výboru, — vy­svetľuje predseda ObNV Se­ver s. Zoltán Rášky. Pôvodné návrhy pre ná­zornú agitáciu boli určené pre historické jadro Košic. Komisia pre komplexnú vý­tvarnú výzdobu a názornú agitáciu pri ObNV Sever roz­hodla, že väčšlha z týchto návrhov (pripadne po men­ších úpravách) bude vhodne rozmiestená na území ObNV Sever. Ide o návrhy, ktoré pri dnešnom nedostatku re­klamných plôch a pútačov, resp. ich dnešnej nedosta­točnej výtvarnej úrovni bu­dú znamenať hodnotný prí­nos v tejto oblasti. Stojano­vé jednoramenné, pripadne dvojramenné pútače sú vhod­né pre bežný druh informá­cii (politické, kultúrne, agl­­tačné) v priestoroch pešie­ho pohybu. Vývesné tabule s osvetlením možno využiť v priestoroch zakrytých pre­chodov ulíc. Nástenné výkres-né skrinky sú určené pre kiná, divadlá, záujmové or­ganizácie a pod. Na tejto akcii komisie sa zúčastni v rámci študentských prác aj Umelecká priemyslovka Košiciach. Návrhy študentov v posúdi komisia a spolu a ostatnými Ich predloží rade ObNV Sever. Ing. arch. Du­šan juráni, predseda komi­sie: — Tento druh názornej agitácie, ktorý chceme prak­ticky aplikovať v obvode Ko­šice—Sever má byť čímsi no­vým, okrem agitačnej funk­cie má spĺňať a] určité es­tetické kritériá, nielen ob­sahom, ale aj formou vhod­ne zapadnúť do prostredia. V tomto obvode je vela vhodných miest, napr. rôzne varianty vývesných tabúl sa dajú uplatnit na miestach, ktoré oddelujú zelené plo­chy od chodníkov. Všetky naše návrhy predložíme na schválenie rade ObNV Sever, ktorá sa má k nim vyjadriť v polovici decembra tohto roku. szat. Dva dni na Jahodnej Košice —mek— Dnes ráno sa začalo na jahodnej dvoj­dňové školenie predsedov komisií mládeže pri ZV ROH. o Mladí odborári sl pohovorili obsahu, metódach 1 for­mách práce, radili sa, ako najlepšie vytvoriť pracovno­právne podmienky. Zajtra prerokujú zásady spolupráce medzi ROH a SZM a realizá­ciu Programového dokumen tu MV KSS. Pohľad po svete Ponížené deti • Ľu­dia v plameňoch * Výbuch v továrni • Autá na stromoch • Obesili vrahov • Ná­rodný škandál Saigon — „Do 200 000 sirôt sa potufuje po tržni­ciach a uliciach juhovietnam­­ského hlavného mesta,“ pri­znáva saigonský dennfk „Dien Tin“. Deti spávajú na chodníkoch a pod mostárni a potravu si obstarávajú naj­rozličnejším spôsobom, často krádežou. V prevažnej väčši­ne ide o nevinné obete ame­rického bombardovania. „Mu chy a moskyty sú' jedinými spoločníkmi týchto zbedače­ných a ponížených deti, špi­na a kanály sú Ich životným osudom,“ uzatvára svoju trp­kú úvahu „Dien Tin“. Washington — Pri po­žiari v novopostavenom blo­ku bytov v americkom meste Atlanta v Georgii zahynulo 7 ľudí a ďalších 25 osôb bolo zranených. Smrť štyroch lu­­dí spôsobil požiar v súkrom­nom klube v šestnástom po schodí budovy v meste New Orleans. Väčšinu z takmer sto fudí, ktorí boli v klube, sa podarilo zachránit porno cou vrtuľníkov. (Pokračovanie na 5. str.) Ústav jadrovej fyziky ČSAV v Reži. Poslaním Ústavu jad­rovej fyziky ČSAV v Řeži pri Prahe je poznávať štruk túru a dynamiku atómového jadra, pričom sa poznatky základného výskumu a os vedčené metódy tohto vý­skumu aplikujú v oblastí jadrovej fyziky 1 v Inýc! odboroch vedy a techniky napríklad v štúdiu vlastnost pevných a kondenzovaných látok; výsledky môžu urých lit pokrok aj v biológii u medicíne. Najdôležitejšia pre Ostav spolupráca so Spi je jeným ústavom jadrového vý skumu (SÜJV j v Dubne (ZSSR). Teraz sa uskutočňu je v siedmich odboroch. V súčasnosti predstavitelia oboch ústyvov rokujú o dal šom rozšírení spolupráce. Na snímke: Štěpán Piskaf manipuluje s vnútornou son dou cyklotronu U 120. ČSTK ■ NA SLOVENSKU je asi 56 tisíc diabetikov a ďalších chorých, ktorí trpia choroba­mi pečene, srdca, žlčníka, vredovými chorobami atď. ■ STUPEŇ motorizácie v Československu dosiahne kul­­mlnačný, bod v roku» 1980, keď na jedno motorové vo­zidlo pripadne 3,6 obyvate­ľa. ■ VŠETKY železničné vo­zidlá vyrobené v Českoslo­vensku v tomto roku, sú už prispôsobené na dodatočné namontovanie automatického sprlahadla. ■ POČET SPOROV pred ar­bitrážnymi orgánmi na Slo­vensku stúpa. Zo 7938 sporov v roku 1968 sa zvýšil vlani až na 23 577. ■ TERAJŠIA DĹŽKA cest­nej siete na území SSR je zhruba 17 tisíc kilometrov, z čoho takmer 86 percent má bezprašnú povrchovú úpravu, pričom na cestách I. triedy je takmer 100-percent­­ná bezprašnosť. ■ V SOLADE s predpokla­daným rastom cestnej dopra­vy sa na Slovensku v nasle­dujúcich 20-tich rokoch javi potreba vybudovať vyše 600 kilometrov autostrády so štyrmi pruhmi a ďalších 750 kilometrov hlavných ciest. ■ ŠKATUĽU TRHAVINY Pe­runit o váhe 2,40 kg stratil strelmajster stavebného závo­du Štátnych lesov Frýdek- Místek pri preprave zo skia­­dlšfa na buldozéri. Napriek úsiliu sa ju nepodarilo nájst. ■ VO VÝCHODOSLOVEN SKOM kraji na medzinárod­nom tahu v úseku Košice— Prešov je hmla a možnosť tvorenia sa poľadovice. týchto úsekoch ciest vyžadu­V je sa zvýšená opatrnosť vo­dičov motorových vozidiel. Našim krížovkárom 3. novembra sme uverej­nili prvú a dnes zverej­ňujeme poslednú krížovku našej súťaže v rámci Me­siaca čs.-sovietskeho pria teťstva. Pripomíname na­šim krížovkárom, že vylúš­tenie všetkých piatich krí­žoviek nám majú poslať na korešpondenčnom lístku do 10. novembra. Desiatich odmeníme knihami.

Next