Večer, máj 1976 (VIII/86-106)

1976-05-03 / No. 86

Ročník 8. Číslo 86 Košice, pondelok 3. mája 1976 50 halierov do rieky nadšenia Deň ešte neuykukoľ spoza tmavel oblohy a n meste už naň začali prípravy. Prvé vyšli bachraté orom tové autů. Prúdom vody vy­kúpali mesto na jeho každo­ročnú jarnú premiéru. Za brieždenia mali budíček ne­pozorní vodiči. Ich tátoše mu­seli nabok až do popoludnia t frekventovaných miest. Mesto sa ešte chuítu pre­búdzalo a . ■ ■ A o chvíľu to už išlo, ako keď šibneš čarovným prúti­kom. Za oknami sa z verej­ného rozhlasu ozvala rezká muzika. Ulicami' sa prehnali dodávky. Ponáhľali sa. Veď útroby stánkov treba pre ma- Skrtníkov zaplnit načas. Ozajstný sviatok ohlásila vo jenskú kapela Dievky z in ternátu sa na takýto budíček nehnevali. Vojakov zdravili s úsmevom a chtchúňanlm. Z električiek vystupovali ro­botníci po nočnej Vo vrec­kách kabátov noviny. Stretá­vali už prvých ranostajov, uäzákov, športovcov. Ľudí pribúdalo. Dievčatá v kro­joch sa pof í ’irháira! i a nad važovali •úsmevný kontakt- so skupinou študentov. Na zoru dištiach sa objavili velké vrecia V nich pastva pre de­ti. Máoadlá, holubice, obrov­ské papierové kvety, zástav­ky. Kdesi sa ozval detský plač. „ja chcem takú hviez­dičku.“ Ktosi ju drobcovi vtt sol do dlane. Slzičky% sa da­li na ústup pred . úsmevom. Hlúčiky sa zväčšovali, roz­rastali. Prišla chvíľa premié­ry. ov. • • • Nadšenie? Áno. Elán? Samozrejme Radosť? Isto .. . ne, Všetky tieto city spontán­ako voda z fontány, prýštili z davu prúdiaceho po uliciach mesta. Ale aj kypiacemu nadšeniu treba dat smer. určiť riečište . . . Prechádzka pn deviatich zoradištiach ráno pred sprie vndum potvrdila, že organi­zátori nenechali nič na ná­hodu. Deväf prúdov, pripra­vených jeden po druhom, v pravý čas připojit sa do sprievodu, čakalo na presne určených miestach. Pracujú­ci Východoslove-nských žele­ziarní, ' Východoslovenských strojární. Slovenských mag­nezitových závodov a ešte niekolko kľúčových priemy­selných podnikov nášho mes­ta nastupovali na Komenské­ho ulici, stavbári sa ponáh­ľali na Hviezdoslavovu, zdra­votníci na Garbiarsku, štu­denti sa zoraďovali do ší­kov na Leninovej. .. Nuž preto nemusela ani jedna čiastočka mnohotisí­covej armády pridlho čakaf, či prešľapovať na mieste. Aj preto vyznel NÁS SVIATOK skutočne naplno. Ako spoločný hymnus spo­ločnej práci... maja vyjadrili podporu našej strane jav predniesol vedúci dele­gácie 0V NF, člen tV KSČ a vedúci tajomník Vsi. KV KSS Ján Pirč. Súdruh Pirč vo svojom prejave pozdravil účastníkov prvomájového sprievodu vyzdvihol najmä tú skutoč­a nosť, že tieto oslavy sa’ko­­najú bezprostredne po ta­kých významných udalos­tiach, akými boli XXV. zjazd sovietskych komunistov a XV. zjazd našej strany, ktorý vy­týčil náročný program ďal­šieho budovania našej socia­listickej spoločnosti. Okrem Iného ďalej povedal: ,,Prl tujio významnej udalosti — Sviatku práce 1. mája — vy­­suku oceňujeme obetavá tvorivú prácn pracovníkov v a priemysle, stavebníctve, pof­­nnhcspudárstve, doprave, ob­chode. službách, zdravotnic­tvo, školstve a kultúre a z celého srdca za ňu ďakuje­me. Naše osobitné poďako­vanie patri pracovníkom VSŽ, Deštných stavieb, Štátnych lesov. JRD Hraničná pri Hor­náde. ktoré za výsledky sta­točnej práce v piatej päfroč­­nici dostali natrvalo Červe­né zástavy vlády a ÜRO' Rovnako ďakujeme podni­kom, kolektívom a jednotliv­com, ktoré za vzorné plne­nie úloh XIV. zjazdu získali čestný názov „Kolektiv XV. zjazdu KSČ". A potom sa Leninovou slneč: ou ulicou pohol dvad­­satstupový sprievod' obyvate­ľov našej metropoly. Medzi prvými kráčali starí a za­slúžili členovia strany, tí, čo sa o dnešné radostné prvé máje najviac zaslúžili. Vi­Košice — šg — Čím viac sa blížila sobotňajšia deviata hodina, tým viac sa zapĺňali zoradlštia účastník­mi prvomájovej manifestácie. Presne o deviatej hodine tón­mi československej a soviet-skej štátnej hymny sa osla-1 vy sviatku pracujúcich za­čali. Očastnfkov manifestácie z mesta a okresu Košice-vi-1 diek privítal vedúci tajom­ník MV KSS v Košiciach De­zider Zagiba. slávnostný pre­deli sme v uniformách prí­slušníkov Eudových milícií, nejeden z nich mal dieťa na pleciach, ako to robili pred 31 rokmi sovietski vojaci. A potom kráčala mlaď nášho mesta. Tisícky žiakov a štu­dentov košických škôl so svojimi pedagógmi. . Chváliť sa mali čim. V zédéeške na škullétyho napr. prijali výz­(Pokračovanie na 3. strane.) rofníkov a pracujúcej inteligencie Desaťtisíce robotníkov, družstevných Chod práce sa nezastavil Anl počas Sviatku práce sa nezastavilo súkolie hut­níckeho cyklu. Ba práve na­opak. Pracovníci Východo­slovenských železiarni roz­krútili. jeho kolesá ešte do vyšších obrátok. Najsamprv vkročili do pr­vého májového dňa vysoko­­peniari. Oderom dvadsiatej štvrtej hodiny vyslobodil ta­vič smený ,,C“ jozef Jakub 208.2 tony žeravej lávy útrob vysokej pece č. 2. O z minútu neskôr dal pokyn na odpich I prvý tavič smený „C“ Oceliarne II — Ján Po­láček. A jedenásť minút po polnoci ho nasledoval aj ko­lega z Oceliarne II — Ivan Molnár. Na centrálnom prekladis­ku rudy vládol takisto ču­lý ruch. O druhej hodine za­škrípali brzdy rušňa ťaha­júceho Štyridsať prvomájo­vých vagónov sovietskej ag­­lorudy. Celková bilancia sviatoč­ného dňa? Vysokopeciarl vyrobili 7800 ton surového železa. Ocelia­­rí odpichll 79 tavieb, teda o dve viac, ako im určoval denný plán. Do kolónky spl­nené si pripísali 10 53Ö ton ocele. Zahanbit sa nedali ani pracovnici Valcovní. Naprí- j klad na slabingu vyvulcova­nim 11 385 ton ingotov pre­kročili plánovanú normu o 485 ton. Teplou širokopáso­­von Iratou prešlo 7683 tou plechu. Moriace linky stu­denej valcovne bo spracovali vyše 3600 ton. Svoje úlohy si splnili i ostatné prevádz­ky závodu. I koksári poriadne rozdú­chali oheň v koksových ba­tériách. Vyrobili 4629 ton mokrého koksu, Čiže 91 ton navyše plánu. Aby bol dostatok základ­nej suroviny, o to sa posta­rali pracovnici centrálneho prekladiska rndy. Vyložili 295 vagónov obsahujúcich 19 249 ton koncentrátu, peliet a ag­­lorudy zo Sovietskeho zväzu a 42 vagónov energetického uhlia. Okrem toho vypravili sedem vlakov na ďalšiu pút do Ostravy. Košickí hutníci oslávili te­da sviatok pracujúcich tým najdôstojnejším spôsobom — splnením a prekročením sta­novených úloh. tom. Tvár vedia tváre, poznače­ná rokmt. S bohatým sorti­mentom medailí a vyzname­naní, i bez nich. Všetci vo sviatočnom. Ten svtatok im priam žiari z očú, opantal ich reč, rozmnožil sa do spo­mienok Stará, zaslúžilá yarda stra­ny. Sedemdesiatdvaročný ján larembák, Anton Molek, Voj­tech Červeňák, Rusnňkovci, Pavol Kasarda, ján Výrostko, Jozef Lipták, Ondre/ Martin­ko, Alfréd Šalamoun, Hanka Baétstová, Rudolf Vída, jozef nurský, Ladislav Tréza, všet­­ct už tiež nie najmladší. A s nimi generál v civile Mi­chal Choma, major v požiar­nickej uniforme František Lipták a dve Márie — Cap­­lovlčová a Cahalová. prísluš­níčky Čapajevovej brigády. A ešte bývalý účastník poľské­ho odboja, juhoslovanský par tizán, tlegálnt pracovnici z čias prvej republiky, prvt bu­dovatelia nášho oslobodeného mesta. A bývalí vojaci, ktorí prešil. od Buzuluku až do Prahy. A červení skauti, kto­rých kedysi policajti na 1. mája naháňali po úzkych mestských uličkách. A jede­­rátl. A povstalci z Banskej Bystrice, a ozbrojená päst zo Staromestského námestia, vte­dy zo štyridsiateho štvrtého a štyridsiateho ôsmeho. Ľudia, pre ktorých bolo po celý život slovo strana, sú­druh, vlasť —- všetkým. Ich výzor poznačil bas. te­lo už tak neslúži, ale elán, tá príslovečná chuť žlť, byt všade tam, kde o čosi Ide, pomoci, kde treba — to všet­ko im ostalo. Len sa pozri, ako pochodujú! Ako dvíhajú hlavy pod vlajúcimi červený­mi zástavami. Ako srdečne pozdravujú prvomájový deň! Kde inde sa mohli zasta­vit a spoločne odfotografo­vať ako pri Gottwaldovom pomníku? — Pamätáš, keď tu bol a na to čo hovoril? Aj so Zá­potockým som sa poznal, rá­no sa vytratil zo starého Slo­vanu a tak sme st podeba­tovali . . . Kukorelli bol dob­rý vojak. Chvíľu pred tým ako ho zabilo, hovorí nám, nebojte sa, dožijeme sa a este si užijeme . . Grečko je už tiež mŕtvy. Pri Bardejove sme ho do sanitky, brali, spo míňaš?,.. Keď tu bol sú druh Svoboda, pýta! sa, čo je sov mnou. Povedali mu, že ma niet, že som odcestova­ná, či čo. Ale, vraví on, tak sa mi vtdí, že je tu. Stojí predsa oproti tribúne, tam v prvom rade. A zavolal ma a hneď ako žijem ... A súdruh Lenárt takisto. Marienka, kde máš zuby? Nemám, vravím, nezvýšilo sa ml. A do týždňa boli.... Počúvali sme tú živú kro­niku, ktorú takto krásne a pravdjlvo napísanú v žiadnej učebnici nenájdeš. Malé svět­lovlasé chlapča poskakovalo po kamennej hviezde a mávalo irepotalkou. Okolo ostrovčeka pri pomníku po­chodovalo mlaď. Každému z vás, garda, ešte aspoň pätdesíat ďalších prvých májov... I mek. Este aspoň päťdesiat...! ■ DOVEDNA boío na vý: chodnom Slovensku 35 má­­jových manifestácii, na kto­rých sa podlá predbežných hlásení iba v sprievodoch zúčastnilo vyše pol milióna ľudí a ďalšie desaťtisíce tvo­rili 'diváci. ■ ČASOPIS OV KSČ „Ži­vot strany“ vychádza v tých­to dňoch v rozšírenom ná­klade ako dvojčíslo 9.—10. Obsahuje všetky základné dokumenty XV. zjazdu Ko­munistickej strany Českoslo­venska. ■ NÁVŠTEVNÍCI Terezina uctili sl včera pamiatku obe­ti poslednej popravy, ktorú tu nacisti vykonali tésne pred príchodom Červene] ar­mády, 2. mája 1945. Poprav­de čaty, zložené z esesákov a dozorcov, pretrhli mladé životy vedúcich predstavite­ľov odbojovej skupiny, vydá­vajúce] Ilegálne časopis „Predvoj“. ■ V STREDU 5. mája presne o 12,00 hod. sa ro­zozvučia v celom hlavnom meste Prahe sirény. Pražania sl tak uctia pamiatku obejí oslobodzovacieho zápasu náš­ho ľudu proti fašistickým okupantom. ■ POSLEDNÝ PRSTENEC vymurovky . stanice Malo­stranská na trase pražského metra dokončili pracovníci národného podniku Výstav­ba kameňouhoľných bani Kladno, závod 02, stredisko Klárov. ■ V TOHTOROČNEJ sezó­ne bude prepravovať klien­tov čs. cestovných kancelá­rii 490 posilových vläko.v. Najviac z nich bude premá­vať medzi ČSSR a ZSSR. Sprievod spestrili alegorické vozy. Na snímke dolu viet­namskí študenti, ktorí kráčali v čele vysokoškolskej mlá­deže.

Next