Večer, december 1979 (XI/237-255)

1979-12-03 / No. 237

L 5-i DVOJKA VYCHRLILA PRVÉ ŽELEZO • TAJOMNÍK MV KSS O GENERÁLKE • NA SEVERE SA OSVEDČILI MLADI • SPOLOČNE O BUDÚCNOSTI „FURČE" • USTARANÉ HLASY Z RASTISLAVOVEJ • AXÝ BUDE DECEMBER • V ČERMELI DEĽBA BODOV Košice, pondelok 3. decembra 1979 Ročník 11. číslo 237 SO halierov Rada mesta i obvodu za spoločným stolom HA 0AHS0VSK¥CSI HRDINOV M LEPŠIE ČASY? Záver posledného rokova­nia rady MsNV sa uskutoč­nil v budove ZpS na sídlis­ku Dargovských hrdinov. ]ej členovia sa tu stretí j s člen­mi rady ObNV Košické Nová Ves, aby spoločne posúdili, ale najmä hľadali riešenie tých probléipo-v, ktoré sa v obvode, predovšetkým však na sídlisku Dargovských hrdinov nakopili a sú zdro­jom veľkej nespokojnosti (treba povedať oprávne-neJ) tu žijúcich obyvateľov. Aby sa na rokovaní hovo­rilo čo najkonkrétnejšie a občania dostali odpovedá na otázky ČO KDE a najmä KEDY od najpovolanejších, zúčastnili sa rokovania aj zodpovední pracovníci Po­zemných stavieb, podniku a závodu Zdroj, jednoty. BPMK, Správv mestských komuniká­cií, DPMK, ZaSP ako aj vedú­ci odborov MsNV. na úvod pár čísiel pre neinformova­ných. Na sídlisku Dargov­ských hrdinov bude po do­stavbe okolo 9500 bytov, v ktorých bude žiť približne 34 tisíc obyvatefo-v. Celkom slušné mesto. Pre sídlisko boli vyprojektované a do plá­nu komplexnej bytovej vý­stavby zaradené nasledovné kapacity občianskej vybave­nosti: 475 miest v detských jasliach 1500 miest v mater­ských školách. 5840 miest v základných školách, 7003 metrov štvorcových predajnej plophy, z toho 5860 metrov štvorcových pre potravinár­sky tovar. Taktiež sa na tom­to sídlisku počíta s 1848 met­rami štvorcovými pre verej­né stravovanie, potrebám kultúry a osvety má slúžiť 710 sedadiel, v službách má pracovať 64 pracovníkov, v zdravotníctve štyridsať. Za predpokladu, že by sta veimé organizácie odovzdá­vali tieto kapacity do užíva­nia podľa plánu, plne bv po­kryli potreby nového sídlls-' ka. Územná a projektová pri. prava, vrátane podmieňujú­cich investícií, sú pre bvtovú výstavbu, ako aj technickú a občiansku vybovencsf plne zabeznečené. Napriek tomu dohodnuté termíny ukončenia jednotlivých obiektov, pre­dovšetkým občíariskei a tech­­(PokraČovanie na 3. strane] Tajomník MV ivss a. íupa o generálke vo V5Z Veľké vecí bez rizika robiť nejde Na generálku vysokej pece vo VSŽ má každý svojský pohľad. Pre každého zname­nala a znamená čosi celkom iné. Niekto ju začiatku a držal sledoval ml hutníkom palce, in: zase hlboko pod­ceňoval celu tú snahu a enormné úsilie stovák jed. notliveov i kolektívov, štá­bov. Pri našom poslednom stretnutí s tajomníkom MV KSS Antonom Ž tipom sme ho­vorili aj o peci. — Bolj sme pri tom od začiatku a budeme aj naďa­lej. Ten, kto nepozná proble. matiku hutníctva, samotných hutníkov a vlastne všetkých tých, čo sa generálky zúčast­nili, veru sotva veril, že da­né slovo dodržia. Tých sto­­pfttnásť dní boLo pre mno­hých Čosi neskutočné a ne­uveriteľné. A predsa ich do­držali. Ohromne veľký prí­nos je v tom. že sa znovu potvrdil vzťah robotníkov k politike strany, spoločnosti. Sám som hutník, začínal som v Ostrave, a uznávam lento mimoriadny výkon, doslova nevídaný v hutníctve. Ak sa nám takéto diela daria ne. musíme sa báť o budúcnosť. Príjemne prekvapili stav­bári. Sami vychádzali s ná­vrhmi a záväzkami ako skrá­tiť termíny. Z toho vidieť, že sú schopní, že vedia, že všeci vieme, preto nesmieme cú­vať. Pravda, ak je niečo ne­dobré. treba kritizovať. Stav­by musia byť pripravené tak, aby bol plynulý proces rea­lizácie. No tendencia je taká — začať bez ohľadu na to, či to pôjde alebo nie. Nám treba uplatňovať celospolo­čenské hľadiskp a nie lokál­ne! ka Nie. myslím si, že generál­nie je .rekord, le to proste vynikajúci úspech. Môžeme označiť za rekord niečo, čo robíme za akúkoľ. vek cenu? Rekord musí byť niečo porovnateľné. Ľudia dávali, a nie raz, sádzku vlastné zdravie, pra­covné podmienky neboli Ideálne, ale veľké veci sa bez rizika robiť nedajú. Kaž­dý vedel, robí, cítil čo robí a prečo mimoriadnu zod­povednosť. Teraz musíme získané skú. senosti rozumne uplatniť v ďalších odvetviach nášho hospodárstva. A nie je ich málo. Generálka dokázala, že keď sa chce, tak to ide. Aj u stavbárov. Dobrá orga­nizátorská práca, vzťahy, prísun materiálu atekďalej. Zaznamenal F. Piljar 19.45 hod.: . Tieto a ďalšie údaje sa zapíšu zlatým pís móm do kroniky vysokej pe­ce č. 2 vo VSŽ. Práve v ten deň a v tú hodinu zazname­nali na novej peci prvý od­pich, na ktorý s napätím ča­kali hutníci štyridsaťosem hodín. Vo chvíli, keď z pe ce vyšľahli prvé plamene, iskry a vytiekla prvá žeravá tekutina, každému jednému čo na to pozeral, zažiaril na tvári úsmev. Po toľkých namáhavých dňoch, prebde­ných nociach, nekonečnom odriekaní, to bola jedna z najkrajších odmien. Prvý ta­vič Štefan Kyselica prepálil otvor pece k prvému odpi­chu. O tom, čo všetkď tomu predchádzalo, sa dočítate v stredu v našej pôvodnej re­portáži. Foto: S. Písecký O srdečné rozhovory v slávnostný deň košických hutní­kov nebolo v piatok popoludní núdza. Na snímke ta­jomník MV KSS Anton Župa v rozhovore s log. Ladisla­vom Milčevičom, vedúcim závodu Údržba. Foto; Písecký Prvá obvodná konferencia PS-VB VYPOČÍTAVOSTI NEDÁVAJÚ PRIESTOR Prednedávnom sa zišli Osvetovej besede Hornád na obvodnej konferencii členo via Pomocnej stráže VB. Ta lo konferencia je prvou nie­len v obvode Sever, ale aj v našom meste ba dokonca i kraji. Ako sa vlastne zrodí la myšlienka organizovať ta­kéto podujatie, čo ním sle­dujú, na to sme sa opýtali náčelníka Obvodného oddele­nia VB na Severe por. La­dislava M o č á r y h o. — Pomocná stráž sa vo svojej 27-ročnej histórii plne osvedčila ako nepostrádateľ­­ný pomocník VB a Národ nýcli výborov pri plnení úloh ochrany verejného poriadku. V uznesení z V. celoštátnej. konferencie PS-VB, ktorá bo­la pred dvoma rokmi v Gott­waldove sa zdôrazňuje zv,ý­­siť súčinnosť s národnými výbormi, najmä s komisiami pre ochranu verejného po­riadku, so spoločenskými or­ganizáciami a funkcionármi priemyselných a poľnohospo­dárskych podnikov a závo­dov. Tieto konferencie by ma­li plniť predovšetkým túto. úlohu. A Členská základňa, joj rozširovanie zdá sa byť pro­blémom. — Pri získavaní nových členov predovšetkým z radov mladých ľudí sa často stretá­vame s malým záujmom o činnosť v tejto zložke VB. (PokraCovanie na 3. strane) Scéna — kúpeľňa. — Kamera, klapka, Ide­me. . . Len tak, pre seba, to­čím u mysli. Unavenú muí rukou vyta­hanou od celodennej šichty otočí kohútikom. prúd vody, omočí Detail na si prsty Vrásky sa mu vyhladia, vy­zlieka košeľu naraz s pu lóvrom, mydlo sa šmýka od hlavy k päte, malé í veľké bubliny sa znásobujú Chytí rukoväť sprchy, tá zakašle, zachrapčí, vzdych poslednej vypľutej kvapky. Otočí áru hým, ani studená. Hromií, kľaje, sadá na kraj vane, za­paľuje cigaretu. Vrásky sa na tvári namydleného muža pre­hĺbia. Kútikmi úst mi nevdojak mykne, s rozprávačom a zá­roveň hlavnou postavou spus­time smiech. Komédia. Pohla dom podvedome hodnotím. Itadna filmová hviezda, oby­čajný človek. Honorár za úlohu . okolo troch stoyák. Tie však idú z jeho vrec­ka. . . tov Tri bloky družstevných by­na Rastislavovej majú prozaické mená, po kviet­koch. Ten prvý je Plesnivec. V prenesenom význame slova vystihuje situáciu, do ktorej sa obyvatelia dostali. Nie svojou vinou. Začiatkom mt nuloročného leta im presta­la tiecť teplá voda. — Spočiatku na naše ur­gencie kuričovi sme, dostava­li odpovede: Máme staré šu­­pátka a nové nedostat, po­kazili sa tesniace krůčky, prepálili sa nám kotly. Ne­skôr na Stavebnom bytovom družstve JUH: náprava do dvoch týždňov, do troch týž­dňov, budú vám montovať no vé kotly, — píše sa v jednej sťažnosti, v ktorej nás oby­vatelia žiadajú, či v žiadosti, o ktorej sa stažujú. Medzitým kotolňa dostala punc po generálke. Nové kotly mail dať zabudnut, r.udia, ktorým sme na Rasti' slavovej pri dverách zazvoni­li, kŕčovite držia slovník ,.vybraných slov“ zatvorený. — Zohrievali sme vodu na plyne. V dvoch dvadsatlítro­­vých hrncoch. Neskôr som bol nútený kúpiť elektrický bojler. Nie je to najšťastnej­šie riešenie, máme ale troj­mesačného synka a štvorroč­nú dcérku . . . — Po oprave kotolne sme dostali harmonogram doddv ky teplej vody.' Mala by tiecť takmer každý druhý deň. Pre nás, ktorí bývame na šiestom poschodí, je to zbytočný kus papiera. Kedy naposledy? Ani nepamätám, — hovorí stará pani zo Sasanky na päťke. V tom istom vchode na druhom poschodí. — V piatok 23. novembra mala tiecť. Nakúpila som prášky na pranie, ale kde 'že. Bola som v kotolni, vraj majú opäť pokazené švpátka. Otvoria sa dalšte dvere. — Manžel tatko pracuje, potrebuje sa okúpal, zmyl ce­lodennú špinu. Chodí do kú­peľov na Majakovského. — Harmonogram? je to už lepšie. Ale aj u nás dole J prvé poschodie, blok Encián I sa stane, že plánovaný deň vypadne. Alebo tečie len ta­ká letná. Stačilo. Vlastne moment, ešte jeden hlas. — Vracajú nám peniaze. Co z nich? Za elektrinu a plyn platíme dvoj až trojná­sobok. A družstvo sa chváli veľkými úsporami energie. — Kamera, klapka . . . De­tail. Plesnivec, Sasanka Encián skláňajú ťažké, zväd­a nuté hlavy. Zo stažnost! obyvateľov zostavil M. Jesenský Netečie voda, netečie, alebo finále jednej komédie ■ VČERA sa skončil Tatranskej Lomnici dvojdňo­r vý seminár pre dobrovoľ­ných osvetových pracovní­kov, pôsobiacich v národ­nostne zmiešaných oblas­tiach v SSR, ktorý organizo­val Úštredný výbor Csema­­dok. ■ VYSF. tri milióny 860 ti­síc kWh elektrickej energie dodali v sobotu do siete vodr n é elektrárne koncernového podniku vodných elektrární v Trenčíne. ■ STOPIATE narodeniny oslávilrt občianka druhého brněnského obvodu Vincén­­cla Opletalová. Babička má stále záujem 0 život okolo seba a pevné zdravie si udr­žuje cvičením. Za celý život nemala vážnejšiu chorobu, ani nnbola na operácii. Súdruh Jozef Lenárt symbolicky zapálil novú dvojku NEOBYČAJNÝ ÚSPECH V piatok popoludní sa uskutočnil slávnostný symbo­lický akt zapálenia vysokej pe­ro číslo 2. vo Východosloven­ských železiarňach, ktorého sa zúčastnila stranícka vládna delegácia na čele s a členom Predsedníctva ÜV KSČ a prvým tajomníkom ÚV KSS Jozefom Lenártom. V delegá­cii boli člen ÜV KSČ a pod­predseda vlády ČSSR Jozef Šimon, vedúci oddelenia ÜV KSČ Václav Janoušek, vedúci tajomník Vsi. KV KSS Ján Pirfi, prvý námestník federál­neho ministra hutníctva a ťažkého strojárstva Tibor Kiírtba. Prítomní bolj ďalej generálny konzul Generálne­ho konzulátu ZSSR v Bratisla­ve Nikolaj Gončarov, ekono-mický radca veľvyslanectva 7.SSR v Prahe S. Pľaskin, mi­nister podpredseda Štátnej plánovacej komisie Vladimír Janza, minister stavebníctva SSR Ján Brúska, predseda Vsi. KNV Ján Brondoš, tajom­ník Vsi. KV KSS Ladislav Bobčák, vedúci tajomník MV KSS Dezider Zagiba, tajom­ník MV KSS Anton Župa a ďalší. Hostí privítal podni­kový riaditeľ VSŽ Ing. Otto Tomášů. Súdruh Jozsf Lenárt vyso­ko ocenlj vo svojom vystú­pení prácu všetkých, čo sa na generálnej oprave a mo­dernizácii vysokej pece zú­častnili. Poďakoval im v me­ne Ústredného výboru KSČ a (Pokračovanie na 3. strane) Clen Predsedníctva Ov KSC a prvý tajomník OV KSS Jo­zef Lenárt zapálil v piatok popoludní symbolicky druhú vysokú pec vo Východoslo­venských Železiarňach. Foto: S. Písecký Pohľad po svete Habú antisovietsku literatúru • Tristo­ročný mlyn • Ame­rickým školákom „chutí“ marihuana • Vraždy v Guatemale Mos k v a — Pyi odbavo­vaní cudzincov. prichádzajú nich do Sovietskeho zväzu zhabú len v Moskve týžden­ne v priemere asi 150B exem­plárov antisovietskej literatú­ry najrozmanitejšieho druhu. Neuplynie doslova an| jedi­ný deň, aby pohraničné or­gány ZSSR nezadržali nový príval tlačených lži a oho­váraní na adresu Sovietske­ho zväzu. Ideologickí nepria­telia využívajú teraz na vý­voz tejto „literatúry“ už nie­len jednotlivcov, ale i celé turistické skupiny. Nedávno u skupiny amerických štu­dentov a u skupiny turistov z Belgicka zhabali dovedna 1300 výtlačkov špinavej ideo­logickej zlátaniny. V zahra­ničnej tlači sa Objavujú otvo­rené správy o tom, ako sa spravodajské služby USA, Izraela a dalších krajín takisto protisovietske a na­a cionalistické strediská a or­ganizácie na Západe chystajú využiť blížiace sa Olympij­ské hry 1980 pre aktlvizáciu neprlatefskej činnosti proti Sovietskemu zväzu. Berlin — V Nemeckej riemokratiokej republika sa zachovalo SO veterných mly­nov, ktoré sú väčšinou chrá­nené ako technické pamiat­ky. Najviac boli rozšírené v terajšom Postupimskom a Chotebuzskom kraji, kde je na jednom z najstarších vy­rytý letopočet 1688. Vtedaj­ší mlyn mdhol pri dobrom (Pokračovanie na 3. strane) Od rampy ČSD Na košickú železničnú sta­­jiicu prišlo počas víkendu 486 vozňových jednotiek. Prepravcovia vyložili 357 a 79 rozložili. Najlepší: Inžinierske stav. by 07, Mestský stavebný pod­nik, Xermostav, Slovpap, Re­­mesloslužba. Perťále: Záhradnícky a sa­dovnícky podnik (1200 Kčs), Tatrasvit vo výstavbe (6600 Kčs — dvojnásobné penále, za sústavnú zlú vykládku). Celkovo: Uspokojivo.

Next