Večerník, apríl 1971 (XVI/77-101)

1971-04-22 / No. 94

VflTEE < n priateľom a, že náš dl BSP navzay opus be dňa 20. 4 nku. istatky budí 1971 o 14.3C Slávičom údo BSP, SVS 211 V-2181 i n 1 e ne, priateľom 'ejavenim sú ihrebe a kve­­mill náš veľ­­drahe] man cove] tri spevácke­­[ých učiteľov, nepočujúcich, ■ej a ZDŠ na vu školstva ■odlna fanec manžel i a Ivko v-oiie: u lajúclm leká personálu i/yšetrovnl II. lení — 1 na sa všemožne r d n v e i iúcemu perso Krásnej Hôr Dstlivosf o ňu. ae vďaku oby Malinovského bo Hegerovi, n všetkým ceuilckej ľa­­sústrasf, kto­­rnlf náš žiat íaxd, manžel chovanec V-2163 í garáž. Zn. V-2172 MÁTE !? HODNÚf GIU, i 5. ■i veľkom vý­­sti navečerať. ohatý nočný ujme. 5ŕ ie vám ne vám za- VAŠÍČKOVÁ od 21,00 do ME VAS! U-01162 \T R A >tu IÁ 8 ulovou lážom, 0-01126 erty SKEJ ÓNIE 1971 o. i SYMFÓNIA ERT b mol :a MÓNIA slDRAŠIN - vá. husle vý koncert - mfónia HARMÓNIA VKOVIČ - vič, klavír ;ke fontány 1 koncert ifónic i zľava U-01143 • VÝSTAVU NEFIGURATÍVNYCH OBRAZOV AKAD. MALIARKY IVI­CE KROSLÁKOVEf (na obr.) otvoril Zväz slovenských výtvarných umelcov v Galérii Cypriána Majerníka RECITAL OSOBNOSTI Úspešný koncert sovietskeho klaviristu Richarda K e r e r a Na mimoriadnom komornom podujatí MDKO, ktoré sa v utorok večer pre prezieravo predpokladaný zvýšený záujem obecenstva uskutočnilo v Koncert­nej sieni SF, vystúpil vynikajúci sovietsky klavirista Richard Kerer. Túto veľkú osobnosť sme ma­li možnosť počuť skôr ako sólistu s orchestrom (Čajkovskij, Prokofiev). Celovečerný recitál bol pre nás preto skvelou príležitosťou obohatiť si dojmy a poznatky o Kererových možnostiach a schopnos­tiach. Zhodou okolností predchádzajúce vystúpenia nám vnucovali nesprávny dojem, že KereT je viac virtuózom ako umelcom. Jeho recitál však vyvrátil tieto názory s definitívnou platnosťou. potvrdilo, že Kerer je veľkým umelcom. Mimoriadne technické z schopnosti boli preňho základňou, ktorých vyrastal kaleidoskop účinných hudobných miniatúr. Veľ­ký úspech umelca hol preto plne zaslúžený. Odmenil sa zaň troma prídavkami (Chopin, Liszt, Bach). (žk) Ke«re.r umelecky a ľudsky dozrel do štádia, keď v hierarchii jeho tvorivosti je na prvom mieste UPLATNENIE FANTÁZIE hlbokého emociáIného zážitku, prí­padne i za cenu, že tomuto záme­ru obetuje exaktnosť hry. Inten­zívny umelecký náboj, ktorý z je­ho padania vyžaruje, nenecháva nikoho v pochybnostiach, že má šťastie počúvať veľkú, vyhranenú osobnosť. Úvodná Sonáta pre klavír od J. Sviridova je výsledkom skla­dateľovej inšpirácie dojmami z voj­ny. Tento moment vysvetľuje aj voľbu niektorých — v sonáte ne­zvyklých výrazových prostriedkov (druhá časť v rytme tanga). Pre Ker era poskytovalo toto dielo prí­ležitosť uplatniť bohatstvo inter­pretačnej invencie s množstvom dynamických a výrazových fines, podriadených účinnému a pre­hľadnému stavebnému zámeru. Lisztova Sonáta h mol pre­kvapila svojou romanticky vzru­šenou koncepciou. Prekrásne boli lyricky kantabilné miesta, akor­dické gradácie, rozsiahle dynamic­ké plochy VEĽKÉMU ELÁNU klaviristu musíme však vyčítať prehnane rýchle tempá, v ktorých ani jedno chúlostivé miesto ne­vyznelo technicky celkom bez­chybne. Záverečné kompletné prevedenie Prelúdií pre klavír op. 28 od Fre­deryka Chopina definitívne Scénicky kostým K výstave Ľudmily Purkyňovej v Galérii Cypriána Majerníka Samostatné výstavy scénického kostýmu sú u nás zriedkavosťou Vari pred 5—6 rokmi sa predstavila svojimi prácami Stanislava Va níčková na Malej scéne SND a teraz sa prezentuje v Galérii C Majerníka ĽUDMILA PURKYŇOVÄ. Jej kostýmy poznáme nie len z divadelnej scény, ale aj z filmov a televízie. Výstava kostýmových návrhov Ľudmily Purkyňovej má stupy, metódy, ktoré majú aj hlb­šie vnútorné spojenie s chápaním scény a divadla vôbec. V prvom postupe ide o paralelné formálne princípy k zvýrazneneniu charak­teru divadelnej hry, v druhom o kontrapuktický prístup ku kos­týmovej tvorbe. Kontrast potom pôsobí ako nadsadenie a umocne­nie autorovho í režisérovho záme­ru. Z kultivovaných prác Purkyňo­vej poznať, že DOKONALE OVLÁDA tieto alternatívy a dobre pozná pracovný problém, resp. charak­ter a výraz nášho divadla i he­recké možnosti obsadzovaných po­stáv. V predložených prácach via­cej využíva kresbové pôsobenie kostýmu s určitým ornamentom a farebnou štruktúrou (Brecht, Kau kazský kriedový kruh). Inokedy využíva veľký kontrast tvarov s minimálnym farebným riešením (Brecht-Desau: Odsúdenie Lucula). Jej práce sú bohaté na tvarové kompozičné nápady. Cit je mate­riál a poznanie textilu vie výborne zúžitkovať aj výtvarne, najmä je ho štruktúru v kombinácii s iným materiálom. —jf— VYSOKO ÚROVEŇ. Purkyňová si uvedomuje, že v ,,žánri“ scénického kostýmu je veľmi dôležité byť v jednote s di­vadelnou predlohou. Možno pove­dať, že zhruba u nás jestvujú v tejto disciplíne dva tvorivé po- Veselie pre Maďarov Estrádny súbor závodného klubu Matador pripravil pre rekrean­tov SZOT-u z Maďarska, ktorí prichádzajú na týžden-ný pobyt do nášho mesta odborárskymi loďami, celovečerný kultúrnozábavný program pod názvom Kytička radosti. Tie sú vždy na záver pobytu maďarských odborárov v Dome rekreácie ROH ako rozlúčkový ve­čierok V pásme účinkuje tanečný sú­bor — Sextet Ivana Popelára, kto­rý sa práve vrátil z úspešného zájazdu z Holandska a obohatili repertoár mnohými zahraničnými hitmi. Tento večierok má však aj iný význam. Umožňuje hos­ťom vidieť v činnosti závodné kluby našich podnikov, tanečné skupiny, sólistov-spevákov a žar­tovné scénky. Súbor z Matadonky spolu s hudobnou skopiimou. si už našiel obľubu u ho6>tí z Maďar­ska. Pripomeňme ešte, že všetok program nacvičujú po pracovnom čase, z vlastnej iniciatívy, z lás­ky k tomuto zábavnému hobby. Už aj preto im patrí všetkým uznanie a vďaka. (fs) • STOTISÍCU KNIHU zapísali do v svojho registra v týchto dňoch Okresnej knižnici v Trnave. Bola ňou knižka mladého debu­tanta slovenskej poézie Petra And r ušku Labutia púť. POZDRAV OD BARBARY Populárna poľská filmová herečka hovorí o Bratislave, jej čare a poézii 0 úspešnej bratislavskej pre­miére polského fUmu Mária Anna sme už našich čitateľov In formovali a iste mnohým nie sC neznáme ani mená hlavnej pred siavitelky Barbary Brylskej a režiséra Jana Rybkowskeho. Oboch sme zastihli — v spo­ločnosti vedúceho výroby fil­mu Ryszarda Kosiňskeh-o — pri raňajkách v hoteli Carlton. Všetci traja boli naladení vel­mi prijemne — nečudo, veď ich film prijala tak kritika, ako i dl vád velmi priaznivo. ■k Pani Brylska, viem, že ste už boli u nás v Československu viac ráz, ale Bratislavu, myslím veľmi nepoznáte. — V Bratislave som skutočne iba po prvý raz, ale cítim sa tu ako doma. A verte, ie to nie je len pre to srdečné prijatie nášhc filmu bratislavským publikom, ale staré mesto má svoje osobité čaro, nevdojak si človek získa svojou poetičnostou a dychom zašlých dôb. Našla som sl čas c pochodila mesto krížom-krážom. Bola som na Hrade i v Petržalke — a už teraz si viem živo pred stavit, aká pôsobivá panoráma sa predostrie návštevníkom vášho mesta, ktorí budú doň prichádzal po novom mostet ★ Ako lokálpatriot môžem s va­mi len vrelo súhlasil... Máte. prosím, aj nejaký zážitok, ktorý sa viaže priamo k nášmu mestu? — Ano, mám. A taký príjemný, hrejivý. Pri jednej z prechádzok ma pristavili dve dievčence — spoznali ma a hneď aj „vyspo­vedali“. To by bolo ešte celkom bežné, ale pri rozlúčke mi vtisli do rúk kyticu kvetov. Dojalo ma to — a vlastne ani neviem, komu sa mám poďakoval. . . Posielam im, prirodzene, aj všetkým ostal ným čitateľom Večerníka, srdeč­ný a úprimnú pozdrav •Ježisér filmu fan Rybkowski -- nám povedal, že sa nechce zbytočne opakovat po pani Bar­bare. Inak plne súhlasí s jej ná­zormi na Bratislavu. Rád by po­vedal niekoľko slov o našej mlá deži: — S mladými obyvateľmi vášho mesta som sa stretol nielen na premiére, ale — priznám sa — aj vo vinárni. Pri dobrom vínku sme sa pozhovárali jednak o na Som filme, jednak o špecifických u problémoch, ktoré majú mladí tu vás, v Československu. Pre­svedčil som sa, že medzi mladý­mi Slovákmi a mladými Poliakmi nie sú v podstate žiadne rozdiely — veď napokon aj ich reakcie na film Márta-Anna sú v podsta­te rovnaké . . . Mám dobrý pocit, že sa ml — aspoň do istej miery — podaril môj zámer: skonfron tovat život a životné podmienky dvoch generácií a vyhnút sa pri­tom formálnej šablóne a zbytoč­nému mentorovaniu. Úedúci výrobného štábu tohto filmu Ryszard Kosiňski po­zná Bratislavu, dá sa povedal, dobre, veď tu už neraz bol. Upú­tala ho najmä veľkolepá výstavba. Náš krátky rozhovor využil na to, aby pozdravil slovenských no­vinárov (predtým, ako sa „upí­sal“ filmu, bol redaktorom) a v neposlednom rade, aby vzdal hold kráse bratislavských dievče­niec ... — Ja— • DROBNÉ DIVADLO U ROLANDA uviedlo muzikál Petra Belana a Mariána Frit za Krokodíl je upít Oravy. V nov o naštudovanom mu­zikále, ktorý je tretou pôvodnou slovenskou hrou Drobného divadla v tohtoročnej sezóne, opát spieva bývalý spevák RT-VOX Ján Be­­nedik. Na o-br.: Záber z predstavenia. Snímka: A. Prakeš — Večerník Majster husliar jubiluje Karol Nasál, známy v bratislav­ských «umeleckých kruhoch ako výrobca a opravár sláčikových nástrojov, dožíva sa v týchto dňoch 65. «narodenín. Patrí ik vý­znamným čs. odborníkom tohto druhu, jeho majstrovské nástroje si získali uznanie doma 1 iv za­hraničí. Vo svojej práci vytvoril si osobitný štýl, niekoľko- rokov pôsobil na Konzervatóriu ako- ve­dúci výrobnej ipraxe. Jeho šikov­né ruiky a dlhoročné skúsenosti mu umožňujú výborne opraviť t staré cenné sláčikové nástroje. Opus Techniku Už dnes príde do predaja LP- platňa, ktorú pri príležitosti 15. výročia založenia Speváckeho zboru súboru Technik vydalo Slovenské hudobné vydavateľstvo OPUS. Platňa má názov Gaude­amus igitur a obsahuje za­ujímavý výber z bohatého reper­toáru nášho pupredného vysoko­školského zboru. Treba pochváliť OPUS za príkladný edičný čin a presné načasovanie platne — slávnostný jubilejný koncert Technika bude totiž túto sobotu. DNES DISKOTÉKA Diskotéka ako jedna z moder­ných foriem spoločensikej zábavy si zísikava stéle väčšiu obľubu mladých ľudí, a preto Park kul­túry a oddychu v Bratislave pri­pravuje na mládežníckych taneč­ných popoludniach prehliadky najúspešnejších bratislavských discjockeyov. V nvád/.a-ní najžia­danejších bitev našej i svetovej populárnej hudby sa dnes večer o 18. hod. vystriedajú: Š. Ander­­ko, P. Záhora, G. Vojtka, P. Meli­­chárek, V. Pravda a F. Labuda. SKUPINA BLUE EFFECT z Pra­hy sa tohto roku zamerala na účinkovanie v susednom Poľsku. Predstavila sa s úspechom vc všetkých väčších mestách, vráta­ne Varšavy, kde nakrútila prog­ram pre televíziu. Už vyše roka spieva v skupine Semil-ek Leškc zo skupiny Cardinals. Spolu so sólovým gitaristom Radimom Hla­­diko-m sa podieľa na vytvorení nového pôvodného repertoáru, ktorý'uvedie Blue Effect zajtra o 19.30 hod,, v bratislavskom PKO • V OLOMOUCI POKRAČUJE PRE HLIADKA VEDECKÝCH A POPU LÁRVOVEDECÝCH FILMOV ACA­DEMIA FILM Olomouc 71. tAcade­­mia film je špecializovaným fes­tivalom, na ktorom sa však pre­mietajú aj filmy zo spoločen­ských vied. Na festivale zaujali najma filmy o K. Gottwaldovi, A. ZSpotockom a film Frývaldsiký štrajk. Bin« P ÔOI^ie? Dnes je štvrtok 22. up.j a — Sla­vomír — slnko dnes zapadá o 18.54 hod., zajtra vyjde o 4.44 hod. DPOH: Vassa Želez­­novová (19), zajtra: Maškarný bál (lä) — MS: Slučka ipcé dvoch alebo Domá­ca šibenica (191, zajtra: Zločin a trest (19) — DIVADLO NA KORZE: Pierre a Mousse Boulamgerov<ji (19.30), zajtra: Woyzeck (19.30) NS: Zorba (19), zajtra: Ten, čo dostáva zauchá (19) — DIVADLQ HUDBY: Symfónie P. I. Čajkov­ského (19), zajtra: To bol Jiří Šlitr (19) — ST. BÁBKOVÉ DI­­VADLO: Chyťte zlého Viskadůna (zajtra o 8.30 a 10.30) — REVUE BRATISLAVA: Keby všetky piesne sveta (20), zajtra: Keby všetky piesne sveta (20). SLOVAN: Mária, An­na (pol.) 15.30, 18. a 20.30 — PRAHA: Hostinec pri Temží (NSR) 10.30, 13.30, 16., 18.30 a 21.00 — HVIEZDA: Cesta oko­lo sveta za 80 dní (USA) 15.30 a 19.30 — METROPOL: Hmlistá noc (NDR) 15.30, 18. a 20.30 — PO­HRANIČNÍK: Šiesteho júla (sov.) 15.45, 18.15 a 20.45 — NIVY: Me­telica (sov.) 17.30 a 20.00 — TAT­RA: Spartakus (USA) 15.45 a 19.30 — MIER: Pěnička a parapríčko (čes.) 17.30 a 20.00 — -MIER — NOČNÉ: Posledná ruža od Casa­novu (čes.) 22.00 — PALACE: Ben­jamín (f-anc.) 19.15 a 21.30 hod. Koncert Slovenskej filharmónie v atoo­­nemtnom poradí A je dnes o 19.30 v kone. sieni SF i TATRATOUROM NA DOVOLENKU! Tatratour pripravil Jfpt iQB, pre vás niekoľko druhov zahraničných zäjazdov a ipoby^(K, pre jednotlivcov i kolektívy s hro­madnou i Individuálnou dopravou. Okrem bohatého programu uvede­ného v zájazdovom kalendári, kto­rý obdržíte v každej cestovnej kancelárii Tatratour. Do Sovietskeho zväzu sú to le­tecké zájazdy na Pieundu, v Jako* vé zájazdy po trase Kyjev — Le­ningrad — Moskva, lodné zájazdy po Dunaji na Jaltu, ďalej letecké zájazdy do Strednej Ázie ako 1 autokarové zájazdy na Zakarpat­skú Ukrajinu a do Ľvova. Do Bulharska a Rumunska sú to predovšetkým vlakové a letecké zájazdy na rôzne miesta čierno­morského pobrežia. Pre jednotliv­cov „autičkárov“ sú pripravené chatky i súkromné ubytovania I. kategórie. Do NDR, Maďarska a Poľska je pripravený bohatý program, ktorý je možný si vybrať s priprave­ných štandardných zájazdov, ako i s možnosťou organizovať zájaz­dy podľa individuálnych požia­daviek. Do Juhoslávie sú pripravené au­tokarové zájazdy pre kolektívy od mája do septembra do kvalitných hotelov Solaris — Šibeník a Nep­tun — Po reč. U týchto zájazdov Tatratour znižuje cenu podľa jed­notlivých druhov od 700,— do 1000,— Kčs oproti pôvodným ce­nám, takže 14-dňový jpobyt s kom­pletnými službami vrátane vrec­kového je v cene 2820,— Kčs do 3450,— Kčs s možnosťou prikúpe­nia ďalšieho vreckového. TATRATOUR ďalej pripra­vil zájazdy do Grécka a ďalšie té­matické zájazdy do socialistických a kapitalistických štátov pre jed­notlivé podniky, závody, družstvá a organizácie. Ďalej vám ponúkame štandard­né zájazdy do Prahy a Vysokých Tatier. Zájazdy do Prahy sú troj­dňové s ubytovaním v hoteli Soli­darita v cene na osobu Kčs 230,—. Zájazdy do Vysokých Tatier sú štvordňové s ubytovaním v hoteil Európa Poprad v cene na osobu Kčs 340,—. V týchto cenách nie je zakalkulovaná doprava. Objednáv­ky prijíma DCK TATRATOUR, Diebrovo nám. 4. 1. Per upla Nočný program denne okrem nedele Riaditeľ SNG na Maltu Včera odcestoval na Maltu ria diteľ Slovenskej národnej galérie Ing. Ján H r a š k o. Zúčastní sa tam na zasadnutí Svetovej rady re­mesiel, ktorá prerokuje prípravu svetovej výstavy umeleckých re­mesiel a organizačné otázky. ČSSR je od založenia členom Svetovej rady remesiel a tohto roku sa ma­jú jej rady rozšíriť o ďalšie socia­listické štáty. (*)

Next