Večerník, jún 1972 (XVII/107-128)

1972-06-23 / No. 123

Cez okno hotela je krásny vý­hľad na meniace sa farby vín Karibského mora. na úzke ulič­ky starej Havany a mrakodrapy nových itvrtí mesta a tam ďa­lej zas malé domčeky so záhra­dami vo vilovej štvrti. Žijú tu vlastne tri Havany: španielska, kubánska a americká. Prejavu­je sa to vo výstavbe, životnom štýle, zvykoch, a to všetko spá­ja sa so zajtrajškom, ktorého dejiny sa pišn od roku 1959. HOVORIA MESTSKÉ ŠTVRTÍ Staré názvy všeličo prezrá­dzajú. Napríklad Vedado. Tak sa volala americká štvrť. Po spa nietsky to znamená zakázaná územie. Nesmel tu bývať čer­noch, do hotelov a zábavných lokálov nesmel vkročiť. Po uli­ciach sa mohol pohybovať iba ak odnášal smeti alebo čistil topánky. Pre čiernych sa ušli iba zapáchajúce byty starej Ha­vany. Sú tu parky, ktoré svojho času mali rozdelenú promená­du: jedným prúdom sa prechá­dzali bieli, druhým farební. Dnes už na Kube neexistuji rasová otázka. Ulice sú plné študentov rôznych pletí, ktorým vláda udeľuje štipendiá, stará sa o ich ošatenie a stravovanie. V susedstve Capitolia stoja vysoké budovy. Na ich stre­chách bola voľakedy pristáva­cia plocha helikoptér. Keď sa bohatým Američanom zachcelo, prileteli z Floridy a helikopté­rou sa dostali do centra mesta. Odtiaľ mali už iba kúsok k svoj­mu cieľu: do herní a zábav­ných lokálov. Voľakedy bolo v tomto meste 2B6 verejných domov a evidovali ta 90 000 prostitútok PRAVIDLA slušnosti A MILÍCIA Premeny, samozrejme, sa ne­dajú uskutočniť zo dňa na deň. Vžité zvyky, predsudky sú za­korenené, nemožno ich vymazal za trinásť rokov. Avšak nový duch. ktorý tn vládne, badať na každom kroku. Napríklad v sta­rej Havaně platil prísny rodinný zákon, že len čo sa zotmie, mu­sí byt dievča doma. To sa sčasti ani dnes nezmenilo. Lenže dnes toto dievča strávi na ulici hoci aj celú noc: má stráž pred ve-rejnými budovami. Bráni vymo ženosti revolúcie. Havanské dievčatá sú neo-by čajne pekné a milé. Vôbec, bez­prostrednosť Kubáncov badat na každom kroku. Ak niekto zablúdi v uliciach mesta, poli­cajt mu ochotne pomôže, odpre­vadí ho vozidlo-m tým smerom akým chce ísť. Ak niekto má defekt na aute, aj desiati poli­cajti mu pomôžu dať vozidla do chodu Po širokých pruhovaných uli­ciach Havany a plantových sa­doch prechádzajú sa večerami tisícky, ba desaťtisícky ľndf. Ob­ľúbené korzo — Malecon — sa tiahne pozdĺž morského pobre­žia. Stadiaľ je pekný výhľad na starú koloniálnu pevnosť hrad Morro, ktorý je pre kubánske hlavné mesto takou ozdobou ako pre Moskvu Kremeľ alebo pre Paríž Eiffelova veža. Obyva­telia Havany si, pravda, pamä­tajú aj na to, že kubánsky dik­tátor Battista zatváral do hra­du politických väzňov, z kto­rých mnohí našli smrť vo vl­nách mora -u- TRI HAVANY Obdivuhodné sú kubánske rá­na. Za pol hodiny sa z tmy zrodí svetlo a kým slnečné lúče preniknú do palmového lesíka hotela National, je park plný čiperných ľudí srdečne sa na­vzájom pozdravujúcich. Najvýchodnejším mestom Kuby je Baracoa o provincii Orien te, ktorého história sa začala roku 1512. Studenli v NSR demonštrujú proti nedostal kom v lekár skom ošetrení obyvateľstva. Kl E NKI ■ Bezpečnostná služba britské­ho Ministerstva obrany sa usi­luje objasnit ako dochádza k úniku tajných informácií vo­jenskej správy. Zákazník istej londýnskej nábytkárskej firmy upozornil úrady na čudný balia­ci papier, ktorý táto firma po­užíva. Pri bližšom a podrobnej­šom skúmaní vyšlo najavo, že sú to kartografické materiály Ministerstva obrany s nápisom „iba pre služobnú potrebu ■ V Bostone, ktorý podobne ako iné americké mestá trpí do­pravnými zápchami, boli v čase dopravnej špičky usporiadané preteky bicyklistov a automobi­listův. Na sedemkiiometrovej trase, ktorá viedla cez mesto, zvíťazili bicyklisti v 21 rctzjaz­­dách z 25. ■ Mesačník Der Mut vydávaný západonémeckými revanšistami inzeruje nálepky na sklo áut s mapou „nemeckej ríše". Jej hranice sú značne posunuté za hranice z roku 1937. Vzdušná vidina revanšistov je určená, ako zdôrazňuje časopis, „kaž­dému Nemcovi, ktorý je verný ústave“ ... Cena tejto „nemec­kej ríše“ nie je vysoká: stojí iba dve marky. Dunajský gigant Rumunsko-juhoslovanské ener­getické a plavebné dielo na Du­naji pri Železných Vrátach pat­rí, čo do svojich výkonov, me­dzi najväčšie stavby tohto dru­hu na svete. Obidve elektrárne, rumunská aj juhoslovanská ma­jú dovedna inštalovaný výkon vyše 2000 MW a vyrobia ročne asi 11 miliárd kWh elektrickej energie. Základom celého diela je priehrada 441 metrov dlhá a 60 metrov vysoká, ktorá vytvo­rila jazero dlhé 150 kilometrov, s vodnou plocho« 17 tisíc hek­tárov Každá z oboch elektrární ma turbo6troje Kaplánovho typu s celkovým inštalovaným výko­nom vyše 1000 MW. Rumunskej elektrárni dodali sovietske zá­vody tri turbostroje a ďalšie tri skonštruovali Rumuni sami po­dlá sovietskej dokumentácie, pro juhoslovanskú elektráreň dodali sovietski priatelia všet­ky turbostroje. No nejde tu len o zvýšenú výrobu elektrickej energie, táto priehrada umož­ní zvýšiť kapacitu prepravy asi o 60 miliónov ton ročne, to znamená štvornásobne. Nosnosť nákladných člnov sa bude môcť zvýšiť na 2500 ton oproti 1200 tonám Dohodu o spoločnej výstavbe vodného diela v Železných Vrá­tach podpísali obidva štáty 30. novembra 1963, stavebné práce sa začali v septembri roku 1964 a skončili sa v decembri 1971. Náklady na výstavbu presiahli 400 miliónov dolárov a Rumun­sko a Juhoslávia sa na nich po­­diefali rovnakým dielom. Pri výstavbe priehrady museli okrem vlastných prác premiest­niť hradská na rumunskom bro­­hu, niekoľko osád a rumunské mesto Oršovu a historické pa­miatky. Medzi nimi Trojanovu tabulu z I. storočia nášho leto­počtu a stavbu bývalej tureckej pevnosti na ostrove Ada Kale P ravdepodobne najužší dom na svete stojí na Felicity Street č. 2051, ktorá je jednou z najmalebnejších ulíc New Or­leansu. Regulačný plán mesta predpokladá rozšírenie vozovky, no majitelka dotyčného domu, ktorú práve vidíme na obrázku na ceste za dennými nákupmi odmietla sa vystahovat zo svo­je) obľúbenej štvrte a radšej sí nechala dom „zúžiť, hoci pre­to musí urýchlene podstúpil od­tučňovaciu kúru . .. -kg- NEUTEŠENÁ situäcia v zdravotníctve nsr P án S., riadítel stredne velkého zá­vodu v západonemeckom Frank­furte nad Mohanom sa už nejaký čas cíti vyslovene zle: bolesti hlavy, závra­te, zosilnené údery srdca__Treba vy­hfadaí lekárske vyšetrenie. Pre riadi­teľa pána S. to nie je žiadny problém. V jeho závode síce nie je lekár, ba ani zdravotnícke stredisäo — ale to ho ne­musí ani trocha znepokojovať. Renomo­vaný doktor Leo Krutoff zriadil vo Wies­­badene podľa amerického vzoru klini­ku, kde sa možno dať za tri hodiny via­cerými lekármi a pomocou počítacieho stroja vyšetriť, 50 rôznych sledovaní dá konečnú diagnózu. Ostav je otvorený pre každého — pre každého, ktorý za túto procedúru môže zaplatiť približne 400 západonemeckých mariek. Pre pána S to samozrejme nie je žiadny problém — a diagnóza zo strediska doktora Krutoť­­fa potom slúži jeho osobnému lekárovi. Ten sa stará o jeho zdravie už roky — pochopiteľne ZA PATRIČNE VYSOKÝ HONORAR. Riaditeľ S. z Frankfurtu nad Mohanom by nám zrejme odpovedal, že proti le­kárskej starostlivosti v Nemeckej spol­kovej republike nemá žiadne vážnejšie výhrady Približne v tej istej chvíli, v tom istom meste došlo k pracovnému úrazu. Ro botník H. si pri montáži akumulátora ťažko poranil ruku. Bola to iba náho­da, neopatrnosť, nešikovnosť? Robotník H. túto prácu robí už trinásť rokov, je pre neho úplne zautomatizovaná, každý pohyb je stopercentne presný. V posled­nom čase sa však spolupracovníkom často sťažoval na svoje zdravie — lenže lekár by stál veťa peňazí, okrem toho i čas je drahý. V závode lekára nema­jú — a stráviť celé hodiny v preplne­ných čakárňach? Nie, myslí najmä na zárobok — treba ho pre rodinu s troma deťmi. Jeho horšiaci sa zdravotný stav vedie zákonite k pracovnému Úrazu Jeho prípad nie je zďaleka ojedinelý. V Nemeckej spolkovej republike dochá­dza k pracovnému úrazu každé tri se­kundy. V roku 1970 to bolo spolu 2,4 milióna prípadov — z toho okolo šesť tisíc smrtelných. V tom istom roku oko­lo 26 tisíc osôb zahlásilo vážne ochore­nia z povolania. Mnohí z postihnutých rozmnožujú armádu invalidov. 420 ti­síc spomedzi telesne postihnutých v NSR prišlo k ujme na zdraví práve pri pra­covných úrazoch. Situácia je teda po­vážlivá, zdravie pracujúcich velmi čaš­lo ohrozené. A ako výsmech znie číslo, ktoré udáva, že v celej spolkovej re­publike je spolu IBA 626 ZÁVODNÝCH LEKÁROV liónov pracujúcich! Kritický stav zdra­votnej starostlivosti v podnikoch doka­zujú ďalšie údaje. ž 11 7BS porinihpy ktoré majú, dvesto a viac zamestnancov. iba niač/i vi n r afro desatina má vlastnú zdravotnícku starostlivosť. Lež ešte V Týchto presne 121T zo zdravotnej stránky lepších závodov iba v tretine je lekár na úplný úväzok. Vo vafkvch pod­­njjcoch pripadá jeden lekár na viac než 10 tisíc zamestnancov. - . —­V tom istom čase vyrastajú ako huby po daždi súkromné kliniky a diagnostic­ké centrá podťa amerického vzoru. Hlav­ný predstavíte! tohto trendu v Nemec­kej spolkovej republike dr. Krutoff sa vyslovil takto: „Obyvatelia sa musia na­učiť v budúcich rokoch viac vydávať zc súkromných prostriedkov na zdravotné starostlivosť.“ V duchu tejto svojej zá sady už zakladá vo viacerých mestách nové diagnostické a profylaktické cen­trá — na najmodernejšej úrovni, ale a{ za príslušne vysoké honoráre. Že pre drvivú väčšinu prostých zápatkmemec­­kých občanov sú služby týchto zariade­ní luxusom — to ho ani trocha nevzru­šuje. Bohatí pacienti, hoci ich je oveľí menej, svojimi peňaženkami všetko tuč­né vynahradia. A bohužiať pre mno hých lekárov v NSR í ďalších kapitalis­tických krajinách sa pacient čoraz viac stáva iba zákazníkom a PRVORADOU OTÁZKOU JE ZISK To ša odráža aj v práci závodných le­károv. Poslaním lekára je pacienta sku­točne liečiť, uplatniť čo naúčin-nejšia terapiu. Vo väčšine závodov je to však z finančných dôvodov iba neskutočným ideálom. Lekár má smernicu poskytovať iba pomoc pri pracovných úrazoch a vy­konávať Iba najzákladnejšie vyšetrenie. Liečba, aj keď úraz alebo ochorenie majú svoj pôvod na pracovisku, už ne­spadá do jeho kompetencie. Závodný lekár nemá ani právo ovplyvňovať pra­covné zadelenie zamestnancov, u kto­rých by si to ich zdravie vyžadovalo. Železným zákonom je — odčerpať čím menej prostriedkov z plných vrecák podnikateľa. Takáto situácia v NSR je názorným príkladom toho, čo všetko stoji v impériu kapitálu vyššie než zdra vie človeka, aké kontrasty v zdravotne: starostlivosti nájdeme v štátoch, kde vládne kapitál. Igl) ktorý túto funkciu udávajú aho svoje hlavné zamestnanie. A v NSR je 27 mi- Pacient je iba zákazníkom 23. V 197: VYDÁVA MV KSS V BRATISLAVE VO VYDAVATEĽSTVE PRAVDA — ŠÉFREDAKTOR _ Dolekopls 09196 — INZERTNÁ KANCELÁRIA: Slúrouo I/O. teletón 577-10, 532 64 — \ S£KRETAR£ÄREDAKCtE° A nur ~ Ä * príspevky .. ne..oc.,0 - «oňliv,, PNS - Cene .5eUn.h. M. * -o- V£ Bo*» sekretariát 312 56. 356-66 vnútre 325 00. iport 345 79, kultúra 345-87, sťažnosti 302-21 fierov, v plaf tk 1 Kôs — Tlačio: Tlačla.ensk« závody Pravdo, závod Bratislava

Next