Východoslovenské Noviny, august 1968 (XVII/182-209)

1968-08-01 / No. 182

rg-fISS »«OUTÁBI VžITKÝCH KRÁIÓN,?S POjTI' S aÍ j ORGÁN východoslovenského krajského VÝBORU KSS Štvrtok i. augusta ma • Cís. m. • roé. xvii. • m NA FOND REPUBLIKY Od slov k činom — Prejavy vysokej politickej vyspelosti — K Tren­čanom sa pripája aj východné Slovensko — Na konto nášho štátu Košice (ško) — Včerajšia Pravda priniesla pod titulkom „Fond na osoh — nie pre skla­dy“ článok, v ktorom nadvia­zali pracujúci mnohých závo­dov na Slovensku a v Čechách na výzvu trenčianskej Meriny, odkiaľ vyzvali ostatných pracú júcich na tvor-bv, Fondu repub­liky. ktorým chcú robotníci i ostatní konkrétnym prínosom pomôcť nášmu národnému hos­podárstvu. Na tento článok v priebehu včerajšieho dňa zareagovalo 873 zamestnancov Mestského stavebného podniku v Koši­ciach, ktorí sa rozhodli odpra­covať 3. augusta {volná sobo­ta) celopodniková smenú. Zís­kané finančné výsledky tejto smený odvedú na účet 21—71 a ako komentujú svoje rozhod­nutie, týmto, chcú vyjadriť sú­hlas a podporu politike našej strany a jej vedeniu. Z mimoriadnej schôdze ROH, odborového podniku SKODA — dodávateľský závod Praha, sta­vebná správa Strážske nám po siali hovorí: uznesenie, v ktorom sa — Kolektív pracovní kov — montážneho závodu sa uzniesol, aby rokovanie našej delegácie nepodporili iba mo­rálne, ale aj fakticky. 1 oni venujú finančný výťažok jednej smený na Fond republiky. Zá­roveň vyzývajú i- ostatné stav by svojho podniku a všetky zá vody k nasledovaniu. I 400 pracovníkov Záhradníc­keho podniku mesta Košíc sa pripája k trenčianskej výzve Najbližšiu voľnú sobotu budú pracovať a výťažok smený ve nujú na fond republiky. Tak už nie iba morálnu po moc. Už nie iba slová, ale kon krétne činy, ktorými chcú na ši pracujúci dokázať svoju dô veru našej strane a všetkému čo sa podarilo jej progresívne mu vedeniu prebojovať od za čiatku tohto roka. Tieto príklady bezhraničnej vernosti nášmu štátu, spoloč­nosti, dôvery v naše schopnos­ti nemožno komentovať ináč ako absolvovanie a chápanie našich súčasných vnútropolitic kých udalosti na výbornú. V čase, ked našej verejnosti a celému ľudu sú známe nielen naše cesty v politickej, ale ai ekonomickej oblasti, vytryskli z nášho národa opäť nevyčerpa­teľné rezervy, ktoré sú preja vom politického myslenia na Sich ľudí na úrovni doby. O prestávke rokovania v Čiernej nad Tisou. Foto: ČSTK Z tretieho dňa v Čiernej nad Tisou Stále bez záverečného vyhlásenia ČLENOVIA DELEGÁCIÍ MEDZI OBČANMI - DUBČEK: „SOM TU DOMA“ - ÚVAHY O DÔSTOJNOSTI UBYTOVANIA DELEGÁCIÍ Čierna nad Tisou — (VN). Včerajšie rokovanie pred­staviteľov Predsedníctva ÜV KSČS a Politického byra KSSZ začalo presne podľa plánu o 10. hodine. Najprv sa stretol prvý tajomník ÚV KSČS Ale- hal. zander Dubček s generálnym tajomníkom ÚV KSSZ L. I. Brež-nevom. Ich takmer dvojhodino­vá schôdzka sa uskutočnila v sovietskom vlaku. Pripisoval sa jej veľký význam. Počas ich jednania vyšli členovia obi­dvoch delegácií do ulíc obce. Ako sme sa dozvedeli neskôr, prechádzka nebola vopred plá­novaná. Uskutočnila sa spon­tánne, nenútene. Na čele išiel prezident Československej re­publiky, armádny generál Lud­vík Svoboda v srdečnom roz­hovore s A. N. Kosyginom a Jo­­sefom Smrkovským. Za nimi ostatní delegáti. Pred železnič­nou stanicou splynul tento prúd s občanmi v skoro manifestač­ný sprievod. Sovietski súdruho­via sa živo zaujímali o minu­losť a súčasnosť tohto sucho­zemského prístavu. Na ich po­četné otázky odpovedal pred­seda MNV v Čiernej nad Tisou ján Šimo. Informoval ich o tom, kofko ľudí v obci žije, kofkí pracujú na prekládke a na že­leznici, koľko bytov majú obci a akým spôsobom boli po­v stavené. Zvlášť milé na tejto besede na ulici bolo, že tlmoč­níka robil náš prezident gene­rál Ludvík Svoboda. Keď sprievod prechádzal hlav­nou ulicou okolo bloku B, na s jednom balkóne sa objavil muž fotoaparátom a úctivo sa opýtal, či smie zmačknúť spúšť. Na to sa členovia delegácii usmiali, otočili sa k nemu, a občan si urobil historickú sním­ku. Cien Predsedníctva DV KSČS František Kriegel, sa zastavil pri skupine dievčat a pýtal sa ich, prečo stoja v bielych pláš­ťoch. Odpovedali mu: „My sme z lekárne . ..“ „A koňak máte?“ opýtal sa ich. „Pre vás vždy, ale keď rokovanie dopadne úspešne, tak to riadne oslávi­me, odpovedali.“ Na chodníkoch sa ozývalo vo­lanie: „Nech žije Svoboda!“ Ľudia stáli v oknách, tlieskali a mávali vzácnym hosťom. Prechádzka zanechala v obci dobrý dojem. Optimizmus, kto­rý sa zračil na tvárach členov obidvoch delegácií, prispel k zlepšeniu celkove napätej atmosféry, ktorá vládla v obci. Ľudia boli zvedaví na priebeh rokovania. Kusé a málovravné správy neuspokojovali. Chceli aspoň z ich tvárí vyčítať, ako rokovanie pokračuje. Opýtať sa na to priamo, nik si netrúfal. Ale táto družná, spoločná be­seda s občanmi aspoň trochu toto napätie uvoľnila. Bolo to vidno už aj popoludní, keď okolo Uzlového klubu ČSD sa pohybovalo podstatne menej ľudí ako doteraz. Keď sa členovia delegácií vrátili k Uzlovému klubu ČSD, na priestranstvo pred železnič­nú stanicu prišiel aj súdruh A. Dubček. Neďaleko stojací ob­čania začali volať: „Chceme vi­dieť Dubčeka!... Chceme vi­dieť Dubčeka!...“ Prvý tajom­ník CV KSČS im zakýval, ale ľudia sa s tým neuspokojili. Napokon si to rozmyslel a spo­lu s Tosefom Smrkovským pri­šli medzi občanov, ktorí ich okamžite obklopili. Kládli im rôzne otázky v slovenskej i ma­ďarskej reči. A keď sa súdru­ha Dubčeka niekto opýtal, ako sa v Čiernej cíti, odpovedal: „Cítim sa tu ako doma.“ Potom sa opravil a povedal: „To „ako“ musím vypustiť, lebo sa tu cí­tim skutočne doma.“ Keď sa s nimi lúčil, mnohí volali: „Držíme vám palce, neustúp­te!“ Na to súdruh A. Dubček reagoval slovami:' „Rokujeme s priateľmi, nebojte sa, všetko dobre dopadne.“ Pred Uzlovým klubom ČSD, v ktorom prebie­hali obojstranné rokovania, sa sústredili obidve delegácie. Po krátkej porade naši sa odobra­li do zasadacej miestnosti k sa­mostatnému rokovaniu, kým so­vietska delegácia odišla do svojho vlaku. Pred trinástou hodinou začala sa členom na­šej delegácie obedňajšia pre­stávka. Po troch hodinách na peróne železničnej stanice opäť zaznel potlesk. Pri vlakových súpra­vách sa objavili Alexander Dub­ček a L. I. Brežnev. Za nimi prichádzali do Uzlového klubu z našej strany: Ludvík Svobo­da, Josef Smrkovský a Oldřich Černík. Zo sovietskej strany A. N. Kosygin, M. A. Suslov a N. V. Podgomyj. O šestnástej ho­dine sa teda začalo rokovanie medzi týmito predstaviteľmi obidvoch delegácií, ktoré trva­­(Pokračovanie na 2. strane) Zvýšenie, ai zníženie cien Praha (ČSTK) — S platnos­ťou od X. augusta t. r. sa menia podľa inlormácií zo včerajšej tla­čovej besedy v Prahe maloobchod­né ceny niektorých druhov tova­ru. V prepočte na celoročný pre­daj sa malobchodné ceny zvyšujú cca o 307,7 milióna Kčs, u odev­ného tovern o 41 miliénov Kčs a priemyselného tovaru o 136 mi­liónov Kčs. Naproti tomu sa maloobchodná ceny znižujú o 54,7 milióna Kčs, takže zvýšenie cien prakticky predstavuje 430 miliónov Kčs roč­ne, vrátane koženej galantérie, kde sa malobchodné ceny menili nž k 23. 7. 1968. Tohto roku za obdobie od 1. augusta do konca roka budú uvedené zmeny zname­nať zvýšenie maloobchodných cien asi o 192 miliónov Kčs. Uvedené čiastkové opatrenia zodpovedajú prijatej ekonomickej zásade, podľa ktorej majú ceny zodpovedať nákladom. Preto sa ceny zvyšujú predovšetkým tam, kde maloobchodná cena je nižšia ako veľkoobchodná cena, za kto­rej |e tovar dodávaný z výroby. Rozdiel sa dosiaľ hradil zo štát­neho rozpočtu. Napr. za rok 1967 predstavovali dotácie zo štátneho rozpočtn k maloobchodným cenám viac ako 4 miliardy Kčs. Z potravinárskeho tovarn sa zvyšujú maloobchodné ceny mor­ských rýb a rybacích výrobkov. Úpravy cien sa premietnu taktiež v reštauračnom stravováni, v la­­hôdkárskych výrobkoch a v cene výberového stravovania v závod­ných jedálňach. U priemyselného tovaru sa zvy­šujú ceny fotochemických výrob­kov, pozinkovaného a pocínované­ho riadu, osvetľovacieho skla, sed­lárskych a brašnárskych výrob­kov, dvojitých rebríkov a pod. Znižnjú sa ceny vysávačov, výrob­kov z plastických hmôt, príprav­kov na ochranu rastlín i ceny ďalších menších skupín tovarn. Zasadala Čts^á národná rada Praha (ČSTK) — Včera predpoludním sa v Prahe začala dru­há sctrúdza Českej národnej rady. Prerokúva uznesenie Českej národnej rady o rokovacom a pra­covnom poriadku a volí si orgány ČNR. O základných koncepciách českej národnej politiky referoval predseda Českej národnej rady dr. Cestmfr Císař. Laborantka M. Kederová v Že­­leznorudných baniach v Rož­ňave denne kontroluje kva­litu výrobkov surovej flotácie a tak sa tiež pričiňuje o dob­ré meno svojho závodu. Foto: J. GRENDA Z Košíc do celej republiky Liberec (dío) — Zhruba 300 000 skladacích roliet zo špeciálne preparovaného kartó­nu je košická Drevovýroba schopná vyrobiť v priebehu ro­ka. Na LVT sa tento monopol­ný výrobok stal jedným z naj­viac objednávaných. Ako nám oznámil garant podniku Tibor Vital, dosiahol počet objedná vok uzavretých na Libereckých výstavných trhoch 15 000. Toľ­ko nečakali ani výrobcovia. Do­dávky budú vyexpedované za štyri týždne a pôjdu prakttcky do všetkých krajov republiky. A. ŠEMORÁDIK Len niekoľko málo hodín uplynu­lo, čo som sa vrátil zo západných európskych krajín. Niekoľko dvoch dlhých málo hodín doma, po týždňoch v cudzine, peň tam mal pre mňa neraz strašne veľa hodín. Čo je doma nového, ako sa vlast­ne vyvíja situácia, čo je pravda a čo nie je pravda? Blúdite v Mníchove neďaleko hlavného nádražia. I toto mesto má svoj vlastný táp, ruch, chod živo­ta. V zmenárnj hneď na železnič­nej stanici meníte pár dolárov na západonemecké marky. Na rozdiel u nás, tu všadeI to trvá chvíľu. Pred vami číta Švéd nemecké noviny. Na to, či mu bankový úradník za tých pár krátkych chvíľ správne mení celú hŕbu švédskych bankoviek na západo­nemecké marky, nie je zvedavý. Číta in­formácie západoneméckých agentúr o Československu. Prechádzate ponad ulicu, cez perfektne zhotovený drevený most — Mníchov sa totiž chystá na olympiádu — dvaja páni náruživo vyslovujú meno Dubček, cé bez mäkčeňa. Pred jedným obchodným domom sa za dívate na koberec vyložený vo výklade Neviete, odtrhnúť oči, taký je nádherný. Ale postará sa o to kamelot. Meno Dub­ček vykrikuje tak hlasno, že sa mu div neroztrhajú hlasivky. Vstúpite do espressa v Zärichu, láma­nou nemčinou si pýtate kávu Pravdaže, hneď vidia, že ste cudzinec, hneď vidia Co je pravda a čo nie? na celom vašom výzore, že ste z niekto­rej krajiny východného bloku. Rus?, opýtajú sa vás. Nie, Čechoslovák. A, Dubček, a nasledujú prívaly slov chvá­ly, pozdravy pre Dubčeka a vás ešte ochot­nejšie oblúžia, aj ked je to tu v obcho­doch, v baroch, v reštauráciách a všade kam sa pohnete, samozřejmost. V Ženeve zastanete na nábreží Ženev ského jazera a rozmýšľate, či sa opriet o kamenný múr a dívat sa na križovat­ku, ako policajt viac než pokojne riadi more áut, v tomto okolo stoštyridsat, či stošestdesiattisícovom meste, v ktorom križuje ulice vyše 114 tisíc áut. Na kaž­dú rodinu tu pripadajú dve autá. Alebo prejst cez most na pravú stranu jazera a dostat sa až uprostred jazera k vodo­­metu, ktorého vody tlak vynáša do výš­ky nejakých tých sto metrov a tam po­čúvať na škrekot čajok a či si už hneď teraz zájsí, pravdaže, na vlastnom „šlap­­cúgu“, lebo grošíky na taxík nestačia, do paláca Organizácie Spojených národov. Darmo si však napokon sadnete na vý­bežku ostrova na lavičku, aby ste si od úmorného chodenia vydýchli a bezmyš­lienkovite sa zadívali do ďalekého oparu tohto veľkého a aj prekrásneho jazera. Kameloti chodia všade a opát i tu vyvo­lávajú titulky v novinách o situácii v Československu. Naozaj, čo je doma nového, ako sa vlastne vyvíja situácia, čo je pravda čo nte je pravda, koľko je pravdy v hoci a ktorých západných denníkoch, v ktorom­koľvek západnom rozhlase, či televízii? Nie, namôjdušu nie, neoddýchnete si. verabože, darmo sa chcete pokojne a dlho zadívat v Paríži na Mona Lízu. Ktoré must návštevníkovi vypadnú francúzske (Pokračovanie na 2. strane) PRAHA SA HNEVÁ najmä na Čiernu n. Tisou Do veľkomesta nad Vltavou prenikajú iba jednovetné ofi­ciálne správy a ešte stručnejšie, ničím a nikým nepodložené chýry. Hnevajú sa aj na hŕstku pracovníkov závodu Praga, kto rá podpísala list, uverejnený v utorok v moskovskej Pravde. Príčinou v obidvoch prípadoch je — ako aj u nás na východe známa — nedostatočná infor­movanosť. Poďme však po po­riadku . .. Praha týchto dní pri- gm pomíňa svojrázny diskus­ia ný klub. V kaviarňach, O pri pive, na pracoviskách, všade sa Čierna nad Ti­­sou spomína v najrôznej­šej sich variantoch, skloňuje j y najmenej 73 pádoch. ® Oneskorené zvesti o tom, že sovietski súdruhovia O nechali našu delegáciu -C hodinu čakať, že sa „po bratsky“ zvítali iba s gen. f- Svobodom atď., vyvolali v hlavnom meste reonb­­"Z liky množstvo opytovacích C viet, v ktorých prevláda *0 najmä slovko PR-EČO. >U q — Prečo pán Dubček (tak Pražania prvého ta- O jomníka ÜV KSČS zväčša titulujú) spí tak málo? ďl — Prečo vo vagóne? C — Prečo sa stretnutie c neuskutočnilo v meste, ktoré má aspoň trochu C úroveň? > — Prečo Císař, Šik, Gol­ds dstücker ostali v Prahe? ■y — Prečo nás novinári zle informujú? — Prečo nám majú su sedia schvaľovať, čo sme si sa­mi „navarili“? A ono veľavravné prečo, pre­čo, prečo, nepočuť len v „Hy­de parku“ Na Příkopech, kde tunajší ľudia vzrušene po celé dlhé hodiny debatujú o všet­kom, čo s rokovaním súvisí i nesúvisí (napr. o zásluhách Suvorova, či o osudoch fufba listu Streľcova), ale doslova, ako som už spomenul — o všetkom. Bol som Včera v niekoľkých pražských redakciách, pohybo­val som sa po najrušnejších pražských uliciach, obedoval v Slovanskom dome, a jednako som počul to isté. Vyše milión občanov Prahy a okolia už podpísalo rezolú­cie, výzvy a prejavy oddanos­ti vedeniu našej strany na čele so súdruhom Alexandrom Dub­čekom. M. KŘÍŽEK a M f DEFORMÁTOR! ZNOVA VO FUNKCIÁCH — Nezá­leží OV KSS v Humennorfl na dôvere, komunistov a bezpartajných? Ako je to s rehabilitáciou bývalých funkcionárov v Humen­­skom okrese, V. Dronina, I. Prokypčaka, J. Andrása, M. Goroľa a ďalších? Pre­čo sa ľudia ešte stále boja hovoriť? Na tieto a ďalšie otázky dáva odpoveď re­portáž našich redaktorov Magdy Reschovej a Jána Medveďa

Next