Čas, máj 1945 (II/12-30)
1945-05-09 / nr. 17
Nikdy nesmieme safewdaf na i a, §e sme mohli ra chrániť i pre Slo neuste» predmníchovské hranice Sen práve rozhodným a jasným *avrhnutím tisovákého režimu, ktorý neobviňujeme r toho, že zavinil odtrhnutie južných slovenských krajov, ale s toho, že toto odtrhnutie práve uznal a politicky dobrovoľne držal, Dr. Eduard Beneš-Cena 1 K Redakcia a administrácia, Bratislava, Lazaretská ulica č. 4/c. Telefon redakcie číslo 76-46, 43-28, 21-99. - Majiteľ a vydavateľ Demokratická strana. Zodpovedný redaktor Martin Kostelný. Tlačí Slovenská Gratis, Bratislava, Lazaretská ui. č. 4/c. - ^ ychádza každý deň okrem pondelka. — Predpláca sa mesačne: v Bratislave 25 K, na vidieku 27 K. Ústredný orgán Demokratickej strany Ročník H. — Číslo 17. Pravda vitaad! Bratislava, streda 9. mája 1945 Karol H n sek: Nech žiie mier - nech žile Dr. Eduard BeneS! Bratislava, 8. mája. Dve správy o mimoriadne dôležitých udalostiach oznáxnily „Čas" i „Pravda" ▼ dnešných ranných hodinách svojimi zvláštnymi vydaniami Prvá zpráva znela o dejinnej udalosti: porazené Nemecko podpísalo kapituláciu! Druhá oznámila našej verejnosti, že prezident Československej republiky Dr. Eduard Beneš príde v stredu 9. mája do Bratislavy. Sú to zprávy radostné. Pri čítaní zprávy o kapitulácii Nemcov plesajú stámilióny ľudí na celom svete. Zvony celého sveta veselo hlaholia. V chrámoch milióny vzdávajú svoju vďaku za počatie mieru. Na uliciach a námestiach shromažďujú sa ľudia, aby z úprimného srdca pozdravili deň, v ktorý zaniklo šesťročné fašistické intermezzo nemeckého hriešneho klamstva, zlodejstva a vraždenia a v ktorý počala túžobne očakávaná doba novej slobody sveta. Príchod prezidenta Československej republiky do hlavného mesta Slovenska naplňuje radosťou zvlášť srdcia naše. V račia sa medzi nás len, ktorý má ohromnú zásluhu na porážke nemeckých klamárov, zlodejov i vrahov. Prichodí k nám politik, ktorý ani v naj chmúrne jších chvíľach pre národ nezúfal. Vždy veril, že Československá republika nikdy neprestala žiť. Ako veril, tak i konal. T. G. Masaryk bol naším osloboditeľom v prvej svetovej vojne. Jeho žiak a spolupracovník Dr. Eduard Beneš oslobodil nás v tejto svetovej vojne. Teraz prichádza k nám práve vo chvíľach, keď i naše zvony hlaholia radostne nad porážkou našich najväčších nepriateľov, keď vrúcne modlitby Slovákov i Sloveniek tiež vznášajú sa k nebesiam za dar počatia mieru, keď i my Slováci shromažďujeme sa v našich mestečkách i dedinkách, aby sme pozdravili novú slobodu. Aká je to hojnosť radosti pre nás. Aký nevšedný dar pre nás, keď môžeme s plesajúcim srdcom volať: „Nech žije mier" — a zároveň úprimne pozdraviť medzi nami i toho, ktorý sa o tento mier všetkými schopnosťami svojho veľkého umu i vlastnosťami roduvemého srdca zaslúžil tak, že mu to zabezpečuje v histórii miesto medzi najväčšími, naj odhodlanejšími a najvytrvalejšími Veru, 9. mája na celom Slovensku najčastejšie a najhlasnejšie bude sa ozývať veta: Nech žije mier a nech žije prezident Dr. Eduard Beneš! Mier - aké je to krásne slovo. Koľko nádejí sa k nemu viaže pre celý svet i pre náš štát, pre našu krásnu slovenskú zem, pre naše mestečká a dedinky. Aké úžasné peklo mu však predchádzalo! Nadutý a po uši ozbrojený Germán, vedený najspodnejšou spodinou, vycvičenou na zboj, vyše šesť rokov zbíjal a vraždil. Milióny ľudí ožobráčil. Pokojamilovné národy obral o slobodu. Iné milióny vykynožil Mestá i dediny pokojných občanov srovnal so zemou-I našu Československú republiku, ktorá bola príkladnou demokratickou otčinou všetkých jej občanov, rozvrátil hneď na počiatku svojho zločinného výboja. I nám vzal Germán mier a zariadil u nás peklo pre každého statočného Slováka i Čecha. Mier - aké je to vznešené slovo! Avšak koľko Germánom napadnutých najlepších synov nášho bratského Sovietskeho Ruska, Anglicka a Spojených štátov severoamerických, Francúzska, Poľska a Juhoslávie, Belgicka, Holandska, Dánska, Nórska, Grécka, Rakúska TASS, Moskva, 8. mája. Sovietska informačná kancelária vydala dňa 7. mája túto frontovú zprávu: Vojská I. bieloruského frontu dosiahly rieku Labe severne a juhovýchodne od Magdeburgu, pri čom obsadily mestá: Gentschin, Tscherl a veľké obce: Schenkhausen, Becksel, Parei, Schartal, Gerwisch, Leitkau, Bitka«, Gerden, Walternimburg a Stolz. 6. mája vojská tohto frontu zajaly 3.100 nemeckých vojakov a dôstojníkov a ukoristily na letiskách 34 nepriateľských lietadiel- Vojská I. ukrajinského frontu po dlhom obliehaní 7. mája obsadily mesto a pevnosť Breslau. Posádka nemeckých vôjsk, brániacich mesto, ma čele ja veliteľom i našej Československej republiky bolo nútené tento mier svojou vlastnou krvou vykúpiť-! Budeme volať: „Nech žije mier!", ale nesmieme nikdy zabudnúť na tých, ktorí za ten mier obetovali svoje životy. Nezabudnúť však znamená byť stále v strehu, aby už nikdy viac nebolo človeku vzaté právo na mier. A v strehu byť proti rušiteľom mieru zaväzuje nás nasledovať tých, ktorí sa najviac pričinili o mier, o víťazstvo nad peklom. Medzi týmito je i prezident Československej republiky Dr. Eduard Beneš. pevnosti generálom pechoty von Nikofom a jeho štábom zastavila odpor, složila zbrane a poddala sa. 7. mája do 19. hodiny naše Vojská zajaly v meste Breslau viac než 40 tisíc nemeokých vojakov a dôstojníkov. Vojská štvrtého ukrajinského frontu, pokračujúc v útokoch západne a juhozápadne od Moravskej Ostravy, v bojoch obsadily mestá: Streidenhall, Frýdlant n/Mor., Moravský Fryštát, Štépánov a väčšie obce: Weltgrupp, Šumvald, Medlov, Chvalkovice, Šmejl, Balov, Odry, Palečov a Lesná. V bojoch 6. mája vojská frontu zajaly vyše 2 tisíc nemeckých vojakov a dôstojníkov. Po kapitulácii (K. R.) Bratislava, 8. máju. Jasným jarným vzduchom vyzváňajú nám do okien zvony, a vzduch hlaholi tisícom radostných hlasov, ktoré svetu a sebe navzájom prestaly tiect prúdy drahej ľudskej krvi, ktorej sa toľko premárnilo za šesf dlhých rokov vojny — najstrašnejšej vojny, akú kedy svet prežil. Zdá sa nám to skutočne ako sen, nechceme tomu vérit a pretierame si oči ako zo sna. Celý svet si zhlboka vydýchol, príšerná mora ktorá ho tlačila za dlhých šesf rokov, odrazu zmizla. Celé ľudstvo si oddýchlo a na zemi, svijajúc sa v posledných kŕčoch, ležia tí, ktorí tak zločinné rozpútali tento svetový požiar, aby ukojili svoje surové chúfky, svoju bezmedznú pýchu, ktorá chcela vo svojej zpupnosti ovládal celý svet a položit ľudstvo ako otrokov k svojim nohám. Sberbu zločincov, ktorí majú na svedomí milióny obeti, stihol a stihú zaslúžený trest. A tento prísny trest čaká i na ich pomáhačov, ktorí i u nás na čele štátu dali sa pre vlastné sebecké ciele a pre neobmedzenú ctibažnost zapriahnut do nemeckej vojnovej káry. Dejinná spravodlivost, ktorá inokedy dávala na seba čakat aj niekoľko storočí, prišla tento raz skoršie. Po šiestich rokoch strašnej vojny so všetkými modernými vojnovými zbraňami dostavuje sa odplata tým, ktori za celý ten čas udržiavali obyvateľstvo podmanených národov v hrúzovláde. V hrúzovtáde, akú nepoznal svet ani za barbarských vpádov a vojen staroveku a stredoveku. Všetci trnieme v úžase, ako mohol jediný človek, povýšený celým nemeckým národom na polboha, tento zločinné založený človek viest osudy celého nemeckého národa. A ako ho mohol celý tento národ ai do ostatnej chvíle nasledoval a prisahal mu vernost. Čo bol proti Hitlerovi Džingischáán, Attila, čo boly staroveké barbarské vojská proti nemeckej armáde a jej bezpríkladným výčinom. Svet užasne hrúzou, až sa dozvie celú pravda 0 koncentračných táboroch a ich mučiarňach, až sa dozvie podrobnosti o ukrutnostiach, proti ktorým blednú mučenia stredoveku. Ked sa odteraz ozve slovo Nemec, budú sa ešte 1 pokolenia po nás otriasať ošklivosťou a hrúzou nad činmi národa, ktorý si nehanebne prisvojoval titul kultúrny. Churchill povedal, že ešte stáročia po nás bude ludstvo nenávidieť nemecký národ, ktorý sa takto krvavo zapísal do histórie. Aký je v celom spáde posledných vojnových udalostí symbolizmus! V Prahe začala bezhraničná nemecká pýcha a v Prahe sa táto nemecká bezhraničná pýcha konči. A Praha na začiatku vojny tak kruto a zverský pokorená, dvíha sa na konci vojny k spontánnemu odporu, aby zasadila zdochýňaiúcei beštii posledný smrteľný úder. český rtárod so svojou tisícročnou kultúrou a so svojou vyspelosťou na všetkých poliach života dožil sa od Nemcov takého pokorenia, ktoré ho zbavilo všetkej ľudskej dôstojnosti. Obraný o základné podmienky svojej národnej existencie, obraný o reč a o všetky národné a politické práva, vykradnutý, vyhladovaný a ponížený na otrokov musel český národ úpieť šesf dlhých rokov bezmocne pod nemeckou hrôzovládou. Krajiny, kvitnúce pokrokom a bohatstvom, musely sa bezmocne pozerať, ako ich národné bohatstvo rozkrádajú suroví nemeckí votrelci. A budeme veru žasnúť aj my u nás na Slovensku, ked sa dozvieme, o koľké miliardy bolo okradnuté Nemcami Slovensko za podpory tisovskej vlády, koľko museli vytrpfef aj naši ľudia a naše kraje! Aká to bola bezhraničná pýche, ktoré predchádzala pád Nemecka. Zločinný dobrodruh. Hitler, ktorého si masy nemeckého národa postavíly na čelo ríše, láme smltxvu za smtuvoo, prepadá zákerne jeden malý národ za druhým, vraždí a vykráda jeho obyvateľstvo a zapriaha ho násilne do svojej vojnovej káry. S bezohľadným cynizmom vraždia nemeckí vojaci milióny pokojných obyvateľov dobytých zemi, alebo ich odvliekajú do otrockého zajatia. Celé kraje, vypálené nemeckou zúrivosťou, menia sa v púšť a kvitnúce mestá v zrúcaniny. Pýcha bezcitného samovládcu rastie a veľkohubost jeho prázdnych fráz a šialené priamo dobyvateľské jeho ciele uvádzajú celý nemecký národ v prejavy zpupného nadšenia a pýchy bez hranie. Celý svet musel znášať urážky, ktoré mu Nemci metajú v tvár a každý príslušník nemeckého národa bol presvedčený, že on i celý nemecký národ majú spasiteľské poslanie vo svete, ktorý mal slúžiť len ich sebeckým cieľom a ich mocenským chúťkam. A svet bol zo začiatku bezmocný, lebo Nemecko malo prevahu zbrani a milióny pokorených národov, zbavených všetkej ľudskej dôstojnosti, boly cynicky zapriahnuté do nemeckej vojnovej mašinérie. Ale prichádzajú prvé známky porazenej pýchy. Víťazné africké ťaženie, heroický boj so- Pokračovanie na 2. strana. Vojnové operácie Červenej armády Mesto a pevnosť Bresiau obsadené — Zpráva Sovietskej informačnej kancelárie ...— ...s_. Podrobností o kapitulácií v severnom Nemecku Londýn, 8. mája. — Minulej noci podpísali formálne v kúpeľoch Swischenahn 12 km od Oldenburgu kapituláciu 30.000 Nemcov z oblasti Emden a Wilhelmshaven. Bezpodmienečnú kapituláciu podpísal generál Erich von Straube s generálom Guy Simmondom, veliteľom 2. kanadského sboru. Rokovanie o kapituláciu trvalo 2 hodiny. Kanadské oddiely vstúpily do tielkého nemeckého prístavu Enkláv