Expres, iulie-septembrie 1971 (Anul 3, nr. 27-39)
3. júla 1971 I TÝŽDENNÍK SVETOVÝCH AKTUALÍT ZAUJÍMAVOSTI Ročník IM. Cena 4 Kčs Škandál okolo tajných dokumentov pokračuje AFÉRA ZA AFÉROU Saigonského diktátora Ngo Dinhi Dierna zavraždili v novembri 1963, lebo sa zdráhal „vyžiadať si“ americké vojenské jednotky na vojnu vo Vietname. Toto odhalenie uverejnili minulý týždeň americké noviny CHICAGO SUN TIMES. V máji 1963 vyslal vtedajší americký prezident John F. Kennedy viceprezidenta Lyndona B. Johnsona do Saigonu. Johnson mal prehovoriť Ngo Dinh Dierna, aby „pozval“ americké vojenské jednotky do Južného Vietnamu, ale Ngo Dinh Diem to čo najrozhodnejšie odmietol. Saigonský diktátor sa obával najmä toho, že po tomto kroku sa v očiach svetovej verejnosti dostane do pozície obyčajnej americkej bábky. Ngo Dinh Diem nezmenil tento svoj postoj ani v nasledujúcich mesiacoch, a tak ho napokon „odstránili z cesty“ — s vedomím a z iniciatívy Washingtonu. Memorandum 63 / Keď rôzne americké súdne inštancie zakázali zverejňovať tajné materiály o Vietname novinám NEW YORK TIMES, WASHINGTON POST, a potom aj BOSTON GLOBE, začali tieto materiály uverejňovať ďalšie noviny, medzi nimi aj CHICAGO SUN TIMES. V materiáloch o odstránení saigonského diktátora Ngo Dinh Dierna sa ešte uvádza: Po neúspešnej Johnsonovej ceste do Saigonu 30. augusta 1963 príslušné oddelenie Štátneho departementu (ministerstva zahraničných vecí USA — pozn. red.) predložilo ministrovi zahraničných vecí Deanovi Ruskovi memorandum, ktoré odporúčalo urobiť v Saigone puč, ktorý by zmietol Ngo Dinh Dierna i celú jeho kliku. Na základe tohto odporúčania potom vyrobili argument, že Ngo Dinh Diem sa pokúšal rokovať s Vietnamskou demokratickou republikou o „neutralizácii Južného Vietnamu“. O dva mesiace — iba tri týždne predtým, ako prezident Kennedy padol v Dallase za obeť atentátu — Ngo Dinh Dierna i takmer celú jeho rodinu v Saigone vyvraždili... Kalifornské noviny LOS ANGELES TIMES, ktoré tiež uverejnili niekoľko tajných dokumentov o Južnom Vietname, píšu, že v roku 1963 jeden z expertov ministerstva zahraničných vecí USA navrhol stiahnutie USA z Vietnamu, lebo vo vojne proti tamojšiemu oslobodzovaciemu hnutiu USA nemôžu zvíťaziť. Národná bezpečnostná rada USA — ktorej členom je aj prezident — však tento návrh zamietla. Žaloby Medzitým čo ďalšie a ďalšie americké noviny uverejňujú novšie dokumenty a NEW YORK TIMES a ostatné i naďalej bojujú s rôznymi súdnymi inštanciami, vynorili sa ďalšie formálne žaloby: • Trinásť kongresmanov, členov snemovne reprezentantov USA, podalo žalobu proti prežidentovi Nixonovi, že porušuje ústavné právo. Poslanci v žalobe uviedli, že vláda, ktorá pokračuje v nevyhlásenej vojne vo Vietname, porušuje ich právo, zaručené ústavou, podľa ktorej výlučne Kongresu prislúcha právo vyhlásiť vojnu. Poslanci chcú dosiahnuť, aby Nixonova vláda okamžite skoncovala s vietnamskou vojnou alebo požiadala Kongres, aby vojnu vyhlásil. No federálny súd vo Washingtone žalobu zamietol, odvolávajúc sa na súdne rozhodnutie z roku 1967, podľa ktorého vojna je „politická otázka“, ktorá neprislúcha súdom. • Kongresmani Ogden Reig a John Moss obžalovali na Federálnom súde ministra obrany Lairda a žiadajú, aby uvoľnil na zverejnenie všetkých 47 zväzkov tajnej štúdie Pentagonu o Vietname. Vysoká hra americkej vlády okolo zverejnenia týchto dokumentov — a Ich zákazu zverejnenia — pokračuje. Nechýbajú v nej ani momenty, ktoré zaváňajú tým, že boli „nahrané“. Koncom týždňa britská vláda vraj vyjadrila vláde USA znepokojenie nad publikovaním tajných archívnych dokumentov Pentagonu, odhaľujúcich úlohu USA pri príprave agresie proti Vietnamskej demokratickej republike. Britské „znepokojenie“ si možno vysvetliť dvojako: jednak sa v Londýne obávajú, že by mohli byť zverejnené aj rôzne tajné depeše, ktoré posielala britská vláda americkej vláde; a keďže sa týkajú Vietnamu, mohli by ukázať v pravom svetle aj skutočný postoj britských vlád k tejto otázke. Na druhej strane nie je vylúčené ani to, že britská vláda vyslovila „znepokojenie“ v záujme — prípadne i na žiadosť — Washingto- OSUD NEPOSLUŠNÉHO DIKTÁTORA * TRI TÍŽDNE PRED DAILASOM * DVE ŽALOBY A ZÁHADNÍ ATENTÁT * BOJ POKRAČUJE nu, aby mu pomohla v boji proti ďalšiemu zverejňovaniu týchto otrasných dokumentov. Hoci sa doteraz zverejnené dokumenty týkajú predovšetkým éry prezidentov Trumana, Eisenhowera, Kennedyho a Johnsona, sú zároveň aj obžalobou Nixonovej vlády a jej politiky. Nixonova prestíž citeľne klesla, a preto vyznieva tak trochu podozrivo správa z USA: Niekoľko hodín pred príchodom prezidenta Nixona do Chicaga zastrelila polícia pri prestrelke muža, ktorý chcel údajne spáchať atentát na prezidenta. Oznámili tor noviny CHICAGO SUN TIMES. Vyšší policajný úradník vraj vyhlásil, že niet nijakých pochybností o tom, že 47-ročný James Beavers zo Squire v štáte západná Virginia prišiel do Chicaga s pevným odhodlaním spôsobiť prezidentovi „určité ublíženie na rtelc“ I keď atentáty na prezidentov a inét osobnosti nie sú v Spojených štátoch nijakou zvláštnosťou, jednako tento „pokus o atentát" a jeho sprievodné znaky vyznievajú viac ako podozrivo — vyzerajú ako manéver na odvrátenie pozornosti vo verejnosti /a. na získanie sympatií k prezidentovi Nixonovi, pre vietnamskú politiku tak veľmi kritizovanému. Diagnóza p r av dy Moskovská PRAVDA v správe svojho osobitného korešpondenta v USA sa zapodieva príčinami, ktoré viedli k odhaleniam NEW YORK TIMES a ďalších amerických novín, a o. i. píše: Mnohí prominentní politici a zástupcovia verejnej mienky Spojených štátov, ako aj. veľkopriemyselníci, finančníci a vydavatelia novín a časopisov, ktorí kedysi podporovali agresiu Spojených štátov v Indočíne, prešli dnes k opozícií proti tejto agresii. Príčiny tohto obratu sú známe. Sú to okrem iného: bezvýhľadnosť vojny a nemožnosť dosiahnuť v nej vojenské víťazstvo, katastrofálny rast vnútorných sociálnych problémov, ktorých riešeniu stojí v ceste vojna v juhovýchodnej Ázii, stály úpadok americkej prestíže v očiach všetkých statočných ľudí sveta a napokon odmietanie vojny väčšinou amerického ľudu. VOLKSSTIMME, Viedeň MORNING STAR, Londýn SMRŤ Európa u ž dvadsaťšesť rokov žije v mieri. Je to málo alebo veľa? Európa I e n dvadsaťšesť rokov žije v mieri. Ako je to vlastne, pán Einstein? Ale zrejme máte pravdu. Všetko je relatívne na tomto svete. Azda preto sa často v dennej tlači stretávame so správami o obetiach vojny v ďalekej (?!) Indočíne. Napriek slávnostným prísahám bývalých i dnešných najvyšších predstaviteľov Spojených štátov zubatá zákerne kosí nielen vojakov. ale aj deti, ženy a starcov. Presne tak ako pred vyše dvadsiatimi šiestimi rokmi v Európe. A nielen tak. často prichádza nečujne. Je všade a jej účinky pocítia aj budúce generácie. Napriek všetkým slávnostným prísahám... Na stranách šesť a sedem prinášame rozsiahlu reportáž o vývoji chemických a bakteriologických zbraní, ktoré rozsievajú „tichú smrť”. Reportáž je pomerne vyčerpávajúca — zachytáva vývoj týchto strašných prostriedkov ničenia od druhej svetovej vojny až po dnešné dni. „ A*V>'«****' j? Záber. k. • minulý rok noviny na celom svete: stará americká lod Liberty klesá spolu s nebezpečným nákladom smrtonosných plynov pod hladinu Atlantiku