Expres, aprilie-iunie 1972 (Anul 4, nr. 14-26)
1972-04-01 / nr. 14
TÝŽDENNÍK SVETOVÝCH AKTUALÍT A ZAUJÍMAVOSTÍ 1. apríla 1972 Ročník IV. Cena 4 Kčs PREČO SA JESS HILL FORD STAL NEGATÍVNOU POSTAVOU Z VLASTNÝCH ROMÁNOV? • ČLOVEK, KTORÝ CHCEL BYŤ ZVLÁŠTNY • HODNOTY POPULARITY TENNESSEE • JE PRESVEDV ČENÝ, ŽE „ŽIVOT BUDE OPÄŤ NÁDHERNÝ“ • KOMU SA PÁČI ROZSUDOK Prípad Jessa Hilla Forda z Humboldtu v americkom štáte Tennessee by bol normálnym „prípadom z juhu“, keby Ford nebol spisovateľom. Pred osudným dňom písal romány o krivdách páchaných na černochoch. Preto jeho čin prekvapil nielen širokú verejnosť, ale aj manhattanských intelektuálov. Prípadu sa venovali všetky noviny. Najrozšírenejší buržoázny ilustrovaný týždenník Life — náklad 5,5 milióna výtlačkov — dokonca uverejnil o ňom obsiahlu reportáž. A táto reportáž — nech už to jej autor mal, alebo nemal v úmysle, výrečne svedčí o rozkladnom vplyve atmosféry krutosti, zdivočenia, nenávisti a strachu, ktorá je charakteristická pre americký Juh a dnes už vari aj pre celé Spojené štáty. „Abstraktný humanista“ spisovateľ Jess Ford sa zrazu, hnaný pudom sebazáchovy, logicky mení na meštiackeho rasistu, ktorý popiera aj vlastnú lepšiu minulosť. Reportáž o premene „abstrak'tného humanistu“ Jessa Forda na rasistu uverejňujeme na strane 3. Nechladnokrvne Záber z pokrokového filmu Stanleyho Kramera Útek v retaziarh pozná azda väčšina čitateľov. Ani po rokoch nestratil aktuálnost v krajine, v ktorej ta zrodil. Rasizmus tu má veta podôb. Rasizmus to je proces s Angelou Dávi sovou, rasizmus to sú nepokoje na juhu. rasizmus lo je aj prípad spisovateľa Porda, o ktorom hovorí naša reportáž na tretej strane. Na prvý pohľad sa môie zdať neaktuálne vracať k prejavu, ktorý odznel takmer pred dvoma týždňami, ale na druhej strane vieme, že v histórii už odznelo mnoho slov, ku ktorým sa často vraciame bez ohľadu na časový odstup. Prejav generálneho tajomníka Ústredného výboru KSSZ Leonida Brežneva na zjazde sovietskych odborov patrí medzi tie, ktoré nezldu s mysle-, hnedí ako vyjde nové číslo novín. Ešte dlho sa ním budú zaoberať na stránkach svetovej tlače, v diplomatických kruhoch a všade, kde sa vytvárajú a formujú medzinárodné vzťahy. Pri analýzach zahraničnopolitickej časti tohto prejavu ta v podstate všetci pozorovatelia zhodli, že tu ide o zásadný pozitívny a veľmi konštruktívny postoj Sovietskeho zväzu predovšetkým v týchto oblastiach: 1. Ratifikácia zmlúv NSR to Sovietskym zväzom a Poľskom; 2. európ-, tka bezpečnosť a spolupráca; 3. vzťahy k Čínskej ľudo vej republike a vôbec k vývoju v Ázii a 4. vzťahy medzi ZSSR a USA. Veľa sa komentuje najmä pasáž prejavu venovaná situácii okolo ratifikácie zmlúv Nemeckej spolkovej repu bliky so ZSSR a Poľskom. A to nie náhodou. Západo nemecká klerikálna opozícia sa totiž snaží vyvolať ilúzie, že keby spolkový snem neratifikoval zmluvy, padla by Brandtova vláda a s novou křesťanskodemokratickou vládou by potom Sovietsky zväz a Poľsko ochotnejšie rokovali o „zlepšení" zmlúv. A ako by malo takéto zlepše nie a zvýhodnenie vyzerať? Opozícia sa tým vôbec ne tají: Ide jej o revíziu povojnových hraníc v Európe, pre dovšetkým o hranice niektorých socialistických štátov. Sú druh Breinev na jej adresu povedal celkom jednoznačne. „Ci nie je jasné, že na rokovanie o revízii hraníc nemajú a nebudú mat odporcovia zmlúv nijakých partnerov? Nie REÁLNE KROKY je to predmet vhodný na rokovanie dnes ani v budúcnosti.“ Jeho zmienku o tom. že NSR dnes stojí pred zodpovednou voľbou medzi spoluprácou a konfrontáciou, prijal temer celý svet s pochopením. Tlačový představitel Brandlovej vlády Conrad Ahlers vyhlásil, že aj spolková vláda sa zhoduje so sovietskym hodnotením následkov prípadného zamietnutia oboch zmlúv v spolkovom sneme. Ide tu totiž o osud obyvateľstva NSR a o vzťah ostatných štátov k NerAeckej spolkovej republike. Washington Post naznačil, že intrigy západonemeckej klerikálnej opozície a jej obštrukcie v ratifikačnom procese znepokojujú aj americkú verejnosť, lebo oživujú reminiscencie na Nemecko, ktoré zaplavovalo Európu a svet nenávisťou, hnedým morom nacizmu a fašizmu. Dnes je každému jasné, že odmietnutie ratifikácie by zabrzdilo aj súčasný priaznivý vývoj v Európe — skutočnú normalizáciu na našom kontinente si totiž ťažko predstaviť bez rešpektovania a uznania povojnových realít — vrátane hraníc Nemeckej demokratickej republiky ako nezávislého suverénneho socialistického štátu a hraníc dalších krajín. To je reálny pohľad na svet a na jeho potreby, čo sa potvrdilo aj v sovietskom postoji k Čínskej ľudovej republike, ktorý tlmočil Leonid Breinev. ZSSft nerobí predčasné, unáhlené závery ani z návštevy amerického prezidenta Nixona v Cíne — rozhodujúce slovo o nej povie dalšia politika Pekingu a Washingtonu. Sovietsky zväz je ochotný rokovať s Čínskou ľudovou republikou na koexistenčnej základni v záujme zlepšenia medzištátnych vzťahov i vyriešenia pohraničných otázok. Tento postoj, vyslovený súdruhom Brežnevom, dostal vzápätí konkrétne potvrdenie v príchode Leonida Iľjiča na rokovania s predstaviteľmi Čínskej ľudovej republiky. Teraz je rad na čínskej strane, aby ukázala, či si aj v politike voči Sovietskemu zväzu želá uplatňovať zásady mierového spolunažívania, ako to nedávno vyslovila na adresu Spojených štátov. V záujme svetového mieru a bezpečnosti je veľmi žiadúce zlepšiť ai sovielsko americké vzťahy. Leonid Brežnev v prejave načrtol platformu na takéto zlepšenie ako súčasť vytvárania priaznivej atmosféry pred nadchádzajúcou návštevou amerického prezidenta v Moskve. Je dobré, že aj Nixon sa chytil tejto príležitosti a povedal, že „vzhľadom na veľmi vecné vyhlásenia L. Brežneva sú teraz nádeje na dosiahnutie dohody v niektorých medzinárodných otázkach — vrátane obmedzenia strategického zbrojenia." Bolo by, prirodzene, iluzórne predpokladať, že uzatváranie dohôd pôjde teraz ako po masle, ale podstatné je, že Sovietsky zväz podniká novú mierovú ofenzívu, robí nové reálne kroky na ceste uskutočňovania zahraničnopolitického programu XXIV. zjazdu KSSZ. -rv j