Expres, aprilie-iunie 1972 (Anul 4, nr. 14-26)

1972-04-01 / nr. 14

TÝŽDENNÍK SVETOVÝCH AKTUALÍT A ZAUJÍMAVOSTÍ 1. apríla 1972 Ročník IV. Cena 4 Kčs PREČO SA JESS HILL FORD STAL NEGATÍVNOU POSTA­VOU Z VLASTNÝCH ROMÁ­NOV? • ČLOVEK, KTORÝ CHCEL BYŤ ZVLÁŠTNY • HODNOTY POPULARITY TENNESSEE • JE PRESVED­V ČENÝ, ŽE „ŽIVOT BUDE OPÄŤ NÁDHERNÝ“ • KOMU SA PÁ­ČI ROZSUDOK Prípad Jessa Hilla Forda z Humboldtu v americkom štá­te Tennessee by bol normálnym „prípadom z juhu“, keby Ford nebol spisovateľom. Pred osud­ným dňom písal romány o kriv­dách páchaných na černochoch. Preto jeho čin prekvapil nielen širokú verejnosť, ale aj man­­hattanských intelektuálov. Prípadu sa venovali všetky noviny. Najrozšírenejší buržo­ázny ilustrovaný týždenník Life — náklad 5,5 milióna výtlačkov — dokonca uverejnil o ňom ob­siahlu reportáž. A táto repor­táž — nech už to jej autor mal, alebo nemal v úmysle, výrečne svedčí o rozkladnom vplyve at­mosféry krutosti, zdivočenia, nenávisti a strachu, ktorá je charakteristická pre americký Juh a dnes už vari aj pre celé Spojené štáty. „Abstraktný hu­manista“ spisovateľ Jess Ford sa zrazu, hnaný pudom sebazá­chovy, logicky mení na meštiac­keho rasistu, ktorý popiera aj vlastnú lepšiu minulosť. Reportáž o premene „ab­­strak'tného humanistu“ Jessa Forda na rasistu uverejňujeme na strane 3. Nechladnokrvne Záber z pokrokového filmu Stanleyho Kramera Útek v retaziarh pozná azda väčšina čitateľov. Ani po rokoch nestratil aktuálnost v krajine, v ktorej ta zrodil. Rasizmus tu má veta podôb. Ra­sizmus to je proces s Angelou Dávi sovou, rasizmus to sú nepokoje na juhu. rasizmus lo je aj prípad spisovateľa Porda, o ktorom ho­vorí naša reportáž na tretej strane. Na prvý pohľad sa môie zdať neaktuálne vracať k pre­javu, ktorý odznel takmer pred dvoma týždňami, ale na druhej strane vieme, že v histórii už odznelo mnoho slov, ku ktorým sa často vraciame bez ohľadu na časový od­stup. Prejav generálneho tajomníka Ústredného výboru KSSZ Leonida Brežneva na zjazde sovietskych odborov patrí medzi tie, ktoré nezldu s mysle-, hnedí ako vyjde nové číslo novín. Ešte dlho sa ním budú zaoberať na stránkach svetovej tlače, v diplomatických kruhoch a vša­de, kde sa vytvárajú a formujú medzinárodné vzťahy. Pri analýzach zahraničnopolitickej časti tohto prejavu ta v podstate všetci pozorovatelia zhodli, že tu ide o zá­sadný pozitívny a veľmi konštruktívny postoj Sovietskeho zväzu predovšetkým v týchto oblastiach: 1. Ratifikácia zmlúv NSR to Sovietskym zväzom a Poľskom; 2. európ-, tka bezpečnosť a spolupráca; 3. vzťahy k Čínskej ľudo vej republike a vôbec k vývoju v Ázii a 4. vzťahy me­dzi ZSSR a USA. Veľa sa komentuje najmä pasáž prejavu venovaná si­tuácii okolo ratifikácie zmlúv Nemeckej spolkovej repu bliky so ZSSR a Poľskom. A to nie náhodou. Západo nemecká klerikálna opozícia sa totiž snaží vyvolať ilúzie, že keby spolkový snem neratifikoval zmluvy, padla by Brandtova vláda a s novou křesťanskodemokratickou vlá­dou by potom Sovietsky zväz a Poľsko ochotnejšie ro­kovali o „zlepšení" zmlúv. A ako by malo takéto zlepše nie a zvýhodnenie vyzerať? Opozícia sa tým vôbec ne tají: Ide jej o revíziu povojnových hraníc v Európe, pre dovšetkým o hranice niektorých socialistických štátov. Sú druh Breinev na jej adresu povedal celkom jednoznačne. „Ci nie je jasné, že na rokovanie o revízii hraníc nemajú a nebudú mat odporcovia zmlúv nijakých partnerov? Nie REÁLNE KROKY je to predmet vhodný na rokovanie dnes ani v budúc­nosti.“ Jeho zmienku o tom. že NSR dnes stojí pred zodpo­vednou voľbou medzi spoluprácou a konfrontáciou, prijal temer celý svet s pochopením. Tlačový představitel Brandlovej vlády Conrad Ahlers vyhlásil, že aj spolková vláda sa zhoduje so sovietskym hodnotením následkov prípadného zamietnutia oboch zmlúv v spolkovom sneme. Ide tu totiž o osud obyvateľstva NSR a o vzťah ostat­ných štátov k NerAeckej spolkovej republike. Washington Post naznačil, že intrigy západonemeckej klerikálnej opo­zície a jej obštrukcie v ratifikačnom procese znepokojujú aj americkú verejnosť, lebo oživujú reminiscencie na Ne­mecko, ktoré zaplavovalo Európu a svet nenávisťou, hne­dým morom nacizmu a fašizmu. Dnes je každému jasné, že odmietnutie ratifikácie by zabrzdilo aj súčasný priaznivý vývoj v Európe — sku­točnú normalizáciu na našom kontinente si totiž ťažko predstaviť bez rešpektovania a uznania povojnových realít — vrátane hraníc Nemeckej demokratickej republiky ako nezávislého suverénneho socialistického štátu a hraníc dalších krajín. To je reálny pohľad na svet a na jeho potreby, čo sa potvrdilo aj v sovietskom postoji k Čínskej ľudovej repu­blike, ktorý tlmočil Leonid Breinev. ZSSft nerobí pred­časné, unáhlené závery ani z návštevy amerického prezi­denta Nixona v Cíne — rozhodujúce slovo o nej povie dalšia politika Pekingu a Washingtonu. Sovietsky zväz je ochotný rokovať s Čínskou ľudovou republikou na koexistenčnej základni v záujme zlepšenia medzištátnych vzťahov i vyriešenia pohraničných otázok. Tento postoj, vyslovený súdruhom Brežnevom, dostal vzá­pätí konkrétne potvrdenie v príchode Leonida Iľjiča na rokovania s predstaviteľmi Čínskej ľudovej republiky. Teraz je rad na čínskej strane, aby ukázala, či si aj v po­litike voči Sovietskemu zväzu želá uplatňovať zásady mie­rového spolunažívania, ako to nedávno vyslovila na adresu Spojených štátov. V záujme svetového mieru a bezpečnosti je veľmi žia­­dúce zlepšiť ai sovielsko americké vzťahy. Leonid Brežnev v prejave načrtol platformu na takéto zlepšenie ako sú­časť vytvárania priaznivej atmosféry pred nadchádzajúcou návštevou amerického prezidenta v Moskve. Je dobré, že aj Nixon sa chytil tejto príležitosti a povedal, že „vzhľa­dom na veľmi vecné vyhlásenia L. Brežneva sú teraz nádeje na dosiahnutie dohody v niektorých medzinárod­ných otázkach — vrátane obmedzenia strategického zbro­jenia." Bolo by, prirodzene, iluzórne predpokladať, že uzatvá­ranie dohôd pôjde teraz ako po masle, ale podstatné je, že Sovietsky zväz podniká novú mierovú ofenzívu, robí nové reálne kroky na ceste uskutočňovania zahranično­politického programu XXIV. zjazdu KSSZ. -rv­ j

Next