Expres, aprilie-iunie 1972 (Anul 4, nr. 14-26)
1972-04-08 / nr. 15
ČÍSLO 15 „Štrajk“ politikov? Skupina rakúskych politikov si založila vo Viedni osobitnú odborovú organizáciu1 Podivná organizácia, o ktorej píše švajčiarsky týždenník SCHWEIZER ILLUSTRIERTE, má už päťdesiat členov. Bývalí ministri, poslanci a další činitelia sa dali dokopy, aby lepšie chránili svoje záujmy — medzi nimi napr. bývalý spolkový kancelár Corbach, kandidát na prezidentský post Gleissner, bývalý vicekancelár Bruno Pittermann a další. Pittermann prijal už funkciu predsedu „odborového zväzu politikov". Podľa posledných správ z Viedne možno očakávať, že do tohto podivného odborového zväzu vstúpia aj aktívni politici Rakúska, najmä preto, lebo sa cítia „bezbranní“ proti novým daňovým zákonom, ktoré postihujú aj príjmy aktívnych politikov. Zdá sa, že toto je hlavná príčina založenia „odborového zväzu politikov“: páni poslanci by chceli vyššie platy — a čo najnižšie dane! Je pochopiteľné, že v takejto — pre nich — dôležitej otázke stoja v jednom rade poslanci vládnej socialistickej strany i poslanci opozičnej ľudovej strany a pravicovej strany slobody. Očakávajú, že „odborový zväz politikov" na čele so socialistom Pittermannom bude vedieť Štyri z mnohých úspešne ubrániť ich záujmy aj proti socialistickej vláde Bruna Kreiského... Istý reportér sa v tejto súvislosti spýtal Bruna Pittermanna, či v prípade potreby „odborový zväz politikov" nevyzve svojich členov-politikov k štrajku? Pittermann, stará politická líška, sa zachoval diplomaticky: nepovedal ani „áno", ale ani „nie"... Ľudskosť“ Vo washingtonskou! Bielom dome majú rôzne tradície. Podľa jednej z nich raz do roka — vždy na jar — vyžrebujú jeden list zo státisícov, ktoré dostáva americký prezident. V týchto listoch pisatelia obyčajne čosi žiadajú od amerického prezidenta a prezident sa potom usiluje splniť žiadosť pisateľa-šťastlivca, ktorého list vyžrebovali ... Tohto roku vyžrebovali — zaujímavou zhodou okolností — list istého vietnamského chlapčeka. Trinásťročný juhovietnamský chlapček Nuy napísal americkému prezidentovi, že obidvaja jeho rodičia zahynuli vo ''ojne, aj on sám stratil obidve nohy, keď americké lietadlá „omylom“ zhodili bomby na jeho rodnú dedinku. A tak píše pánu prezidentovi Nixonovi, aby mu poslal peniaze na vozík, v ktorom by sa mohol pohybovať. Keď prečítali list juhovietnamského chlapčeka, prezident Nixon — pred kamerami televízie, filmu a reportérov — okamžite siahol do vrecka po peniaze, no ukázalo sa, že nemá v ňom ani cent! Nato vyskočila Nixonova dcéra Pat a povedala, že daruje vietnamskému chlapčekovi svoju „mincu, ktorá prináša šťastie“. Vytiahla z tašky strieborný dolár a napísala k nemu lístok: „Malému vietnamskému chlapčekovi Nuymu *— s láskou Pat“. Strieborný dolár i s lístkom vložili do obálky a okamžite odoslali na udanú adresu do Južného Vietnamu. Ako vidieť, „humanita“ v Bielom dome nevyhynula a Nixonova dcéra Pat má naozaj mäkké srdce — jednodolárové ... Vraj nepodpíše Západonemecký spolkový prezident Gustav Heinemann sa už niekoľkokrát ponosoval v spoločnosti, že v poslednom čase preniká do nemčiny stále viac cudzích, väčšinou amerických výrazov. Neobjavujú sa iba v hovorovej reči a na stránkach novín, ale dokonca aj v bonnských oficiálnych dokumentoch. Prezident Heinemann vraj vyhlásil: -„Rozhodol som sa, ak mi predložia na podpis nejaký úradný dokument, v ktorom bude priveľa takýchto cudzích výrazov i že ho jednoducho — nepodpíšem ..."! Správy z Bonnu sa rozchádzajú: jedny tvrdia, že prezident Heinemann dodržal slovo a odmietol podpísať niekoľko dokumentov s „nenemeckými výrazmi“ — podľa druhej verzie vraj doteraz ešte podpísal všetko, čo mu predložili. Všetko späť!? Na Floride v Spojených štátoch sa začala verejná akcia, ktorá žiada, aby Cape Kennedy, odkiaľ vystreľujú Američania vesmírne rakety, dostal svoj pôvodný názov Cape Canaveral. Hlásatelia akcié tvrdia: „Bolo odvekou tradíciou v USA zásadne nemeniť žiadne zemepisné názvy. Ale vdova Jacqueline Kennedyová svojho času tak dlho naliehala na vtedajšieho prezidenta Johnsona, aby dal premenovať Cape Canaveral na Cape Kennedy, až napokon Johnson súhlasil... Je najvyšší čas odčiniť toto zneuctenie starej americkej tradície, porušenej kvôli excentrickej bývalej First Lady, ktorá sa k pamiatke manžela, ku Cape Kennedy a napokon aj k USA obrátila chrbtom!“ ... ODBORY kontra prezident V minulých dňoch sa v Spojených štátoch odohrala udalosť, ktorá môže mať veľký vplyv na budúci vnútropolitický vývin, najmä na výsledok novembrových prezidentských volieb — a teda aj vplyv na celkovú, i zahraničnú politiku USA. Washingtonský spravodajca budapeštianskeho denníka NÉPSZABADSÄG komentuje túto významnú udalosť takto: Vedúci amerických odborov opustili orgán, ktorý zriadila Nixonova vláda pre kontrolu miezd. Je to jedna z najdôležitejších amerických udalostí posledného obdobia; jej pozadie: Nixonove) administrácii sa nepodarilo uskutočniť ciele svojej hospodárskej politiky. Nixonova vláda začala viacstupňový hospodársky program vlani v auguste a to s deklarovaným cieľom vyvolať hospodársky rozmach a stlačiť rast inflácie na „prijateľnú úroveň“. Vyhlásenie tohto programu odzrkadľovalo okrem iného aj poznatok, že keď sa Spojeným štátom nepodarí stabilizovať hospodársky život, podkope to a] ich medzinárodné hospodárske pozície. V konečnom rozhodnuti o výsledku novembrových volieb ani jeden problém nebude hrať takú významnú úlohu ako hospodárske postavenie širokých más. Ale už od začiatku bolo zrejmé, že nijaký okázalý krok prezidenta Nixona nemôže na dlhší čas oslepiť široké masy, aby nevideli stále zmenšovanie reálnych príjmov. Na uskutočnenie hospodárskeho programu — ktorý pripravili podľa plánu vedúcich skupín veľkokapitálu — bolo eminentne dôležité získať aj podporu amerických odborov: toto mohlo vyvolať zdanie, že hospodársky program slúži celospoločenským záujmom. Vedúci činitelia byrokracie odborov (ktorí odmietajú triedný boj a nikdy nepopierali, že stoja na platforme spolupráce medzi prácou a kapitálom), boli ochotní podporovať oficiálny Nixonov program a to za určitých predpokladov. Napokon súhlasili so vstupom do pätnásťčlenného orgánu na kontrolu platov a miezd (piatich -členov vymenovali zástupcovia obchodu, piatich vedenie odborov a piatich vymenoval prezident Nixon z radov „verejnej mienky“). V druhom orgáne, ktorého úlohou by bolo kontrolovať ceny, nedostali odbory žiadne zastúpenie. Bilančia hospodárskeho programu Nixonovej vlády od jeho začatia je nasledovná: 1. — V druhej polovici roku 1971 vzrástol profit spoločností po splatení daní o 19 percent. Ešte viac však vzrástol profit najväčších kapitálových spoločností USA: o 76 percent. 2. — Rovnaká tendencia sa prejavuje aj teraz v roku 1972. Nixonova vláda nepostavila ani „v druhej etape“ nijaké priehrďdý proti rastu ziskov, naopak, . poskytla ďalšie daňové úľavy práve najväčším korporáciám. . Pritom- umožnila .zvýšenie sadzieb v zaravotníctvé, poisťovníctve, zvýšenie cien domov, stavebných pozemkov, nájomného atd. — čo postihuje predovšetkým finančne slabšie vrstvy. 3. — Najčerstvejšia udalosť: index cien spotrebného tovaru vzrástol minulý mesiac o pol percenta. Tento rast bol vyšší ako kedykoľvek od vlaňajšieho júna, V rámci tohto všeobecného rastu maloobchodné ceny potravín vzrástli o 1,9 percenta za jediný mesiac, a to je najvyšší mesačný vzrast v uplynulých 14 rokochl Mimoriadne okatý bol vzrast cien mäsa. Nová vlna zvyšovania cien uvádza určité vrstvy — napríklad penzistov — na pokraj skazy. 4. — „Zmrazili sa“ Jedine mzdy: na zvýšenie miezd nad 5,5 percenta — ktoré iba sčasti vyvažuje pokles hodnoty- meny — je potrebný súhlas osobitného orgánu, zriadeného pre kontrolu miezd. Ale najdôležitejšie zvýšenia miezd tento orgán vetoval — i napriek protestu zástupcov odborov. Za takýchto okolností pre vedúcich činiteľov odborov ďalšia spolupráca s vládnou administráciou nebola viac možná. Predstavitelia najväčších zväzov AFL-CIO (s Meanym na čele) ako aj predstaviteľ odborového -zväzu pracujúcich v automobilovom priemysle Woodcock vystúpili z „výboru pre mzdy“, v ktorom ostal po tomto kroku z pôvodných piatich predstaviteľov odborov iba jeden. Komunistická strana USA kvalifikovala odchod odborárskych vedúcich za pozitívny jav a konštatovala, že konflikt monopolov a robotníckej triedy sa dostal do nového úseku ... Nixonova vláda utrpela najvýznamnejšiu politickú porážku od začiatku svojej existencie. Vytriezvenie väčšiny obyvateľstva sa stupňuje, vedúci odborov stávajú na volebnú porážku Richarda Nixona. Význam týchto udalostí prerastá americkú vnútornú politiku, lebo vyvoláva vzrastajúce pochybnosti o výsledku novembrových volieb a ich vyhliadok — a takto bezprostredne ovplyvňuje aj medzinárodnú prestíž americkej vlády a jej rokovacie pozície. ■ , WASHINGTON, marec 1972. P. VAJDA cov SPD vyzýva prezidenta Nixona, aby odporúčal Kongresu USA zastavenie finančnej podpory (ýchto vysielačov, ktorých štvavé činnosť je namierená proti socialistickým krajinám. V telegrame ôsmich bonnských poslancov sa ďalej uvádza, že existencia Spojenými štátmi kontrolovaných a financovaných vysielačov môže právom vyvolať pochybnosti o štátnej suverenite Nemeckej spolkovej republiky. V telegrame, adresovanom spolkovému kancelárovi Brandtovi, ôsmi poslanci žiadajú, aby spolkový kancelár vypovedal koncom júna licencie (povolenie činnosti) týchto dvoch štvavých vysielačov v Mníchove. (Ako je známe. Senát Spojených štátov prijal pn rušnej debate zákon, ktorý povoľuje obidvom spomínaným vysielačom pokračovat v štvavom vysielaní „pre východné krajiny“ do konca júna tohto roku. Dovtedy sa má Kongresu USA poskytnúť možnosť vypracovať „definitívne riešenie“ problému oboqh. vysielačov. Na riešenie tejto otázky zriadili osobitnú miešanú komisiu, ktorá má predostrieť Kongresu USA svoje návrhy na „riešenie“). Poľský denník „Žoldnieri Wolnósci“ prináša v tejtn súvislosti pozoruhodný komentár, v ktorom o. i: uvádza: Predstavitelia Čínskej'ľudovej republiky nadviazali nedávno kontakty s povestným vysielačom radio „Liberty“ (Sloboda) a navrhli, aby vysielač vyslal do Pekingu osobitného spravodajcu. Súčasne predstavitelia CĽR navrhli aj uzavretie dohody, podľa ktorej by rôzni experti vysielača Sloboda poskytovali rôznym propagandistickým orgánom maoistov pomoc pri „vyrábaní“ rôznych protisovietskych „materiálov“. Krok predstaviteľov CĽR prezrádza neúčinnosť protisovietskej kampane, vyvolávanej z Pekingu v posledných rokoch. Zdá sa, že si v Pekingu uvedomili nepopulárnosf pekinských relácií „Hovorí Peking“ a preto sa maoisti obrátili na vysielač Sloboda — predovšetkým preto, že tento vysielač vydržiavaný americkou špionážnou centrálou, má možnosti útočiť ešte otvorenejšie proti Sovietskemu zväzu a rozširovať o ňom všemožné lži. Metódy propagandy maoistov a vysie- lača Sloboda sú nielen podobné, ale dokonca príbuzné. Tak ako ohovárači z Mníchova, ani nepriatelia Sovietskeho zväzu v Pekingu sa ani len neusilujú zachovať zdanie objektivity pri vysvetľovaní politických udalostí — ich krédom je, že každý prostriedok a každý trik je dobrý! ŽOLDNIERZ WOLNOŠCI, Varšava VOLKSSTIMME, Viedeň Kongres hľadá „RIEŠENIE“ Vývin okolo dvoch štvavých amerických vysielačov, pôsobiacich v Mníchove, zaznamenal rad nových momentov: Osem poslancov západonemeckej sociálnodemokratickej strany (SPD) poslalo spoločný telegram americkému prezidentovi Richardovi Nixonovi a spolkovému kancelárovi NSR Willymu Brandtovi, v ktorom žiadajú zastavenie činnosti rozhlasových staníc „Rádio Free Európe“ (Slobodná Európa) a „Rádio Liberty“ (Sloboda), ktoré pôsobia v Mníchove a ktoré financuje americká špionážna centrála CIA. Telegram poslan HEATHOVE írske výpočty Konzervatívna vláda Edwarda Heatha zarezala do vlastného tela, keď na rok suspendovala Činnosť Stormu (severoírskeho parlamentu) a zaviedla v Severnom Írsku bezprostrednú vládu Londýna. Severoírsky Storm bol totiž vyše pol storočia symbolom vlády toryovcov v Severnom írsku, Heath musel siahnuť po tomto kroku pod tlakom vnútorných i zahraničných udalostí. No londýnska vláda sa odvážila urobiť tento zákrok najmä preto, lebo počítala s rozdielmi a nejednotou v severoírskom protestantskom tábore. Heath a jeho vláda počítali s tým, že aj Dublin prejaví po tomto väčšiu ochotu rokovať a spolupracovať a že prípadne podnikne aj určité kroky proti zákľadňam tajnej armády IRA v južnej polovici írska. Zdá sa, že niektoré z týchto výpočtov sa splnili, no takisto je jasné, že samotné suspendovanie severoírskeho parlamentu ani zďaleka nevyrieši tamojšiu krízu. Jadro problému je v útlaku, v internáciách, y bezprostrednom vojenskom terore a v tom, že katolícka’ menšina je bez práv. ’ V posledných dňoch opäť siahajú v Severnom írsku plamene podpálených domov a prevrhnutých áut, a) bomby vubuchujú, ale nie je to dielo príslušníkov IRA, lež krajne pravicových severoírskych protestantských bánd, združených v Ulster Vanguarde. Demonštranti opäť zaplňajú ulice, ale teraz to nie sú davy ľudí, bojujúcich za občiansku rovnoprávnosť, lež pomýlení, vyštvaní protestanti. Nový jednotný reakčný. front, siahajúci od bývalého ministra vnútra Craiga, • vodcu hnutia Ulster Vanguard, až po urazeného bývalého severoírskeho ministerského predsedu Faulknera obviňuje vládu v Londýne, že „ustúpila pred teroristami IRA, keď suspendovala severoírsky parlament a že sa pokúša utvoriť základňu pre rokovania s katolíckou opozíciou.“ Katolícke bedárske štvrte v severoírskych mestách opäť budujú barikády — na obranu proti vyhrážkam Ulster Vanguardu. Cez Severné Írsko opäť povieva nebezpečný vietor otvorenej občianskej vojny. Rôzne extrémne skupiny pokračujú vo výčinoch. Celoulsterský štrajk protestantov prebiehal v znamení zastrašovania. Bývalý minister Craig chcel štrajkom dokumentovať, že ak Londýn nestiahne svoje najnovšie Opatrenia, v Severnom írsku môže vzniknúť situácia, v ktorej sa neudrží nijaká a teda ani londýnska vládna moc. Zaujímavý bol aj ohlas v britskom parlamente, ktorý minulý týždeň už druhý raz rokoval o návrhu zákona o suspendovaní severoírskeho parlamentu (Stormu): krajne pravé krídlo konzervatívnej a unionistlckej strany hlasovalo proti tomuto návrhu zákona a Heathova vláda získala potrebnú väčšinu pre návrh zákona iba pomocou hlasov opozičnej Labouristickej strany a liberálov. Po dlhých rokoch to bol prvý prípad že vláda získala väčšinu iba pomocou opozície! Všetko nasvedčuje, že ak Heathova vláda po týchto vážnych výstrahách z najrozličnejších strán bude preťahovať uskutočnenie opravdivých demokratických reforiem v Severnom írsku, ľahko môžu udalosti vyústiť — a nie bez jej pričinenia — do nového úseku krízý. A v tomto úseku sa Heathova vláda môže prípadne dostať medzi dva ohne, lebo potom sa už s nikým nebude môcť podeliť o zodpovednosť za udalosti v Severnom írsku. NEPSZABADSÄG, Budapešť MORNING STAR, Londýn ex#pres Týždenník svetových aktualít a zaujímavostí Vydáva vydavateľstvo Slovenský spisovateľ v Bratislave ® Šéfredaktor Ľudovít PETROVSKY ® Graficky upravujú Ivan HOJNÝ a Dušan ROGEL ® Redakcia: Bratislava, Štefánikova 8/a. Telefónne čísla 456-70, 472-73 a 462-61, telef. číslo šéfredak tora 477-65 9 Administrácia: Bratislava, Štefánikova 8/a. Telefón 477-65 ® Tlač: Západoslovenské tlačiarne, n. p., Bratislava, Dukelská 51 @ Rozširuje Poštová novinová služba. Objednávky prijíma každý poštový úrad a každý doručovateľ. Objednávky do zahraničia vybavuje PNS, Bratislava, Gottwadovo nám. 48/VII ® Cena jednotlivého čísla Kčs 4,—. Štvrťročné predplatné Kčs 52,—. Ročné predplatné Kčs 208,—. Neobjednané a nevyžiadané rukopisy redakcia nevracia. \