Expres, aprilie-iunie 1972 (Anul 4, nr. 14-26)

1972-04-08 / nr. 15

ČÍSLO 15 „Štrajk“ politikov? Skupina rakúskych politikov si založila vo Viedni osobitnú od­borovú organizáciu1 Podivná organizácia, o ktorej píše švajčiar­sky týždenník SCHWEIZER ILLUSTRIERTE, má už päťdesiat členov. Bývalí ministri, poslanci a další činitelia sa dali dokopy, aby lepšie chránili svoje záujmy — medzi nimi napr. bývalý spol­kový kancelár Corbach, kandidát na prezidentský post Gleissner, bývalý vicekancelár Bruno Pittermann a další. Pittermann prijal už funkciu predsedu „odborového zväzu politikov". Podľa posled­ných správ z Viedne možno očakávať, že do tohto podivného od­borového zväzu vstúpia aj aktívni politici Rakúska, najmä preto, lebo sa cítia „bezbranní“ proti novým daňovým zákonom, ktoré postihujú aj príjmy aktívnych politikov. Zdá sa, že toto je hlavná príčina založenia „odborového zväzu politikov“: páni poslanci by chceli vyššie platy — a čo najnižšie dane! Je pochopiteľné, že v takejto — pre nich — dôležitej otázke stoja v jednom rade po­slanci vládnej socialistickej strany i poslanci opozičnej ľudovej strany a pravicovej strany slobody. Očakávajú, že „odborový zväz politikov" na čele so socialistom Pittermannom bude vedieť Štyri z mnohých úspešne ubrániť ich záujmy aj proti socialistickej vláde Bruna Kreiského... Istý reportér sa v tejto súvislosti spýtal Bruna Pittermanna, či v prípade potreby „odborový zväz politikov" nevyzve svojich čle­­nov-politikov k štrajku? Pittermann, stará politická líška, sa zacho­val diplomaticky: nepovedal ani „áno", ale ani „nie"... Ľudskosť“ Vo washingtonskou! Bielom dome majú rôzne tradície. Podľa jed­nej z nich raz do roka — vždy na jar — vyžrebujú jeden list zo státisícov, ktoré dostáva americký prezident. V týchto listoch pisa­telia obyčajne čosi žiadajú od amerického prezidenta a prezident sa potom usiluje splniť žiadosť pisateľa-šťastlivca, ktorého list vy­žrebovali ... Tohto roku vyžrebovali — zaujímavou zhodou okol­ností — list istého vietnamského chlapčeka. Trinásťročný juhovietnamský chlapček Nuy napísal americkému prezidentovi, že obidvaja jeho rodičia zahynuli vo ''ojne, aj on sám stratil obidve nohy, keď americké lietadlá „omylom“ zhodili bom­by na jeho rodnú dedinku. A tak píše pánu prezidentovi Nixo­­novi, aby mu poslal peniaze na vozík, v ktorom by sa mohol po­hybovať. Keď prečítali list juhovietnamského chlapčeka, prezident Nixon — pred kamerami televízie, filmu a reportérov — okamžite siahol do vrecka po peniaze, no ukázalo sa, že nemá v ňom ani cent! Nato vyskočila Nixonova dcéra Pat a povedala, že daruje vietnam­skému chlapčekovi svoju „mincu, ktorá prináša šťastie“. Vytiahla z tašky strieborný dolár a napísala k nemu lístok: „Malému vietnamskému chlapčekovi Nuymu *— s láskou Pat“. Strieborný dolár i s lístkom vložili do obálky a okamžite odo­slali na udanú adresu do Južného Vietnamu. Ako vidieť, „humani­ta“ v Bielom dome nevyhynula a Nixonova dcéra Pat má naozaj mäkké srdce — jednodolárové ... Vraj nepodpíše Západonemecký spolkový prezident Gustav Heinemann sa už niekoľkokrát ponosoval v spoločnosti, že v poslednom čase preni­ká do nemčiny stále viac cudzích, väčšinou amerických výrazov. Neobjavujú sa iba v hovorovej reči a na stránkach novín, ale do­konca aj v bonnských oficiálnych dokumentoch. Prezident Heinemann vraj vyhlásil: -„Rozhodol som sa, ak mi predložia na podpis nejaký úradný dokument, v ktorom bude priveľa takýchto cudzích výrazov i že ho jednoducho — nepodpíšem ..."! Správy z Bonnu sa rozchádzajú: jedny tvrdia, že prezident Hei­nemann dodržal slovo a odmietol podpísať niekoľko dokumentov s „nenemeckými výrazmi“ — podľa druhej verzie vraj doteraz ešte podpísal všetko, čo mu predložili. Všetko späť!? Na Floride v Spojených štátoch sa začala verejná akcia, ktorá žiada, aby Cape Kennedy, odkiaľ vystreľujú Američania vesmírne rakety, dostal svoj pôvodný názov Cape Canaveral. Hlásatelia ak­­cié tvrdia: „Bolo odvekou tradíciou v USA zásadne nemeniť žiadne zeme­pisné názvy. Ale vdova Jacqueline Kennedyová svojho času tak dlho naliehala na vtedajšieho prezidenta Johnsona, aby dal pre­menovať Cape Canaveral na Cape Kennedy, až napokon Johnson súhlasil... Je najvyšší čas odčiniť toto zneuctenie starej americ­kej tradície, porušenej kvôli excentrickej bývalej First Lady, ktorá sa k pamiatke manžela, ku Cape Kennedy a napokon aj k USA obrátila chrbtom!“ ... ODBORY kontra prezident V minulých dňoch sa v Spojených štátoch odohrala udalosť, ktorá môže mať veľký vplyv na budúci vnú­tropolitický vývin, najmä na výsledok novembrových prezidentských volieb — a teda aj vplyv na celkovú, i zahraničnú politiku USA. Washingtonský spravodaj­ca budapeštianskeho denníka NÉPSZABADSÄG komen­tuje túto významnú udalosť takto: Vedúci amerických odborov opustili orgán, ktorý zriadila Nixonova vláda pre kontrolu miezd. Je to jedna z najdôležitejších amerických udalostí posled­ného obdobia; jej pozadie: Nixonove) administrácii sa nepodarilo uskutočniť ciele svojej hospodárskej poli­tiky. Nixonova vláda začala viacstupňový hospodársky program vlani v auguste a to s deklarovaným cieľom vyvolať hospodársky rozmach a stlačiť rast inflácie na „prijateľnú úroveň“. Vyhlásenie tohto programu odzrkadľovalo okrem iného aj poznatok, že keď sa Spojeným štátom nepodarí stabilizovať hospodársky život, podkope to a] ich medzinárodné hospodárske pozície. V konečnom rozhodnuti o výsledku novembrových volieb ani jeden problém nebude hrať takú významnú úlohu ako hospodárske postavenie širokých más. Ale už od začiatku bolo zrejmé, že nijaký okázalý krok prezidenta Nixona nemôže na dlhší čas oslepiť široké masy, aby nevideli stále zmenšovanie reálnych príj­mov. Na uskutočnenie hospodárskeho programu — ktorý pripravili podľa plánu vedúcich skupín veľkokapitálu — bolo eminentne dôležité získať aj podporu americ­kých odborov: toto mohlo vyvolať zdanie, že hospo­dársky program slúži celospoločenským záujmom. Ve­dúci činitelia byrokracie odborov (ktorí odmietajú triedný boj a nikdy nepopierali, že stoja na platforme spolupráce medzi prácou a kapitálom), boli ochotní podporovať oficiálny Nixonov program a to za urči­tých predpokladov. Napokon súhlasili so vstupom do pätnásťčlenného orgánu na kontrolu platov a miezd (piatich -členov vymenovali zástupcovia obchodu, piatich vedenie odborov a piatich vymenoval prezi­dent Nixon z radov „verejnej mienky“). V druhom or­gáne, ktorého úlohou by bolo kontrolovať ceny, nedo­stali odbory žiadne zastúpenie. Bilančia hospodárskeho programu Nixonovej vlády od jeho začatia je nasledovná: 1. — V druhej polovici roku 1971 vzrástol profit spoločností po splatení daní o 19 percent. Ešte viac však vzrástol profit najväčších kapitálových spoloč­ností USA: o 76 percent. 2. — Rovnaká tendencia sa prejavuje aj teraz v ro­ku 1972. Nixonova vláda nepostavila ani „v druhej etape“ nijaké priehrďdý proti rastu ziskov, naopak, . poskytla ďalšie daňové úľavy práve najväčším korpo­ráciám. . Pritom- umožnila .zvýšenie sadzieb v zaravot­­níctvé, poisťovníctve, zvýšenie cien domov, stavebných pozemkov, nájomného atd. — čo postihuje predovšet­kým finančne slabšie vrstvy. 3. — Najčerstvejšia udalosť: index cien spotrebného tovaru vzrástol minulý mesiac o pol percenta. Tento rast bol vyšší ako kedykoľvek od vlaňajšieho júna, V rámci tohto všeobecného rastu maloobchodné ceny potravín vzrástli o 1,9 percenta za jediný mesiac, a to je naj­vyšší mesačný vzrast v uplynulých 14 rokochl Mimo­riadne okatý bol vzrast cien mäsa. Nová vlna zvyšova­nia cien uvádza určité vrstvy — napríklad penzistov — na pokraj skazy. 4. — „Zmrazili sa“ Jedine mzdy: na zvýšenie miezd nad 5,5 percenta — ktoré iba sčasti vyvažuje pokles hodnoty- meny — je potrebný súhlas osobitného orgá­nu, zriadeného pre kontrolu miezd. Ale najdôležitejšie zvýšenia miezd tento orgán vetoval — i napriek pro­testu zástupcov odborov. Za takýchto okolností pre vedúcich činiteľov odbo­rov ďalšia spolupráca s vládnou administráciou nebola viac možná. Predstavitelia najväčších zväzov AFL-CIO (s Meanym na čele) ako aj predstaviteľ odborového -zväzu pracujúcich v automobilovom priemysle Wood­cock vystúpili z „výboru pre mzdy“, v ktorom ostal po tomto kroku z pôvodných piatich predstaviteľov odbo­rov iba jeden. Komunistická strana USA kvalifikovala odchod odborárskych vedúcich za pozitívny jav a kon­štatovala, že konflikt monopolov a robotníckej triedy sa dostal do nového úseku ... Nixonova vláda utrpela najvýznamnejšiu politickú porážku od začiatku svojej existencie. Vytriezvenie väčšiny obyvateľstva sa stupňuje, vedúci odborov stá­vajú na volebnú porážku Richarda Nixona. Význam týchto udalostí prerastá americkú vnútornú politiku, lebo vyvoláva vzrastajúce pochybnosti o výsledku no­vembrových volieb a ich vyhliadok — a takto bez­prostredne ovplyvňuje aj medzinárodnú prestíž ame­rickej vlády a jej rokovacie pozície. ■ , WASHINGTON, marec 1972. P. VAJDA cov SPD vyzýva prezidenta Nixona, aby odporúčal Kongresu USA zastavenie finančnej podpory (ýchto vysielačov, ktorých štvavé činnosť je namierená proti socialistickým krajinám. V telegrame ôsmich bonn­ských poslancov sa ďalej uvádza, že existencia Spoje­nými štátmi kontrolovaných a financovaných vysiela­čov môže právom vyvolať pochybnosti o štátnej suve­renite Nemeckej spolkovej republiky. V telegrame, adresovanom spolkovému kancelárovi Brandtovi, ôsmi poslanci žiadajú, aby spolkový kancelár vypovedal koncom júna licencie (povolenie činnosti) týchto dvoch štvavých vysielačov v Mníchove. (Ako je známe. Senát Spojených štátov prijal pn rušnej debate zákon, ktorý povoľuje obidvom spomí­naným vysielačom pokračovat v štvavom vysielaní „pre východné krajiny“ do konca júna tohto roku. Dovtedy sa má Kongresu USA poskytnúť možnosť vy­pracovať „definitívne riešenie“ problému oboqh. vy­sielačov. Na riešenie tejto otázky zriadili osobitnú miešanú komisiu, ktorá má predostrieť Kongresu USA svoje návrhy na „riešenie“). Poľský denník „Žoldnieri Wolnósci“ prináša v tejtn súvislosti pozoruhodný komentár, v ktorom o. i: uvá­dza: Predstavitelia Čínskej'ľudovej republiky nadviazali nedávno kontakty s povestným vysielačom radio „Li­berty“ (Sloboda) a navrhli, aby vysielač vyslal do Pekingu osobitného spravodajcu. Súčasne predstavite­lia CĽR navrhli aj uzavretie dohody, podľa ktorej by rôzni experti vysielača Sloboda poskytovali rôznym propagandistickým orgánom maoistov pomoc pri „vy­rábaní“ rôznych protisovietskych „materiálov“. Krok predstaviteľov CĽR prezrádza neúčinnosť protisoviet­­skej kampane, vyvolávanej z Pekingu v posledných rokoch. Zdá sa, že si v Pekingu uvedomili nepopu­­lárnosf pekinských relácií „Hovorí Peking“ a preto sa maoisti obrátili na vysielač Sloboda — predovšet­kým preto, že tento vysielač vydržiavaný americkou špionážnou centrálou, má možnosti útočiť ešte otvore­nejšie proti Sovietskemu zväzu a rozširovať o ňom všemožné lži. Metódy propagandy maoistov a vysie­­- lača Sloboda sú nielen podobné, ale dokonca príbuz­né. Tak ako ohovárači z Mníchova, ani nepriatelia Sovietskeho zväzu v Pekingu sa ani len neusilujú za­chovať zdanie objektivity pri vysvetľovaní politických udalostí — ich krédom je, že každý prostriedok a každý trik je dobrý! ŽOLDNIERZ WOLNOŠCI, Varšava VOLKSSTIMME, Viedeň Kongres hľadá „RIEŠENIE“ Vývin okolo dvoch štvavých amerických vysielačov, pôsobiacich v Mníchove, zaznamenal rad nových mo­mentov: Osem poslancov západonemeckej sociálnodemokra­tickej strany (SPD) poslalo spoločný telegram ame­rickému prezidentovi Richardovi Nixonovi a spolkové­mu kancelárovi NSR Willymu Brandtovi, v ktorom žiadajú zastavenie činnosti rozhlasových staníc „Rádio Free Európe“ (Slobodná Európa) a „Rádio Liberty“ (Sloboda), ktoré pôsobia v Mníchove a ktoré financu­je americká špionážna centrála CIA. Telegram poslan­ HEATHOVE írske výpočty Konzervatívna vláda Edwarda Heatha zarezala do vlastného tela, keď na rok suspendovala Činnosť Stor­­mu (severoírskeho parlamentu) a zaviedla v Sever­nom Írsku bezprostrednú vládu Londýna. Severoírsky Storm bol totiž vyše pol storočia symbolom vlády to­­ryovcov v Severnom írsku, Heath musel siahnuť po tomto kroku pod tlakom vnútorných i zahraničných udalostí. No londýnska vláda sa odvážila urobiť ten­to zákrok najmä preto, lebo počítala s rozdielmi a ne­jednotou v severoírskom protestantskom tábore. Heath a jeho vláda počítali s tým, že aj Dublin prejaví po tomto väčšiu ochotu rokovať a spolupracovať a že prípadne podnikne aj určité kroky proti zákľadňam tajnej armády IRA v južnej polovici írska. Zdá sa, že niektoré z týchto výpočtov sa splnili, no takisto je jasné, že samotné suspendovanie severoírskeho par­lamentu ani zďaleka nevyrieši tamojšiu krízu. Jadro problému je v útlaku, v internáciách, y bezprostred­nom vojenskom terore a v tom, že katolícka’ menšina je bez práv. ’ V posledných dňoch opäť siahajú v Severnom írsku plamene podpálených domov a prevrhnutých áut, a) bomby vubuchujú, ale nie je to dielo príslušníkov IRA, lež krajne pravicových severoírskych protestantských bánd, združených v Ulster Vanguarde. Demonštranti opäť zaplňajú ulice, ale teraz to nie sú davy ľudí, bojujúcich za občiansku rovnoprávnosť, lež pomýlení, vyštvaní protestanti. Nový jednotný reakčný. front, siahajúci od bývalého ministra vnútra Craiga, • vodcu hnutia Ulster Vanguard, až po urazeného bývalého severoírskeho ministerského predsedu Faulknera ob­viňuje vládu v Londýne, že „ustúpila pred terorista­mi IRA, keď suspendovala severoírsky parlament a že sa pokúša utvoriť základňu pre rokovania s katolíc­kou opozíciou.“ Katolícke bedárske štvrte v severoírskych mestách opäť budujú barikády — na obranu proti vyhrážkam Ulster Vanguardu. Cez Severné Írsko opäť povieva nebezpečný vietor otvorenej občianskej vojny. Rôzne extrémne skupiny pokračujú vo výčinoch. Celoulster­­ský štrajk protestantov prebiehal v znamení zastrašo­vania. Bývalý minister Craig chcel štrajkom dokumen­tovať, že ak Londýn nestiahne svoje najnovšie Opatre­nia, v Severnom írsku môže vzniknúť situácia, v kto­rej sa neudrží nijaká a teda ani londýnska vládna moc. Zaujímavý bol aj ohlas v britskom parlamente, kto­rý minulý týždeň už druhý raz rokoval o návrhu zá­kona o suspendovaní severoírskeho parlamentu (Stor­­mu): krajne pravé krídlo konzervatívnej a unionistlc­­kej strany hlasovalo proti tomuto návrhu zákona a Hea­­thova vláda získala potrebnú väčšinu pre návrh záko­na iba pomocou hlasov opozičnej Labouristickej stra­ny a liberálov. Po dlhých rokoch to bol prvý prípad že vláda získala väčšinu iba pomocou opozície! Všetko nasvedčuje, že ak Heathova vláda po tých­to vážnych výstrahách z najrozličnejších strán bude preťahovať uskutočnenie opravdivých demokratických reforiem v Severnom írsku, ľahko môžu udalosti vy­ústiť — a nie bez jej pričinenia — do nového úseku krízý. A v tomto úseku sa Heathova vláda môže prí­padne dostať medzi dva ohne, lebo potom sa už s ni­kým nebude môcť podeliť o zodpovednosť za uda­losti v Severnom írsku. NEPSZABADSÄG, Budapešť MORNING STAR, Londýn ex#pres Týždenník svetových aktualít a zaujímavostí Vydáva vydavateľstvo Slovenský spisovateľ v Bratislave ® Šéfredaktor Ľudovít PETROVSKY ® Graficky upravujú Ivan HOJNÝ a Dušan ROGEL ® Redak­cia: Bratislava, Štefánikova 8/a. Telefónne čísla 456-70, 472-73 a 462-61, telef. číslo šéfredak tora 477-65 9 Administrácia: Bratislava, Štefánikova 8/a. Te­lefón 477-65 ® Tlač: Západoslovenské tlačiarne, n. p., Bratislava, Dukelská 51 @ Rozširuje Poštová novinová služba. Objednávky prijíma každý poštový úrad a každý doručovateľ. Objednávky do zahraničia vybavuje PNS, Bratislava, Gottwadovo nám. 48/VII ® Cena jednotlivého čísla Kčs 4,—. Štvrťročné predplatné Kčs 52,—. Ročné predplatné Kčs 208,—. Neobjednané a nevyžiadané rukopisy redakcia nevracia. \

Next