Expres, aprilie-iunie 1972 (Anul 4, nr. 14-26)
1972-06-24 / nr. 26
1 24. júna 1972 » TÝŽDENNÍK SVETOVÝCH AKTUALÍT A ZAUJÍMAVOSTÍ Ročník IV. Cena 4 Kčs Československá socialistická republika privítala v týchto dňoch vzácneho hosťa z ďalekej Indie. Na oficiálnu návštevu našej vlasti prišla ministerská predsedníčka Indickej republiky pani Indíra Gándhíová, ktorej portrét uverejňujeme na strane 3. pod titulom Žena v kresle premiéra. Pani Gándhiovú vita na pražskom letisku predseda vlády ČSSR dr. Lubomir Strougal. Indickú premiérku veľmi srdečne privítali aj obyvatelia nášho hlavného mesta. Netreba pochybovat, že Japonsko Je dnes stredom pozornosti. Ale koho? Obchodníkov, turistov, cestovateľov najrozličnejšieho druhu, expertov z oblasti hospodárstva, ekonomiky a techniky. Japonsko politické — o tom sa toľko nevraví. Je to napokon odraz reálnej situácie. Váha kraiiny v politike Je skutočne menšia, rozhodne zaostáva za tým, čo dnes znamená Japonsko vo svetovom obchode Azda najvýraznejšie sa to odrazilo na prístupe japonského spojenca spojencov — na prístupe Spojených štátov amerických. Japonskí politici ešte dodnes nestrávili „šok", ktorý im uštedril prezident Nixon nečakaným oznámením cesty do Pekingu Tokio bolo vtedy zaskočené, prekvapené — a t prirodzene! urazené. Nixon rýchle „hasil“ situáciu tým, že sa stretol s Japonským cisárom na jeho ceste do Európy. No príučka, ktorú dostalo „spojenecké" Japonsko, zostala v pamäti. Dnes prichádza do Japonska zmyt túto potupu sám Henry Kissinger, šedá eminencia Bieleho domu, hlavný poradca prezidenta, ktorý doteraz z prezidentovho poverenia uskutočnil mnohé významné diplomatické cesty. Kissinger sa zastavil v Japonsku na tri dni — a to zhodou okolností zase na ceste do hlavného mesta Čínskej ľudovej republiky — na ceste do Pekingu. New York Times dali úvahám o Kissingerovej ceste veľmt charakteristický titulok: Nebude už viac šokov pre Japonsko. Vedeli dobre, preto to vravia, a to bola vlastne aj podstata Kissingerovej mtsie. Chcel ponaprávat, čo sa dalo. Kríza vo vztahoch väzí totiž oveľa hlbšie. Japonci doplácajú na styky s Američanmi, na úzku väzbu na americkú ekonomiku aj preto, že ich ■ poškodzuje pokles hodnoty dolára, na ktorý doplatili tým, že museli zhodnotit svoju menu — jen. Inými slovami: ich tovar sa stal na americkom trhu z večera na ráno drahší. Američania majú zase práve v tejto ústupčivosti — vďaka tomu, že si japonské JAPONSKÉ PROBLÉMY vládnúce kruhy zvlazált a pripútali k sebe — záujem na Japonsku. Sú spokojní, že im pri valutovej kríze mal kto tahat horúce gaštany z ohňa. Ktssíngerove dni v Japonsku boli viac ako rušné. Od rána do večera sa stretával s významnými ôsobnostami a predstaviteľmi jednotlivých strán. Výsledkom rokovaní a stretnutí bolo, že sa mu podarilo znovu přesvědčit politickú špičku vládnúce j strany o americkom záujme na dobrých vzájomných vztahoch a dohodol sa s terajším ministrom zahraničných vecí Fukudom najmä na tom, že USA a Japonsko sa budú pravidelne tnformovat o pripravovaných akciách v oblasti zahraničnej politiky, s čím však Američania prišli vlastne s krížikom po funuse. Američania nte nadarmo vyvinuli v prvej voľnej chvíli snahu „udobřit“ sl Japoncov. Japonci sa totiž rýchle orientujú v realitách dnešného sveta a ich záujem o hospodársku spoluprácu so socialistickými krajinami, ktoré poskytujú stabilné trhy a sľubujú perspektívu istého a pevného partnera, sú lákavé najmä preto, že dnes stoja v protiklade s menovou otrasenostou západného sveta. Okrem toho práve v týchto dňoch sa japonský vnútropolitický život dostal do novej fázy. V nedeľu totiž rezignoval ministerský predseda Eisaku Satá. Pripomeňme si — zhodou okolností niekoľko dní po Kissingerovej návšteve. Kto bude stát na čele vládnúcej liberálnej demokratickej strany — a teda kto bude podľa tradície zároveň aj Japonským ministerským predsedom, nte je ešte známe. Japonsko sa to dozvie až piateho Júla — vtedy totiž bude v Tokiu mimoriadny zjazd strany. Tým sa japonská politika stáva zaujímavejšou. Doterajší šéf vlády mal totiž už 71 rokov a napriek veku, ktorý pre politika nte je ešte zátažou, namiesto Saíóa prichádzajú do úvahy oveľa mladší a dynamickejší kandldátt — doterajší minister zahraničných vecí Fukuda, minister zahraničného obchodu Tanaka a niekoľko bývalých ministrov, s ktorými — zhodou okolností —obedoval aj Kissinger, hoci už niekoľko rokov nevykonávajú svoj úrad. Tanaka a Fukuda sú ľudia, ktorí stoja na čele dvoch významných japonských mtntsterstlev a majú značnú čast stúpencov. Satá zanechal nástupcom akýsi politický závet. Podľa odchádzajúceho politika by hlavným cieľom japonskej politiky najbližších rokov mala byt normalizácia stykov s ČĽR. No zároveň Satá horlil, aby sa neupúštálo od starých ciest — to znamená od stykov so Spojenými štátmi, ktoré za jeho vlády boli osou zahraničnej politiky Japonska. Satá mal v poslednom čase dost kritikov — najmä preto, že Japonsko hospodársky ustúpilo Američanom. Kritikov pribudlo hlavne vtedy, keď Japonsko začalo pomaly platit cenu za svoj prudký boom, kde typický kapitalistický spôsob rozvoja nebral ohľad na ľudské prostredie, došlo k značnému zničeniu životného prostredia, zamoreniu, neznesiteľným podmienkam vo veľkých priemyselných centrách a mestských aglomeráciách. Preto zmena na politickej špičke nemusí byt iba výmenou figúr — nezabúdajme, že v poslednom čase sa japonská politika usilovne snažila aj o rozvoj iných vzťahov, teda nielen s USA. (vr)