Expres, iulie-septembrie 1975 (Anul 7, nr. 27-39)

1975-07-05 / nr. 27

Moskva, láska moja Hr ozba Hirošimy neutícha Z ľúbostného príbehu otrasná tragédia Nevinná obeť omylov ľudstva Do Moskvy prichádza mladá japonská baletka Juriko Ono, aby tam Studovala v baletnom učilišti Velkého divadla. V Moskve sa pôvabná Juriko stre­táva so svojou životnou láskou, mladým- moskov­ským sochárom Voloďom. Jurikina nevyliečiteľná choroba ako následok hirošimského výbuchu ató­movej bomby, zmení však tento spočiatku šťastný ľúbostný príbeh na otrasnú tragédiu. Juriko zomie­ra ako nevinná obeť minulých tragických omylov ľudstva. Hirošima má vo filme niekoľko významov — na jednej strane pripomína prejavy militarizmu, ktoré ešte stále znepokojujú ľudstvo a na druhej strane pripomína krutú skúsenosť minulosti, veľkú tragédiu, ktorá je výsledkom a výplodom nepriateľ stva, hroznej vojny medzi národmi. Na túto tra gédiu ľudstvo nikdy nesmie zabudnúť, už nikdy sa Hirošima nesmie opakovať. Film Moskva, láska moja nakrútil sovietsky řeži sér Alexander Mitta v spolupráci s japonským reži­sérom Kendzi Jesidom. Už pri nakrúcaní filmu vlád lo ovzdušie priateľstva, vzájomného porozumenia medzi ľuďmi rozličných národov, čo sa napokon ako červená niť tiahne celým filmom. „Zabudli sme, že sme príslušníkmi rozličných národov a stali sme sa jediným tvorivým organizmom,“ povedal po do­končení filmu Kendzi Jesida. A sovietsky herec Oleg Vidov o svojej pôyabnej partnerke z Japonska po­vedal: ,.]e to vzácne, milé a veľmi nadané dievča. Pracovalo sa mi s ňou výborne a stali sme sa na­ozaj dobrým' priateľmi . .“ Film vznikol trochu aj vďaka iniciatíve pôvabnej Komaki Kiruhary. členky japonského súboru Haiju­­za (jedného z najpokrokovejších divadelných kolek­tívov v Japonsku), ktorá v detstve študovala balet u sovietskych pedagógov v Moskve a počas hosťo­vania Veľkého divadla v Tokiu tancovala v jeho baletnom súbore. Komaki Kiruhara patrí medzi najpopulárnejšie a najobľúbenejšie japonské . hereč­ky. O jej nesmiernej popularite v Japonsku sa mohli presvedčiť a] sovietski filmári, keď nakrúcali niektoré scény priamo v Tokiu. Film Moskva, láska moja — tento lyrický príbeh o láske dvoch mladých ľudí — očaril nielen divá­kov v Sovietskom zväze a Japonsku, kde vznikol, ale všade, kde ho doteraz premietali. Osobitne mladí filmoví diváci prijímajú film o láske japon­skej baletky a sovietskeho sochára s nadšením. A je to určite aj zásluhou vynikajúcich hereckých výkonov obidvoch mladých predstaviteľov hlavných hrdinov — Komaki Kiruhary a Olega Vidova, kto­rých vidíte aj na našich fotografiách. CIA - mýty a fakty * Jan­tár-drahokam z mora * V tieni samurajov? * Zrý­chlený pulz Indie * Naj­mocnejší z rodu Fiat * Kedy sa začína staroba? * Lacné víno v drahých sudoch * Okovy priveľ­kej lásky * V laboratóriu nádejí * Mestá na mo­riach a oceánoch * To je zábava Na konci sveta SOVIETSKIJ FILM 1/75, Moskva EKRAN 11/75, Varšava (spracované) i Nalomené krídlo Turistická sezóna v Grécku nebude tohto roku veľ­mi úspešná. Nielen pre celkove zlú hospodársku si­tuáciu Helady, ale aj celého západného sveta. Ľudia majú v súčasnosti iné starosti, než obdivovať pa­miatky staroveku a antiky, na ktoré je Grécko tak bohaté. V obchodoch nejdú na odbyt napodobeniny antických nádob, šperkov, či figurky v gréckom kroji. Vynaliezaví obchodnici však s úspechom začali pre­dávať figurínu, oblečenú do väzenských šiat s čí­slom 21-4-67 na hrudi. (Dátum plukovníckeho puču.) istotne nie je náhoda, že tvár tohto „väzňa“ má črty bývalého diktátora a čierneho plukovníka Papado­­poulusa. On a jeho spoločníci síce zatiaľ nenosia vä­zenské šaty, lebo sú len vo vyšetrovacej väzbe v Ko­­rydalloskej trestnici v Pireu. To sa však môže za­krátko zmeniť. Ministerský predseda K. Karamanlis sa musí boriť s čoraz väčšími ťažkosťami a Heléni sa začínajú odvracať od jeho teórie blahobytu a zá­chrany, ktorá ostala len na papieri. Aby zmipniil ten­to trend, rozhodol sa začať v čo najkratšom čase súd­ny proces proti 21 zatknutým a trom neprítomným hlavným činiteľom fašistickej diktatúry. Proces je jednou z najdiskutovanejších tém v Aténach. Obžalo­ba kladie za vinu vlastizradu a účasť na vzbure proti zákonnej vláde. Trest má byt úmerne vysoký — do­životné väzenie, či absolútný trest. Papadopoulos, Pat­­takos, loannidis či ostatní obyvatelia traktu KorydaU loskej väznice však s takými trestami nerátajú. Ro­dinní príslušníci im zháňajú najprominentnejších ob­hajcov. Je to však veľmi ťažké. Dobrí advokáti boli v čase diktatúry perzekuovaní a nie sú ochotní an­gažovať sa za bývalých prenasledovateľov. Tí, ktorí v čase plukovníckej junty zažiarili, sami nevedia, či neskončia na lavici obžalovaných a tak exdiktátorom nepomáha ani skutočnosť, že obhajcom ponúkajú priam astronomické sumy. Obrovskú sumu ponúkla napr. Papadopoulosova manželka za obhajovanie svoj­(Dokončenie na 2. str.)

Next