Hospodářské Noviny, červenec-prosinec 1971 (XV/26-52)

1971-10-28 / No. 43

hospodářské noviny EKONOMICKÝ TÝDENÍK ÜV KSC 28. ŘÍJNA 1971 CENA Kčs 1,50*43 MILOSLAV HRUŠKOVÍ C, kandidát predsedníctva a tajomník Cv KSC V pralském výstavním domě V hybernů byla minulý týden slav­nostně otevřena výsta­va Atom ve sluíbách člověka, která je prv­ní z akcí letošních Dnů sovětská vědy a techniky. Podrobněji se k ní vracíme v po­známce na straně 3. Z OBSAHU: Co a jak racionalizovat ■ Anketa: Ľudia — Kraje — Päťročnica ■ Investiční výstavba a její cena ■ Lidé na pracovišti ■ Struktura zahraničního obchodu ■ Známe svého spotřebitele? ■ Závažný faktor na trhu: Vozy ■ Dola­rová krize a vnitřní hospodářská politika USA ■ Zákonitost integrace PŘÍLOHA: Zákon o odvodech do státního rozpočtu a pří­spěvku na sociální zabezpečení ■ Zákon o důchodové dani a příspěvku na sociální zabezpečeni Snímek ČTK — J. K R U L I S Pre vysokú účinnosť VLASTNEJ Nachádzame sa v období rozmachu čino­rodého úsilia všetkého nášho obyvateľstva, úsilia spojeného s prípravou velmi význam­ného aktu volieb do zastupitelských orgá­nov, v období cielavedomého úsilia zamera­ného na úspešnú realizáciu cieľov XIV. zjaz­du KSC. Zjazd vytýčil náročný konštruktív­ny program tfalšieho rozvoja a upevnenia našej socialistickej spoločnosti, ukázal po­zitívne perspektívy pre tvorivú, pokojnú prácu všetkých poctivých ľudí našej vlasti. Hlavným smerom našej činnosti je vytvára­nie podmienok pre lepší život ľudí, pre rast ich životnej a kultúrno-spoločenskej úrov­ne. Nedávne zasadnutie Ústredného výbo­ru, ktoré schválilo konkrétne opatrenia na zlepšenie sociálneho zabezpečenia obyvateľ­stva, znovu potvrdilo neochvejnosť tohto kurzu našej strany, znova vyjadrilo pozor­nosť strany a socialistickej spoločnosti k ži­votným podmienkam všetkého obyvateľstva. Stanovené ciele, zamerané na uspokojovanie potrieb spoločnosti, vytvárajú svojím huma­nistickým a moderným poňatím predpokla­dy na to, aby každý človek ich prijal za svoje, urobil ich predmetom svojho pracov­ného programu i svojej spoločenskej anga­žovanosti. Chcel by som zdôrazniť, že línia XIV. zjaz­du strany zachováva pozitívnu kontinuitu politiky komunistickej strany a súčasne nadväzuje na potrebu odstránenia pojanuá­­rových i predjanuárových deformácií — v mnohom teda nadväzuje na úsilie, ktoré tisíce našich čestných občanov a komunis­tov vkladalo do záverov januárového pléna ÚV KSC v roku 1968. Tak XIV. zjazd KSC, ako aj XXIV. zjazd KSSZ položili prvoradý dôraz na využitie vymožeností vedeckotechnlckej revolúcie ku prospechu socialistickej výstavby. Preto strana vědeckotechnickému pokroku venuje systematickú pozornosť. Výrazom toho je i nedávne zriadenie komisie ÚV KSÚ pre vědeckotechnický rozvoj. To samozrejme neznamená, že vo výrobe, vede a technike nemáme problémy. Máme ich, sú často veľké, vieme o nich a chceme ich riešiť. Nebudeme ich však riešiť takým spôsobom ako súčasný kapitalizmus, ako americká spoločnosť, ktorá veľmi necitlivo obmedzuje výdavky na vedu a vyvoláva tak skutočnú devastáciu ľudského vzdelania, poznania i znalosti. Naopak, naša cesta bu­de spočívať v úzkej spätosti vedy s praxou, s intenzívnym rozvojom našej ekonomiky — bude to cesta aktívna v záujme dalšieho rozvoja socialistickej spoločnosti. Intenzívny rozvoj, na ktorý sa orientuje pozornosť väčšiny krajín socialistického spoločenstva, sa dotýka mnohých stránok hospodárskeho i spoločenského rozvoja a má tiež svoje objektívne etapy. Jeho plné uplatnenie je podmienené dôslednou medzi­národnou integráciou krajín socialistického spoločenstva a v tomto zmysle má tento proces výrazne internacionálny charakter. Je celkom pochopiteľné, že v súčasných pod­mienkach rýchleho vědeckotechnického po­kroku musíme zakladať a uskutočňovať ná­ročné štrukturálne zmeny v ekonomike. Ne­môžeme však prikročiť k takým štrukturál­nym prevratom, ktoré by vyvolali infláciu investičných požiadaviek a ktoré by nako­niec viedli k hospodárskym stratám a spo­­ločensko-politickým problémom. Postupnosť a etapovosť v uskutočňovaní intenzívneho procesu si vyžaduje, najmä v súčasnej dobe, položiť dôraz na rýchlo návratné a investič­ne nenáročné zmeny v mikroštruktúre výro­by, spojené najmä s využívaním rezerv, so zdokonaľovaním organizácie a riadenia vý­roby a s realizáciou technického pokroku v praxi. Práve preto vyzdvihol XIV. zjazd strany do popredia komplexnú socialistickú racionalizáciu. Chápeme racionalizáciu ako prvú etapu dlhodobého rozvoja a chceme, aby racionalizačné zámery boli v súlade so strategickými cieľmi hospodárskej poli­tiky. To si pochopiteľne vyžaduje vedecké sta­novenie dlhodobých cieľov, aby sme rozví­jali našu ekonomiku na potrebnej úrovni a vyvarovali sa hospodárskych omylov. Preto strana kladie prvoradý dôraz na vypracova­nie dlhodobých hospodárskych a vědecko­technických prognóz, ktoré sú priamym vý­razom vedeckého predvídania. Teoretické poznatky a skúsenosti krajín socialistické­ho spoločenstva nám dávajú dostatočný ar­zenál prognôznych metód, ktorými môžeme relatívne spoľahlivo objasniť rozvojové sme­ry budúcnosti. Súčasne nám v rámci hospo­dárskej stratégie umožňujú správne vybrať rozhodujúce štrukturálne premeny a pora­die ich realizácie a zviazať tak s týmito tendenciami racionalizačné úsilie. Preto ko­misia ÚV KSC pre vědeckotechnický rozvoj hodlá týmto úvahám i aktuálnym problé­mom venovať prvoradú pozornosť, aby sa tak vytvárali systematické predpoklady pre formovanie dlhodobého hospodárskeho pro­gramu strany. Komplexná socialistická racionalizácia je novým výrazom a opatrením ÚV KSC v oblastí hospodárskej politiky. ÚV KSÚ sa PRACE preto naplno spoliehal a spolieha, že zodpo­vedné hospodárske organizácie sa stanú ga­rantom, že uznesenia ÚV KSC budú včas plnené a zabezpečované. Racionalizačné úsilie pochopiteľne ne­predstavuje náhodné zhromaždenie empi­rických poznatkov, ale naopak, najmä v po­slednom období, je výrazom vedeckého prí­stupu, materializáciou vedeckého riadenia a všestranného uplatnenia vedy v spoločen­skej praxi. Ak v minulosti v mnohých prípadoch bo­la venovaná pozornosť vyjasňovaniu chápa­nia, obsahu a metód socialistickej raciona­lizácie, v poslednej dobe kladieme prvora­dý dôraz na konkrétne výsledky, to zna­mená na tvorbu a realizáciu racionalizač­ných programov. Máme ten názor, že priaz­nivé predpoklady pre túto aktivitu vytvára­jú i niektoré dokumenty, ktoré v poslednej dobe schválili ústredné orgány a ktoré zjed­nocujú doposiaľ často roztrieštený prístup k racionalizačnému hnutiu, bezprostredne spojujú racionalizáciu s tvorbou a reali­záciou plánu rozvoja národného hospodár­stva a vytvárajú podmienky, aby raciona­lizácia nestála mimo práce na národohos­podárskom pláne, ale aby bola ich priamym obsahom a súčasne nástrojom na zabezpe­čenie a naplnenie kvalitatívnych cieľov plá­nu. Strana očakáva, že zodpovedné orgány koncom novembra predložia vecné progra­my komplexnej socialistickej racionalizácie s vyjadrením ekonomických prínosov a ná­rokov na racionalizačné akcie. Myslíme si, že práca na týchto progra­moch sa nemôže uskutočňovať živelne, ale musí byt cieľavedome riadená. Je to o to dôležitejšie, že doposiaľ sa neprejavuje jednotný prístup k racionalizácií. Na jednej strane sa v mnohých prípadoch zužuje na technickoorganizačné opatrenia a na druhej strane je snaha zahrňovať do racionalizač­ných programov akcie, ktoré majú 10-ročnú alebo 20-ročnú návratnosť. Nemôžeme tiež vystačiť s názorom, že ide len o to, aby jednotliví pracovníci racionálne konali. To, Čo je potrebné zdôrazniť, je nalieha­vosť komplexného prístupu. Racionalizácia svojím poňatím predstavuje Integrálny pro­ces, a to tak z hľadiska nárokov, ako aj z hľadiska prínosov. Nedotýka sa len vý­robného procesu, ale i nevýrobných operá­cií, organizácie, riadenia a pod. V mnohých prípadoch dosiahnutie žiadúcich efektov v manipulácii s materiálom je späté s tech­nologickými zmenami vo výrobnom proce­se, s úsporou materiálov a často i celkovým riadením tohto procesu, s uplatnením vý­počtovej techniky, a tým í so zmenami v in­formačnom systéme. |e preto treba, aby sme k riešeniu racionalizačných programov pri­stupovali v širších súvislostiach a vytvárali tak podmienky pre najpriaznivejšie zabez­pečenie cieľov päťročného plánu. Pritom by som chcel zvlášť zdôrazniť potrebu spätosti racionalizácie s technickóu a konštrukčnou obmenou výrobkov, ktorá často prináša značné efekty pri minimálnych investičných nárokoch. Komplexná socialistická racionalizácia má i mimoriadny politický význam. Ten spo­číva nielen v jej hospodárskych výsledkoch, ale aj v tom, že v mnohých prípadoch od­straňuje ťažké a namáhavé práce, vytvára lepšie pracovné prostredie, a tak prispieva k naplneniu humánnych cieľov socialistic­kej spoločnosti. Podstata je však v tom, že racionalizácia vytvára priaznivé podmienky pre rozvoj tvorivej iniciatívy pracujúcich a v tom i vedeckotechnlckej inteligencie. To­to pôsobenie racionalizácie tiež bezprostred­ne podporuje uskutočnenie cieľov XIV. zjazdu strany, sledujúcich rozvoj iniciatívy a účasti pracujúcich na riadení. Kladieme na ne preto dôraz, že vytvárajú súčasne podmienky pre aktivizáciu našej vedecko­­technickej inteligencie a pre jej plnú anga­žovanosť za spoločenský a hospodársky rozvoj. Menom našej celej strany súdruh Husák na XIV. zjazde zdôraznil: »Sme si vedomí toho, že pre urýchlenie vědeckotechnického pokroku, pre obetavú prácu na plnení ná­ročných úloh piatej päťročnice je treba zís­kať všetkých talentovaných, schopných ve­deckých pracovníkov i technických odbor­níkov, našu vedeckotechnickú inteligenciu. To považujeme za náročnú a neobyčajne po­trebnú úlohu všetkých straníckych organi­zácií.« Máme ten názor, že práve racionalizačné hnutie je jednou z typických a celkom kon­krétnych oblastí, ktorá dáva možnosť vedec­­kotechnickej inteligencii, ale 1 všetkým pra­covníkom, široko rozvinúť svoj um, skúse­nosť, usilovnosť v prospech našej spoloč­nosti a súčasne vytvára priaznivé podmien­ky pre rozsiahlu sebarealizáciu každého člo­veka. Považujeme preto za potrebné, aby práve činnosť Vedeckotechnlckej spoloč­nosti i Komitétu pre vedecké riadenie sle­dovala i v budúcnosti túto stránku raciona­lizačného úsilia a venovala jej veľkú po­zornosť. Ak máme hovoriť o plnom uplatnení kom­plexnej socialistickej racionalizácie, ne­smieme zabúdať na skutočný význam vyná­ (Dokončenie na str. 5/

Next