Ľudové Noviny, január-jún 1995 (XXXIX/1-26)
1995-06-29 / No. 26
2 KULTÚRA Nielen kondorošská čárda je chýrna Dve desaťročia pávieho krúžku Ruža Pozerám si vitrínu s dvomi prekrásnymi herendskými vázami s nápisom „10-ročný páví krúžok Ruža”. Vedľa mňa pani Zuzana Danková s dojatím spomína na prvé desaťročie, po ktorom nasledovalo ďalších desať rokov, bohatých na pekné zážitky a úspechy. História kondorošského speváckeho zboru Ruža je zaujímavá. Hoci má za sebou už dvadsať pekných, na úspechy bohatých rokov, za svoj zlatý vek predsa považuje prvé desaťročie. Vtedy vystupoval najčastejšie a mal 44 členov, siedmi boli skvelí citaristi. Aj terajší štyria citaristi sú vynikajúci, s nadšením a oduševnením sprevádzajú speváčky, veď aj skúšky mávajú v byte jedného z nich. Svoj niekdajší domov, ústredie bývalého výrobného družstva, museli totiž opustiť. Spoločné skúšky s pávím krúžkom mávajú zasa v dome dôchodcov. - Starostí máme až nad hlavu, - vraví pani Danková, ktorá od začiatku vedie páví krúžok. - Život nás v posledných rokoch ťažko skúšal, ale nevzdáme sa, a vždy sa nájde niekto, kto pomôže. V súčasnosti je to miestna družstevná sporiteľňa, ale podľa svojich možností nás podporujú aj miestna samospráva a súkromní podnikatelia. Zdá sa, že dnes sa rozhovor nezaobíde bez pochvaly sponzorov, ktorí sú zárukou ďalšej existencie. - Dlhé roky zabezpečovalo podmienky pre naše pôsobenie miestne výrobné družstvo. Poskytovalo nám finančné prostriedky, autobus, kroje, — spomína Zuzana Danková. - Keď sa družstvo ocitlo v ťažkej situácii, rozčlenilo sa, ujala sa nás miestna družstevná sporiteľňa. S jej pomocou môžeme vždy počítať a to nám dodáva pocit istoty. Napr. aj teraz sme od nej dostali 50 tisíc forintov na hradenie výdavkov, spojených s našou účasťou na celoštátnej kvalifikačnej súťaži pávích krúžkov, ktorá sa konala koncom apríla v Slovenskom Komlóši, kde sme získali zlatý stupeň. Miestna samospráva nám formou podpory z nadácie poskytla na prevádzkové výdavky 25 tisíc Ft a na júlové oslavy 120-ročného výročia osídlenia Kondorošu 30 tisíc Ft. Program sme už zostavili, vystúpime s kyticou slovenských a maďarských ľudových piesní. Na oslavy sme pozvali chýrny slovenský páví krúžok z Malej Nány, ktorý nám oplatí našu návštevu z r. 1993, keď sme sa zúčastnili „Náňanských dní”. Život pávieho krúžku je vtedy bohatý, keď vystupuje. My sme veľmi často vystupovali. Trikrát nám udelili titul Vynikajúci spevácky zbor, viackrát sme získali zlaté ocenenie a dvakrát nivo cenu. Jednu nám udelili za chránenie slovenských tradícií. Pôsobili sme necelé dva roky, keď sme s kondorošskými slovenskými piesňami vystupovali na Slovensku. Dodnes sa pamätám na prvú pieseň, ktorú sme spievali v Banskej Bystrici a na jej okolí, začína sa slovami: „Padá dážďik, mrholí, a môj milí ďe choďí... ” Pani Zuzana nám potom ukazuje tri albumy. Je v nich zachytená celá história pávieho krúžku. Fotografie, pozvánky, novinové články, rozpomienky. V albumé nechýba ani menoslov zakladateľov krúžku, medzi nimi meno chýrnej sólistky Zuzany Farkašovej rod. Kurillovej, ktorá sa rozlúčila s krúžkom, keď oslávila osemdesiate narodeniny. Čo drží toľké roky pohromade tento malý kolektív? Vari len časté vystupovania, spoločné cestovanie? - Viete, niet nič krajšie, ako keď sa ľudia zídu a spoločne si zaspievajú, - vyznáva Zuzana Danková. - Keď sa k nim pridám, mám pocit, že sa zmenil okolitý svet. Človek ožije, vyspieva zo seba radosť i žiaľ. No a keď ho za to aj pochvália, to je už balzam na jeho dušu. Páví krúžok Ruža zožal veľa uznaní. Odborníci ho zaradili medzi najlepšie. Jeho vedúca mu zasvätila svoj život, i keď sa nikdy nezriekla výučby výtvarnej výchovy v základnej škole, čím si aj dnes privyrába ku skromnému dôchodku. Inak by ťažko vyžila, veď od tohto roku nedostáva za vedenie krúžku ani halier. Predsa ani len nepomyslela na to, že by ho opustila. Srdce, nadšenie, láska k piesni, pevná vôľa — to sú tajomstvá jej úspešnej práce. A preto má aj veľa priateľov. Rozpráva nám drobné, ale nezabudnuteľné príbehy z budapeštianskych rozhlasových nahrávok vr. 1981, keď niektoré speváčky od vzrušenia ochoreli. - Predstavte si, nedávno som zapla rádio a spozornela som: to sme predsa my! Kondorošský páví krúžok Ruža. Započúvala som sa do piesní z našich dávnych nahrávok. Nebolo to po prvýkrát. Slovom, ešte vždy nás zaraďujú do programu. Čo na to vravia v obci? Sú takí, ktorí nič, ale mnohým zvlhnú oči, keď sa stretneme na ulici a prihovoria sa nám: Spievali ste v rozhlase! Počuli sme! Páví krúžok má vo svojom repertoári regrútske, žatevné a slovenské ľudové piesne. V Komlóši vystúpil s kyticou slovenských ľudových piesní. - Viete, u nás sa vždy čosi deje, - poznamenáva pani Danková. - Nedávno sme navštívili slovenský páví krúžok v Békéšskej Čabe, predtým nás pozval novozaložený kardošský slovenský páví krúžok. Ešte raz si pozrieme tablo, ktoré zostavili pri príležitosti 10-ročného jubilea, medovníkový košík, dar Priateľského krúžku skrášľovateľov Kondorošu k 20-ročnému jubileu a zapíšeme si najnovšiu správu: pracovný kolektív kondorošskej knižnice onedlho odovzdá do čabianskej tlačiarne rukopis 2. čísla knižničných zošitov, v ktorom podá obraz o dvoch desaťročiach pávieho krúžku. Radosť z úspechov však v súčasnosti kalí jeden problém. Veľká sála kondorošského kultúrneho domu je už dávnejšie zatvorená, lebo je vraj v životu nebezpečnom stave. Páví krúžok tým stratil domovskú scénu. Odborníci tvrdia, že na reštaurovanie schátralej sály na dvore chýrnej kondorošskej čárdy by bolo treba veľmi veľa peňazí. A tých je veru málo. Pomôcť by mohol len zázrak. Alebo niečo, či presnejšie niekto iný? E. Sass Vedúca kondorošského pávieho krúžku Zuzana Danková Medovníkový košík, dar mladých Kondorošanov, ktorí dbajú na pekný vzhľad obce Foto: E. Veressová 29. júna 1995 Francúzski hostia v Santove V poslednej dobe rastie záujem zahraničných návštevníkov o život našich národnostných osád. Nedávno bola na návšteve v Maďarsku delegácia poslancov francúzskeho parlamentu a vedúcich predstaviteľov štátnych inštitúcií. Pred príchodom k nám sa jej členovia oboznamovali s rozvojom spoločenského života v Rakúsku, na Ukrajine a v Rumunsku. Zaujímali sa aj o život národností, preto v rámci svojho pobytu v Maďarsku zavítali aj medzi našich Slovákov. Hostia z Francúzska boli informovaní o maďarskom národnostnom zákone i o voľbách menšinových samospráv, preto chceli navštíviť aj jednu národnostnú osadu. Vedenie našej celoštátnej samosprávy im odporúčalo viacero obcí, oni si vybrali Santov. V Santove privítal hostí starosta Jozef Szônyi. Informoval ich o živote obce a, samozrejme, netajil ani ťažkosti, s ktorými zápasia. S radosťou referoval o pekných výsledkoch, ktoré dosiahli v oblasti výučby slovenského jazyka a pestovania bohatých miestnych slovenských ľudových tradícií. Francúzski hostia ho priam zasypali otázkami, podrobne sa chceli zoznámiť so životom Santova a ostatných našich osád. Po príjemnom pobyte v tejto našej peknej pilíšskej obci sa členovia delegácie vracali do neďalekej Budapešti s priaznivými dojmami a peknými zážitkami. Text a foto: -ja- Francúzski hostia v kruhu svojich santovských hostiteľov Vedúci delegácie odovzdal Jozefovi Szó'nyimu pamätnú plaketu Ľudové noviny TÝŽDENNÍK SLOVÁKOV V MAĎARSKU Šéfredaktor: ZOLTÁN BÁRKÁNYI Adresa redakcie: 1065 Budapešť VI., Nagymező u. 49. Tel: 1319-184, tel.-fax: 1323-158. (Poštová adresa: Budapest, Pf.: 701/244, PSČ: 1399) Vydáva Közlöny- és Lapkiadó Kft,, Budapest. Za vydávanie zodpovedá riaditeľ JÓZSEF NYÉKI. Rozširuje Maďarská pošta a.s. Predplatiť možno na každom poštovom úrade pre distribúciu tlače, u doručovateľov tlače a v kancelárii HELIR (Hírlapelőfizetési és Lapellátási Iroda), Budapest XIII., Lehel u. 10/A, 1900, a to priamo, alebo poštovou poukážkou, resp. na konto HELIR, Postabank Rt.. 219 98 636 a 021 028 09. Ročné predplatné 516- Ft, polročné 258- Ft, štvrťročné 129- Ft, mesačné 43 - Ft. V ČR a SR prijíma objednávky Poštová novinová služba, dovoz tlače. ISSN 0456-829 X Sadzba: COMP-Press Kft. Zodpovedný vedúci FERENC IBOS, vedúci smený KÁROLY SZABÓ. Tlačiareň HÍRLAP NYOMDA, Lajosmizse. Zodpovedný vedúci NORBERT BURJÁN. Uverejnené materiály vyjadrujú v prvom rade mienku autorov a v záujme plurality názorov nemusia byť v súlade so stanoviskom redakcie, ale predovšetkým so zásadou rešpektovať právo iných na vyjadrenie vlastného, čo aj rozdielneho názoru. Jubilant Ján Husárik Na Slovensku je jedným z najpopulárnejších osvetových pracovníkov umelecký vedúci popredného folklórneho súboru Urpin, ktorý pôsobí v Banskej Bystrici. Jána Husárika dobre poznajú aj v našich obciach a mestách, veď s Urpínom viackrát zavítal medzi nás. Vďaka nemu nejeden náš kultúrny súbor dostal možnosť propagovať kultúrne hodnoty v Maďarsku žijúcich Slovákov na javiskách významných slovenských folklórnych centier. Ján Husárik sa nedávno dožil 60. narodenín. K početným gratulantom sa pripájame aj my a pri prí-ležitosti významného životného jubilea si pripomíname jeho bohatú umeleckú dráhu. Ján Husárik sa narodil r. 1935 vo Zvolenskej Slatine. Tancovať začal ako malý chlapec v miestnej folklórnej skupine. V r. 1952 vyhral oblastné kolo sólistov v ľudovom tanci. Bol profesionálnym tanečníkom SĽUK-u a Vojenského súboru J. Nálepku v Bratislave. Od r. 1975 pracuje v Krajskom dome osvety v Banskej Bystrici. Je zakladateľom folklórneho súboru Urpin a na poste vedúceho a choreografa pôsobí takmer 38 rokov. So súborom naštudoval 35 tanečných kompozícií. Jeho choreografie reprezentovali slovenský folklór na najvýznamnejších medzinárodných festivaloch. V r. 1966 založil s programom súboru Urpin tradíciu folklórnych slávností Pod Poľanou v Detve. Osobne sa zasadil o rozvoj a profilovanie Horehronských dní spevu a tanca v Heľpe. Folklórny súbor Urpin uskutočnil 170 vystúpení v 19 krajinách Európy a 1400 vo svojej vlasti. To najvýraznejšie predstavuje životné a tvorivé úsilie jubilanta. Na jubilejnej oslave mohol Ján Husrik prevzať okrem vysokého vyznamenania a darčekov aj písomné a osobné blahopriania stovák svojich ctiteľov a priateľov. Medzi gratulantmi boli aj vedúci predstavitelia našej celoštátnej slovenskej samosprávy Michal Mata a Július Alt, ktorí jubilantovi tlmočili vďaku a pozdravy v Maďarsku žijúcich Slovákov. J. A.