Ľudové Noviny, január-jún 1995 (XXXIX/1-26)

1995-06-29 / No. 26

2 KULTÚRA Nielen kondorošská čárda je chýrna Dve desaťročia pávieho krúžku Ruža Pozerám si vitrínu s dvomi prekrásnymi herendskými váza­mi s nápisom „10-ročný páví krúžok Ruža”. Vedľa mňa pani Zuzana Danková s dojatím spomína na prvé desaťročie, po ktorom nasledovalo ďalších de­sať rokov, bohatých na pekné zážitky a úspechy. História kondorošského spe­váckeho zboru Ruža je zaujíma­vá. Hoci má za sebou už dvad­sať pekných, na úspechy boha­tých rokov, za svoj zlatý vek predsa považuje prvé desaťro­čie. Vtedy vystupoval najčastej­šie a mal 44 členov, siedmi boli skvelí citaristi. Aj terajší štyria citaristi sú vynikajúci, s nadše­ním a oduševnením sprevádzajú speváčky, veď aj skúšky mávajú v byte jedného z nich. Svoj niekdajší domov, ústredie býva­lého výrobného družstva, muse­li totiž opustiť. Spoločné skúšky s pávím krúžkom mávajú zasa v dome dôchodcov. - Starostí máme až nad hla­vu, - vraví pani Danková, ktorá od začiatku vedie páví krúžok. - Život nás v posledných rokoch ťažko skúšal, ale nevzdáme sa, a vždy sa nájde niekto, kto po­môže. V súčasnosti je to miestna družstevná sporiteľňa, ale po­dľa svojich možností nás pod­porujú aj miestna samospráva a súkromní podnikatelia. Zdá sa, že dnes sa rozhovor nezaobíde bez pochvaly spon­zorov, ktorí sú zárukou ďalšej existencie. - Dlhé roky zabezpečovalo podmienky pre naše pôsobenie miestne výrobné družstvo. Po­skytovalo nám finančné pro­striedky, autobus, kroje, — spo­mína Zuzana Danková. - Keď sa družstvo ocitlo v ťažkej si­tuácii, rozčlenilo sa, ujala sa nás miestna družstevná spori­teľňa. S jej pomocou môžeme vždy počítať a to nám dodáva pocit istoty. Napr. aj teraz sme od nej dostali 50 tisíc forintov na hradenie výdavkov, spoje­ných s našou účasťou na celo­štátnej kvalifikačnej súťaži pá­vích krúžkov, ktorá sa konala koncom apríla v Slovenskom Komlóši, kde sme získali zlatý stupeň. Miestna samospráva nám formou podpory z nadácie poskytla na prevádzkové vý­davky 25 tisíc Ft a na júlové oslavy 120-ročného výročia osídlenia Kondorošu 30 tisíc Ft. Program sme už zostavili, vystúpime s kyticou sloven­ských a maďarských ľudových piesní. Na oslavy sme pozvali chýrny slovenský páví krúžok z Malej Nány, ktorý nám oplatí našu návštevu z r. 1993, keď sme sa zúčastnili „Náňanských dní”. Život pávieho krúžku je vtedy bohatý, keď vystupuje. My sme veľmi často vystupova­li. Trikrát nám udelili titul Vy­nikajúci spevácky zbor, viac­krát sme získali zlaté ocenenie a dvakrát nivo cenu. Jednu nám udelili za chránenie slo­venských tradícií. Pôsobili sme necelé dva roky, keď sme s kondorošskými slovenskými piesňami vystupovali na Slo­vensku. Dodnes sa pamätám na prvú pieseň, ktorú sme spievali v Banskej Bystrici a na jej oko­lí, začína sa slovami: „Padá dážďik, mrholí, a môj milí ďe choďí... ” Pani Zuzana nám potom uka­zuje tri albumy. Je v nich zachy­tená celá história pávieho krúž­ku. Fotografie, pozvánky, novi­nové články, rozpomienky. V albumé nechýba ani menoslov zakladateľov krúžku, medzi nimi meno chýrnej sólistky Zu­zany Farkašovej rod. Kurillovej, ktorá sa rozlúčila s krúžkom, keď oslávila osemdesiate naro­deniny. Čo drží toľké roky pohroma­de tento malý kolektív? Vari len časté vystupovania, spoločné cestovanie? - Viete, niet nič krajšie, ako keď sa ľudia zídu a spoločne si zaspievajú, - vyznáva Zuzana Danková. - Keď sa k nim pri­dám, mám pocit, že sa zmenil okolitý svet. Človek ožije, vy­spieva zo seba radosť i žiaľ. No a keď ho za to aj pochvália, to je už balzam na jeho dušu. Páví krúžok Ruža zožal veľa uznaní. Odborníci ho zaradili medzi najlepšie. Jeho vedúca mu zasvätila svoj život, i keď sa nikdy nezriekla výučby vý­tvarnej výchovy v základnej škole, čím si aj dnes privyrába ku skromnému dôchodku. Inak by ťažko vyžila, veď od tohto roku nedostáva za vedenie krúž­ku ani halier. Predsa ani len ne­pomyslela na to, že by ho opus­tila. Srdce, nadšenie, láska k piesni, pevná vôľa — to sú ta­jomstvá jej úspešnej práce. A preto má aj veľa priateľov. Rozpráva nám drobné, ale nezabudnuteľné príbehy z bu­dapeštianskych rozhlasových nahrávok vr. 1981, keď nie­ktoré speváčky od vzrušenia ochoreli. - Predstavte si, nedávno som zapla rádio a spozornela som: to sme predsa my! Kondorošský páví krúžok Ruža. Započúvala som sa do piesní z našich dáv­nych nahrávok. Nebolo to po prvýkrát. Slovom, ešte vždy nás zaraďujú do programu. Čo na to vravia v obci? Sú takí, ktorí nič, ale mnohým zvlhnú oči, keď sa stretneme na ulici a prihovo­ria sa nám: Spievali ste v roz­hlase! Počuli sme! Páví krúžok má vo svojom repertoári regrútske, žatevné a slovenské ľudové piesne. V Komlóši vystúpil s kyticou slo­venských ľudových piesní. - Viete, u nás sa vždy čosi deje, - poznamenáva pani Dan­ková. - Nedávno sme navštívili slovenský páví krúžok v Békéš­­skej Čabe, predtým nás pozval novozaložený kardošský slo­venský páví krúžok. Ešte raz si pozrieme tablo, ktoré zostavili pri príležitosti 10-ročného jubilea, medovníko­vý košík, dar Priateľského krúž­ku skrášľovateľov Kondorošu k 20-ročnému jubileu a zapíšeme si najnovšiu správu: pracovný kolektív kondorošskej knižnice onedlho odovzdá do čabianskej tlačiarne rukopis 2. čísla kniž­ničných zošitov, v ktorom podá obraz o dvoch desaťročiach pá­vieho krúžku. Radosť z úspechov však v sú­časnosti kalí jeden problém. Veľká sála kondorošského kul­túrneho domu je už dávnejšie zatvorená, lebo je vraj v životu nebezpečnom stave. Páví krú­žok tým stratil domovskú scénu. Odborníci tvrdia, že na reštau­rovanie schátralej sály na dvore chýrnej kondorošskej čárdy by bolo treba veľmi veľa peňazí. A tých je veru málo. Pomôcť by mohol len zázrak. Alebo niečo, či presnejšie niekto iný? E. Sass Vedúca kondorošského pávieho krúžku Zuzana Danková Medovníkový košík, dar mla­dých Kondorošanov, ktorí dbajú na pekný vzhľad obce Foto: E. Veressová 29. júna 1995 Francúzski hostia v Santove V poslednej dobe rastie záujem zahraničných návštevníkov o život na­šich národnostných osád. Nedávno bola na návšteve v Maďarsku delegá­cia poslancov francúzskeho parlamentu a vedúcich predstaviteľov štátnych inštitúcií. Pred príchodom k nám sa jej členovia oboznamovali s rozvojom spoločenského života v Rakúsku, na Ukrajine a v Rumunsku. Zaujímali sa aj o život národností, preto v rámci svojho pobytu v Maďarsku zavítali aj medzi našich Slovákov. Hostia z Francúzska boli informovaní o maďarskom národnostnom zá­kone i o voľbách menšinových samospráv, preto chceli navštíviť aj jednu národnostnú osadu. Vedenie našej celoštátnej samosprávy im odporúčalo viacero obcí, oni si vybrali Santov. V Santove privítal hostí starosta Jozef Szônyi. Informoval ich o živote obce a, samozrejme, netajil ani ťažkosti, s ktorými zápasia. S radosťou referoval o pekných výsledkoch, ktoré dosiahli v oblasti výučby sloven­ského jazyka a pestovania bohatých miestnych slovenských ľudových tra­dícií. Francúzski hostia ho priam zasypali otázkami, podrobne sa chceli zoznámiť so životom Santova a ostatných našich osád. Po príjemnom pobyte v tejto našej peknej pilíšskej obci sa členovia delegácie vracali do neďalekej Budapešti s priaznivými dojmami a pek­nými zážitkami. Text a foto: -ja- Francúzski hostia v kruhu svojich santovských hostiteľov Vedúci delegácie odovzdal Jozefovi Szó'nyimu pamätnú plaketu Ľudové noviny TÝŽDENNÍK SLOVÁKOV V MAĎARSKU Šéfredaktor: ZOLTÁN BÁRKÁNYI Adresa redakcie: 1065 Budapešť VI., Nagymező u. 49. Tel: 1319-184, tel.-fax: 1323-158. (Poštová adresa: Budapest, Pf.: 701/244, PSČ: 1399) Vydáva Közlöny- és Lapkiadó Kft,, Budapest. Za vydávanie zodpovedá riaditeľ JÓZSEF NYÉKI. Rozširuje Maďarská pošta a.s. Pred­platiť možno na každom poštovom úrade pre distribúciu tlače, u doručo­vateľov tlače a v kancelárii HELIR (Hírlapelőfizetési és Lapellátási Iro­da), Budapest XIII., Lehel u. 10/A, 1900, a to priamo, alebo poštovou poukážkou, resp. na konto HELIR, Postabank Rt.. 219 98 636 a 021 028 09. Ročné predplatné 516- Ft, pol­ročné 258- Ft, štvrťročné 129- Ft, mesačné 43 - Ft. V ČR a SR prijíma objednávky Poštová novinová služba, dovoz tlače. ISSN 0456-829 X Sadzba: COMP-Press Kft. Zodpo­vedný vedúci FERENC IBOS, vedúci smený KÁROLY SZABÓ. Tlačiareň HÍRLAP NYOMDA, La­­josmizse. Zodpovedný vedúci NOR­BERT BURJÁN. Uverejnené materiály vyjadrujú v prvom rade mienku autorov a v záujme plurality názorov nemusia byť v súlade so stanoviskom redakcie, ale predo­všetkým so zásadou rešpektovať právo iných na vyjadrenie vlastného, čo aj rozdielneho názoru. Jubilant Ján Husárik Na Slovensku je jedným z naj­populárnejších osvetových pracov­níkov umelecký vedúci popredného folklórneho súboru Urpin, ktorý pôsobí v Banskej Bystrici. Jána Husárika dobre poznajú aj v našich obciach a mestách, veď s Urpínom viackrát zavítal medzi nás. Vďaka nemu nejeden náš kultúrny súbor dostal možnosť propagovať kultúr­ne hodnoty v Maďarsku žijúcich Slovákov na javiskách význam­ných slovenských folklórnych cen­tier. Ján Husárik sa nedávno dožil 60. narodenín. K početným gratu­lantom sa pripájame aj my a pri prí-ležitosti významného životného ju­bilea si pripomíname jeho bohatú umeleckú dráhu. Ján Husárik sa narodil r. 1935 vo Zvolenskej Slatine. Tancovať začal ako malý chlapec v miestnej fol­klórnej skupine. V r. 1952 vyhral oblastné kolo sólistov v ľudovom tanci. Bol profesionálnym taneční­kom SĽUK-u a Vojenského súboru J. Nálepku v Bratislave. Od r. 1975 pracuje v Krajskom dome osvety v Banskej Bystrici. Je zakladateľom folklórneho súboru Urpin a na pos­te vedúceho a choreografa pôsobí takmer 38 rokov. So súborom na­študoval 35 tanečných kompozícií. Jeho choreografie reprezentovali slovenský folklór na najvýznam­nejších medzinárodných festiva­loch. V r. 1966 založil s progra­mom súboru Urpin tradíciu folklór­nych slávností Pod Poľanou v Det­ve. Osobne sa zasadil o rozvoj a profilovanie Horehronských dní spevu a tanca v Heľpe. Folklórny súbor Urpin uskutoč­nil 170 vystúpení v 19 krajinách Európy a 1400 vo svojej vlasti. To najvýraznejšie predstavuje životné a tvorivé úsilie jubilanta. Na jubi­lejnej oslave mohol Ján Husrik prevzať okrem vysokého vyzname­nania a darčekov aj písomné a osobné blahopriania stovák svojich ctiteľov a priateľov. Medzi gratu­lantmi boli aj vedúci predstavitelia našej celoštátnej slovenskej samo­správy Michal Mata a Július Alt, ktorí jubilantovi tlmočili vďaku a pozdravy v Maďarsku žijúcich Slo­vákov. J. A.

Next