Ľudové Noviny, január-jún 2002 (XLVI/1-26)
2002-01-03 / No. 1
E-mail: ludove@matavnet.hu • http://www.comp-press.hu/ludove2000 Týždenník Slovákov v Maďarsku • Cena 28 Ft • 3. januára 2002 • Ročník XL V • č. í MUDr. Michal Antal, predseda slovenskej menšinovej samosprávy v Slovenskom Komlóši Rozhovor z perspektívy ôsmich rokov — Nebol som ani tanečníkom folklórneho súboru, ani divadelníkom-ochotníkom. Zato od r. 1968 som bol takým obvodným lekárom v rodnej obci, v Slovenskom Komlóši, ku ktorému prichádzali do ordinácie aj staršie ženičky z rumunského Nadlaku. Vraj viac dôverovali lekárovi, s ktorým sa mohli zhovárať po slovensky. Aké som mal detstvo? Pekné, veru. Naša rodina žije v Komlóši od roku 1746, je jednou z najstarších. Chodil som do tunajšej základnej školy, maturoval som v čabianskom slovenskom gymnáziu, odtiaľ moja cesta viedla na medicínu segedínskej univerzity. Rodná obec ma ta vyslala ako svojho štipendistu, preto som sa sem aj vrátil. Potom nasledovalo mnoho ďalších významných momentov. Bol som zakladajúcim členom miestnej slovenskej organizácie, ba aj člen predsedníctva celoštátnej organizácie. Po voľbe menšinových samospráv som sa roku 1994 stal predsedom voleného zboru. Toto je druhý cyklus, čo vykonávam túto funkciu. Medzitým ma zvolili aj do zastupiteľského zboru mestskej samosprávy, kde som predsedom zdravotného výboru. Mám ohromne veľa práce, ale je to môj život, musím to robiť už aj preto, aby som svojim dielom prispel k zachovaniu identity komlóšskych Slovákov. Doktor Michal Antal o sebe vykreslil hotový portrét, keď som sa ho spytoval na jeho prácu. Jednou časťou jeho tvorivej práce je to, o čom začal rozprávať, druhou je práca primára transfúznej stanice v Oroshäze, pričom rodina Antalovcov býva i naďalej v Slovenskom Komlóši, veď rodnú hrudu človek neopúšťa. „Komlóšsky región” Vypytujem sa ho na národnostný život. Z jeho odpovedí jasne vyplýva, aký má názor: popri Békešskej Čabe a Sarvaši je jednotný a typický aj komlóšsky región, veď zakladateľmi obcí Veľký Bánhedeš, Pitvaroš, Čanádalberti (Csanádalberti) a Ambróz (Ambróziáivá) boli Komlóšania. Ak berieme komlóšsky región ako fakt, potom z toho vyplývajú svojské úlohy pre menšinovú samosprávu, ktorej je MUDr. Antal ôsmy rok predsedom. - Uskutočnili sa vaše predsavzatia a plány? - pýtam sa. - Mnohostranne fungujúca menšinová samospráva môže blahodarne ovplyvniť kvalitu života komlóšskeho obyvateľstva, ktoré je vo veľkej miere slovenského pôvodu. Začali sme tým, že sme vypracovali podmienky a určili ciele, ktoré chceme dosiahnuť. V roku 1996, pri príležitosti osláv 250. výročia založenia mesta, bola už slovenská menšinová samospráva nenahraditeľná. Vydali sme dvojzväzkovú monografiu Slovenského Komlóša, ktorú redigoval profesor Juraj Synčok, v kratšej forme aj v slovenskom jazyku. Vytvorili sme slovenské štúdio miestnej káblovej televízie, dodnes ho vedie Štefan Žura. Ale stalo sa aj mnoho ďalších dobrých vecí! Stali sme sa majiteľmi oblastného domu, zachovávajúceho slovenské tradície, Koppányovej zbierky a sálašského múzea. Zakúpili sme slovenské artefakty známeho pedagóga, maliara a zberateľa ľudových pamiatok Sándora Szokolaya, prednedávnom ich mohli obdivovať Čabania v Dome slovenskej kultúry. (Pokračovanie na 3. strane) MUDr. Michal Antal na kongrese lekárov Volebný rok Je zaujímavé, že neúprosné plynutie dní meriame nielen v mesiacoch, rokoch a desaťročiach, ale aj v určitých štvorročných cykloch, ktoré vôbec nie sú v súlade s našou desiatkovou sústavou. Tradícia je však veľkým pánom! Každý štvrtý rok je napríklad priestupný, teda o deň dlhší. Milovníci športu registrujú každý štvrtý rok ako rok olympijský. Tiež po štyroch rokoch k nám zaklope - či vďaka médiám správnejšie povedané: zabúcha - rok volebný. Aj rok 2002 bude doma i na Slovensku rokom parlamentných a komunálnych volieb, v rámci ktorých sa bude hlasovať i za miestne menšinové samosprávy. V zrkadle štatistík o účasti v predchádzajúcich voľbách sa iste nájdu desaťtisíce potenciálnych voličov, pre ktorých bude rok 2002 hlavne vyvrcholením štvorročného cyklu majstrovstiev sveta vo futbale, ale tieto veci sa navzájom predsa len nevylučujú! A keď aj budeme neraz snáď i znechutení z politických šarvátok parlamentnej predvolebnej kampane a presýtení z mediálnej hystérie okolo nej, podstatné je, aby nastávajúce voľby boli platné. Veď tvoria základ demokratickej spoločnosti, od ktorej lepšiu zatiaľ nik nevymyslel. Starovekí Gréci pred 2500 rokmi hlasovali na črepinách proti tomu, koho nechceli, kto ohrozoval demokraciu, kto mal byť zo štátu na desať rokov vypovedaný. Oni teda súdili, my zasa volíme. Tých, ktorým dôverujeme, na ktorých v ďalšom volebnom cykle zveríme zastupovanie, ochranu našich práv a záujmov. To by bolo takto v poriadku, avšak základné problémy nastávajú vtedy, ak niekto ani napriek litere zákona nemôže voliť tých svojich. Takto budeme na tom i my, Slováci v Maďarsku, spolu s ostatnými domácimi národnými a etnickými menšinami. Nie po prvý raz. Ústava a menšinový zákon nám jednoznačne zaručujú parlamentné zastúpenie, i keď niektorí vytrvalci sa to snažia aj napriek dvom stanoviskám ústavného súdu vyvrátiť. Faktom zostáva, že dvojtretinový, teda takzvaný „silný” zákon o právach národných a etnických menšín schválil maďarský parlament s 97-percentnýnt súhlasom 7. júla 1993. V tomto roku sa budú konať už tretie parlamentné voľby, v ktorých nemožno hlasovať za národnostných poslancov. V uplynulom volebnom cykle sa tiež zrodilo niekoľko dobromyseľných modifikačných návrhov volebného zákona v prospech riešenia parlamentného zastúpenia národností, ale jednoducho chýbala politická vôľa realizovať ich. Aj samotný parlamentný výbor, ktorý bol zriadený kvôli reforme parlamentného systému, sa ako prvého zriekol práve nášho parlamentného zastúpenia. Fakt je aj to, že to omnoho ďalej ho nedotiahol ani v ďalších otázkach. Snáď sa pamätáte, s akou vehemenciou sa niektoré strany dožadovali po voľbách zníženia počtu poslancov. Dokonca aj národnostiam vytýkali, že chcú ďalších 13 poslaneckých miest práve vtedy, keď sa má redukovať počet parlamentných mandátov! A príbeh skončil tak, ako zvyčajne končia komické frašky: v parlamente sa nič nezmenilo, a už sa podstatne nezmení ani v nastávajúcom volebnom cykle. Ak chce Maďar znázorniť, že sa niečo robí veľmi zriedkavo, tak povie obrazne „raz za priestupný rok”. Naši slovenskí predkovia zase vravievali „raz za uhorský rok”. Asi nie náhodou... Na jeseň sa však budú konať ďalšie, z hľadiska nášho každodenného života snáď ešte významnejšie komunálne voľby, v ktorých sa môžu výrazne prejaviť aj národnostné aspekty. Dúfame, že tak ako v súčasnom volebnom cykle, vo voľbách starostov znovu uspejú slovenskí národnostní kandidáti. Dostanú sa ako poslanci do miestnych zastupiteľských zborov a vytvoria sa i obecné slovenské menšinové samosprávy, aké fungujú v súčasnosti v ôsmich osadách v krajine. Tieto zbory sú teoreticky stelesnením územnej autonómie tamojšej slovenskej národnosti, veď popri kultúrnych a školských otázkach rozhodujú o všetkých oblastiach ich každodenného života, vrátane sociálnej, zdravotníckej či komunálnej sféry. Kritériám vytvorenia obecnej menšinovej samosprávy môže vyhovieť už len obmedzený počet našich slovenských komunít, preto najširšou bázou slovenského samosprávneho systému v Maďarsku zostanú aj po nastávajúcich voľbách nesporne miestne menšinové samosprávy. V hlavnom meste a v budapeštianskych obvodoch, vo väčších mestách a dedinách krajiny založili 67 takýchto zborov. Už aj z pomerne vysokého počtu a rôznych daností vyplýva, že majú rozdielne možnosti a podmienky práce. Každopádne možno konštatovať, že znamenajú prínos pre naše miestne slovenské komunity a taktiež pre okolité maďarské prostredie. Kto by popieral, že štátna dotácia vo výške o čosi viac ako 600 tisíc forintov je vzhľadom na rôznorodosť úloh pre tieto zbory príliš skromná? Je však garantovaná a možno ju doplniť či už cestou konkurzu Celoštátnej slovenskej samosprávy, alebo z rôznych nadácií. Zápisnice mnohých miestnych slovenských samospráv svedčia o tom, že sa šikovne uchopujú všetkých možností a vo svojom bydlisku naozaj efektívne napomáhajú výučbu slovenského jazyka, kultúrno-umeleckú činnosť, spolu s občianskymi organizáciami a obecnými samosprávami organizujú národnostné dni, festivaly, výlety. Neraz si získali autoritu aj vo „ vážnejších ” záležitostiach, napr. za záchranu národnostnej školy pred zlúčením s maďarskou inštitúciou, v čom im menšinový zákon poskytuje silnú kompetenciu. Na niektorých miestach urobili prvé kroky aj smerom k budovaniu kultúrnej autonómie: tým, že prevzali do vlastníctva alebo do prevádzky určité inštitúcie, zväčša oblastné domy alebo miestne múzeá. Novela menšinového zákona, ktorá, žiaľ, taktiež beznádejne uviazla v tomto volebnom cykle, by mala aj miestnym menšinovým samosprávam poskytnúť ďalšie práva a finančné možnosti i na tomto poli. Prirodzeným následkom doterajšieho pôsobenia miestnych slovenských samospráv by malo byť ich opätovné založenie. Dúfame, že kde tak doteraz neurobili, tam si už uvedomili, čo všetko stratili a tohto roku budú iniciovať voľby miestneho slovenského zboru. Je to, samozrejme, nielen ich lokálnym záujmom, ale vplýva to na posúdenie celej našej národnostnej komunity v Maďarsku. Aj v tejto oblasti máme teda reálnu nádej vkročiť do nasledujúceho volebného cyklu s lepšími výsledkami, s ešte viac rozvetvenou sieťou miestnych slovenských samospráv, aj keď nám nový volebný rok priveľa dobrého neprináša. Ján Fúzik