Ľudové Noviny, január-jún 2003 (XLVII/1-26)

2003-01-02 / No. 1

ludove@axelero.hu • www.comp-press.hu/ludove2000 VPred novým cyklom feľmi by sa mi chcelo tak zhl­boka, naozaj z duše vydých­nuť, ak je to vôbec nad bielym pa­pierom možné: Nuž teda, máme to za sebou! Človek si môže ozaj schuti vydýchnuť len vtedy, keď veci dopadnú dobre, najmä ak sa Nich vopred trochu obával. ajprv som si vydýchol koncom leta, keď konečne, po dlhom očakávani boh zverejnené výsledky sčítania obyvateľstva z februára 2001. Obávať som sa obával, veď ako som to na stránkach Nášho ka­lendára pred dvoma rokmi napísal, kým po prvej svetovej vojne sa k slovenskej národnosti hlásilo v Maďarsku 440 tisíc osôb, zatiaľ v roku 1990 to bolo už len desať a pol tisíc ľudí. Náš štatistický počet neustále klesal a zaslúžili sme sa o neblahý titul najrýchlejšie sa asimi­lujúcej národnosti v Európe. A na to prišli výsledky sčítania z roku 2001, keď sa k slovenskej národ­nosti hlásilo bezmála o 70 percent viac našich občanov ako pred desiatimi rokmi! Vtedy nás, mimo­chodom, predbehli i Chorváti, ba aj Rumuni, no po významnom po­slednom sčítaní - ako to určuje i tradičný konsenzus odhadovaných čísel - sme na rebríčku domácich národností znovu obsadili tretie miesto, za Rómami a Nemcami. Bol to dobrý pocit. Len čo uverej­nili prvé údaje, rozhoreli sa telefón­ne linky: počula si, koľko nás je? U nás sa hlásili toľkí a toľkí! Nás je o toľko a toľko viacľ' M ušime si uvedomiť, a aj si to uvedomujeme, že tých nece­lých 18 tisíc prihlásených Slová­kov - ako aj takmer 27 tisíc obča­nov so slovenskou kultúrnou väz­bou - ešte veľmi zaostáva za nami odhadovaným stotisícovým poč­tom. Obrat trendu je však v našom vývoji veľmi sľubným a našťastie, Anie ojedinelým javom. koby sa s výsledkami sčítania obyvateľstva chceli rýmovať aj prvé údaje volieb miestnych slovenských menšinových samo­správ. Iniciovali ich v 120 voleb­ných obvodoch, čo bolo v porov­naní s dovtedajšími 75 takýmito zbormi priam očarujúcim javom. Onedlho síce vysvitlo, že sa medzi nimi nájdu i také, ktoré chcú zalo­žiť ,Neslovácľ v takých osadách, kde sme o našej národnosti neve­deli a kde sa k nej nikto nehlásil ani pri poslednom sčítaní obyva­teľstva. Vo voľbách z nich nie­koľko vypadlo, niekoľko sa zalo­žilo, ale keďže sú v našom samo­správnom systéme našťastie na­ozaj okrajovým javom — a my sa­mi patričné zákony nezmeníme - nechajme ich zatiaľ naozaj bo­kom. M w O Čabianskej stratégii sebazáchovy Jubilejné oslavy tanečníkov v Tardoši & Referát o činnosti CSS á V novomestskej škole U pavlinov v Márianosztre & «* „(ý, Slováci, ste sa akosi dostali do švungu!” - povedal mi kolega, predseda istej celoštátnej menšino­vej samosprávy. Myslel najmä na známe číselné údaje, ja zasa s pote­šeným súhlasom najmä na to, čo sa za číslami skrýva. Na oživenie, ktoré nastalo v našom národnost­nom živote činnosťou samospráv, ale aj na ich spoluprácu s občian­skymi organizáciami - či už na Pmiestnej alebo celoštátnej úrovni. rináleží mi však hovoriť predovšetkým o činnosti Celo­štátnej slovenskej samosprávy a nakoľko sa končí volebný cyklus, zhrniem uplynulé obdobie. Bilan­cia však nie je kalendárnym žán­rom, s tou sa môžete oboznámiť na stránkach Ľudových novín, preto skôr trochu svojvoľne by som vyzdvihol niektoré z našich spoločných výsledkov, ale aj pre­trvávajúcich starostí. M ôžeme byť právom hrdí na to, že práve Slovákom v Maďarsku sa za uplynulé volebné obdobie podarilo v národnostnej oblasti získať najvyššiu štátnu in­vestíciu, a to 721 miliónov forin­tov na rekonštrukciu i rozšírenie slovenskej základnej školy a žiac­keho domova v Sarvaši. Bol to boj vedený na najširšom fronte, poč­núc prívržencami v samotnej ško­le, v mestskom a župnom vedení, našimi slovenskými expertmi v et­nickom úrade a v ministerstve školstva, ako aj priaznivcami v medzivládnych slovensko-maďar­­ských zmiešaných komisiách, v slovenských diplomatických a vládnych kruhoch. V súčasnom období prináleží Celoštátnej slo­venskej samospráve podľa inves­tičnej zmluvy kontrolná funkcia re­konštrukčných prác. Ďalším významným výsledkom je prevzatie čabianskeho Vý­skumného ústavu Slovákov v Ma­ďarsku, čím sa prvá národnostná inštitúcia tohto druhu v Maďarsku nielen zachránila, ale značne sa zlepšili aj jej personálne a technic­ké podmienky. Podobne CSS pre­vzala aj Ľudové noviny a zakúpe­ním jej redakčných miestností, ako i ďalších nehnuteľností upevnila svoje materiálne základy. Tu treba pripomenúť, že celý rad sloven­ských menšinových samospráv začal v uplynulom období pre­vádzkovať miestne ustanovizne, predovšetkým pamätné ľudové domy a obecné múzeá. Sú to prvé kroky budovania národnostnej kultúrnej autonómie, ktorá by sa mala v nastávajúcom období pro­stredníctvom účinnej štátnej po­moci ďalej rozvíjať ako na miest­nej, tak aj na celoštátnej úrovni. (Pokračovanie na 2. strane) Telekgerendás Slovenská zabíjačka so škôlkármi FOTO: E. VERESSOVÁ Štefan Hudák Novoročné želanie rodákom Čo želať vám do nového roku, svojim blízkym, ale i vám, roztrúseným po svete? Predovšetkým mnoho zdravia, pevnej sily. Aby ste sa za svoj pôvod, najmä za reč našu sladkú nikdy nikde nehanbili. A všetko, čo predkovia vám zanechali, ste nielenže ustrážili, ale ďalším pokoleniam v plnej kráse odovzdali. Zima sa citeľne blíži, biela veža nového kostola sa výrazne dvíha zo sivastého pozadia, kultúrny dom naproti však ožíva čulým mchom. Posledný novembrový piatok ma­terská škola a Slovenský klub v Te­lekgerendást tu usporiadali tradič­nú slovenskú zabíjačku, ktorej sa prizerali v prvom rade tí najmenší. Začalo sa to tým, že vedúca miestnej škôlky Alžbeta Kósaová zaslala projekt do konkurzu verejnej školskej nadácie v Békešskej Cabe, v ktorom žiadala podporu na uspo­riadanie slovenskej zabíjačky. Poža­dovaných 30 tisíc forintov organizá­tori dostali a tak sa akcia mohla ko­nať. Pri príprave jaterníc, klobás, ci­gánky a plnenej kapusty prišlo pomáhať päťdesiat dobrovoľníkov, predovšetkým členov klubu: vedúca Alžbeta Spišjaková, Judita Šveco­­vá, Helena Tripóová a mnohí ďalší, nečlenovia a rodičia detí. Na pre­stretých stoloch čakali drobizg slo­venské raňajky - tvarohové a ka­pustové halušky, osobitný úspech mali smotanové pagáčiky. A tiež obed: kyslá polievka z mozočka ,/nodzgóéka ”, varené mäso so sliv­kovou omáčkou a tvarohové koláče. Už sa pomaly stmievalo, keď podľa osvedčených receptov babi­čiek prestierali na večeru: pečenú klobásu a jaternice, cigánku a plne­nú kapustu. Vedúca škôlky nám prezradila, že na rok sa budú uchádzať o pod­poru na usporiadanie fašiangového batôžkového plesu a radi by uspo­riadali aj žatevnú slávnosť, aby po­skytli škôlkárom čo najviac zážit­kov a poznatkov o zvykoch a tradí­ciách miestnej Slovače. Inak z 56 škôlkarov sa učí slovenčinu 37 a tety učiteľky Mária Benčíková a Gyöngyi Tóthovä by vedeli veľa rozprávať, s akým oduševnením. K tejto téme sa ešte vrátime. E. Sass - (ok)

Next