Ľudové Noviny, január-jún 2010 (LIV/1-25)

2010-04-08 / No. 14

ludove@luno.hu • www.comp-press.hu/ludove2000 Sprístupniť hodnoty našej komunity RozhoxorrS}riaditeľkout Slovenského, Vtedy, keďsa v roku 2003 Celoštátna slovenská samospráva rozhodla zria­diť Slovenské dokumentačné centrum, už existovali určité snahy o zacho­vanie zvukových a obrazových materiálov, zachytávajúcich osobnosti, - Zriadením SDC sa začala mravčia práca, výsledky ktorej sa pre vonkajšieho pozorovateľa stali viditeľnými vtedy, keď sa budova­nie fondu dostalo na určitú úroveň a inštitúcia mohla začať poskyto­vať svoje služby. Aké boli vlastne jej začiatky? - Bola ťo naozaj mravčia práca. Inštitúciu sme začali budovať od základov - začali sme vytvárať priestor, kde budeme môcť ukla­dať knihy, digitalizované doku­menty, ktoré budeme nakupovať, či ktoré sme našli v sídle CSS, ale­bo v iných inštitúciách. V prvých rokoch sme vytvorili základ kniž­ničného fondu, príručnú knižnicu, pozbierali a popísali sme tie kni­hy, ktoré sme našli v budove. Po­dľa už vydanej bibliografie sme sa snažili pozbierať dokumenty o Slovákoch v Maďarsku, tak krás­nu, ako aj odbornú literatúru. A tu sme sa stretli s prvým problémom. Totiž knihy, ktoré sa už nedajú kú­piť na knižnom trhu, možno len veľmi ťažko získať, okrem toho ako inštitúcia si nemôžeme dovo­liť platiť za nejaké dokumenty z vrecka. Museli sme si preto nájsť také prostredie, odkiaľ môžeme získať tieto dokumenty, myslím tu na knihy vydané Vydavateľstvom nehmotné a hmotné hodnoty Slo­vákov v Maďarsku. Vytvorením sa­mostatnej inštitúcie, ktorá bola zriadená práve za týmto účelom, táto práca nadobudla systematický ráz a zároveň sa sústredila pod jed­nu strechu. Riaditeľkou SDC sa sta­la absolventka bratislavskej Uni­verzity Komenského, knihovníčka Anna Sabadošová, ktorá je v hlav­nom zamestnaní zástupkyňou ria­diteľa Mestskej knižnice Sándora Petőfiho v Malom Kereši. Z vlastné­ho rozpočtu venuje inštitúcia na rozvoj svojho fondu 600 tisíc forin­tov ročne a na tento účel získava peniaze aj prostredníctvom súbe­hov zo Slovenska. učebníc. Veľmi ťažko získavame dokumenty zo 70. rokov, alebo ešte staršie. Samozrejme, značná časť nášho fondu sa skladá z tých publikácií, ktoré sme dostali od Zväzu Slovákov v Maďarsku, ale­bo ich pozbierala už CSS, z Vý­skumného ústavu Slovákov v Ma­ďarsku alebo z Ľudových novín, odkiaľ bol prevezený do našej in­štitúcie fotoarchiv redakcie. Uro­bili sme inventár a dnes už fungu­jeme ako „normálna” knižnica. Samozrejme, nikdy nebudeme tra­dičnou knižnicou, veď vo „Fadruske” (v sídle CSS - pozn. red.) nebýva toľko Slovákov, ako napr. v nejakej slovenskej obci. Snažíme sa zozbierať tie doku­menty, ktoré sú napísané, alebo vytvorené o Slovákoch v Maďar­sku, aby sme ich mohli sústrediť na jednom mieste. Vieme o tom, že župné knižnice, Széchenyiho, ale aj Cudzojazyčná knižnica, majú určitý národnostný fond, ony totiž mali, resp. majú za úlohu zbierať aj národnostnú odbornú, či krásnu literatúru, ale neexistovalo také stredisko, ktoré by zoskupo­valo dokumenty o Slovákoch v Maďarsku, na ktoré by sme sa mohli bezprostredne napojiť. (Pokračovanie na 4. strane) Zmena v spôsobe predplatenia! Ľudové noviny od 1. apríla rozširuje a predplatné prijíma Maďarská pošta. Poštová adresa: Magyar Posta Zrt. Központi Hírlap Iroda, 1900 Budapest. Noviny si možno predplatiť na každom poštovom úrade a u poštových doručovateľov. Elektronicky si ich možno objednať na adrese hirlapelofizetes@posta.hu a telefonicky na čísle 06-80/444-444. Literárn^seminár,dolnozemskýchiSlovákov/ Slo,venskýyvý.tvarník<Z' Balašskýchí Darmôft 4*,stR, Járnál medzi národná lyžovačka na Slovensku 6UtrcJ Nová poľnohospodárska výstava v/^Kerešii 12Utr?] Predseda Národného zhromaždenia MR u dolnozemských) Slovákov; Návšteva, BélutKatonu, vt Békešskejj éábe, Na pozvanie parlamentného po­slanca Békešskej Čaby Lászlóa Molnára zavítal medzi dolnozem­ských Slovákov predseda Národ­ného zhromaždenia Maďarskej republiky Béla Katona, aby sa in­formoval o ich každodennom ži­vote. V Achimovej sieni Čabianskeho slovenského oblastného domu pri­vítala hostí po slovensky aj po ma­ďarsky riaditeľka Domu sloven­skej kultúry Anna Ištvánová. László Molnár vo svojom príhovo­re vyzdvihol, že v Békešskej Čabe aj v ťažších časoch, keď sú maďar­­sko-slovenské vzťahy napätejšie, príslušníci väčšinového národa a národnostnej menšiny žijú v dob­rom priateľstve. Podľa predsedu B. Katonu v sú­časnosti, keď v Maďarsku, ale aj na Slovensku existujú extrémne politické strany, ktoré sa snažia štvať proti sebe naše národy, majú význam aj také symbolické gestá, ako je jeho návšteva v Békešskej Čabe. - Je našim spoločným záuj­mom, aby Slováci v Maďarsku aj v budúcnosti dostávali pomoc, veď sú organickou súčasťou nášho štátu, - povedal Béla Katona. O význame Békešskej Čaby, Békešskej župy, resp. celého dol­nozemského regiónu v živote Slo­vákov v Maďarsku a v systéme inštitúcií Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) hovoril predse­da CSS Ján Fúzik. Ako uviedol, početné inštitúcie CSS pôsobia práve v tomto regióne. Zároveň in­formoval o rekonštrukčných prá­cach čabianskej slovenskej školy, ktoré síce neprebiehajú v pôvodne plánovanom tempe, ale práve v týchto dňoch ukončia jednu etapu prác. Predseda CSS sa s uznaním zmienil o činnosti Fóra národ­ných a etnických menšín pri Ná­rodnom zhromaždení MR, ktorého predsedom je Béla Katona. S pote­šením konštatoval, že podľa po­sledného rozhodnutia odstupujú­ceho Národného zhromaždenia do konca roku 2012 musí byť vypra­covaný zákon, na základe ktorého vo voľbách v roku 2014 národnos­ti žijúce v MR budú môcť zvoliť svojich plnoprávnych poslancov do parlamentu. (Pokračovanie na 2. strane) V obklopení dolnozemských tkanín a výšiviek Stretnutie,.sj Kqtgjrjínqut šjDinyovoUj Katarínu Špiryovú, rodenú An­­činovú, poznáme ako podpredsed­níčku Slovenskej samosprávy XI. obvodu Budapešti, členku Kruhu priateľov Békešskej Čaby a buda­peštianskeho Klubu slovenských dôchodcov. Len málokto o nej vie, že je zberateľkou tradičných dol­nozemských textílií, ktoré si sama zhotovila tak, ako ju to naučili jej mama a stará mama. Z článku na 9. strane sa dozvieme i to, ako tre­ba takéto vzácne výšivky opatro­vať. (Pokračovanie na 9. strane) FOTO: A

Next