Matičné Čítanie, 1973 (VI/1-26)

1973-04-02 / No. 7

2 jubileum s. j. LÉNARTA 5. apríla 1973 dožíva sa päť_ desiatky prvý tajomník ÜV KSS s. Jozef L e n ô r t. Plod­nou prácou naplnený život, polstoročie života významnej osobnosti núti zamyslieť sa akosi prirodzene nad tým, čo v tomto obdobi vykonal, zre­kapitulovať čo dokázal a čo pozitívneho pre vytvoril. Súčasne spoločnosť sa však treba zamyslieť nad budúc­nosťou, nasledujúcimi rokmi, akým podielom prispeje k rozvoju novej socialistickej spoločnosti už ako človek s bohatými životnými skúsenos­ťami, človek rozhľadený a roz­vážny. Pravda, politik s mi­moriadnym zmyslom pre spra­vodlivosť rovnako, ako prvý člen strany — komunista, krá­čajúci v intenciách všetkého pokrokového a pozitívneho v súčasnom dianí. Koniec-koncov takouto ces­tou kráčal celý život; bola to cesta bez zákrut, rovná ako dlaň. Vštepilo mu ju neľahké detstvo. Nezišiel z nej ani v najťažších chvíľach, v roku 1968 zachoval sa ako zásado-vý, nebojácny člen komunis­tickej strany, ktorý vynaložil mnoho úsilia a energie k po­rážke antisocialistických síl a ktorý zmobilizoval všetko úsilie na konsolidáciu pome­rov v duchu Poučenia z krí­zového vývoja a uznesení XIV. zjazdu KSČ. Takýmito postojmi mohol byť oriento­vaný len príslušník robotníc­kej triedy, syn uvedomelého robotníka, ktorému bola od­danosť ideám marx-leninizmu vštepovaná od raného det­stva. Milovaný Liptov, z ktorého kedysi odchádzali biedni ro­dáci za chlebom do ďalekej cudziny sa dnes hrdí prekrás­nymi domcami v úhľadných obciach a taká je i rodná Liptovská Porúbka. Liptov, kraj malebných prírodných krás, s otcom Chopkom i matkou Kráľovou hoľou, do­minantami Nízkych Tatier, s Demänovskou jaskyňou zme­nil svoju tvár: nové obchody, družstevné dvory, priemysel­né závody s rodiacou sa veľ­kolepou vodnou nádržou Lip­tovskou Marou, ale aj s no­vými školami a kultúrno-os­­vetovými stánkami. Jubilant musí byť oprávne­ne hrdý na výsledky práce Liptákov. Nechže začne nové desaťročie plodnej práce vo vedomí, že sám prispel pod­statným dielom na všetkom, čo sa tu v čase budovania so­cializmu dosiahlo. Lud pod Tatrami mu je za všetko vďačný. Aj my želáme s. Lenárto­­vi mnoho elánu, optimizmu a zdravia na prelome polstoroč­­nice nezištnou prácou napl­neného žitia! Fr. Laššúth V Jozef Stole Univ. prof. PhDr. Jozef Štóle DrSc., vedúci vedecký pracovník Jazykovedného ús­tavu Ľ. Štúra Slovenskej akadémie vied, sa dožíva 65 rokov svojho života. Narodil sa 24. marca 1908 v Hranov­­nici pri Poprade na Spiší. Prepracoval sa na stredo­školského a neskoršie na univerzitného profesora a na popredného, vedeckého pra­covníka. Okrem pedagogickej činnosti, ná ktorú si vdačne spomína mnoho jeho žiakov a poslucháčov, venoval sa in­tenzívnemu vedeckému vý­skumu slovenského jazyka, predovšetkým slovenských ná­rečí. Vo výskumnej práci sa prezentoval ako vynikajúci organizátor a systematický pracovník. Pod jeho vedením sa rozrástol výskum ludové­ho jazyka vo všetkých jeho zložkách tak smerom do mi­nulosti, ako aj smerom k sú­časnému spisovnému jazyku. Väčšinu svojho lingvistic­kého záujmu a pracovného snaženia venoval nárečiam, ich výskumu a spracovaniu. Jeho zásluhou sa r. 1947 až 1951 zhromaždil materiál, ktorý sa spracoval v Atlase slovenského jazyka (I. diel: 65-ročný Vokalizmus ! a konsonantiz mus — 1968, a II. diel: Fle­­xia —- v tlači). Toto dielo sa stretlo aj v /zahraničných od­borných kruhoch s náleži­tým uznaním. Dôstojne re­prezentuje slovenskú jazyko­vedu. Prof. J. Stole od r. 1933 publikoval množstvo väčších­­menších štúdií a článkov z odboru slovenskej dialekto­­lógie. Teraz pracuje na sú­bornom diele Slovenská dia­­lektológia. v ktorom zhrnie staršie i novšie výskumné výsledky. V r. 1946 bol prof. Štole na výskume slovenských ná­rečí v Maďarsku, v r. 1947 a 1965 v Juhoslávii. Výsled­kom týchto dvoch výskum­ných podujatí sú obsažné monografické diela Nárečie troch slovenských ostrovov v Maďarsku (1949) a Reč Slovákov v Juhoslávii (1968). V tomto okruhu výskumov prof. Štole pracuje aj naďa­lej. Za jeho. spolupráce sa a skúmajú nárečia v Juhoslávii v Rumunsku. Pokračuje v práci na Slovníku sloven­skej reči v Juhoslávii a na štúdiách, v ktorých obracia pozornosť na otázky integrá­cie pôvodne rôznorodých slo­venských nárečí, na problé­my súvisiace s rozvojom a stavom slovenskej ráči v ino­jazyčnom prostredí v súvis­losti s komplexom sociál­nych a Iných okolností. Prof. dr. Stole ako člen vedeckej komisie trvale spo­lupracuje s Odborom pre zahraničných Slovákov Mati­ce slovenskej. Za jeho plod­nú spoluprácu si zaslúži uznanie a vďaku. Prajeme mu pri jeho významnom výročí mnoho zdravia a sily, aby mohol všetky svoje . predsa­vzatia a zámery uskutočniť. Dr. Ján Sirácky Vernisáž výstavy P. M. Bohúňa v Prešove Uplynulo 150 rokov od naro­denia Petra Michala Bohúňa (1822—1879), významného slo­venského predstaviteľa výtvar­ného umenia, ktorý pod vply­vom revolučných myšlienok Ľu­dovíta Štúra zameral svoj ume­lecký prejav na národnú a po­litickú existenciu slovenského národa v 19. storočí. Vo svojich umeleckých začiatkoch zaoberal sa maľovaním sentimentálnych žánrov aj litografickými štúdia­mi slovenských krojov. Me-ru­­flsmy rok poznačil jeho diela revolučným duchom a boli vr­cholom jeho revolučného roman­tizmu. I krajinkárske motívy patrili k tvorivej umeleckej práci P. M. Bohúňa. Jeho naj­silnejšou a najpôsobivejšou tvor­bou boli portréty slovenských vlastencov. Dňa 21. februára 1973 bola otvorená vernisáž Výstavy por­trétov P. M. Bohúňa v Galérii výtvarného umenia v Prešove. Prešovské Galéria vystavuje dva­dsaťsedem portrétov tohto u­­melca. Medzi vystavovanými ob­razmi je i podobizeň umelco­vej manželky z roku 1853, kto­rá patrí k jeho najvýznamnej­ším umeleckým dielam. Na vý­stave možno zhliadnut aj zná­my portrét Jána Franciscfho ako povstaleckého dobrovolníka (1849—50), M. M. Hodžu (1862) a iné vzácne precízne prepra­cované portréty, ktoré sú dnes majetkom Slovenskej národnej galérie na Zvolenskom zámku, ktorá výstavu aj pripravila. Ing. Tibor Panlovič HĽADANIE PODÔB Výtvarné výstavy v čakárni Stomatologic­kého oddelenia OÜNZ v Trnave pokračujú v roku 1973 výstavou akademického sochára Jozefa |URČU — „Sochy a obraz y“. Súbor diel, ktoré tu J. Jurča predkladá najširšej verejnosti, predstavuje výber z tvorby roku 1972. Je to pohľad na najnovšie, najsúčasnejšie práce umelcove. So­chy i obrazy dokumentujú stály záujem J. Jurču o figuratívnu tvorbu. Vy­stavované diela nie sú nezaujatým pohľadom výtvarníka na človeka, sú výpoveďou o jeho živote, svedectvom o jeho radostiach a trá­peniach, záznamom jeho pocitov a myšlienok, sú hľadaním podôb umelcových súčasníkov. Obrazy s figuratívnou tematikou sú neodde­liteľnou súčasťou sochárskej časti výstavy a predstavujú zaujímavé pretlmočenie „sochár­skej kresby“ do sveta obrazu. Prekvapením sú olejomaľby — krajiny z do­mova i cudziny. Jurča tu nadviazal na svoju dávnejšiu maliarsku aktivitu. Rozšíril takto rozsah svojej tvorby štúdiom krajiny — več­nej Inšpirátorky tvarovej 1 farebnej. Hoci z rozsiahleho cyklu olejomalieb vystavil Iba časť, môžeme konštatovať, že vo svojich „ši­rokých“ záznamoch z Trnavská významne prispel k hľadaniu a zobrazeniu špecifík trnavskej roviny. Výstava predstavuje komornú tvorbu aka­demického sochára Jozefa Jurču, popri týchto rozsahom menších prácach tvorí ume­lec i diela monumentálne a pracuje v odbore reštaurovania umelecko-historických pamia­tok. Ak sme na výstave „Sochy a objekty“ v roku 1971 videli v trnavskom mestskom parku súbor Jurčových zváraných kovových objektov riešených ako architektonicko-so­­chárske konštrukcie, veľkých prác keramic­kých a drevených, obohatených zvukovo-sve telným efektom, ktoré vznikali v priebehu 5 rokov, terajšia výstava je intímnym pohľadom na umelcovu tvorbu týchto dní. Bohumil H. C H M E L 1 K Celoštátna spevácka sútaž Mikuláša Schneidera-Trnavskéiio \f období od 26.—28. mája t. r. uskutoční sa v Trnave II. ročník celoštátnej spevác­kej súťaže, ktorá nesie meno národného umelca Mikuláša Schneidera-TrnavskéHo. Vypisováteľom súťaže je Ministerstvo kultúry SSR, Zväz slovenských skladateľov, Slovenský hudobný fond Mestský dom osvety v Trna­a ve. Súťaže sa môže zúčast­niť každý občan ČSSR vo ve­ku do 30 rokov. Cieľom súťaže je propagá­cia piesňovej tvorby, hľada­nie mladých talentov v ob­lasti vokálneho umenia a vý­ber účastníkov na medziná­rodné spevácke súťaže. Podmienky súťaže: Súťaž je trojkolová: I. kolo: 1. Slovenská ľudová pieseň Upozornenie spevákom, kto­rí súťažili v roku 1971! Súťažiaci v roku 1973 mu­sia pre všetky tri kolá na­študovať nový súťažný pro­gram. IV «► Ceny súťaže: s klavírnym sprievodom, vy­daná tlačou. 2. Dve umelé piesne národ­ného umelca Mikuláša Schnei­­dra-Trnavského zo zbierky „Zo srdca“. 3. Dve piesne slovanských autorov. II. kolo: 1. Dve piesne svetového repertoáru, z nich jedna z obdobia klasicizmu a jedna z obdobia romantizmu. 2. Dve piesne slovenských alebo českých skladateľov pr­vej polovice 20. storočia, s povinnosťou umelej piesne Mikuláša Schneidra-Trnavské­­ho zo zbierok „Drobné "kve­­ty“ alebo „Slzy a úsmevy". 3. Pieseň z najnovšej slo­venskej alebo českej tvorby. III. kolo: Piesňový cyklus alebo vý­ber piesní jedného autora, resp. výber piesní jedného štýlového obdobia. I. cena 4000 Kčs, II. cena 3000 Kčs, III. cena 2000 Kčs. Okrem troch hlavných cien je cena Slovenského hudob­ného fondu 3000 Kčs za naj­lepšiu interpretáciu piesňo­vého cyklu súčasného slo­venského autora a cena Ok­resného národného výboru v Trnave 2000 Kčs za najlepšiu interpretáciu piesne národné­ho umelca Mikuláša Schnei­­dra-Trnavského. Súťaž ohodnotí porota, ktorú menuje Ministerstvo kultúry SSR. Koncert víťazov súťaže sa uskutoční 28. mája v mestskom divadle. Prihlášky je potrebné za­slať do 31. marca 1973 na adresu: Mestský dom osvety v Trnave, Vajanského ul. 25, smerné číslo 918-58. Bližšie informácie o súťaži podáva sekretariát speváckej súťaže pri MsDO v Trnave, telefón 215-36. ГК J 81 - * ' ■ I VIKTOR HUjlK: Orava celá smúti Bol jedným z velkých synov Na svolej trpkej púti Zil všade s domovinou Smrt — sudca strašne ľúty Vzala ho z dielne člnov A nás plač trúchlil núti S predjarnou rodnou hlinou Bez TEBA THEO prázdny Nadlho Kubín bude Pre milovníkov múz Srdečný milý väiny Rytier čo šíp vzal nude Nebude lákat ui Výročná členská schôdza komunistov Výročná členská schôdza komunistov v Matici slovenskej sa uskutočnila dňa 19. III. 1973. Bilancovania práce za mi­nulý rok 1972 sa zúčastnili zástupcovia vyšších straníckych orgánov: za ÜV KSS s. Kardoš, za OV KSS ideologický ta­jomník s. M. Lezo, Ing. Chudý a Ing. Krajč. V úvode pozdravili snemovanie komunistov zástupkyne Zvä­zu slovenských žien, čím nielen prekvapili, ale optimistic­kým srdečným obsahom zdravice ubezpečili prítomných o od­danosti početného množstva žien, o oddanosti komunistic­kej strane. Dvodnú časť výročnej schôdze ZO KSS umocnilo slávnost­né odovzdanie pamätných medailí k 25. výročiu februárového víťazstva štyrom zaslúžilým členom organizácie, ktoré vy­znamenaným odovzdal tajomník OV KSS s. M. Lezu. Správu о činnosti predniesol predseda s. j. Páv. Bola vý­stižná a vyčerpávajúca, podrobne bola zrekapitulovaná celá činnosť výboru i organizácie za rok 1972. Členovia s uspo­kojením prijali potešiteľnú skutočnosť o zvýšení počtu členov ZO KSS. no v diskusii odzneli správne a opodstatnené pri­pomienky, aby v budúcnosti boli do KSČ prijímaní hlavne členovia z radov mladých pracovníkov, aktívnych členov SZM. Plodná diskusia bola zameraná predovšetkým na problema­tiku jednotlivých odborov Matice slovenskej, no odzneli aj cenné príspevky o práci brigád socialistickej práce vo Vy­davateľskom odbore MS, ktoré súťažia na úrovni a sú vzorom príkladnej práce — hlavne BSP s. Kassyovej. S kritickým príspevkom vystúpil správca MS prof. s. dr. Ing. Čelko. Vystihol v ňom niektoré negatívne javy ako dozvuky v Matici slovenskej krízových rokov. Spomenul tiež niektoré konkrétne úlohy, ktoré čakajú Maticu slovenskú v budúcom období. Poukázal aj na skutočnosť, že Matica slovenská musí získať charak­ter ustanovizne s výraznou tvárou socialistického zamerania a náplne. Len tak môže čestne plniť úlohy, kladené nadria­denými orgánmi. Tento zámer sa už začína úspešne rozvíjať v práci ústavu. V závere zdôraznil, že len takto usmerňova­ná činnosť môže priniesť pozitívne výsledky a len tak sa môže stať vzorom v službách pracujúcemu ľudu. Vyslovil presvedčenie o novom pohľade na Maticu slovenskú, ako na ústav s pokrokovými cieľmi a snahami v sústave ve­deckých pracovísk socialistického štátu. Ideologický tajomník OV KSS s. M. Lezo dal plne zaprav­du s. prof. Čelkovi s tým, že takto orientovaná a riadená Matica slovenská hode mal svoje čestné miesto v kultúrnom živote republiky. Táto skutočnosť už bola na straníckych fó­rach s uznaním kvitovaná. Činnosť Matice treba — ako po­vedal — podporiť, aby sa svojou činnostnú stala pevnou súčasťou pozitívneho diania socialistického dneška. Rovnako ocenil terajšiu činnnst Matice slovenskej hlavne zásluhou pevných marxistických postojov komunistov zástup ca ÜV KSS s. Kardoš.

Next