Matičné Čítanie, 1973 (VI/1-26)
1973-04-02 / No. 7
2 jubileum s. j. LÉNARTA 5. apríla 1973 dožíva sa päť_ desiatky prvý tajomník ÜV KSS s. Jozef L e n ô r t. Plodnou prácou naplnený život, polstoročie života významnej osobnosti núti zamyslieť sa akosi prirodzene nad tým, čo v tomto obdobi vykonal, zrekapitulovať čo dokázal a čo pozitívneho pre vytvoril. Súčasne spoločnosť sa však treba zamyslieť nad budúcnosťou, nasledujúcimi rokmi, akým podielom prispeje k rozvoju novej socialistickej spoločnosti už ako človek s bohatými životnými skúsenosťami, človek rozhľadený a rozvážny. Pravda, politik s mimoriadnym zmyslom pre spravodlivosť rovnako, ako prvý člen strany — komunista, kráčajúci v intenciách všetkého pokrokového a pozitívneho v súčasnom dianí. Koniec-koncov takouto cestou kráčal celý život; bola to cesta bez zákrut, rovná ako dlaň. Vštepilo mu ju neľahké detstvo. Nezišiel z nej ani v najťažších chvíľach, v roku 1968 zachoval sa ako zásado-vý, nebojácny člen komunistickej strany, ktorý vynaložil mnoho úsilia a energie k porážke antisocialistických síl a ktorý zmobilizoval všetko úsilie na konsolidáciu pomerov v duchu Poučenia z krízového vývoja a uznesení XIV. zjazdu KSČ. Takýmito postojmi mohol byť orientovaný len príslušník robotníckej triedy, syn uvedomelého robotníka, ktorému bola oddanosť ideám marx-leninizmu vštepovaná od raného detstva. Milovaný Liptov, z ktorého kedysi odchádzali biedni rodáci za chlebom do ďalekej cudziny sa dnes hrdí prekrásnymi domcami v úhľadných obciach a taká je i rodná Liptovská Porúbka. Liptov, kraj malebných prírodných krás, s otcom Chopkom i matkou Kráľovou hoľou, dominantami Nízkych Tatier, s Demänovskou jaskyňou zmenil svoju tvár: nové obchody, družstevné dvory, priemyselné závody s rodiacou sa veľkolepou vodnou nádržou Liptovskou Marou, ale aj s novými školami a kultúrno-osvetovými stánkami. Jubilant musí byť oprávnene hrdý na výsledky práce Liptákov. Nechže začne nové desaťročie plodnej práce vo vedomí, že sám prispel podstatným dielom na všetkom, čo sa tu v čase budovania socializmu dosiahlo. Lud pod Tatrami mu je za všetko vďačný. Aj my želáme s. Lenártovi mnoho elánu, optimizmu a zdravia na prelome polstoročnice nezištnou prácou naplneného žitia! Fr. Laššúth V Jozef Stole Univ. prof. PhDr. Jozef Štóle DrSc., vedúci vedecký pracovník Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra Slovenskej akadémie vied, sa dožíva 65 rokov svojho života. Narodil sa 24. marca 1908 v Hranovnici pri Poprade na Spiší. Prepracoval sa na stredoškolského a neskoršie na univerzitného profesora a na popredného, vedeckého pracovníka. Okrem pedagogickej činnosti, ná ktorú si vdačne spomína mnoho jeho žiakov a poslucháčov, venoval sa intenzívnemu vedeckému výskumu slovenského jazyka, predovšetkým slovenských nárečí. Vo výskumnej práci sa prezentoval ako vynikajúci organizátor a systematický pracovník. Pod jeho vedením sa rozrástol výskum ludového jazyka vo všetkých jeho zložkách tak smerom do minulosti, ako aj smerom k súčasnému spisovnému jazyku. Väčšinu svojho lingvistického záujmu a pracovného snaženia venoval nárečiam, ich výskumu a spracovaniu. Jeho zásluhou sa r. 1947 až 1951 zhromaždil materiál, ktorý sa spracoval v Atlase slovenského jazyka (I. diel: 65-ročný Vokalizmus ! a konsonantiz mus — 1968, a II. diel: Flexia —- v tlači). Toto dielo sa stretlo aj v /zahraničných odborných kruhoch s náležitým uznaním. Dôstojne reprezentuje slovenskú jazykovedu. Prof. J. Stole od r. 1933 publikoval množstvo väčšíchmenších štúdií a článkov z odboru slovenskej dialektológie. Teraz pracuje na súbornom diele Slovenská dialektológia. v ktorom zhrnie staršie i novšie výskumné výsledky. V r. 1946 bol prof. Štole na výskume slovenských nárečí v Maďarsku, v r. 1947 a 1965 v Juhoslávii. Výsledkom týchto dvoch výskumných podujatí sú obsažné monografické diela Nárečie troch slovenských ostrovov v Maďarsku (1949) a Reč Slovákov v Juhoslávii (1968). V tomto okruhu výskumov prof. Štole pracuje aj naďalej. Za jeho. spolupráce sa a skúmajú nárečia v Juhoslávii v Rumunsku. Pokračuje v práci na Slovníku slovenskej reči v Juhoslávii a na štúdiách, v ktorých obracia pozornosť na otázky integrácie pôvodne rôznorodých slovenských nárečí, na problémy súvisiace s rozvojom a stavom slovenskej ráči v inojazyčnom prostredí v súvislosti s komplexom sociálnych a Iných okolností. Prof. dr. Stole ako člen vedeckej komisie trvale spolupracuje s Odborom pre zahraničných Slovákov Matice slovenskej. Za jeho plodnú spoluprácu si zaslúži uznanie a vďaku. Prajeme mu pri jeho významnom výročí mnoho zdravia a sily, aby mohol všetky svoje . predsavzatia a zámery uskutočniť. Dr. Ján Sirácky Vernisáž výstavy P. M. Bohúňa v Prešove Uplynulo 150 rokov od narodenia Petra Michala Bohúňa (1822—1879), významného slovenského predstaviteľa výtvarného umenia, ktorý pod vplyvom revolučných myšlienok Ľudovíta Štúra zameral svoj umelecký prejav na národnú a politickú existenciu slovenského národa v 19. storočí. Vo svojich umeleckých začiatkoch zaoberal sa maľovaním sentimentálnych žánrov aj litografickými štúdiami slovenských krojov. Me-ruflsmy rok poznačil jeho diela revolučným duchom a boli vrcholom jeho revolučného romantizmu. I krajinkárske motívy patrili k tvorivej umeleckej práci P. M. Bohúňa. Jeho najsilnejšou a najpôsobivejšou tvorbou boli portréty slovenských vlastencov. Dňa 21. februára 1973 bola otvorená vernisáž Výstavy portrétov P. M. Bohúňa v Galérii výtvarného umenia v Prešove. Prešovské Galéria vystavuje dvadsaťsedem portrétov tohto umelca. Medzi vystavovanými obrazmi je i podobizeň umelcovej manželky z roku 1853, ktorá patrí k jeho najvýznamnejším umeleckým dielam. Na výstave možno zhliadnut aj známy portrét Jána Franciscfho ako povstaleckého dobrovolníka (1849—50), M. M. Hodžu (1862) a iné vzácne precízne prepracované portréty, ktoré sú dnes majetkom Slovenskej národnej galérie na Zvolenskom zámku, ktorá výstavu aj pripravila. Ing. Tibor Panlovič HĽADANIE PODÔB Výtvarné výstavy v čakárni Stomatologického oddelenia OÜNZ v Trnave pokračujú v roku 1973 výstavou akademického sochára Jozefa |URČU — „Sochy a obraz y“. Súbor diel, ktoré tu J. Jurča predkladá najširšej verejnosti, predstavuje výber z tvorby roku 1972. Je to pohľad na najnovšie, najsúčasnejšie práce umelcove. Sochy i obrazy dokumentujú stály záujem J. Jurču o figuratívnu tvorbu. Vystavované diela nie sú nezaujatým pohľadom výtvarníka na človeka, sú výpoveďou o jeho živote, svedectvom o jeho radostiach a trápeniach, záznamom jeho pocitov a myšlienok, sú hľadaním podôb umelcových súčasníkov. Obrazy s figuratívnou tematikou sú neoddeliteľnou súčasťou sochárskej časti výstavy a predstavujú zaujímavé pretlmočenie „sochárskej kresby“ do sveta obrazu. Prekvapením sú olejomaľby — krajiny z domova i cudziny. Jurča tu nadviazal na svoju dávnejšiu maliarsku aktivitu. Rozšíril takto rozsah svojej tvorby štúdiom krajiny — večnej Inšpirátorky tvarovej 1 farebnej. Hoci z rozsiahleho cyklu olejomalieb vystavil Iba časť, môžeme konštatovať, že vo svojich „širokých“ záznamoch z Trnavská významne prispel k hľadaniu a zobrazeniu špecifík trnavskej roviny. Výstava predstavuje komornú tvorbu akademického sochára Jozefa Jurču, popri týchto rozsahom menších prácach tvorí umelec i diela monumentálne a pracuje v odbore reštaurovania umelecko-historických pamiatok. Ak sme na výstave „Sochy a objekty“ v roku 1971 videli v trnavskom mestskom parku súbor Jurčových zváraných kovových objektov riešených ako architektonicko-sochárske konštrukcie, veľkých prác keramických a drevených, obohatených zvukovo-sve telným efektom, ktoré vznikali v priebehu 5 rokov, terajšia výstava je intímnym pohľadom na umelcovu tvorbu týchto dní. Bohumil H. C H M E L 1 K Celoštátna spevácka sútaž Mikuláša Schneidera-Trnavskéiio \f období od 26.—28. mája t. r. uskutoční sa v Trnave II. ročník celoštátnej speváckej súťaže, ktorá nesie meno národného umelca Mikuláša Schneidera-TrnavskéHo. Vypisováteľom súťaže je Ministerstvo kultúry SSR, Zväz slovenských skladateľov, Slovenský hudobný fond Mestský dom osvety v Trnaa ve. Súťaže sa môže zúčastniť každý občan ČSSR vo veku do 30 rokov. Cieľom súťaže je propagácia piesňovej tvorby, hľadanie mladých talentov v oblasti vokálneho umenia a výber účastníkov na medzinárodné spevácke súťaže. Podmienky súťaže: Súťaž je trojkolová: I. kolo: 1. Slovenská ľudová pieseň Upozornenie spevákom, ktorí súťažili v roku 1971! Súťažiaci v roku 1973 musia pre všetky tri kolá naštudovať nový súťažný program. IV «► Ceny súťaže: s klavírnym sprievodom, vydaná tlačou. 2. Dve umelé piesne národného umelca Mikuláša Schneidra-Trnavského zo zbierky „Zo srdca“. 3. Dve piesne slovanských autorov. II. kolo: 1. Dve piesne svetového repertoáru, z nich jedna z obdobia klasicizmu a jedna z obdobia romantizmu. 2. Dve piesne slovenských alebo českých skladateľov prvej polovice 20. storočia, s povinnosťou umelej piesne Mikuláša Schneidra-Trnavského zo zbierok „Drobné "kvety“ alebo „Slzy a úsmevy". 3. Pieseň z najnovšej slovenskej alebo českej tvorby. III. kolo: Piesňový cyklus alebo výber piesní jedného autora, resp. výber piesní jedného štýlového obdobia. I. cena 4000 Kčs, II. cena 3000 Kčs, III. cena 2000 Kčs. Okrem troch hlavných cien je cena Slovenského hudobného fondu 3000 Kčs za najlepšiu interpretáciu piesňového cyklu súčasného slovenského autora a cena Okresného národného výboru v Trnave 2000 Kčs za najlepšiu interpretáciu piesne národného umelca Mikuláša Schneidra-Trnavského. Súťaž ohodnotí porota, ktorú menuje Ministerstvo kultúry SSR. Koncert víťazov súťaže sa uskutoční 28. mája v mestskom divadle. Prihlášky je potrebné zaslať do 31. marca 1973 na adresu: Mestský dom osvety v Trnave, Vajanského ul. 25, smerné číslo 918-58. Bližšie informácie o súťaži podáva sekretariát speváckej súťaže pri MsDO v Trnave, telefón 215-36. ГК J 81 - * ' ■ I VIKTOR HUjlK: Orava celá smúti Bol jedným z velkých synov Na svolej trpkej púti Zil všade s domovinou Smrt — sudca strašne ľúty Vzala ho z dielne člnov A nás plač trúchlil núti S predjarnou rodnou hlinou Bez TEBA THEO prázdny Nadlho Kubín bude Pre milovníkov múz Srdečný milý väiny Rytier čo šíp vzal nude Nebude lákat ui Výročná členská schôdza komunistov Výročná členská schôdza komunistov v Matici slovenskej sa uskutočnila dňa 19. III. 1973. Bilancovania práce za minulý rok 1972 sa zúčastnili zástupcovia vyšších straníckych orgánov: za ÜV KSS s. Kardoš, za OV KSS ideologický tajomník s. M. Lezo, Ing. Chudý a Ing. Krajč. V úvode pozdravili snemovanie komunistov zástupkyne Zväzu slovenských žien, čím nielen prekvapili, ale optimistickým srdečným obsahom zdravice ubezpečili prítomných o oddanosti početného množstva žien, o oddanosti komunistickej strane. Dvodnú časť výročnej schôdze ZO KSS umocnilo slávnostné odovzdanie pamätných medailí k 25. výročiu februárového víťazstva štyrom zaslúžilým členom organizácie, ktoré vyznamenaným odovzdal tajomník OV KSS s. M. Lezu. Správu о činnosti predniesol predseda s. j. Páv. Bola výstižná a vyčerpávajúca, podrobne bola zrekapitulovaná celá činnosť výboru i organizácie za rok 1972. Členovia s uspokojením prijali potešiteľnú skutočnosť o zvýšení počtu členov ZO KSS. no v diskusii odzneli správne a opodstatnené pripomienky, aby v budúcnosti boli do KSČ prijímaní hlavne členovia z radov mladých pracovníkov, aktívnych členov SZM. Plodná diskusia bola zameraná predovšetkým na problematiku jednotlivých odborov Matice slovenskej, no odzneli aj cenné príspevky o práci brigád socialistickej práce vo Vydavateľskom odbore MS, ktoré súťažia na úrovni a sú vzorom príkladnej práce — hlavne BSP s. Kassyovej. S kritickým príspevkom vystúpil správca MS prof. s. dr. Ing. Čelko. Vystihol v ňom niektoré negatívne javy ako dozvuky v Matici slovenskej krízových rokov. Spomenul tiež niektoré konkrétne úlohy, ktoré čakajú Maticu slovenskú v budúcom období. Poukázal aj na skutočnosť, že Matica slovenská musí získať charakter ustanovizne s výraznou tvárou socialistického zamerania a náplne. Len tak môže čestne plniť úlohy, kladené nadriadenými orgánmi. Tento zámer sa už začína úspešne rozvíjať v práci ústavu. V závere zdôraznil, že len takto usmerňovaná činnosť môže priniesť pozitívne výsledky a len tak sa môže stať vzorom v službách pracujúcemu ľudu. Vyslovil presvedčenie o novom pohľade na Maticu slovenskú, ako na ústav s pokrokovými cieľmi a snahami v sústave vedeckých pracovísk socialistického štátu. Ideologický tajomník OV KSS s. M. Lezo dal plne zapravdu s. prof. Čelkovi s tým, že takto orientovaná a riadená Matica slovenská hode mal svoje čestné miesto v kultúrnom živote republiky. Táto skutočnosť už bola na straníckych fórach s uznaním kvitovaná. Činnosť Matice treba — ako povedal — podporiť, aby sa svojou činnostnú stala pevnou súčasťou pozitívneho diania socialistického dneška. Rovnako ocenil terajšiu činnnst Matice slovenskej hlavne zásluhou pevných marxistických postojov komunistov zástup ca ÜV KSS s. Kardoš.