Národnie Noviny, apríl-jún 1921 (LII/72-144)
1921-04-08 / nr. 77
Vychodia šesí ráz dc týidňa okrem pondelku každý den. Predplatná cena: na cely rok 168 kor., na pol roka 84 kor., na ätvrť roka 42 ■or.a:, mesiac 14 kor., Jednotlivé čísla po 80 h. Do cudzozemska: a» celý rok 260 körűn. Cfôss®: ftols©f© clsslŕj C® P kink, 8. apríl« f 821. Na samé étvrtkové čísio predpláca sa: na celý rok 82 k., na pol roka 16 k. Do cudzozemska: na celý rok 44 korún. Časopis posiela sa len skutočne predplateným. Číslo telef. redakcie: 56. Číslo telefónu adin.: 56. Hedaka'o, admini*»ré*i«E c? esrpe-diciea v ¥ws*iS«a*is!««8sti Sv. f*S«s2«frfg*®s Rolnik Lll. Slovenská národná strana usporiada dňa fO. apríla popoludní na Vrútkach vereiné ľudové shromaždenie. Slováci a Slovenky z okolitých obcí, dostavte sa všetci! číslo n. H®i @ nový život. V Turčianskom S v. Martine dňa 30. marca t. r. odznelo zas „Hej Slováci", spievané so srdcom rozochveným. Táto stará slovenská hymna mohutne niesla sa dvoranou t.-sv.martinského Národného Domu, ako protest proti tomu, čo Slovákov prinútilo postaviť sa čelom v tú stranu, s ktorej nečakali napadnutia. Sišli sa do Turčianskeho Sv. Martina ľudia, ktorí dlho mlčali, lebo ani sami sebe nechceli soznať, že by mohlo byť pravdou to, čo ich bolí. Všetko to, čo v ráznej forme v Turčianskom Sv. Martine predniesli ako krivdu Slovákov, každý z prítomných si hľadel vysvetliť za dlhý čas ako nedostatky priechodnej doby, ako ohyby uahodiió a nie ako úmyselné zlo. Každý pr> živa! časy vnútorného boja, keď v nahromadených faktách uzrel tendenciu, ktorá je namerená proti tomu, čo Slovákov živilo a zachovalo v najťažšej porobe pri živote — tendenciu proti duchu slovenskému. Kto to ocení, že Slováci, ktorí na porade v Turčianskom Sv, Martine napokon vyriekli boj za práva Slovenska, dlhý čas s najúprimnejším citom vlateneókým stáli v radoch tých, proti ktorým sa dnes obracajú. Boli tam, lebo nechceli ani pripustiť myšlienky, že by sa Slovákom mohlo krivdiť. Až tisíce drobných prípadov, nezaobalenýeh niekoľko krivých úderov ich prinútilo rozmýšľať. A nastaly krušné časy, ktoré nemalý ohlasu na vonok, lebo všetko to odohrávalo sa v srdciach. Sklamania sožieralo, množil - sa výčitky sa net namyslenú oddanosť a zostalo rníkvo na Slovensku, len tlač neprajného smeru chcela vyplniť prázdnym hlukom ticho, ktoré rodilo odhodlanosti Toho obdobia nezabudnú ni'kdv Slováci, že len v najúprimnejšom krúžku museli sdieľať ponosy, lebo sa hanbili verejne ponosovať proti tým, ktorým so oddali s čistým srdcom. Na vonok sa bili s tými, ktorí sklamaní nemohli už úzdiť nespokojnosť, Bili sa, lebo si mysleli, že náprava musí prísť. A tu je hlboká priepasť, ktorú neprajníci slovenského ducha tvorili tým, že si mysleli: len ďalej naším smerom, veď svedomitým Slovákom postačí zavše pripomenúť Horthyho a maďarónov, a budú ticho. Obava o náš štát áno utlumila protesty. Svedomití Slováci dokázali, že mohli mlčať i proti svojmu vnútornému hlasu, len aby hájili republiku. Ale keď videli, že túto ich vlastnosť používajú na ich ubíjanie, museli povedať: až potiaľ a nie ďalej! Slovákom v Turčianskom Sv. Martine je drahá naša vlasť, pokladom im je bratstvo s Čechmi a budú ho i ďalej hájiť, hoci nový štát, im neposlúžil kamerou, nepiikrvl im hojné stoly. I tí odstrkovaní, neuznávaní sú verní a budú nimi. Ale ako stoja v obrane za širšiu vlasť, za Češko-slovenskú republiku, tak nezlomné budú hájiť práva a samobytný, duchovný život užšej vlasti našej —- nášho Slovenska. Varšava, 16. marca 1921. Nekrič vraj hop! pokým neležíš v hrádzi, tak sa mi to stalo s posledným listom. Vyslovil som totiž v no>m radosť nad tým, že nesvornosť na Slovensku začína miznúť a že — Boh dá — onedlho zmizne úplne. Súdil som podľa zvestí našich časopisov (N.N. a S.D.), ktoré oznamovaly spoločnú poradu slovenských politických strán. Neuváži! som tú okolnosť, že sme ratolesťou slavianskeho plemena a že nebolo by to v súhlase s našou povahou, keby sme — božechráň í — boli svorní. A tak sa stalo, že porada sa rozišla bez výsledku a vojna vypukla s novou silou. Je známo, že kde sa sídu traja Slaviani, — už či to budú Slováci, Česi, Rusi alebo Poliaci, tam sa hneď utvoria tri politické strany; svornejší sú Slaviani len vtedy, keď cítia nad sebou cudziu päsť. Či Slováci neboli svornejší v maďarskej porobe? Či Poliaci nebolí svornejší, keď ich tlačil Nemec a Rus? A Rusi či neboiUsvornejší pod „cárskym režimom“? Či je to nie dôkaz, že len poroba robí Slavianov svornejšími a svobodní bijú sa medzí sebou, akí, sa na opravdových Slavianov svedčí a ako začalo sa to na novo v poslednom čase tam u nás. (Niet — vraj— toho zlého', čo by na dobré nevyšlo! Tak je to i u nás. Máme hŕstku inteíligencie a i tá sa hryzie medzi sebou, a čo by bolo, keby sme jej — nedaj Bože —- mali viac. Druhé zlé, ktoré mne samému na. dobre vychodí, je nasledujúce: mám predplatené N. N. a S. D. a dostávam ich z rozličných príčin, neriadne. Reklamoval som a vztekal somsa na také poriadky, ale od času, ako sa začal .„holubičí“ rozhovor medzi Martinom a Bratislavou, som rád, že nedostávam všetky čísla riadne, lebo — verte mi — čítať o tom, ako sa delíme a hašteríme vtedy, keď by Tne sa mali húževnaté spojť, je, mierne rečeno, nie veľmi milé.) Ako širší dôkaz slavianskej svornosti uvediem. že pomery medzi Česko-Slovenskom a Poľskom, o ktorých som bol posledne písal, že sa hodne zlepšily — začínajú sa znovu kaziť. Príčiny sú všelijaké. Predovšetkým je to ešte vždy a všade nešťastné Teší n sk o, ktorého rozdelenie všetky politické strany poľské považujú za nespravedlivé a ktoré raz jedna raz druhá strana vytiahne pred ,fórum“ snemu z tej alebo onej príčiny. 11. t. m. rokovali v sneme o dotaze p'osl. Buzeka. vraj, o nespravedlivom, tendenčnom popise ľudu v Tešínsku, kde údajne vládné orgány československé terrorizovaly ľud a kto podal národnosť „Poliak“, bol zapísaný „Šlonzak“. Dotaz je veľmi rezký a žiada maličkosť, aby totiž poľská vláda zakročila!!?) u našej vlády, aby popis ľudu v Tešínsku spravil sa ešte raz, ale pod kontrolou Sväzu národov! Je to zaujímavé, čo na to povie naša vláda. Zhoršenie pomeru zavinila nasledujúca ydalosť: 25. februára t. r. uväznili, ako podozrivého v špión štve, istého Oldŕioha Dvoŕákn, študenta varšavskej university a súčasne diurnistu tunajšieho nášho vyslanectva. Tento mladík pri vyšetrovaní mal povedať, že robil to v usrozumenf s dôstojníkom Berouskom, ktorý tu úradoval, ako poverený našou vládou usporiadaním repatriácie našich príslušníkov, vracajúcich sa z Ruska. Úradoval dočasne v miestnostiach nášho vyslanectva, keďže nájsť byt pre kancellária néni tak ľahko. Môžete si predstaviť, ako pôsobilo uverejnenie tejto zvesti v tunajších časopisoch. Jedno je isté, t. j. že jestli Berousek to vskutku urobil, tedy táto jeho hrozná ľahkomyseľnosť pokazila na dlhší čas ^všetko, čo namáhavou prácou nášho vyslanectva vykonalo sa v prospech polepšenia pomerov. Náš „chargé d’ affaires“, p. dr. Novák, uverejni! hneď v časopisoch osvedčenie, že naše vyslanectvo nemá nič spoločného s touto afférom ale viete, čo „jeden hlúpy pokazí, to desiati múdri ťažko napravia“. Medzitým naši švagrovia nezaháľajú. Máme tu už obchodno-priemyselnú komoru maďarsko-poľskú a od všelijakých delegácií odtiaľ sem a odtiaľto tam až sa hemží, tak že je sa čo obávať, že nás onedlho zasypú paprikou a zalejú vínom. Náš export je tu výborne zastúpený — Viedňou! Tam dostanete mnohé výrobky nášho priemyslu lacnejšie, než u nás. Myslíte, že azda žartujem? Nie. Hovorím to zo zikúsenosti a dal by som za to neviem čo, keby to nebola pravda. Porúčam sa Vám s úctou Ivan Šípka. Z varšavskej stoweBBskei (List z Varšavy.) Chyby jednošlivcoy kozia pomer medzi štátmi. Pomer česko-slovensko-pofský so posledne zhoršil, fíaďcrsko-poľské priateľstvo. To mali na mysli naši v Amerike, keď ako národní borcovia na svobodnej zemi vstúpili na cestu branného odboja a žertvovali životom a majetkom. Celá Slovač v Amerike podala ruky Čechom pre spoločný boj. Ale ako ľudia praktického života, počítajúc s úspechom, neostali len pri citovej stránke, ale, aby vyhli neskorším sporom, uzavreli srnluvu, ktorá riadi pomer náš k Čechom. Bolo to počínanie múdre a čestné. Pri pittsburg&kej dohode stál Slovák a Čech ako faktor, a našli spôsob spoločného nažívania. Americkí Slováci, ako ľudia s hlbokými záujmy o národ slovenský, našli garancie, ktoré zabezpečujú národu slovenskému jeho život. Čo však naši doma? Z tých niektorí z vypočítavosti nepovažovali potrebné, aby ústavne bolo zabezpečené právo Slovenska, lebo si toho ani nežiadali; druhí zas dôverujúc tak, ako len dobrácky Slovák môže dôverovať, spoľahli sa sa na úprimnosť, ani len nepripustiac, žeby mohli byt ukrivdení. K tomu prišla kampaň, ktorá strašila Slovákov, že nesmú prízvukovať slov „národ slovenský“ z príčin obyčajným smrteľníkom ťažko prístupných, lebo ony paírily do sfér svetovej politiky. A tak došlo k tomu, že to, čo Amerikán! zo zdravého popudu s praktickým amyslom stvoria pre nás, sme si my sami vypustili z rúk len preto, aby iSíme sa bili znova o to. Ťažko to chápať Amerikánom!