Národnie Noviny, apríl-jún 1921 (LII/72-144)

1921-05-05 / nr. 100

iŕyohstíls 5<**f rár do íí'Sdňa okrem pondelku každý deň. Predplatná cena: na celý rak 168 kor., na pol roka 84 kor., na Stvrt roka 42 korún, na mesiac 14 kor., íe.IsotHvó 51 s la po 80 k. Do cudiosemska: ta cel? rok 260 korún. £ewa S©Bb©í© IssS© SO Isttiievov. Defalk Di. Štwtcik, 5. máje 1921. Cfslu 100. Na *amé ítvrtkové číslo prerfpláca *a: na celý rok S2 k., na pel roka 16 k. Do cudzozemska: ne celý rok 44 korún. Časopis posiela sa len skutočne predplateným. číslo telei, redakcie: 56. Číslo telefónu adm.: 56 S3@«$4EÍ«*!€9? C! <3 SXB f RR islrá(i€ © s^padícia v ¥ is p «1 ®j is s S« c$ sk Iv. ff a i* 18 sa e. Dnešné položenie v fínsku.*) Dr. Ľudovít Bazovský. (Dokončenia) Aby sme veciam lepšie rozumeli a bezpeč­nejšie mohli predvídať budúci icb vývoj, treba nám — i podľa mojich prameňov — ešte hlbšie nazerať do terajšieho ruského kotla. A to: V Rusku dnes medzi inším ide o veľké ide­ové nedorozumenie. O nedorozumenie medzi boľševizmom a kommunizmom. Dorozumenie bolo úplné do toho času, kým išlo o znivočenie buržoázie a o privlastnenie majetku buržoázie. Ale privlastniac si majetok druhého, on sám sa etáne vlastníkom, majiteľom a jeho „náhľady“ sa naskutku zmenia. Prakticky. Ruský mužík, s t ami c sa vlast­níkom poľa, začal ho pokojne obrábať; keď však žatva bola predo dvermi, prišiel Lenin a v mene kommunistických zásad prihlásil svoj nárok na úrodu zeme a nechajúc výživu muží­kovi, všetko ostatné konfiškoval pre štát. A tu sme pri označenom veľkom nedorozumení. Mužík bol boľševikom, ale je nie kommunistom. Náhle sa stane boľševik vlastip.íkom-majiteľom, od toho momentu vidí nepreklenuteľnú prie­pasť, ktorá ho od kommunizmu oddeľuje a proti Leninovi všade sa búri: s Machnovom, Vaku­­lŕnom, Antovom a ešte 20-timi inými. Začal mer nej pracovať, sial len toľko, čo bolo pre jeho potrebu, kým neprišly prísne nariadenia s ozna­čením minima obsiatej pôdy. Zkrátka, je maji­teľom, ale otrokom; na jeho vlastnom musí pra­covať pre Lenina. Lenin na desiatom kongresse oznámil, že úrodu ponecháva roľníkom pre voľ­nú dispozíciu a uviedol voľný obchod; ale ne­hľadiac na to. že toto je už hotový výsmech kommunizmu, nepomáha ani to, lebo červené bandy vojenské všetko rekvirujú, t. j. úradne rabujú. A obyvateľstvo bohatých zemí pritom hladuje. Nuž stav už-už neudržateľný. Ruský priemyselný robotník už tiež nahlia­dol, pravda trochu pozde, že ho klamú. On si myslel, že soberie fabriky buržoastickým maji­teľom, aby si ich sám sovietmi spravoval. Ale Lein in bol na stráži. Náhle robota popúšťala a zárobok fabriky sa umenšoval, ponáhľal sa po­staviť na čelo fabriky miesto sovietu robotníkov t. zv. „trojku“, pozostávajúcu z jednoho tech­nika a dvoch kommunistických komisárov, ktorých päsť brutálnejšie tĺkla hlavy robotní­kom, ako bývalí buržoastickí inžinieri. Každé individuum podlžné bolo dávať svoju prácu kom­mune, nastúpil y časy mútenej práce bez odmeny, pod stálymi vyhrážkami najukrutnejších tres­tov, uväznenia, odobratia živnosti, trestu smrti. Robotník tiež začal revoltovať. To boly vzbury v Petrohrade, Moskve a iných veľkých cen­trách, ktoré všade krvou udusili. Potom čo lepší utiekli z fabrík a zmizli po dedinách, kde zväčšujú počet povstalcov alebo rabunkošov. Iní vstúpi i do červeného vojska, aby sa aspoň zabezpečili, že nezahvlnú hladom. Jedine čo najmizernejší alebo najmenej sme’í zostali pri práci vo fabrikách, opravdoví chudáci-otroci; ale títo nešťastníci, ktorí sa zdanlivé podrobili, sú najnesmieriteľnejšími nepriateľmi nenávideného boľševického re­žimu. Lenin už začína nahliadať, do akého hlbo­kého závozu je ruský národ zavlečený a krok za krokom upúšťa od kommunistických prin­Londýn, 2. mája. (Reuter.) (Čstk. fk.) Po skončení zasadnutia najvyššej rady Briand sa opýtal Lloyd Georgea: „Môžem sa domnievať, že shoda je úplná a môžem mobilizovať voj­sko?“ Lloyd George odpovedal: „Ale áno, bez­odkladne. Najvyššia rada vyzvala právnikov, aby hneď začali prácu. Zajtra popoludní očakáva­jú finančných znalcov. Paríž, 2. mája. (Čstk. fk.) Osobitný korre­­špondent „Ag. Havasovej“ oznamuje: zasad­nutie najvyššej rady bolo skončené krátko pred 9. bod. večer. Pri návrate do hotelu Briand ozná. mil zástupcom tlače: K shode sa blížime a zajtra predpoludním bude úplná. Zajtra o pol 12. hod. predpoludním bude ďalšie zasadnutie. Dnes ve­čer bude vydaný povolávací rozkaz pre ročník 1919 v súhlase s najvyššou radou. Neriešených je ešte niekoľko bodov, týkajúcich sa finanč­ných záruk plánu. Paríž, 2. mája. (Havas.) (Čstk. fk.) O 9. hod. 15 min. večer Briand poslal ministrovi vo­jenstva Daíihouovi depeSu', aby bezodkladne vy­dal rozkaz na povolanie ročníka 1919. podľa daných inštrukcií. Barthou povoláva tento roč­ník osobnými povolávacími lístkami. Paríž, 2. mája. (Čstk. fk.) Londýnsky oso­bitný korrešpondent „Chicago Tribúne“ ozna­muje : Maršali F o c h žiada aspoň 10 divízií pe­choty, 2 jazdecké sbory, 10 oddielov tankov a niekoľko batterií obrnených automobilov na pravý breh ŕýnsky. Obáva sa, že nemecké oby­vateľstvo bude sa demonštratívne chovať a že by molhlo dôjsť ku krvipreliatiu. keby obsadenie vykonalo sa menšími silami. Amerika a nemecké reparácie. Washington, 3. mája. (Reuter.) (Čstk. fk.) Štátny tajomník Hughes poslal včera ministrovi zahraničia dr. Simon sovi nótu, v ktorej vyhla­cípov. Uviedol už i systém odmeny v príro­­dinách pre najusilovnejších. Keď však nemá prírodín, tak i táto jeho „dobrá snaha“ zo­stáva mŕtvou literou, — a na desiatom kon­gresse už musel konštatovať, že proti nemu dvíha hlavu „oppozícia robotníkov“. Tedy oppozícia robotníkov, oppozícia sed­liakov, obe brutálne potlačované, celá ruská zem vo vzbure: to je dnešný výsledok ruskej revolúcie, vykonanej robotníkmi a sedliakmi. Industria. obchod sú znemožnené. Hladujúce červené gardy rekvirujú, čo sa im páči u sed­liakov aj u kupcov. Soberú obchodníkovi to­var pod titulom, aby — vraj — s ním nešpe­kuloval, — ale oni ho potom podludne pre­dávajú. Osobná svoboda, bezpečnosť ciest, obcí sú ničím negarantované. Je opravdu svrchovaný čas, aby na lži, na nemravnosti, na škodu ľudstva a na po­tupenie hodností ľudskej založená moskovská vláda padla. A ako sa veci majú, je jasné, že tento pád sa už blíži. Podľa môjho náhľadu bude strašný a tam sa odohrajúce udalosti budú mať bezprostredný vliv na nás. Preto s am za prospešné pokladal túto informáciu, po veľkej čiastke podľa „Le Figaro“ spracovanú, i čitateľom týchto novín podať. suje, že nemecké návrhy z 24. apríla sú neprija­teľné ako základ pre diškussiu o reparáciách. Odporúča Nemecku, aby urobilo dohode pria­mo nové návrhy. Londýn, 3. mája. (Reuter.) (Čstk. fk.) „Ti­mes“ oznamujú z New-Yorku, že do Washing­­tonu došla nová nemecká nóta. Ako počuť, je nóta istým priblížením sa k požiadavkám do­hody. Ako bude platiť Nemecko? Paríž, 3. mája. (Čstk. fk.) Osobitný korreš­pondent Agencie Havasovskej v Londýne ozna­muje podrobnosti hospodárskej časti usnesenia dohody. Platenie nemeckých dlhov vykoná sa* emissiou 3. druhov obligácií, ktoré vydá repa­­račná komissia. 1. Bezodkladná emissia 12 milliard. 2. Emissia 38 milliard do 1. novembra 1921. 3. Emisia 85 milliard podľa platobnej schopnosti Nemecka. Všetky emissie garantujú sa príjmami nemeckej ríše. Reparačná komisia rozdelí výnos emissií medzi dohodovými štátmi podľa percentovej tarify, ustálenej v Spaa. Nemecko bude musieť svoliť, aby každý rok na umorenie jeho dlhu amortizačného ve­­novaly sa 2 milliardy zlatých mariek a 25% je­ho dovozu, alebo ekviválne bude musieť za veľ­mi krátky čas zaplatiť 150 million zlatých ma­riek alebo v cudzích devízoch 1650 millionov zlatých mariek za tri mesiace. Osnove usnese­nia stanovuje sriadiť garančnú komisiu k vôli kontrole reparačnej komisie, v ktorej budú za­stúpení všetci spojenci i Spojené Štáty. Neutrál­­né štáty, ktoré budú mať obligácie, tiež budú zastúpené. Nemecko veľmi môže uľahčiť svo­jim obligáciám posielaním pracovných síl do spustošených území. Nemecko bude zodpoved­né nielen dohode, ale i neutrálom za svoj dlh. Pori^dk^ proli Nemecku. ©fléxisca repeirácSí blfišfl. s® k rozhodsiufiig. $hod<a iw©«®*» Wwsn­­céssk©tBt es J%5s«3Íl4k©Ksn Francúzsko *n©l»illz€s>w©!ä© ročník 1^61 Q. ¥©esky ca ®krnené ^ @ni©ns©i»i3e n®čMČS«B porici^kn H«?isns«k©? !§5&©ien# ŠSesii^ ©«tterliSi? nemeiké névrhy. *) Viď 98. č. „Národných Novín“ z 3. má­ja 1921. 0 naše slovenské úvadnutvo a zatnesfinanecfvo. Krivdy, ktoré treba čím skôr odstrániť. Následkom rázneho vystúpenia a osobit­nej organizácie slovenského úradní ctva už sa v nejednom ohľade naprávajú služobné pomery slovenské hol úradnícťva, alebo aspoň badať na kompetentných miestach isté behanie a vôľu odstrániť krikľavé nespravedlivosti, na sloven­skom úradníctve a zamestnanectve páchané. Ale ešte i teraz sú sťažnosti a ohyby, ktoré treba aby boly čo najrýchlejšie odstránené, ak len chce mať republika spokojné slovenské úrad­­níctvo a za/mestnanectvo. My i touto cestou rozhodne žiadajme a vy­zývame rozhodujúce kruhy, aby pamätaly na odstránenie na príklad takýchto krívd: Prečo je to, že i pri veľkom nedostatku kvalifikova­ných síl mnohí Slováci-maturanti sú i teraz zamestnaní ako kancellárske sily? — Alebo: Internát slovenských študentov v Bratislave bol sriaďený v bývalom „Mária Otthoné“. K spravovaniu tohoto internátu treba bolo pri­deliť tento personál: Správca, domáci inšpektor, kuchár, sluha. Slováci navrhovali za správcu Slováka. Nie. Volili Čecha. Navrhovali za do­máceho inšpektora Slováka. Nie. Volili! Čecha.

Next