Národnie Noviny, október-december 1921 (LII/221-287)
1921-10-14 / nr. 232
Vychodia šesť ráz do týždňa okrem pondelku každý deň. Predplatná cena: na celý rok 188 lter., xa pol reka 84 kor., na štvrť roka 42 korda, a a mesiac 14 ker. Jednotlivé čísla po 89 k. Do cudzozemska: na celý rok 260 korún. Casts teltsío lf$ša 6© ts®fiaB»>©w ésáigeitiltírésS© S ®Sg|»©ä!§*Í® W f US« 18® Bi 3 is «a sta iw« Irl «3 s* fits®. Hognflk in.P U, 14. okté&ľn ifII. Na *«mé štvrtkové čiel* predpiáca »a: na celý rok Í2 k., na pol roka It i, Ds cudxosemaka: aa celý rok 44 korún, Čscopis posiela sa len skutočne predplateným. Číslo telet, redakcie: 86, Číslo teletonu adui.: 66. Cili® 232, B obľde a Hemcev. Ako známo, Nemci v našom parlamente začali hneď od počiatku politiku oppozičnú, ba i obštrukčnú a na konci parlamentného zasedania: politiku abstinencie (zdržanlivosti, neúčasti). Po prehranej vojne, po srútených nádejach, nebolo možno iného ani očakávať. To je psychologické. Ale čo sa nečakalo, bolo to, že u českých Nemcov, ktorí vlastne v starom Rakúsku boli vedúcimi činiteľmi rakúskych Nem-cov vôbec, táto politika nerozumu, trucu a detinskej tvrdohlavosti, stane sa vlastne ich politickou vlastnosťou. Osud navždy vyvrátil ich šialený sen o svetovej nadvláde, precitli Nemci v ríši, precitli i Nemci v Rakúsku, ale naši Nemci postavia sa stranou a trucujú. Je to politika dieťaťa, ktorému otec vzal nebezpečnú 'hračku a ono v domnienke spáchaného na ňom bezprávia utiahne sa do kúta, fúka sa a kričí. Že s touto politikou Nemci ďaleko nedôjdu, bolo jasné každému, len im nie. Ich krik sa stal všedným a na koniec nikomu neimponoval, ani ich vlastným bratom za hranicami. Ich spoliehanie sa na nejaký zázrak, ktorý by zvrátil spravedlivý osud dejín, ich nádeje v Habsburgoch a Hohenzoliernoch, stály sa neuskutočniteľným preludom, tak ako aj ich dúfanie v pomoc zahraničnú, lebo nemecký národ.v ríši pomaly, ale iste vo svojej veľkej väčšinle stavia sa na pôdu striezlivej reálnosti a k vôM niekoľkým fantastom sotva by bol ochotný robiť politiku dobrodruhov. Politika toho alebo on oho národa nedá sa určovať len krajným nacionalizmom, keďže Vedľa nacionalizmu je práve tak dôležitý, ak nie dôležitejší momjent hospodársky. Svojou abstinenciou (neúčasťou) by Nemci .nepoškodili ani republike, ani parlamentu, on by pokojne pracoval bez nich, ale poškodili by v prvom rade sami sebe a nie na poslednom mieste narušili by 1 vzájomné hospodárske vzťahy mledzi nami, Nemeckom a Rakúskom, keďže táto ich negácia nášho štátu by v našom l’ude vyvolala dojem, že je vedená zo zahraničia a prirodzene by mala silný vliv na určovanie našich vzťahov k Nemecku vo všetkom našom konaní. Toto oni dobre vedia i v Nemlecku i v Rakúsku a toto poznanie — zdá sa — nadobudlo prevahy i u väčšiny nemeckých poslancov, keď na sobotňajšom zasadnutí Sväzu nemeckých poslancov odvrhli veľkou väčšinou otázku abstinencie (zdržanlivosti, neúčasti). Odôvodnenie tohoto kroku je — vraj —- že zmizla vláda dr. Černého, príčina vraj ich abstinencie a nádej, že dr. Reneš bude hľadať cestu vyrovnania s nimi, je práve taká smiešna, ako bezzákladná, lebo dr. Čemý zostane naďalej i v novom kabinete a dr. Beneš môžie naproti Nemcom robiť len takú politiku, ktorú schváli vládna väčšina. Sme presvedčení, že nielen nami výšuvedené príčiny malý vliv na rozhodovanie väčšiny nemeckých poslancov, ale i nálada nemeckého vobč&tva, ktoré ťažko by našlo pochopenia pre politiku ,,o nás bez nás“. A to asi bolo rozhodujúcim. Na rozhodnutie nemeckých politikov nesmieme však hľadeť príliš optimisticky, o to sa už ľudia rázu Lodgmannovho postarajú. O tom svedčia reči dr. Lodgmanna a Medámgra ▼ Jablonici 9. t. m. povedané. Jestli chce dr. Lodgmann udržovať náladu nemeckého ľudu radikalizmom, musíme zas naopak my presvedčiť nemecký ľud, že ten radikalizmus sa musí roztrieškať na jednotnej vôli celého československého národa. K tomuto poznaniu musí nemecký ľud prijsť sám z vnútorného presvedčenia, a jestli dôjde k tomuto poznaniu len po bolestných a trpkých zkúsen ostiach a sklamaniach, je jeho vecou. Kto vyvoláva boj, musí byť pripravený na rany i poiážku. Kedy prídu k tomuto poznaniu naši Nemci, to je v moci našich vlád a strán. Jestli pôjdeme Nemcom po ruke, jestli sa im budeme ponúkať, vzbudíme v nich dojem našej slabosti a našej málomocnosti a tým tento process nemeckého sebapoznania len oddialime. Preto Nemci musia prijsť sami, musia sa postaviť na pôdu tejto republiky a ponúknuť svoju spoluprácu. My im tu ich cestu k nám môžeme uľahčiť, ale nič viac. Jestli sa dostanú Nemci v tomto štáte k spolurozhodovaniu inou ôestou, než naznačenou cestou rozumného vývoja, tak by sa to mohlo stať len na útraty naše a tomu by zas neporozumel náš ľud. hd. Okolo Všeobecnej 11 vernej Banky. Kým oznámená protestujúca delegácia chodí po Prahe od ministerstva k ministerstvu, oddajúc finančno-ministerskej rade memorandum, v ktorom poukazuje na nebezpečenstvo pre česko-slovenské finančníctvo so strany r.ovej maďarsko-židovske .'.ovenskej banky — v Slovenskom Denníku (č. 233.) uverejnený úvodník v tejto veci už prezradzuje akýsi obrat v posudzovaní novej banky, vysvetľujúc vo. svojom, z Prahy písanom článku, že nie je ten čert vlastne ani taký čierny, ako ho maľujú, a ako ho i oni v SloV. Denníku len pred niekoľkými dňami maľovali. Slovom: sjednajú sa. Lebo to nie je maličkosť, keď stĺp agrárnej strany, dr. M. Hodža bnde mať vedúcu úlohu v novej banke .. . Takto je to ozaj ťažko rozhodnúť sa, komu slúžiť: či strane a či republike. Istá vec je — a to nám konštatovať treba — že v novej banke zúčastnený slovenský kapitál a slovenskí činitelia všemožne starali sa zaistiť si isté garancie proti prípadnému neštátnemu a pro t in árodn é mu počínaniu svojich židovsko-maďarských (i nemeckých) kompanov. Tak v prvom rade sľubujú si, že zúčastnený slovenský kapitál s terajších 40%-ov v krátkom čase pri postupnom zvyšovaní akciového kapitálu postúpi na 50, ba 60%-ovú účasť, a tým sa zabezpečí prevaha slovenského živlu. Podobný pomer bude vraj i v správnej rade, okrem toho predseda správnej rady musí byť vždy povedomý, vynikajúci Slovák a talk isto bude vraj postarané o vedúci slovenský vliv i v obchodnom vedleni obsadením 5-členového výkonného výboru, v ktorom bude Slovák predsedať. I v úradníctve postupne musí byť prijímaný čistý česko-slovenský živel až po 60%-ov. Hneď po sriadení banky príde vraj tri čelo každého oddelenia vedúci Čech alebo Slovák. A nad to ešte vraj Magyar Hitelbank složí v účastinách novej banky kauciu 1 million Kčs, ktorá bude složená v Americko-slovenskej banke a ktorá pripadne tejto banke, len čo by sa Hitelbank i v najmenšom prehrešil proti smluve. A na týchto základoch pôvodcovia smluvy sú presvedčení, že „smluva dáva všetky záruky, aby nacionälizácia nebola zneužitá na politické ciele a že v danom prípade nebolo možno vec inakšie riešiť, ak sme nechceli rozsiahlu sieť Hitelbanki! pre náš kapitál vôbec ztratiť“. Nám sa však táto vec nezdá byť takou jednoduchou, lebo poznáme obratnú húževnatosť cudzieho kapitálu, ktorý pod slovenskou zásterou bude vedieť dosiahnuť svoje špeciálne národohospodárske ciele na úkor nášho národohospodárskeho vývinu, a to je niekedy viac, ako akákoľvek irredenta, proti ktorej sa možno obrániť; ale keď si pustíme blchu do rukáva, tak najmä pri známej ľudskej slabosti a neobchodní ckej dobromyseľnosti našich „nacionahzujúcich“ Slovákov nebude to na veľký osoh národa a štátu, — iba ak jednotlivcov! Preto, ak by prípadne i nebolo možné v tejto veci už ničoho zmeniť, povinnosťou československej verejnosti bude čím najbedlivejšie striehnuť a kontroNovať činnosť novej banky. Z ČESKO - SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Pred jasenným zesedonítn N. S. Praha, 12. októbra. (Čstk. fk.) V utorok 18. októbra bude zasedaf predsedníctvo poslaneckej snemovne o pol 10. hod. predpoludním. Konferencia klubových predsedov bude o 10. hodine predpoludním. Praha, 12. októbra. (Čstk. fk.) Konferencia predsedníctva a klubových predsedov senátu bude v utorok 18. októbra o 14. hodine. 71. zasadnutie senátu bude v utorok 18. októbra o 15. hodine s nasledujúcim denným poriadkom: i. Zpráva výboru technicko-dopravného o vládnom návrhu zákona o výkupe železnice Rakovník—Louny. 2. Voľba 6. členov a 8. náhradníkov úspornej komisie parlamentárncj. ZVESTI ZO ZAHRANIČIA. Horné fliezsko. Čo oznamuje „Švajčiarska tel. agentúra“ o rozdelení Horného Sliezska. Vojenské a policajné poriadky v Hornom Sliezsku. Ženeva, 12. okt. (Čstk. fk.) Rada Spoločnosti národov rokovala včera večer o homosliezskej otázke. Napriek tomu, že nebolo vydané úradné náveštie, „Švajčiärska tel. agentúra“ môže oznámiť, že podľa posledného rozhodnutia, priemyselný obvod homosliezsky skutočne rozdelili. Navrhnuté riešenie je kombináciou t. zv. prvej čiary Sforzovej s druhou čiarou Sforzovou. Okresy hlivieký, Zabrze a časť okresu bytomského s mestom Bytom! pripadne Nemecku, ale okresy Kráľovská Huť a Katovice s hlavnými mestami, ako i časť okresu bytomského, vynímajúc mesto Bytomi, pridelia Poľsku, ktoré okrem toho dostane aj okres pštinský a rybnický. Na severe pripadne Poľsku časť okresu tarnovického a lublineckého. Ostatné homo-sliezske okresy napospol priríeknu Nemecku. K tomuto podotýka ,.Agenda Havas“, že, predbežne 3-členná komisia za 10 rokov bude riadiť hospodársky život v oboch rozdelených čiastkach,. Ženeva, 12. októbra. (Čstk. fk.) Dobrozdanie rady Sväzu národov o Hornom Sliezsku je už hotové a bude odovzdané najvyššej rade ešte dnes večer. Súkromné zvesti o hraniciach Horného Sliezska boly všetky pod vrátené sekretariátom Sväzu nárpdov. Rada skončila dnes svoje ženevské zasedanie. Predpoludním bolo plenárne zasadnutie a popoludní budú ešte niektoré porady. Večer väčšina členov rady odíde zo Ženevy, ak nenastane nepredvídané opozdenie. Najvyššia rada konferencie veľvyslancov side sa — vraj — zajtra v Paríži, aby skúmala dobrozdanie rady Sväzu národov. Súčasne majú sa nariadiť potrebné vojenské a policajné poriadky V Hornom Sliezsku.