Obzor, 1867 (V/1-36)
1867-05-05 / No. 13
GJ Tento časopis vychádza : 5, 15 a 25-ho každého mesiaca. V Skalici, dňa 5 mája 1867. Ročník V. Číslo 13. sy a k 4 $ PD hd | pre hospodärstwo, remeflo a domácí ziwol. ON“ Xx XK > s$ P © Predplatná cena s poštou: © a na celý rok 3 zlaté r. 9 polročná 1 zl. 50 kr. „© K dejepisu vinárstva. Opatrovanie vinohradov prislúcha do radu tých prác hospodárskych, ktoré od najdávnejšej doby človečenstva až do našich časov poprednej vážnosti a obľuby požívajú, preto i slovenskí gazdovia naši, kde to len podnebie dopúšťa, pestujú síce v obeti| vej pilnosti vinice, pri tom všetkom ale zanedbávajú ešte opravy, ktoré cudzozemskému, a me| novite francúzskemu vínu, k citlivej škode obchodu našeho, svetové trhovištie otvorily. Vady a nedostatky našeho gazdovania vo vinici častejšie opisujeme v týchto listoch, dodávajúc i nárady, jakoby sme jich odstrániť mohli: teraz obrátime zraky naše k dejepisu vinárstva, jehož stručný prehľad (jako myslíme) pre všetkých hospodárov naších bude viac menej zanímavý. Pestovanie vinohradov tak je staré, jako dejepis človečenstva vôbec: Najdávnejšie zprávy o víne siahajú asi do roku 2.300 pred Kri“stom Pánom: lebo jako v 1 knihe Mojžišovej, 9 kap. v. 20 a 21 čítame, Noah pestoval vinicu a pil víno: z čoho pravde podobne nasleduje, že poneváč Noah už vedel o spôsobe dorábänia vína, sám víny peň i jeho predkom známy byť mohol. Za prvú domovinu hrozna považujú sa vôbec juho - západné krajiny v Azii, menovite Arménia a brdo vrchov Kavkazu, kde do dnešku výborné hrozno v horách dive rastie, ťahajúc sa do vrcholcov najvyšších stromov révom svojím hore. Keď | oi ee TY | | dávnoveké obyvateľstvo týchto šťastných krajín poznalo sladkosť a znamenitú chuť hrozna v horách: pozdejšie usilovalo sa, divý peň hroznový bližšie ku svojmu príbytku presadiť, aby výborná ovocina jeho bola pri rukách. O nedlho ale prví pestovatelia víneho pňa spozorovali, že hrozno nedá sa dlho držať a preto prirodzene povstala otázka: čiby vytlačená jeho šťava, do nádoby uschovaná, za dlhší čas výbornú chuť svoju nezachovala ? Rozumie sa, že mutná, skysnutá hroznová tekutina sotva komu bola po chuti; keď ale človek pozdejšími zkúškami zbadal, že prekysnutý mušt očistí sa, že svoju kyslosť časom tratí a že znameni tú, telo i ducha občerstvujúcu silu v sebe drží: nepochybne boľ k tomu pohnutý, aby k opatreniu hoj nejšej zásoby vína celé vinohrady zakladal. Tak to šlo pravde podobne s počiatkom dorábänia vína a na to nasledujúcim zakladaním vinohradov. O dobe Mojžišovej (1.600 rokov pred Kri- Stom P.), bolo už pestovanie víneho pňa jak *) v Egypte, tak obzvlášte v „zemi zasľúbenej“ povšechne rozšíreno : lebo vyzvedači, ktorých poslal Moj *) Že o dobe Mojžišovej v Egypte vinice boly, toho patrný dôkaz nachodíme v žalme 80 v. 9, kde národ israeiský volá sa „vínym kmenom z Egypta preneseným“: ale víno samé držali starovekí obyvatelia egyptskí za dielo zlého ducha, menom Tyfona, a preto ani nepožívali vína. Prvý z Faraónov (kráľov) egyptských, klorý pil víno, bol Psammetich okolo r. 640 pred Kristom P. a jeho príklad i ľud nasledoval > predtým iba vytlačenú tekutinu hroznovú píjali. 13 RAT SME