Práca, apríl 1968 (XXIII/91-119)

1968-04-08 / No. 98

vZMWjfr^r/A Praha Nedeía bez vlády Aj v Prahe sa počasie na nede­ľu zhoršilo. Mraky zatienili since, pokryli oblohu. Pražania však ne­ostali doma. — Mnohí sú tu, na Hrade. Po­kojne sa prechádzajú, zavesení do seba, s deťmi i bez detí, s kočíkmi. Nie. Vôbec si neuvedomujú, že ži­jeme jeden deň bez vlády. Tak sa mi aspoň zdá, —* prezrádza nám v telefonickom rozhovore člen vojen­skej hradnej stráže. — je ich tu omnoho viac ako predošlé nedele. No a vládu? Zaj­tra ju už budeme mať. Ten jeden deň rýchlo prejde. Stačí vám to? Stačí. Na Predsedníctve vlády je okrem telefonistky vrátnik. — Aká je nedeľa bez vlády? No presne taká, ako zvyknú vždy ne­dele a voľné soboty v tejto budove bývať. Nik tu zväčša nie je. Dnes dopoludnia? Neviem. Práve teraz som nastúpil službu. Ale určite tu nič nebolo. A zajtra už budeme mat vládu. # * * , Na Václaváku sa prechádzajú ľu­dia. Pod mračnom. Kupujú si žlté narcisy, fialky, nanuky, podaktorí si zájdu na čaj, na kávu, na oblože­ný chlebíček. Nedeľa ako každá iná. A predsa iná. Bez vlády. (gj ZO SVETA + PRI SOBOTŇAISOM REFERENDE v NDR hlasovalo 11 536 265 občanov za no­vú ústavu, čo je 94,54 percenta opráv­nených voličov. Proti ústave sa vyslo­vilo 41)9 329 občanov. -jf SOVIETSKY PREMIÉR Kosygin vče­ra ukončil oficiálnu návštevu v Iráne a odletel z iránskeho mesta Širézu do Moskvy. + GENERÁLNY TAJOMNÍK OSN U THANT včera prišiel do Amsterdamu na dvojdňovú oficiálnu návštevu Holand­+ JORDÁNSKY KRÁL HUSAJN včera skončil oficiálnu návštevu v Káhire a vrátil sa do Ammánu. Husajn rokoval s prezidentom Násirom o novej izrael­skej hrozbe Jordánska, vyplývajúcej zo sústreďovania izraelských jednotiek pri jordánskych hraniciach, a znovu nalie­hal na Násira, aby podporil požiadavku urýchleného zvolania novej arabskej konferencie na najvyššej úrovni; ic LETKA SOVIETSKYCH BOMBARDÉ­ROV priletela v sobotu do Káhiry na desaťdňovú priateľskú návštevu. Aj do Damasku priletela letka sovietskych bombardovacích lietadiel. + KATASTROFÁLNY VÝBUCH STREL­NÉHO PRACHU v skladišti športových zbraní v Richmonde v americkom štáte Indiana si v sobotu vyžiadal 19 obetí ,na ľudských životoch. Vyše 100 ľudí bo­lo zranených. Väčšina obetí sú deti. pondelok 8. apríla 1968 č. 98, roč. XXIII.4D hal. Trojdňové bilancia nepokojov: 26 mítvycii Celý svet rozhorčený Pápež odsúdil „zbabelú a hanebnú" vraždu # Odložili udelenie Oscara ® Róbert Kennedy na Kingov pohreb nych Američanov prišlo včera vzdat poc­tu svojmu zavraždenému vodcovi dr. Mar­tinovi Lutherovi Kingovi, ktorého ostat­ky sú od soboty vystavené v kaplnke černošskej univerzity v Atlante, rodnom meste zavraždeného. Rakvu s ostatkami dr. M. L. Kinga nechajú vystavenú až do zajtrajšieho pohrebu, na ktorom sa zúčastní prezi­dentský kandidát, brat zavraždeného amerického prezidenta Robert Kennedy. Biely dom však dementoval zprávu, že do Atlanty odíde na Ringov pohreb aj prezident Johnson. Washington (čtk) — Včera, v deň národného smútku ,a dr. Martina Luthe­­ra Kinga, zavládol prvý raz po troch dňoch vo Washingtone relatívny pokoj. V dusnej a napätej atmosfére trvajúcej neistoty udržuje 12 500 príslušníkov voj­ska a polície za barikádami z ostnatých drôtov vonkajší poriadok. Záchranné ča­ty strhávajú múry hroziacich zrútením. vypálených domov, Hmotné škody sa odhadujú na desiatky miliónov dolárov. Začali sa hromadné súdy zatknutých, ktorých počet vysoko prekročil štyri­tisíc a stále ešte rastie. Stokely Car­michael, predák radikálneho černošské­ho hnutia, sa dostal v sobotu po vyhlá­sení zákazu vychádzania do rúk polí­cie, ale urýchlene ho prepustili. Úrady sa samozrejme obávajú, že jeho prípad­ným zatknutím by sa výbušná situácia ešte zhoršila. Včera v Sovietskom sväze Luna-14 k Mesiacu Moskva (čtk) — Včera o 13,09 hod. moskovského času vypúšťali v Sovietskom sväze k Mesiacu kozmic­kú raketu s automatickou stanicou „Luna-14“, ktorá má dalej skúmať prostredie okolo Mesiaca. O 15. hod. bola stanica vzdialená 40 000 km od Zeme. Prístroje na palube stanice pracujú normálne; s „Lunou-14“ sa udržuje stále spojenie. ako sa zdá, na mŕtvom bode. Úrady síre už druhý deň ubezpečujú verejnosť, že sú atentátnikovi na stope, ale to je tiež všetko. Celková výška odmien vypísa­ných rôznymi inštitúciami a dopadnutie zákerného strelca dosiahla v nedeľu 155 000 dolárov. Minister spravodlivosti Ramsey Clark vyhlásil, že je si „takmer istý“, že vraž­da dr. Kinga nebola dielom sprisahania, ale činom jednotlivého atentátnika. Atentát však bol podľa jeho názoru „starostlivo pripravený“. V noci na včera prišli v meste Balti­more v rasových nepokojoch o život ďal­šie tri osoby. Podľa zprávy agentúry Reuter zahynulo v prvých troch dňoch nepokojov, ktoré vypukli po zavraždení dr. Kinga, 26 ľudí. V Holywoode oznámila Akadémia fil­mového umenia, že odkladá slávnostné udelenie Oscarov na neskorší čas a hod­lá tak vzdať úctu zavraždenému černoš­skému predákovi. Je to v štyridsaťroč­nej histórii udelenia tejto ceny prvý raz, keď bola slávnosť odložená. Sovietsky básnik Jevgenij Jevtusenko, ktorý je v Mexiku na návšteve, zložil na počesť Martina Luthera Kinga báseň, ktorú včera publikoval mexický denník El Dia. Vatikán — Pápež Pavel VI. včera odsúdil „zbabelé a hanebné“ zavražde­nie dr. Martina Luthera Kinga a vyslovil obavy, že vražda povedie k ďalším ra sovým nepokojom v USA. Opäť prudké boje v okolí Khe-Samu Návrhy na Ženevu a Phnompenh Washington (čtk) — USA navr­hujú, aby sa prvé rokovanie medzi zástupcami USA a VDR konalo v, Že­neve. Ako oznámil tlačový tajomník Bieleho domu George Christian, vláda USA tlmočila VDR tento návrh pro­stredníctvom svojho veľvyslanectva laoskom Vientiane, kde má svoje dip­v lomatické zastúpenie i VDR. Averell Harriman, ktorého prezident Johnson poveril vedením rozhovorov, sa podľa Chistiana už pripravuje na odlet do Švajčiarska. Naproti tomu vláda VDR považuje podľa AFP za najvýhodnejšie miesto na prvé kolo rokovania kam­bodžský Phnompenh Saigon — V okolí základne Khe- Sanh, kde sa mohutným posilám ame­rickej armády podarilo v minulých dňoch prelomiť dva mesiace trvajúce obkľúčenie, včera znovu vzplanuli urput­né boje. Tri mosty na strategickej ceste číslo 1 vyhodili v noci na včera do povetria vlastenecké sily južného Vietnamu. Vlastenci ostreľovali v noci na nedeľu juhovietnamské mesto Hue. Bombardo­vacie lietadlá B-52 útočili včera na údolie As-Hau južne od Khe-Sanhu. Ame­rické letectvo pokračovalo aj v náletoch na južnú časť VDR. Rakúsky priemyselný návrh VO VÝSTAVNÝCH SIENACH SSVU na Dostojevského rade v Bratislave inšta­lovali výstavu RAKÚSKY PRIEMYSELNÝ NÁVRH. Okrem keramiky, nábytku, šper kov, skla, príborov, strieborných výrob­kov tu vystavujú aj rozličné priemysel­né výrobky, tvarovanie a prístroje. Popri rešpektovaní funkčnosti sa rakúski vý­tvarníci snažia klásť dôraz aj na estetic­ké vyznenie Na našom obrázku jeden z exponátov výstavy: rádio stereo firmy HEA-Werk navrhol Hans Jörg Swcfi­­na. (iH í Miss ECONOMIA Európe 1968 Kráľovné krásy bez plaviek Praha (Práca) — Nie všetko, čo má honos nú reklamu, býva dobré. Mnohokrát je tomu i na­opak, pritom to stojí ve­ľa peňazí. Taký bol ' aj sobotňajší večer vo veľ­kej sále pražskej Lucer­ny, spojený s voľbou Miss Economia Európe 1968. Keď sa sedemnásť diev­čat predstavovalo porote i divákom, ozýval sa vša­de okolo smiech a krik. Sála výskala a z balkó­nov padali traskaviny. Mal som pocit, že som na divíznom cvičení. Väč­šina dievčat v rozpore s našou tradíciou bola nor­málne oblečená, iba menšia časť bola v plav­kách, Čo sa, prirodzene, divákom nepáčilo. Mnohé dievčatá prechádzali sa ako na pohrebe a oná krása ženského tela i dú­cha im rozhodne chýba la. ,,To x Bologni nemajú krajšie študentky, alebo v USA, Kanade, či NSR? Veď je to ako v tom v filme Horí má panenko. Drahá zábava! Štyridsať a dvadsaťpäť korún a ta ká fraška!“ — hovorili mnohí. O dvanástej hodine v noci vyhlásili víťazky. Miss Economia Európe 1968 — J9-ročná Maria No Manh, študentka eko­nómie 7. Kodane. Plavo­vláska, budúca sekretár­ka a prekladateľka, fa­núšik futbalu. Druhé miesto právom dostala Jitka Roučková, študent­ka Vysokej školy ekono­mickej v Prahe a tretie štíhla študentka z Buda pešti Agnes Jimonyi. Väč­šina mužov o nej pove­dala, že stelesňuje súčas­ný typ dievčat a prsto by mala byť prvá. Poro­ta však demokraticky zvolila a stanovila pora­die a hlasy verejnosti sú zbytočné. Rovnako tak v prípade Hanky Lilovej z Bratislavy, ktorá sa pá­čila najviac a nie je ani tretia. Asi inak vypadajú dievčatá zblízka ako z diaľky. ŠTEFAN HUDAGY Vražda, alebo predsa samovražda? Ďalšie hlasy k nejasnostiam okolo smrti Jana Masaryka ® Kto mohol mať záujem na jeho odstránení? 9 Svedectvá o Masarykovej samovražde Dr. Ivana Svitáka navštívil na kon­grese v Mariánských Lázňach redak­tor pražskej Práce J. Fleissig a spýtal sa ho, ako prišiel na myšlienku, že okolnosti svedčia skôr o vražde, ako o tom, že si Jan Masaryk zobral život sám. Sviták odpovedal: „Aj ja som dlhé roky veril oficiálnej verzii o sa­movražde. Koncom päťdesiatych ro­kov som však .počul aj iné verzie najmä od fudí, ktorí boli väznení. Iba v roku 1965 som čítal v časopise Der Spiegel reportáž Michaela Ran­da, ktorý zhromaždil výpovede čs. občanov pred rôznymi západoeuróp­skymi súdmi. Reportáž obsahuje toľ­ko argumentov, že verzia o samo­vražde vzbudzuje vážne pochybnosti.“ Sviták polom zhrňuje už publikované fakty, o ktoré opiera svoje podozre­nie a uvádza ako zaujímavosť, že lu­hom, ktori sa o Masarykovu smrť za­ujímali, sa obyčajne „niečo“ pritra­filo. Mnohí nežijú. Boli to nepohodlní svedkovia? Na otázku redaktora, kto podlá je­ho mienky mohol mat záujem na Ma­sarykovej smrti, uviedol: „Ak išlo o vraždu, potom chcem zdôrazniť, že tú neboli naše bezpečnostné orgány, ktoré tu hrali • čudnú úlohu. KSČ i predseda vtedajšej pofebruárovej vlá­dy Klement Gottwald mali určite zá­ujem na Masarykovej účasti vo vlá­de a rozhodne sa ho nechceli zbaviť. Sily, ktoré vtedy zasahovali do našej politiky, boli mocnejšie ako vôľa KSČ. Ak to bola vražda, potom sa stala bez vedomia Gottwalda a pria­mo ako akt, proti nemu“ Ďalej Svi­ták uvádza, že verzia o samovražde v roku 1948 bola vyrobená púhych šesť hodín po tragickej udalosti a že s terajším prešetrením veci v zá­ujme dôkladnosti sa netreba po­náhľať. O Masarykovej smrti sa opäť veľa píše aj v západnej tlači. Osobitne za­ujímavé sú dva hlasy jeho vtedajších spolupracovníkov. Osobný tajomník Jana Masaryka dr. Lumír Soukup, ktorý prednáša na univerzite v Glas­gowe, odpovedá v londýnskych Times 18. marca t. r. americkej spisovateľke Marcii Davenportovej na otázku, či kytička snežienok v rakve vedia Ma­sarykovej hlavy (na obr.j nebola preto, aby zakryla stopu po strelnej rane alebo po údere: Sám som tam kytičku položil, aby som zakryl stopy po.pitve... Hned po sm-ti J. Masa­ryka som bol presvedčený, že to bola samovražda. Deň pred jeho smrťou som mu oznámil, že má prísť spolu s ostatnými členmi vlády zložiť prí­sahu. Masaryk mi na to povedal: „Obávam sa, že už tam nikdy ne­pôjdem.“ Times 12. marca uverejnili tiež iný príspevok, a to o rozhovoroch Jana Masaryka s bývalým tajomníkom čs. ministerstva zahraničných vecí Ar­­noštom Heidrichom, ktorý v minulom mesiaci zomrel v USA. Obsah roz­hovorov prevzali z emigrantského mesačníka České slovo. Na základe rozhovorov krátko pred Masarykovou smrťou Heidrich tvrdí, že Masaryk spáchal samovraždu ako politickú de­monštráciu. Sám sa Masaryka snažil od samovraždy odhovoriť. Times však uvádzajú, že Heidrichovu verziu tre­ba konfrontovať s vtedajším Masary­kovým postojom za podporu novej vlády. Heidrich o niekoľko mesiacov po Masarykovej smrti ušiel do USA a tam pôsobil ako poradca pre zále­žitosti strednej Európy. Názory na príčiny Masarykovej smrti sa teda rôznia. Vyšetrovanie generálnej prokuratúry vnesie azda do prípadu jasno. , Praha (Práca) — Vo štvrtok sme liste českého filozofa dr. Ivana neho prokurátora, aby dal vyšetriť ne bývalého ministra zahraničných vecí túra oznámila, že sa prípadom zača nia vydá zprávu. priniesli informáciu o verejnom Svitáka, v ktorom žiada generál­­jasnosti okolo údajnej samovraždy Jana Masaryka. Generálna prokura­­la zaoberať a o výsledku vyšetrova­ Včera predpoludním s bývalými väzňami Bratislava (Práca) — Pred budovou bolo plno áut. Štátne poznávacie značky presvedčovali, že nielen z Brati­slavy. Na ustavujúcu schôdzku Slovenskej organizácie na ochranu ľudských práv prišli ľudia z celého Slovenska. Bývalí väzni, zatvorení od roku 1948. Vo veľkej sále Domu lodníkov v Bratislave nebolo včera predpoludním kúsok voľného miesta. Nebolo ho ani na chodbe. Celý priestor bol doslova nabitý. Starí, mladí, ženy, muži. — Nechceme sa pomstiť, vrátili sme sa z väzenia chceme pomáhať napraviť to, čo iní pokazili. Mnohí z nás a majú podlomené zdravie, nervy, sú invalidi, — hovorí hlas z tri­búny do pléna, ktoré upiera svo­je oči na heslo v priečelí miest­nosti ,,OSN — ČSSR za ľudské práva“. — Naša organizácia bude chrá­niť nielen tých, čo boli postihnutí bez viny, ale všetkých, ktorí boli v tomto období súdení nezákonným postupom, — striedajú sa diskutéři v krátkych intervaloch za sebou. — Chceme zistiť ľudí, čo zavinili ,,B“ akciu. Nie preto, aby boli potrestaní, ale aby sme vedeli, kto sa o nás postaral, — potlesk prerušuje slová. — Aj generála Štefánika treba rehabilitovať, — hlas dis­kutujúceho hovorí o jeho význame, avšak nedohovoril, pre­tože sálu treba o jedenástej vyprázdniť, na každého je určených iba 5 minút. A keď to trvá dlhšie, ostáva prí­spevok nedokončený. Vymieňa ho ten, čo hovorí o tom, aby sa rehabilitácia politických väzňov diala dôstojne, čím skôr. — Nie oko za oko, ani zub za zub. Chceme bojovať za právnu istotu. Zlodej nech zostane pred zákonom zlodejom, vrah vrahom. Ale tých, čo nevinne sedeli, treba rehabilito­vať. Urýchlene, pretože ľudský život sa vo väzení citeľne skrátil. — Chcem vzdať vďaku a chválu bohu, že to všetko na­pokon tak dobre dopadlo. Sedel som vo väzení za kato­lícku akciu 14 rokov. Ešte stále je vo väzniciach veľa kňazov, ktorí tam nie sú za protištátnu činnosť, ale za plnenie náboženských povinností. Aj gréckokatolíkov treba rehabilitovať, dať im náboženskú slobodu. Zo sály nik neodchádza. Blíži sa pomaly hodina, v ktorej treba ukončiť, hoci by toho bolo dosť na celý deň. — Politika bez morálky je nemorálna. Treba prejsť od slov ku skutkom. V prvom rade vyriešiť sociálne prípady. Postarať sa o dôchodcov, invalidov, vdovy, siroty, ktorí doteraz nemali na nič právo. Peniaze? Nájdu sa. Treba zrevidovať dôchodky tým. čo majú nemalý podiel na našich útrapách a bolestiach. Sálou zaznieva hurá. — So vzdelaním a kvalifikáciou robili sme nočných stráž­nikov, závozníkov, posluhov. Nech to skúsia aj oni. Znovu sa rozlieha hurá, tak je, preč s nimi. — Väzenský cintorín je v dezolátnom stave. Hroby sú bez označenia, bez mena, hanba ľudskej civilizácie. Dnes popo­ludní pôjde delegácia bývalých väzňov do Leopoldova. . Úprava hrobov — aj to je jedna z požiadaviek, ktorú budú žiadať. Krátko po pol dvanástej sa bývalí väzni rozchádzajú zo svojej prvej schôdzky. Zaslali z nej listy prezidentovi republiky, prvému tajomníkovi ÚV KSC a prvému tajomníkovi ÚV KSS. Žiadajú v nich to, čo sa nieslo v ich príspev­koch —- ochranu ľudských práv. A u dverí naľavo i napravo stoja dve ženy so škatuľou v ruke a vyberajú príspevky na organizáciu, čo sa včera zrodila. (tg) Nie oko za oko... Naši du Poľska, Puiiaci k nám Tisíc ku jednej Český Teš í n (čtk) — Asi 600 na­šich občanov prekročilo včera a v so­botu čs. hraničný prechod v Českom Tešíne a odišlo do Poľska. Naši colníci v rozhovore so spravodajcom CTK vy­vrátili povesti, že do Poľska teraz ne­smú cestovať študenti. Pohraničný ruch je tu úplne normálny. Cestovný ruch poľských turistov k nám je naproti to­mu už dlhší čas veľmi slabý. Zhruba na 1000 čs. turistov cestujúcich do Poľ­ska príde jeden poľský turista do ČSSR. ,,La, la. la víťazí v Eurovízii Gott štvrtý - od konca Londýn (čtk) — V tohtoročnej súr ťaží 17 štátov Eurovízie o najlepšiu ta­nečnú pesničku zvíťazila v sobotu ve­čer v Londýne španielska televízia. Španielska pesnička ,,La, la, la“ v po­daní 20-ročnej temperamentnej speváčky Marie de Los Angeles Santainaria získa­la z celkového počtu 160 bodov 29 bo­dov. Na súťaži sa zúčastnil aj náš spe­vák Karel Gott, ktorý zastupoval ra­kúsku televíziu s pesničkou Uda Jitř­­gensa „Tisíc okien“. Táto málo výrazná pieseň sa však v pomerne silnej kon­kurencii umiestnila až v druhej polovici súťažných piesní.

Next