Slovenská Jednota, jun 1942 (IV/7-30)
1942-06-02 / No. 7
ZA 8 PILZEROV Ročník I. (IV.) Číslo 7. VYCHÁDZA DENNE OKREM PONDELKA A dňa nasledujúceho PO SVIATKU ZODPOVEDNÝ REDAKTOR A VYDAVATEĽ JOZEF KELEMEN ÚSTREDNÝ ORGAN STRANY SLOVENSKEJ NÁRODNEJ JEDNOTY V UHORSKU Utorok, 2. júna 1942. PREDPLATNÉ NA MESIAC 1.90 P, NA 3 MESIACE 5.50 P PREDPLATNÉ LÉNNA NEDEĽNÉ ČÍSLA NA CELÝ ROK 6.— PENGŐ HLAVNÝ SPOLUPRACOVNÍK DR. EMANUEL. BÖHM predseda strany Britské protiútoky v Marmarike odrazené Nemecké ponorky a lietadlá potopily v máji 170 nepriateľských lodí s 924.000 brt. obsahom Nemecký odvetný útok na Canterbury — Veľká reé ministra zahraničia Ciana v talianskom parlamente — Útok japonských ponoriak proti prístavu v Sydney — Daily Sketch o amerických loďných stratách Berlín, 31. mája. (Zvláštna zpráva). — Z Hlavného slanú Führerovho oznamujú Nemeckej Bačovej kancelárii: V deň výročia bifky v Skagerraku nemecké námorníctvo docielilo nových úspechov. V neprestávajúcimi boji proli nepriateľským lodiam naše ponorky potopily v západnej čiastke Atlantického óceáni; 22 lodí so 106.800 brt, obsahom. Týmto naše ponorky potopily v mesiaci máji 140 lodí so 767.400 brt. — MTJ. Rím, 1. júna. 731. zpráva talianskej brannej moci hlási: V Marmarike odrazili sme nepriateľské protiútoky. V bojoch pancierová divízia Ariete zapríčinila nepriateľovi ťažké straty. Ukoristili sme 57 pancierníkov. Talianske a nemecké lietadlá v leteckých bojoch sostrelily 33 nepriateľské stroje. Britovia stratili od 26. do 31. mája v Libyi 86 lietadiel. Naše letecké útoky na Maltu boly uspesne. Britské letecké sväzy i minulej noci podnikly útoky na Messinu. Jedna osoba bola zabitá a trinásť zranených. Niekoľko domov bolo poškodených. Na nemocnicu Principe di Piemonto boly shodené bomby. Naše protilietadlové delostrelectvo sostrelilo 2 nepriateľské stroje. — MTI Rím, 31. mája. 730. zpráva talianskeho hlavného stanú : V púšti Marmarica boje i ďalej trvajú a nepriateľ utrpel nové ťažké straty. Medzi 2000 zajatcami je aj admirál Sir Covan a 1 veliteľ brigády. Naše vojská zničily alebo ukoristily 345 bojových vozov, 21 panciernikov, 53 diel a viac ako 200 motorvýcb vozidiel. Letectvo opakovalo svoje útoky proti nepriateľským bojovým skupinám a prudko útočilo na pevnosť v Tobruku. Angličania stratili v leteckých bojoch 16 lietadiel. Dve lietadlá prinútené boly sosadnúť v blízkosti Benghaziho. Posádka oboch bola zajatá. Tri naše lietadlá sa nevrátily. Strmhlavútočiace lietadlá znovií bombardovaly letištia na Malte. Vo východnej čiastke Stredozemného mora talianske lietadlá objavily a torpédovaly 1 loď s 3000 brt. obsahom. Niekoľko nepriateľských bombardovacích lietadiel zaútočilo na Messinu územie medzi Comiso a Vittoriou. Ľuda ských obetí nebolo. Jedno nepriateľské lietadlo bolo sostrelené. Berlín, 1. júna. Hlavné veliteľstvo nemeckej brannej moci oznamuje: Na východnom fronte odrazili sme miestne útoky nepriateľa. Naše útočné akcie boly úspešné. Naše letectvo silne útočilo na prístavné zariadenia a na vojenské objekty Sebastopolu. V murmanských vodách naše lietadlá poškodily dve nepriateľské lode. V severnej Afrike odrazili sme anglické útoky a ťažké straty sme zapríčinili nepriateľovi. Nemecké a talianske lietadlá sostrelily 24 britské stroje. Nemci a Taliani zajali v doterajších bojoch viac ako 2000 vojakov a ukoristili alebo zničili 350 bojových vozov a 53 diel. Na pobreží kanálu La Manche nepriateľ stratil v nedeľu 19 lietadiel. Na teroristické nálety anglických lietadiel na Köln odpovedali sme silnými leteckými útokmi na anglické arcibiskupské mesto Canterbury. Shodené bolo tisíce výbušných a zápalných bômb. V mesiaci máji naše letectvo a námorníctvo potopilo spolu 170 nepriateľských lodž s 924.000 brt. Okrem toho 66 lodí bolo poškodených. Problém človeka a dejín (-a-) Nemecký biolog R. H. Francé v závere jednej kapitoly knihy „Die Waage des Lebens“ takto hovorí: „Hovoríte o všetkom možnom a zbytočnom a dosiaľ ste nevynašTi udržateľné zriadenie vašich štátov a vášho života! Sie takí nedokonalí, že vývoj považujete za cieľ. Idete cestou bolestí, ale príčiny týchto nepoznáte alebo nechcete poznať! Považujete chyby, ktoré ste učinily za Osud, takí hlúpi ste! Nechcete vidieť, že nemôže byť šťastným, klo nepochopil zákon svela! Nechcete vedieť, že nepravdu činiac prišla bolesť na svet! Už klesá vaša životná sila, bezvládne vám klesajú ľadvia o Osiris už dvíha boží meč nad vami. A vy ešte vždy neviete, čo máte robiť. Všetko zomrelo, čo nebolo pravdivé, a ani člvek sa nevyhne tomuto osudu!“ Tu klesne človek beznádejne na tvrdú, studenú zem. „Moja budúcnosť je teda beznádejná?“ „Áno, je beznádejná.“ Tak hrozne hovoril v ňom temný hlas. Ale dobrotivý hlas povedal: „Skoda je človeka. Potrebuje myslieť, a nie zúfať. Nedosiahol ešte svojej dokonalosti, má sa ešte vyvíjať, spet k novým bolestiam. Ale konečne vidí pravú cestu. Treba len chcieť. Existuje jedna pravá cesta! Všetko, kam sa len pdíva: rastliny, zvieratá, celý svet mu ju ukazuje. To je široká cesta zákonov sveta.“ Človek zdvihol prosebne a pobožne ruky k nebu. „Co mám teda robiť?“ Ale hlas mlčal. V temnej noci nebolo vidieť žiadneho zdania svetla nebi. Duša človeka bola úplne prázdna. Ale ako tak úplne nahý, zamrznutý a úbohý pozoroval svoju dušu, zrazu vzplanulo v nej svetlo ako nejaká vzdialená spomienka. Magický, nemý a predsa farebné svetlo celého sveta v sebe uzavierajúci hieroglyf sa zajasal pred ním -— žiť! V tejto trochu úryvkovitej forme a v mystickom zamerení vyjadrený je problém človeka v jeho dejinnej vzostupnej ceste týmito slovami: žiť podľa zákonov sveta a kráčať pravou cestou! Nebudeme sa hádať o smysle slova „žiť“. Povedali by sme: je to elementárny, bezprostredný, živelný a primárny zážitok každého človeka, napokon i každého živého tvora, i keď uznávame, javí sa on v rozličných stupňoch intenzity, kvalitatívneho prežívania rastu a tiež aj v rozdielnosti uvedomoa vania sa. Všetko živé, organické žije. Poslúcha určitým vnútorným zákonom, hnané je nejasným pudením stále napred a prispôsobuje sa vonkajším okolnostiam a podmienkam. A život človeka? Skutočne jc lo žitie, ktoré charakterizuje životné prejavy zvierat, rastlín ? Či toto elementárne, pudové žitie bolo by aj u človeka „nasledovaním prírody“. chápaním zákonov sveta a kráčaním po pravej ceste? Zdá sa nám, že vec je nie taká jedňodurhá. Človek dnes už v mnohom nežije podľa prírody. A nemôže ani žiť podľa zákonov pôvodnej svojej prirodzenosti, lebo s tejto cesty, či vo svoj prospech alebo nie -— nechajme nateraz stranou, odbočil v dobách pradávnych: miesto prirodzeného, k hmote prikntého, poznávaním a tvorbou bezbolestného vota vybral si cestu, plnú utrpenia žinástrah, ale cestu, vedúcu k duchovným a výšinám a k svetlám ideálov . .. Na tejto ceste prestala pre človeka existovať bezstarostnosť primárneho, pudového a zvieracieho žitia. V temnom mozgu pračloveka zažiarila iskierka duchovného svetla, ktorá sa v priehlbni vekov rozplamenila v obrovský požiar duchovných istôt a duchovných pochýb: život 7 nižšej, animálnej polohy dostál sa do sfér vyšších, mravných. Zákony a pravidlá hrubej prirodzenosti a pudovosti nahradzované boly hodnotami náboženskými, mravnými, sociálnymi. Lúče vedenia a poznania zatlačily do podzemia mátohy povier a krutostí, umenie odkrylo nové krásy v prírode, vnímavosť a citlivosť priblížila človeku velebu a príšeru tajomných oblastí duší a osudov ľudských .. s Toto je už nié „prírodný“ život, v oblasti kvalitatívnejšieho bohatšieho a hodnotnejšieho prežívania nachádza človek smysel svojho bytia. Animálnosť síce nestriasol doteraz so seba, je akosi rozdvojený medzi zemou a nebom, hmota a duch stále zápasia o neho, zrak svoj upiera k výšinám a brodí sa v bahne a v krvi -— ale s cesty svojho duchovného zdokonaľovania, zo sveta, ovládaného zásadami mravnými a sociálnymi nemôže sa už vrátiť. Človek už našiel svoju pravú cestu. TiVcetibu, ten smer ukazuje mu jeho tisícročná dejinná skúsenosť: podopierajú a osvetľujú ju istoty a pravdy náboženské, mravné, sociálne a vedecké:, odstraňovať zo sveta zlo, bolesť, krivdu, pohcádzajúcu od prírody alebo od ľudí — z tvorov egoizmom živených formovať bytosti duchovné. A preto nie je dostatočné pre človeka len žiť. Problém jc v tom: ako máme žiť, aby sme plnili zákony sveta, sveta nie biologicky, ale sociálne-mrvane fundovaného — čo mámé robiť, aby sme — hovoriac rečou srozumiteľnou a obraznou — kráčali cestou anjelov a nie diablov? Odpoveď na uvedenú otázku nachádzame v dejinách kultúry a myšlienkového vývoja ľudského: Máme kráčať pravou cestu, cestou spoločenského a mravného zdokonaľovania, máme sa snažiť o uskutočnenie kráľovstva Božieho v nás a medzi nami, večné pravdy náboženských zasvätencov všetkých náboženstiev z našej citovej a myšlienkovej sféry musia prejsť do skutočnosti- a musí nastať plný súlad medzi,naším vedením a našou vierou! Človek má iba jediné poslanie: Uskutočňovať v sebe obraz bytosti dokonalej, duchovnej, cez všetky priepasti a cez všetky peklá kráčať do zeme zasľúbenej — do sveta mravnými zákonami ovládaného. To jc „široká cesla zákonov“ — ak vyššieho, duchovného sveta. Aktívnosť nemeckého letectva na východnom fronte DNB — Ako oznamujú z príslušných vojenských kruhov, silné sväzky nemeckých bojových lietadiel útočily i v nedeľu na pozície a tábory nepriateľa. V pozadí frontu úspešne bolo útočené na železnice a na komunikačné spoje Sovietov. Bombardované boly i opevnenia Sebastopolu. Docielené boly plné zásahy v prístavných zariadeniach a v skladištiach. Zapálené boly i niektoré fabriky v predmestiach Sebastopolu, Na strednom úseku frontu nemecké lietadlá podporovaly útočné akcie vojska. Za sovietskym frontom útočily na mestá, železnice a nádražia. Na severnom úseku frontu podniklo letectvo akcie proti sovietskym pozíciám a komunikačným spojivám. Sovietske oddiely utrpely veľmi ťažké straty. (MTI)