Slovenská Jednota, jul 1942 (IV/31-56)
1942-07-02 / No. 31
Ročník I. (IV.) Číslo 31. VYCHÁDZA DENNE OKREM PONDELKA A dNa nasledujúceho PO s v I A T KU ZODPOVEDNÝ REDAKTOB A VYDÁVATBt JOZEF KELEMEN ZA 8 PILIEROV USTBEONY OBUAN ä T B A N Y SLOVENSKEJ NÁRODNEJ JEDNOTY V UHORSKD Budapešť, štvrtok, 2. júla 1942 PREDPLATNÉ NA MESIAC 1.90 P. NA 3 MESIACE 5Ä) P PREDPLATNÉ LEN NA NEDEĽNÉ ČÍSLA NA CELÝ ROK 6.— PENGŐ hlavný sp o LU p k ac ov m 1K DR. EMANUEL BOHM predseda strany 0 kultúre a pokroku (B.) V živote jednotlivcov, tak, ako aj v živote Fudu, najväčšiu úlohu hrajú; vôľa k práci a kultúrný pokrok, ako v živote hospodárskom, tak i v živote duchovnom. Zosilňovať fud, zosilňovať jeho národné povedomie, znamená otvárať mu cestu k pokroku, soznamovať ho s kultúrou a so v.šetkými jej ■vymoženosťami, ktoré nám ona dala a dáva y dnešnej dobe. Umožniť ľudu pokrok v živote hospodárskom, znamená pozdvihnúť ho z jeho hmotných, každodenných starosti, znamená pozdvihnúť jeho životnú úroveň na stupeň, v ktorom by sa on, okrem hmotných otázok a fyzickej práce mohol venovať i k zdokonaľovaniu a obohacovaniu svojho duchovného života. teda je sila, ktorá Hospodársky pokrok bezpochyby otvára brány k pokroku v živote duševnom, on je tou príčinou, pre ktorú si ľudia počínajú všímať, že nežijeme iba preto, aby sme dnes, práve tak, ako včera a pred rokmi, siahli tou mozoľnatou rukou za krajcom chleba a ukojili ten hlad, ktorý ■sa tgk pravidelne vyskytuje, ale že žijeme i pre „niečo“ iného* Hospodársky pokrok privádza do života to, čo najprv nazývame „niečím“, a čo sa pozdejšie vyvíja ako silné a životaschopné seriiéíiô v kultúrny pokräk ľudu, v jeho smäd za poznaním, za vedou, a čo jé hlavné v národné povedomie a vôľu za udržaním sa. Sila ľudu je teda vlastne schopnosť držať krok s dobou, v ktorej žije, je schopnosť chápania problémov, ktoré sa vyskytujú v jeho živote a silou je taktiež i správne vyriešenie dotyčných otázok. Je však teraz otázkou, že akou cestou treba viesť náš ľud k poznaniu týchto právd, je otázkou, ako prispieť k pokroku v našom ľude a k jeho pozdvihnutiu. To všetko dosiahneme iba lak, ak budeme pracovať naozaj poctivé, bez stranníctva, bez osobných záujmov na soznamovanf nášho ľudu s pokrokom nielen tým, ku ktorému prispejeme sami, ale i s pokrokom a kultúrou iných národov, lebo vieme, že nejestvuje a nejestvovala žiadna kultúra jedného národa, ktorá by nemala určitých medzier, ktoré sa. musia doplňovať s kultúrami iných národov. Je pravda, že na takýto spôsob, to jest na spôsob doplňovania sa kultúr, národy a tak i náš ľud tratia čiastku z tej prvóbytnej rázovitosti, folklóru a obyčajov — ale na druhej strane zase získavajú omnoho viacej tvm., že sa dvíha kultúrna úroveň a za ňou nasledujúce národné povedomie a zaistenie jazykového svojrázu. Netreba teda ani najmenej váhať, aby sme ukázali nášmu ľudu, že jcst'vujú i také národy, ktoré nás môžno i predbehly a prevýSiíy svojimi kultúrnymi prácami, lebo i na tento spôsob vzlmdíme v našom ľude vôľu za tým, aby šiel vpred i on, aby i on doháňal tam, kde ešte stojí za inými a aby zápasil tam, kde je silný a kde svojou prácou už i teraz vytvoril diela cenné a trvajúce. Je treba rozpaľovať a rozplameňovaf vôľu ľudu, aby i on bral účasť v kultúrnom živote, abv i on ukázal svoje sily a schopnosti, ktorými je naozaj bohatý, ako to už neraz dokázal v minulosti. Takúto cestu äiktuje nám nielen svedomie — svedomie poctivých a nestranných pracovníkov, ale i vrelá láska k ľudu a ku všetkému tomu, čo náš ľud už dosial vytvoril a čím už dokázal, že je on vlastne najplodnejšou nivou, v ktorej stonásobne vzklíči každé zdravé a užitočné semeno, aby stonásObnou odmenou nahradilo pracovníka. Pracujeme teda T p.evnom presvedčení, že naša práca nájde pravého pochopenia a náš ľud takto posilnený, vzrastie i v živote hospodárskom, i v živote duchovnom a dokáže, že nádeje, vložené v je*ho schopnosť, ;chápavosť a v silu, nezlyhaly a nezlyhajú nikdy, ani v budúcnosti. Nech je nám vždy heslom, — že cesta nášho ľudu je aj našou cestou, radosti jeho sú aj našimi radc^fami, bôle jeho našimi bôlami, a podľa toho potom aj pracujeme, vediac že pracujeme pre seba samých, že dvíhame seba samých na výšku tú, na ktorej by mal byť dnes už každý kultúrny človek. Potom, keď vzklíči už naše semeno, keď náš ľud s celou svojou dušou pochopí to svetlo kultúry, ktoré sme mu poctivou prácou dali, môžeme spokojne povedať, že skončili sme naše dielo a odovzdať ho chceme pokoleniam, aby na ■ ňom ďalej budovaly v tom povedômf, že i minulosť splatila svoje dlhy ľudu prácou, ktorá nehynie, ale stále rastie, tak, ako rastie ľud, na čele ktorého stoja neochvejní pracovníci a borci kultúry a pokroku. . Xa strediiom a lužnom úseku východného frontu začala nemecká ofenzíva Panamerickú konferencia vo Washingtoné Vojská Osi približily sa na 160 km k Alexandrii v mesiaci júni potopili Nemci 156 nepriateľských lodí o obsahu 886.000 ton — Boj o Sebastopol vstúpil do rozhodujúcej fázy — Poľskí vojaci do Egypta — Zasadanie anglickej Dolnej snemovne — Vojnové výdavky Spojených štátov amerických — Boje na Madagaskare Berlín, 1. júla. Hlavné veliteľstvo nemeckej brannej moci oznamuje: . V útokoch na Sebastopol náš vpád do vnútorného pásma opevnení sme ďalej rozšírili. Nemecké oddiely podporované, letectvom napredovaly po obranné pozície na východe mesta a dobyli pevnosť ; IŽalakov, známu z Ehymskej vojny. Divízie, útočiace z východu po prelomení línií na Sapunskej vysočine na širokom fronte prenikly za pevnosť. V týchto rozhorčených bojoch vynútili sme si priechod cez pancierové opevnené línie a dobyli sme viac pozícií. Rumunské oddiely zaujaly mesto a prístav Balaklava. Na strednom a južnom úseku ■východného frontu spojenecké vojská prešly do ofenzívy. Naše^ sväzy bojových lietadiel v priestore medzi Donom a Oskolom útočily na komunikačné línie nepriateľa. Na západ od Volchova pokračuje sa v očisťovacích bojoch. Delostrelectvo ostre Vojská Osi prihli žily sa na 160 km k Alexandrii Rím, 1. júla. TP. — Podľa zprávy Popolo di Roma vývoj egyptskej bitky jasne ukazuje, že je tu reč o bytí a nebytí britského ľovalo sovietske pozície na predmestí Volchova. Na obkolesovacom fronte pri Leningrade naše stmihlavové a bojové lietadlá napádaly nepriateľské pozície a železničné zariadenia na pohorí Valdavskom. Naša letecká zbraň na severe zaútočila na nepriateľský prístav, na vojenské zariadenia a na letiská. Nemecké a talianske oddiely v Egypte napredovaly ďalej od El Daby a napádajú poslednú pevnosť El Álaméin pred Alexandriou. Pred Alexandriou nemecká ponorka potopila 23.000 tonovú nepriateľskú loď. Naše lietadlá bombardovaly letisko Luca na Malte. Zasiahly a zriičily viac lietadiel na zemi. Náš boj proti nepriateľskej lodnej doprave i v mesiaci júni bol veľmi úspešný. Potopili sme 156 nepriateľských lodí o obsahu 886.000 ton. Okrem toho 56 nepriateľských obchodných lodí bolo poškodených. Naše ponorky z tohoto počtu potopily 132 lode o obsahu 755.000 brt. impéria. Podľa mienky menovaného časopisu nebojuje sa pre zaujatie Egypta, lež preto, aby krajina Níla bola oslobodená zpod nadvlády anglickej a aby odrezali Veľkú Britániu, Indiu, Anglicko a .Afriku, ako i Blízky východ od Egypta. Dnes už možno konštatovať, že význam víťazstva bude vždy väčší a rozhodnejší. Káhira, 1. júla. OFl. — Podľa zprávy tunajších vojenských kruhov nemecké pancierové jednotky dostaly sa za El Daba, ktorá leží 120 km na východ od Marsa Matruhu. Od El Dabá po Alexandriu je už len 160 km. — MTÍ. Berlín; 1. júia. IN B. Podľa zpráv nemeckých vojenských kruhov nemecká a talianska letecká zbraň neprestajne pokračuje v rozbíjaní ustupujúcich- anglických vojenských kolon 'medzi Fukou á Alexandriou. .Angličania zanechávajú za sebou cenný bojový materiál. V úžine Kanays a povedľa El Daba letectvo Osi bombami a palubovými zbraňami, ako i delami rozbilo anglické oddiely. Na juhozápad od Marsa Matruhu zničily bristké shromaždisko vozidiel. Paríž, 1. júla. INB — Podľa zpráv, ktoré sa rozširujú v Paríži, hlavný veliteľ britskej. floty v Alexandrii dal veliteľovi internovaných vojenských lodí v Alexandrii ultimátum, aby lode potopili. V. tom prípade, že sa tak nespraví, .ángličania sami potopia francúzske lode. Sofia, 1. júla. INB. — Podľa prichodziacich zpráv veľa britských vojenských lodí pristálo v prístave Haifa. V prístavnej štvrti a v horskom kraji vo viacerých domoch rekvirovali pre britské veliteľstvá. Anglické a emigrantské oddiely prebraly obranu palestínskeho pobrežia. Libanonské, austrálske oddiely ■však odcestovaly na bojisko do Egypta. Berlín, 1. júla. INB. — Na základe Informácií príslušných nemeckých kruhov, silné oddiely nemeckých • a spojeneckých vôjsk na strednom a južnom úseku východného frontu všade prešly do útoku. O vojenských udalostiach posledných dní však v Berlíne neuverejňujú ďalšie podrobnosti. Dôrazne poukazujú na to, že letecká zbraň neprestajne podporuje mohutné operácie vo.|sk, zvlášfc východne od Charkova a na fronte pri Kursku. Xemeckú úradnú zprúva o začiatku veľkej ofenzívy na východe Z OBSAHU CISLA: Anglická propaganda o Turecku Predstavitelia) japonského propagačného úradu o osude britskej ríše m O poslaní Spolku sv. Vojtecha Text medzištátnej dohody o kolonistoch a o drobných pridelnikoch so soznamom osôb, ktoré majú nárok na odškodnenie Vohľady (rozprávka) VeVki inžinieri Staroveku