Slovenská Jednota, august 1942 (IV/57-77)
1942-08-01 / No. 57
Roinsk I, (ly.) Číslo 57. p lA 8 PILZEROV \SbmMJediuJk ÜSTREDNY ORGAN STRANY SLOVENSKEJ NÁRODNEJ JEDNOTY V MAĎARSKU Vychádza každý defl okrem pondelka a däa, nasledujúceho po sviatku. Redakcii treba posielať listy a príspevky na uverejnenie. Veci, týkajúce sa predplatného, predajní, reklamáclt inzercie a p., treba adresovať na administráciu ZODPOVEDNÝ REDAKTOR, MAJITEĽ í VYDAVATEĽ: JOZEF KELEMEN Buíapcif, soliota, 1, augusta 194*i Predplatné na mesiac 1.90 pengd, na S mesiace 5.50 pengd. Predplatné len na nederné číslo na rok 6 pengé. — Hlavná redakcia a administrácia; Budapešť, V., Nádor-utca 6, II. po.scli. 4. —■ Telefonná číslo: 187—104 Hospodársky liberalizmus ako ideál a skutočnosť (N) Zmena hospodárskych názorov a inštitúcií, ktorej sme v tomto čase všetci účastníkmi, vynucuje .si svojou živelnostou, aby sme venovali pozornosť nielen vývinu, ktorým prechádzame, ale aj prameňom hospodárskej anarchie, v ktorej skončila éra liberalizmu a z ktorej národy teraz s najväčším úsilím hľadajú východisko. Pokúsime sa podá f náčrtkový obraz toho, čím hospodársky liberalizmus chcel byť a čím sa v potom náčrtok histórie skutočnosti stal, rozvratu jeho hospodárskej sústavy vo svete medzi prvou a druhou svetom vojnou z uvedeného hľadiska a konečne niektoré myšlienky konšlruTctívnej hospodárskej teórie dneška. Nie je to iba náhoda, že je to práve Nemecko, kde sa úsiliu o nový hospodársky poriadok dostáva zvláštna inténzita; najmä nemecká národohospodárska teória to bola, ktorá už od generácií sa vyznačovala tým kritickým duchom, ktorý dnes tak mocným spôsobom mení tvár sveta okolo nás. Zrodenie liberalizmu bolo plodom veľkého revolučného úsilia o oslobodenie indivídua z pút feudalizmu. Optimistický pozitivizmus vo filozofii a ilúzie o nekonečných možnostiach techniky a vzostupného spoločenského vývinu Tudstva sprevádzaly jeho víťazný nástup do dejín. Svet sa naraz vymanil zo zakliatia feudálnych hraníc a otváral sa ako voľné, široké pracovné pole ľudstva. Kozmopolitné ideále a sny o večnom mieri medzi národmi, voľná, neobmedzená zmena statkov a služieb z krajiny do krajiny, sloboda obchodu a morí boly jeho okrídlenými heslami. Rovnováha hospodárskych vzťahov bola v klasickom storočí liberalizmu umožnená aj vonkajšími okolnosťami. Vedia expanzie politickej, hospodárskej a technickej bola to tiež šťastná okolnosť, že zlato, ktoré bolo na začiatku XIX. stročia prevzaté Veľkou Brilíiniou, v druhej polovici storočia potom takmer celjmi svetom za základ menových sústav, vykazovalo po celú dobu veľmi stabilizovanú kúpnu silu. Nové objavy ložísk ulahčovaly účelnou reguláciou zásob zlata k menovým účelom v jednotlivých štátoch. Hegemonické postavenie Bank oí England vo svete finančnom a pax brittanica vo politickom, boly zdrojom tejto - svete nech aj iluzórnej — pohody. Hospodárske a sociálne skutočnosti storočia liberalizmu, ktoré sa skončilo vlastne až prvou svetovou vojnou.'boly, pravda, omnoho menej utešené, než jeho ideále, ale fiktívny obraz. Spolu s kolísaním pozitivistickej ortodoxie a s návratom iiovoromantizmu do kultúrnej sféry europského spoločenstva sa prevádzala hlboká revízia liberalistických formúl o slobode človeka, obchodu, morí a národov. Hospodársky individualizmus vyústil v bezuzdní! nadvládu silnejšieho nad slabším a stal sa prameňom nového otroctva. Rovnoprávnosť i sloboda národov bola len neuskutočneným heslom, za ktorým vládla celou silou imperialistická brutalita veľmocí. Fikciou bola sloboda obchodu a morí; obchod i priemysĽ-1 sa dostával čím viac do područia monopolistických tendencií, ktoré individuálne podnikanie nahradzovaly a n onym ným k apitali zrnom. Vznikal konflikt, človeka a vecí, prirodzených prác človeka a hospodár-ských, spoločenských a právnych inštitúcii. A svet zdanlivo neobmedzených možnosti sa naraz zužoval, technické vynálezy sa preslávaly hodnotiť, čo do ich prevratnosti, ale skôr čo do intenzity ich spoločenského využitia. Namiesto individuálnych výbojov sa javila potreba sústavnej organizácie a sociálneho konštruktivizmu. Monopolistické tendencie vslupovaly namiesto voľnej súťaže ako dôležitý prvok do vedúcich pozícií ho.spodár skeho života, Najru.šivejšie pôsobily na konjunkturálne pohybv’ vplyvy monopolného finančného kapitálu, ktorý sa postupne zmocňoval nadvlády nad kapitálom priemyselným. So vzrastujúcimi kŕčami krízy na.stnpoval namiesto kpzmopolitnej expanzie svetového obchodu hospodársky nacionalizmus sO svojimi autarkčnými snahami. Nemecká zvláštna zpráva o potopení 24 nepriateľských lodí Nemecké« rumunské a slovenské oddiely prekroélly dolný tok Donu v šírke 250 km Turecký veľvyslanec v Berlíne o nemecko-tureckom priateľstve Odrazené sovietske útoky v okolí Rževu — Birmingham bol opäť bombardovaný — Anglosasi a Sovietske Rusko — Nemecká odpoveď anglickému leteckému maršalovi Harrisovi — Anglická tlač sa odmlčala o druhom fronte—Boston Herald o hromadných leteckých útokoch na Nemecko — Londýnska vláda sa nevyjadruje o situácii Berlín, Itl. júla. Z Fiihrerovbu biavnébo stanii blúsia Nemeckej tlačovej kancelárii: Hlavné veliteľstvo brannej moci oznamuje: Nemecké, rumunské a slovenské oddiely prekročily km šírke a rozbily nepriateľské sily na tomto úseku. Naše dolný tok Donu v 250 rýcble jednotky predné oddiely pechoty, ako aj lovecké divízie sú v stopách v neporiadku ustupua júceho nepriateľa. Niekoľkými obkole.sovacími zásahmi znempžniiy mu ďalší ústup. Predné útočné oddiefy sú už 180 km jiižno od Donu. O dôležifý železničný uzol Šalsk vedie sa boj od piatku rána. Jedna pešia divízia zaujam KuSčevskaju. Počet zajatcov a ukoristený vojnový materiál stále rastie, hoci pre rýchle napredovanie nemožno ho prehliadnnf. Letecká zbrail bez prestávky zasahuje do prenasledovaeíeh bo.jov, rozbila mnohé nepriateľské kolony. Vo veľkom záhybe Dona nemecké a rumun.ské oddiely zatiačily nepriateľa za rieku. Talianske jednotky odrazily sovietske miestne útoky, podporované panciernikmi. Pokusy nepriateľa o výpad, ako i ďalšie odbremeňovacie útoky, vostaly bezvýsledné. V týchto bojoch nepriateľ stratil vo štvrtok 62 tankov. i Naše bojové a bombardovacie lietadlá zasiahly .do útočných operácii v oblúku Dona. Vo dne i v noci narobily mnoho škôd na komunikáciách, na prísunových líniách, želczničiaeh a na vodiaýeh eesláeh, V okolí Bževn silné boľševické útoky .sme odrazili a 40 tankov .sme roz.strieľali. Na volchovskom úseku a pri Leningrade nezdarily sa miestne výpady nepriateľa. Na rieke Neve zničili sme 7 sovietskych lodí. Vo Fínskom zálive letecká zliraň napadla nepriateľské letisko na ostrove í.avansaari. V Egypte nemecké bojové lietadlá v noci na 30. júla bombardovaly nepriateľské letiská v okolí Káhiry. benzínovýeli nádržiach a v skladiStiach vznikiy požiare. Zničené boly mnohé lietadlá na zemi. Z dvoch lietadiel, ktoré vo štvrtok clicelj- preletief eez .severoneuieeké pobrežie, jedno sme sostrelili. D’alšíeh 17 britských strojov soslrelenýeh bolo nad Kanálom a nórskym pobrežím. V Blízkosti Bringhtonii naše ľahké bojové lietadlá potopily 3000 tonovú obchodnú loď. V noci na piatok naša letecká zbraň /novu napadla vojensky dôležité objekty v Birmingliame. V piatok ráno naše prie/vedné lietadlá spozorovaly lii rozsiahle požiare. ÚSPECHY NEMECKÝCH PONORIEK — ZVLÄŠTNA ZPRÁVA — Berlín, 31. júla. DNB. — Hlavné veliteľstvo nemeckej brannej moci hlási; Nemecké ponorky opäť malý veľké úspechy. Na strednej čiastke Atlantického oceánu a pred americkým pobrežím potopily zo silne poistenej lod’nej karavány 5 lodí o 41.000 tonách, okrem toho potopily 12 lodí mimo karavány o 73.000 tonách, 5 nákladných plachetníc a jednu strážnu loď pri západnom pobreží Afriky, ako aj 7 lodí o 53.000 tonách a 5 nákladných plachetníc na východnej čiastke Stredozemského mora. Torpédami ťažko poškodily z atlanticko-oceán.skych karaván 1 torpédoborec a 2 lode o 17.000 tonách, ako aj britský torpédoborec na cypruských vodách. Počet nemeckými ponorkami potopených lodí zvýšil sa tým o 167.000 íon. Nepriateľ stratil 24 obchodných lodí, 10 nákladných plachetníc a 1 strážnu loď, okrem toho mal straty aj poškodením spomenutých IckIí a torpédoborcov. ■— MTI. formácií vyvinuly sa vzdušné boje. Stíhačky Osi sostrelily 5 britských lietadiel. Jedno z našich lietadiel sa dnes nevrátilo. — MTI, ., TALIANSKA FRONTOVÁ ZPRÁVA Rím, 31. júla. Stefani. — 794. zpráva talianskej brannej moci hlási: Južne od El Alameinu odrazili sme výpad nepriateľských oddielov. Na ostatných úsekoch frontu bola na oboch stranách výzvedná činnosť. Britské lietadlá bombardovaly Tobruk. Jedno lietadlo v ohni protileteckých batérii vzplanulo a zrvitilo sa. Bombardovanie nenarobilo veľkých škôd. Nikto nebol poranený. Nad. ostrovom Maltou pri bombardovaní talianskych a nemeckých vzdušných ANGLICKÁ VLÁDA SA NEVYJADRI O SITUÁCII Londýn, 31. júla. Bud. Tud. — Keď Sir Stafford Cripps vyhlásil na štvrtkovej schôdzke v Dolnej snemovni, že Dolná snemovňa po najbližších zasadaniach pôjde na letnú dovolenku, niekoľko poslancov sa ho opäť pýtalo, či je vláda náchylná vyjadriť sa o všeobecnej vojnovej situácii. Niekoľko poslancov poukázalo na to, žeby mal parlament svolať tajnú schôdzku, aby zúčtoval so situáciou a odpovedal na rozličné otázky poslancov. Oipos vy’ilásil .v odpovedi, že vláda nehodlá vyjadriť sa o situácii a nehodlá au! svokať tajnú schôdzku, tým menej, lebo britskej vláde aj tak vyhadzovali na oči r'^zličn.ých strán, že usporiadúva príliš veľa tajných schôdzok. Istý komunistický poslanec vyzval Crippsa, aby sa vyjadril, či má vláda nejaké úmysly. Nato Cripps odpovedal takto: Uisťujem pána poslanca, že máme úmysly. Napokon Cripps {»ukázal na to, že v ťažkej situácii vláda nemôže prezradiť svoje plány, lebo od toho závisí prípadne život mnohých. Z OBSAHU CISLA Co bude s európskymi štátmi po vo.ine? Zákulisie belehradského puču O slovenskej iiárodiie.j charakteriologif 0 nitrauskom kraji « Na začiatku hospodárskeho roku Nase zdravie Karty, rozprávka