Slovenská Jednota, november 1943 (V/248-271)

1943-11-03 / No. 248

«o2n­ k n. (V.) Cisco 24». ^ lA 14 PILZEROV Budapešt, sti'eda, », novemb­­ra 1943 SlimkaM0k trSTREDNt ORGAN STRANY S L O V E N S K E J N A R O D N E J JEDNOTY Vychádza feaždý defl okrem pcmdeltea a dfla, tmsledujáceho po sviatku. Redakdl treba'‘po- Blelaf Hsty a prfspev^ty na nverejnenle. Veci, týkajdce sa predplatného, predajní, reklamácii. Inzercie a p., treba adresovať na administrátín Zodpovedn;? redaktor, majlteT a vydavateT:, JOZEF KELEMEN Híavn;? epolnpracovník: Dr. EMANUEL BÖHM Predplatné na mesiac 3.40, na ätvrf roka 9.80, na nederné Äslo na rob 11 pengd. — Na Slo­vensku rodne 450, nedeľný číslo S Ks, vó vSe­­dný deô 2 Ks. — Telefonné Číslo redakcie: 187—"84. telefon, čís. administrácie: 381—072 Moskva, 2. novembra. ÍNB. — V"o Washingtoné, v Londýne a v Moskve v pondelok uverejnili úrad­nú zprávu o rozhodnutiach moskovskej konferencie. Najdôležitejšie )K)dy sú tieto: Spolc^čný postup utvoria európsku poradnú komisiu so láidlom v Londýne, uvedú v súlad vše­tky operácie, spolčia všetky mierumilov­né mi rody do systému medzinárodnej bezpečnosti a nakoniec uzavrú doh()dy v súvislosti o obsadení europského úze­mia-Obsiahle záverečné komuniké konšta­tuje, že na poradách prišly na pretras všetky otázky, ktoré tri vlády navrhly k predebatovaníu. Z nich niekoľko otá­zok vyžiadalo si konečné rozhodnutia, ktoré boly vynesené. O iných otázkach po primeraných poradách prijali zásad­né rozhodnutia. Tieto otázky boly predo­­strené osobitným komisiám k podrob­nému vypracovaniu, alebo budú ďalej prejednávané diplomatickou cestou. Iné otázky zase boly vybavené po výmene názorov. Záverečné komuniké začína konštato­vaním, že ministri zahraničia Cordell Hull Eden a Molotov medzí 19. a 30. októbrom sišli sa 12-krát, aby mali po­rady. Porád sa zúčastnili tieto osobno­sti: za USA Harriman, generálmajor Deane, ďalej odlmrníci Green H. Hach­­worth a James C. Dunn; za Anglicko Sir Archibald Clark-Kerr, William Strong a generál Sir Hestings Ismay s rozličnými odborníkmi; za Rusko mar­šal Vorošilov, Višinský, Litvinov, Ser­­gejev. generái-major Grizlov, Saksin a a rozliční odbroíci. Vojenské rozhodnutia Záverečná zpráva zpomedzi rozhod­nutí konferencie ako prvé uvádza, že vyniesli rozhodnutia v záležitosti vojen­ských operácií, ktorých cieľom je skrá­tenie vojny proti Ííemecku. V ďalšom záverečná zpráva zdôrazňuje, že v te­rajšej úzkej spolupráci bezpodmienečne trel» pokračovať aj po skončení vojny. Europskú poradnú komisia Komuniké ďalej oznamuje, že tri veľ­moci a Čína podpísaly spoločné prehlá­senie. v smysle ktorého budú úzko spo­lupracovať vo všetkých otázkach, ktoré sú spojené s kapituláciou a s odzbroje­ním nepriateľa. Podpisujúce nwcno.sti uznávajú, že treba čím skôr utvoriť takú všeobecnú medzinárodnú organizáciu, ktorá by spočívala na zásade samostatnosti vše­tkých mierumilovných štátov a ku kto­rej by sa iiiohly pripojiť všetky malé a vellié štáty za účelom udržania medzi­národného mieru a po utvorení systému, ktorý bude slúžiť medzinárodnej bez­pečnosti, chcú sa poradiť navzájom a poprípade s ostatnými štátmi spoločno­Komuniké zaoberá sa vo zvláštnom bude s otázkou budúcnosti Talianska a dožaduje sa, aby sa v Taliansku dostala opäť k moci demokrcia a aby zrušili Záverečná zpráva sa obsiahle zaoberá aj s problémom vojnových previnilcov. Jednotí z najdôležitejších požiadavok je to, že všetkých nemeckých dôstojníkov .Amsterdam, 2. novembra. DNB — Ako oznamuje britská zpravo­­dajská kancelária, Eden anglickými a americkými vyhlásil pred novinármi výsledku moskovskej konferencie toto: o Som presvedčený o tom, že položili sme- základy k spolupráci troch spojen­cov a že sme utvorili základ budúcej or­ganizácie mieru a zahraničnopolitického' aparátu, bez ktorého mnoho túžob zo­stalo by len dobrou vôľou. Podľa Cordelia Hulla konferencia do­kázala, že „vedúce .štáty opustily osamo­tenú cestu k izolácii“. Potom dodal: Už je najvyšší čas, aby také štáty ako An­glicko, Rusko a USA „keď vôbec spolu kráčajú, aby to urobily dovtedy, kým ne­bude pozde“. Cordell Hull v svojom pre­Štokholm, 31. októbra. DNB .— Ako oznamuje moskovský roz­hlas, Stalin dával na počesť Hulla Edena v Kremlji banket. Okrem Edena a a Hulla na bankete prítomný bol medzi inými aj anglický veľvyslanec v Moskve Kerr a americký veľvyslane.c Harriman, ako i viac osobností z Hullovho a Ede­­novho sprievodu a členovia anglického a amerického veľvyslanectva ako i členovia vojenských delegácií. So sovietskej stra­ny okrem Molotova prítomní boli mnohí ľudoví komisári a dôstojníci vysokých hodností. Moskva, 2. novembra. Bud. Tud. — V sobotu večer po skoii­­čení moskovskej konferencie v Kremlji usporiadali banket, behom ktorého pove­sti spojených národov ohľadom prípad­ného spoločného postupu. Po skončení vojny podpisujúce mocnosti nechcú vrhnúť svoje branné moci na územie iných štátov, vyjniúc také prípady, kto­ré záverečná zpráva zvlášť vymenúva­­va, ale aj vtedy len po spoločných po­radách. Prehlásenie nakoniec konštatu­je, že treba uzavrieť všeobecnú dohodu v záležitosti usmernenia . povojpového zbrojenia. ustanovizne fašistického režimu. Záve­rečná zpráva dožaduje sa aj reštauro­vania nezávislého Rakúška. a vojakov, ktorí môžu byť obžalovaní ako vojnoví previnilci, treba vydať tým štátom, v ktorých alebo proti ktorým spáchali svoje vojnové zločiny. jave ďalej vyhlásil, že bez zdržanlivosti budú podporovať tie snahy, ktoré sme­rujú k dosiahnutiu užšej medzinárodnej spolupráce, a k vybudovaniu mieru. K tomuto historickému prejavu sa pripo­jila aj čunkingská Čína. Keďže teraz prijali miesto zásady izo­lácie zásadu spolupráce •— povedal ne­bude ťažko dosiahnuť pokroku aj v ohľade zvláštnych kých, hospodárskych vojenských, politic­a sociálnych pro­blémov. Ako napríklad pre hospodársku spoluprácu poukázal na to, že Rusko bu­de v budúcnosti zastúpené aj na tých ne­formálnych poradách, ktoré sa začaly vo Washingtoné medzi USA a Anglickom, tak napríklad aj v otázke povojnového upevnenia valuty. — MTI dal prípitok aj Stalin. V svojej reči osla­voval 5. a 8. armádu a pripil na zdravie Montgomeryho a Čiarka. Potom povedal prípitok na Churchilla a Roosevelta. Churchilil bude mat pre|av Londýn, 2. novembra. Bnd. ľud. — .Ministerský predseda Win­ston Churchill bude mat v tlolnej snemov­ni prejav o moskovskej konferencii. Až do doby, kým neo-Iznle tento prejav tak v po­litických ako i v novinárskych kruhoch zachovajú zdržanlivý zástoj. Londýn, 2. novembra. Bud. Tud. — Diplomatický korešpondent časopisu „Daily Mail“ oznamuje, že - Chur­chill. Hooscvfclt a Stalin v blízkej budúc­nosti sídli sa na porade. Miesto a dobu lej to, porady — píše časopis — samozrejme lajii. nie je však vylúčené; že Stalin z prí­­ležilosli tejto schôdzky ^ustí Rusko.' Ž tluôových komentúrov Amsterdum, 2. novembra. DNB — Ako oznamuje agentúra Esclian­­gc 'ľcicgrapb „'rinieš“' rozoberajúc výsle. dok moskov.ských poráfl, za najdôiéžh lejši praktický výsiedoik konferencie pokladá to, žc tri mocnosti posta­via v 1-ondýue -spoločnú európsku porudmi komisiu. Odhliadnuc stredo­morskej komisie — ktorá ešte nie je zor­ganizovaná — táto komisia Je prvým spo­ločným orgánom Spojených národov. Je to správne a<potrelmé, že v fejlő organizá­cii zastúpené sú zatiaf iba tie tri hlavné mocnosti, ktoré nesú hlavnú farchu vojny. K iistavciiiii orgánov reprezentatívneho rá­zu môže dôjsť ba pozdejše. — MTf Štokholm, 2. nobeinbra. 1.N.B .—■ Vládny časopis Socialdemokra­­teu shrnuji'ic stanovisko Švédska k mo­skovskej dohode poznamenáva: Po pivom a rýclilom preskúmam' moskovského ko­muniké záver môže byf len jeden. .\k ko­­.műinké v istých bodoch je vyhovujúce, predsa irecliáva' otvorené mnohé ot|zky. Med.ri. kSppJehcami .do konca vojny je',veľmi j)ravdcj)odob'né,..že neiúôžé. prísf k roztrž­ke —, hovoria vo švédíikyčh politických kruhoch. Ale tým vSČšia ,jé neistota v tých olázkacli, na ktorých .sa.má vybudovaí po­vojnová: Europa. Politika Spojencov, keď sa hovorí o cieľoclí, podala len so vzhľadom na ! aliausku kladnejšie výsledky, kým druhých tsláloch sa mlčí. Tak je to zvlášť o so susednými štátmi Ruska, ktoré by prá­vom mohly požadovať pre seba a pre svo­je národy demokraciu a slobodu. Osud baltských štátov a Fínska Jo nevyjasnený, keď osud týclilo práve Švédsko by zaují­mal. Kým .sa táto otázku iievyja,sní, vérej­­na mienka Švédska nevidí do.st.aločný pred­poklad pre budúci spravodlivý mier. Za najkritickejší dôvod — hovorí Socialde­­mokralcn — prijíma sa ten fakt. že malé štáty ->1- zdá sa -— chcú zase z tohto, vy ne­diať. Časopis Tidningen, orgán stí any li­berálov,, v tejto súvislosti .poukazuje na tú vetu záverečného komuniké, ■ že ak by okol­nosti dovolily. v tom prípade aj malé štáty môžu byt zaradené do porád. Inými slo­­,vami to znamená toľko, že píše Stockholms Tidningen, že sa znovu vytvára zase taká. , medzinárodná organizácia, v ktorej malé nári-dy len vtedy budú mat slovo, keď sa ich. budú pýtať, Výsledok volieb VO išvajčia.rska KomuniKÉ o moskouskel konfepkíicil Veľká jesenná ofenzíva pri Dolnom toku Dnepra pokračuje Berlin: IVemcI pokračujú v Taliansku v plánovitých oddiaľovaclch bojoch Sofia: V Bulharsku xaéala «a éístka proti paríisáuom == Turecký prezident: „Veríme v uskutočnenie spravodlivého poriadku, spočívajúceho na úprimnej spolupráci všetkých národov«^ — Mussolini nariadil čistku medzi svojimi hod­nostármi a úradníkmi — Wilhelmstrasse: Moskovská dohoda je dôkazom nesrovnalostí medzi Anjg^losasmi a Rusmi Taliansko, Rakúsko Vojnoví vinníci Prejav Edena a Hulla • Stalloov prípitok na Churchilla a Roosevelta

Next