Slovenský Východ, máj 1921 (III/100-122)
1921-05-08 / No. 105
KožBcs« neeSel’a 8» wiéjé, gUrottiHt. 1921.0*80 105. DEMNÍK mTtAWrt cknAn východního a © m«ica ä mmmsammm rus otcmwbI srtoro mam pmo»smui h yi £*yats7 || ü$w sa m sim** mm&oA. a mwmmJdoa y meamca. 1 jAw wm |? ¥ fssratai ä mísok m f ise. ^ucCaSuto. nhH | aoDPovemt mmoos 1 |m*> s* *-*•*» «^kcte L Ä Mfa. <UH> I 'JK»00“ 11 •» F»? «*■ 9» JC» m ft# **fc ,« *, - fe* fe*w * * * čfctte pHMt| ivarftetaa 4Sfc$&H «bk f$ WMJLM» J§ »4emĚtímm lí & to«» ►« ■Mhatatui» á® £ jimi»* Oláika slovenského divadla. (Glossa k rovnako označenému článku. K článku, ktorý sme priniesli z revue »M ladé Slovens ko», aby sme citovali ukázku nazeranie slovenských kruhov na otázku Slovenského Nár. Divadla, bol nám poslaný tento prejav z českej inteligencie: Pán Karol Balák píše: »Nemožno sa zbaviť otázky: Prečo sa hrá na Slovenskom Národnom Divadle ešte i dnes česky? Nemohli sa herci už naučiť po slovensky? Je to úmyselnosť, alebo netečnost’?» Nepotreboval by som mu tuná odpovedať na túto interesantnú otázku, lebo on sám na ňu velmi správne odpovedal v tom istom článku o niekoľko riadkov ďalej, kde doslovne píše: »Bude treba pôvodnej dramatickej literatúry, ktorá až na niekoľké výnimky je veľmi nedostatočná, a bude treba i dobrých príkladov z literatúr cudzích.» Patrné Chcel napísať prekladov, nie príkladov. Ale predsa je potrebné odpovedať na tento spôsob písania aj osobitnými slovami. Nemohli sa herci už naučiť po slovensky? Je to úmyselnosť alebo netečnost’?» Áno, mohli, ale čo majú a môžu vlastne slovensky hrať? Tie kusy, ktoré sa len majú napísať alebo preložiť? Už tretí rok je Slovensko zbavené maďarského tlaku, ale repertoir slovenských hieí sa rozmnožil len hádam o tri, štyry hry pôvodné. Či myslí p. K. Balák, že dosavádny repertoir môže byť repertoirom »Slovenského Národného Divadla»? Sám tvrdí, že nie. Teda dostačí, keď herci sa naučia po slovensky? Hádam, že tiež nie. Najprv by im musel dakto slovenský kus napísať alebo cudzí poslovenčiť. A to je tak málo slovenskej inteligencie, že tak dosiaľ stalo len v tak malej miere? Či to majú robiť zas Česi, ako to robili a robia so slovenskými učebnicami pre všetky školy? Poznám slovenského herca, ale hoci aj som sa ho nespýtal, môžem predpovedať, že by istotne sa čudoval, keby sa ho niekto pýtal, aby hral podľa inojazyčných textov, alebo aby si sám literatúru prekladal. Preto by bolo lepšie miesto samej theorie prikročiť ku praxi a písať slovenské kusy alebo aspoň poslovenčiť a potom povedať: »Hľa, pánovia, ešte je vám to málo, čo máme napísaného, ešte nechcete hrať slovensky?» Do tej doby, kým tento predpoklad nebude jestvovať, môžeme sa otázky uvedenej na začiatku tohoto článku zbaviť. Pripadá nám len ako jedon z tých mnohých dôkazov »uznania» pre prácu Čechov na Slovensku. Košice, 7. apríla 1921. Karol Husiar. Os-sisy a systémy. Politický boj nemá byf nikdy vedený proti osobám, ale proti systémom tých, ktorí sú postavení na čelo vlády, ktorým je daná do rúk dôvera občianstva a moc rozhodovania, Nie osoby sú na týchto miestach, ale ony sú pufcýmí predstaviteľmi istého politického smeru, istého vládneho systému. Ak nezodpovedá systém ich vlády a vládnutia požiadavkám doby lebo občianstva, potom treba viest boj proti onomu systému, nie proti osobe, ktorá ten systém zastupuje a reprezentuje. Osoba je vecou vedlajšou a ona samozrejme padá so systémom, ktorý stal sa vlády neschopným a nemá nikdy padať systém preto, že snáď osoba sa nepáči tej ktorej politickej strane, lebo tej ktorej frakcii. Žialbchu, stáva sa práve u nás, v našom politickom živote pravý opak. Nie tak proti systému, ako proti osobám sa bojuje a to osobné sa stavia nad všetko ostatné. Osoba stáva sa dôležitejším predmetom boja než systém a hoci systém bol aj dobrý, keď osoba sa nepáči, padá aj systém. Je to obrátený politický boj, je to boj tých, ktorí ešte ďaleko v politickej abecede nepokročilí a ktorí sú zvykli na súsedskú, lebo skôr hosííncovú politiku. Boj, ktorý sa vedie pod týmto zorným uhlom, stáva sa veľmi chytro nechutným a malicherným. Keď odporca nie je schopný, aby porazil vážnymi a vecnými dôvodmi .vládny systém toho ktorého ministra, nehanbí sa am toho, aby vošiel do jeho oytu a vynášal odtiaľ nechutné klepy. Ba často len tento spôsob boja mnoho ráz sa prevádza a bojujúci s radosťou vynáša na svetlo kiepy a verí, že dáky hrdinský skutok vykonal. Tak ako kedysi naša politika dala sa charakterizovať slovami; ,,Z Prahy do Viedne“, keď totiž odboj československého národa bol najsvätejším poslaním každého politika, tak by sa dnešný spôsob politického boja dal nazvať politickým bojom „Z Prahy do Hradu." Ale je to nie boj odbojný, boj, ktorý mal by jediný cieľ — oslobodenia, znovuzrodenia sa, ale bo;, kde dáva sa výraz tomu, že ten a ten bol vtedy a vtedy len úradníkom, druhý že bol boháčom, tretí že mä iný politický názor a štvrtý preto, že netancuje tak, ako sa teraz niekomu páči. Nie zlé systémy sa porážajú, ale osoby a zase len osoby. Ze pri tom trpí ako š:át samotný, tak aj prestíž celej republiky, na to sa ohľad neberie, na tom nezáleží. Ale proti tomu a tomu sa musí bojovať na život a na smrť preto, že vedúce miesto zaujíma ten a ten človek, tá a tá osoba. To je poíitikárenie, nie prevádzanie rozumnej politiky. A toto poliíikárenie spôsobuje celému štátu len škodu. Dnešné politické strany musia sa ináč dívať na svoj pomer ku štátu. Jestli pred prevratom bolo záhadné, aby využilo sa každej maličkosti k tomu. aby bola moc býv, rakúsko-uhorskej monarchie podlomená, malo to svoj dôvod v tom, že nášmu československému národu pobyt v onom nemožnom súštátí bol väzením a cestou k záhube. Dnes však sa pomery změnily. Dnes už niet Rakúska! A to nech si naše politické strany dobre uvedomia, Dnes je tu Československá republika a povinnosťou každého verejne pôsobiaceho politika je, aby všetky svoje najlepšie sily venoval tomu, aby táto republika čím najskôr bola jedným z najlepších štátov, kde každý občan by sa cítil spokojným a šťastným. I tu musí sa prevádzať politický boj a je potrebný ten boj. Bez neho nie je myslitelné, že by sa dala robiť akákoľvek politika. Boj vzpružuje, boj oživuje, boj dodáva síl a ocelí charaktery. Ale tento boj musí byt vecným a čestným. Vysvetlí! svoje názory o všetkom, v ohni politického zápasu vyskúšať životaschopnosť nového vládneho systému, podrobiť tejto zkúške každý systém, ktorý robí si práva na verejný a štátnický život. Ale pri tom nesmie sa zapomínat, že ide o systémy a nie o osoby. Že osoby sú púhymi predstaviteľmi toho, ktoréhokoľvek systému a že osoby môžu padnúť so systémom, nis ale systém preto, že náhodou sa osoba nepáči. Dúfajme, že i táto perióda nového politického života u nás skoro nastane. A túto zmenu poznáme vtedy, keď časopisy, ktoré su politickými zástupca^ i systémov, budú zbavené tohoto hnusného prííažku — osobných urážok, zápasov a výčitiek. Ži 4 bohu, dnes ešte viacej nájdeme v novinách osobných vecí, ako vecí rázu zásadného. A táto okolnosť dokazuje to, že dnes ešte jedna sa našim politickým stranám o osoby a nie o systémy, Košice, 7, mája 1921. B. Povstalci postupujú. w Hornom Sliezsku trvá. Z Moravskej Ostravy, 7. (Pôvodná zpráva Slov. Východu.) Nástup povstalcov sa deje smerom západným od poľských hraníc. Celý kraj pozdĺž našej hranice od východu až temer k Bohumínu j; ut v ich rukách. Asi 2 km za Annabergotn ide íront-a medzi dedinami Zablkovoxn a Olšou, ktoré sú obsadene. Povstalci majú niekoľko kulometov, z ktorých v nocí na dnešok strieľali smerom k Zabikevu a Annabergu. V Zablkove zastrelili otca 9. detí. O Kopilo va a Vernovíc (Willmersdorf) padlo niekoľko rán na našu pohraničnú stráž, ktorá palba opätovala. Na to povstalci zmlklí. Z našej strany nebol ranený nikto. Hranica je proti všetkým eventualitám náležíte striežená. Z dosiaľ neobsadených obcí prechodia jednotlivci k povstalcom Tak z Annabergu prešiel k nim četnícky strážmajster a 8 z 11 nádražných zamestnancov. Obývat-ú. t v Ann-’ g«i, je pripravené k odporu. Hliadkov í s uD n-naju mladí chlapci, ozbrojení puškami vš íkýcb možných systémov. Posádka číta asi 40 mužov nš ej obrany. Po nočnej prestrelke je všude pokoj, možno však počítať, že sa povstalci pokúsia v äoci o postup. V meste sú vylepené vyhlášky medzispojeneckej vládnej a plebiscítnej komisie o stave obkženia nad Ratibořským krajom a vojenské úrady sa zmocňujú obnoviť poriadok za každých podmienok. Železničné spojenie z Bohumína sa udržuje cez Annaberg len do Ratíboru. Za Raíiborom sú vytrhané koľajnice a prerezané telegrafné a telefonně drôty. Vlaky chodia len vo dne. Dnes ráno zahájili povstalci u Krížanovíc střelbu na jedúci osobný vlak. Rozptrpčema nemeckého obyvateľstva je veľké, i proti Francúzom. Počet uprcklíkov z Horného Sliezska, mužov i žien stále rastie. Včera cez deň prišlo ich do Bohumína do 260, v noci na dnešok 120, z ktorých je 85 našich príslušníkov. Prichodia vo veľmi biednom stave, niektorí oolon&hí, olúpení o peniaze a všetok majetok. Množí vykonali peší cestu 40 až 50 km. Dľa ch výpovedí nachodí sa medzi povstalcami velký počet Halerčikov v rovnošatách. Strelivo sa im vozí stále v autoch od poľskej hranice. Poľské vojsko prichystané. Z Bilska, 7. mája, (Pôvodná zpráva. Slov, Východu,) Ako sa dovedáme od veľmi spoľahlivej osoby, prišlej z Krakova, je koncentrované u Chýb a Dedič množstvo poľskej pechoty. Minister práce schvaluje postup povstalcov. Varšava, 7, Minister práce Jankowki podal demisiu. Jankowski je stúpencom národnej-robotníckej strany a schvaluje postup homosliezskych povstalcov. Ruské prípravy proti Lotyšsku, Varšava, 7, Podľa zprávy z Vílna shromáždil j ú Rusi na lotyšských hraniciach vojsko, aby pri zamýšľanom povstaní lotyšských komunistov vtrhli do krajiny a previedli zmenu vládnej formy. Poľská vláda žiada rozhodnutie o plebiscite. Varšava, 7. Poľská vláda žiada veľmocí, aby zjednaly poriadok a pokoj v Hernom Sliezsku tým spôsobom, že rozhodnú o budúcnosti Horného Sliezska v smysle ustanovenia mierovej stnluvy a podľa výsledkov hlasovania, Súsíredovaníe povstalcov. Vratislava, 7, V Schönwalde južne od H!ívice sústredilo sa 2 až 3000 povstalcov. V meste Hlivíci je pokoj. Francúzsky generál de Brantes slávnostne vyhlásil, že všetkými prostriedkami bude hájiť život a majetok obyvateľstva. Pred nastolením povstaleckej vlády: Varšava, 7. Podlá zpráv z Horného Sliezska prešlo mnoho stúpencov ľudovej sírany k povstalcom. Vo všetkých mestách kde povstalci majú opät moc v rukách, vracla sa život do nera di-