Smer, október-december 1968 (XX/229-305)

1968-10-01 / No. 229

I­f­f éŕj\ / S **■*''* Z LIGOVÉHO TRÁVNIKA ŽILINA — V severnej metm rppole Stredoslovenského kra­­já bol v nedeľu od rána áftladný, drsný — jesenný Čas. Kto v tomto čase čakal afijtpň napoludnie trochu hre­jivého pocitu na štadióne v boji o ligové body zostal ne­vyhnutne sklamaný. Žilinskí hráči v novej sezóne nerobia rfidosť svojim priaznivcom. O'dräža sa to i na návšteve, pretože od zápasu k zápasu ich chodí na futbal menej a menej. V nedeľu ich bolo za bariérami iba necelých päť­tisíc, a ked to takto pôjde dalej, úbytok priaznivcov bu­de ešte väčší. Možno úprimne ľutovať tých, čo nevedia ovládať svo­je vášne a ked ich mužstvu hra nejde hľadajú chybu tam, kde nie je. Iba tak si možno vysvetliť tých niekoľko ka­meňov, ktoré dopadli na ihrisko na protest proti ver­diktom rozhodcu... K samot­nému výkonu ZVL sä ťažko hľadajú slová. Pomalý štart na loptu, neistota v prihráv­kach, nedostatok orientácie, o streľbe ani nehovoriac, to boli hlavné znaky výkonu do­mácich. Našťastie ani Teplice toho neukázali veľa a javili podobné vlastnosti. Obe muž­stvá hrali zle, nebolo sa na čo pozerať v niektorých fá­zach hry to bola urážka pr­voligového futbalu. S takou formou by Žilinčania pri vý­konoch aké podávajú dnes sotva obstáli v našej najvyš­šej súťaži, možno i v druhej lige. KOŠICE — V prvoligovej tabuľke má dobré postavenie Lokomotíva Košice, ktorá po dobrej hre v treťom kole s Duklou Praha rozčarovala svojich priaznivcov výkonom proti Dukle Banská Bystrica. Košičania viditeľne súpera podceňovali. Tréner Moravec sám prizal, že s výkonom M ZVL ŽILINA — SKLO U­­NION TEPLICE 1:1 (0:1), GÓ­LY: PAŽICKÝ — GOMOLA ■ LOKOMOTÍVA KOŠICE — DUKLA BANSKÁ BYSTRICA 1:0 (0:0), GÓL: MÖDER. ■ svojich v prvom polčase ne­bol spokojný. Hájek si na vy­sunutom mieste akosi nevedel nájsť miesto a tým trpel vý­kon celého útočného radu.. Naproti tomu futbalisti ban­skobystrickej Dukly prekva­pili svojho súpera veľmi am­bicióznym výkonom. Hráči chodili do súbojov bez reš­pektu a v prvých dvadsiatich minútach hry boli pohyblivěj­ší a rýchlejší. Obrana Loko­motívy mala čo robiť, aby likvidovala vojakov, z kto­rých najmä Medvid a Vo­­decký prekvapili aktivitou. O úspech sa pripravili nedo­statkom skúseností a nedo­statočnou streľbou, ktorá ako sa zdá po odchode Peträša do Mexika bude robiť v Ban­skej Bystrici veľké starosti. Po prestávke, ked hráči Lo­komotívy zbadali nebezpe­čenstvo nepriaznivého výsled­ku, prebrali sa z letargie á zatlačili hostí do vlastnej po­lovice. V týchto chvíľach čas­tejšie ostreľovali Búrikovu bránu, ale tento chytal na jedničku. Kapituloval iba pro­ti strele Módéra, ktorej však podobne ako Chován proti Slovanu dopomohol do siete Czingel. Dukla nezanechala po sebe zlý dojem. I tak však víťaz­stvo Lokomotívy možno ozna­čiť ako zaslúžené, lebo po matnom prvom polčase sa v druhej polovici očividne zlep­šila a jej hráči ako kolektív předčili mužstvo hostí. Ak by sme chceli po nedeli porovnávať šance našich dvoch mužstiev (ZVL a DUK­LA) musíme spravodlivo po­vedať, že nie sú ružové. Ži­linčania majú na svojom kon­te síce tri body, ale cestujú do Pardubíc, kde sa nehrá najľahšie, viď Lokomotíva Košice v prvom kole. Bystri­­čania zase hostia majstra Tr­navu, proti ktorému by bolo obrovským úspechom za sú­časného pomeru síl týchto mužstiev získať aspoň bod. Teda vyhliadky sú hmlisté. Bystričanov spod Urpína ospravedlňuje pozícia nová­čika so známymi problémami a nepriaznivým vylosovaním. (ar+mv + M) • Včera predpoludním bola u predsedu SKNV súdruha Ing. VI. Litvaja milá slávnosť. Po­prední umelci a pracovníci Divadla SNP v Martine a DJGT v Banskej Bystrici dostali vy­znamenania „Za vynikajúcu prácu“ a „Za zásluhy o výstavbu." Na snímke herci martin­ského divadla — Tibor Bagdan a Ondrej Vandlík nad plaketami vyznamenaní „Za zásluhy o výstavbu“ a popredný sólista operil DJGT Jozef Konder, ktorý preberá vyznamenanie „Za vynikajúcu prácu“ z rúk predsedu SKNV, (-uy-) — Snímky: F. Kocian Telegram čitatelom V piatok ráno dostanete do rúk po prvý raz Maga­zín Smeru. Na dvadsiatich­­štyroch stranách nájdete reportáže z domova a zo zahraničia, kuriozity z his­tórie a dneška, zábavnú a detskú prílohu. Piatkový magazín vyjde namiesto do­terajšieho rozšíreného vy­dania. V novej grafickej a obsahovej úprave sme pa­mätali na množstvo humoru, športovcov a ženy. V sobo­tu vyjde Smer na šiestich stranách. Nezabudnite, že s Maga­zínom Smeru sa stretnete už v piatok. Redakcia Zasadalo Predsedníctvo SNR K ústavným zákonom BRATISLAVA (ČSTK) — Včera zasadalo Predsedníctvo Slovenskej narodnep rady. Rokovanie viedol predseda SNR Ondrej Klokoč. Na schôdzi j sa zúčastnil podpredseda vlády prof. dr. Peter Colotka. Na progianje rokovania boli návrhy ústavných zákonov o českosloven­skej federácii a o národnostiach a návrh na zriadenie sekretariátu Predsedníctva SNR pre medziná­rodné vzťahy. Predsedníctvo vypo­čulo stdnovisko odborných komisií SNR pre otázky federácie a do­hodlo sa na návrhoch, ktoré uplatní i na spoločnom zasadaní s Českou národnou radou 2. októ­bra 1968. Predsedníctvo SNR kon­štatuje, že v základných koncepč­ných otázkach je návih ústavného zákona o československej federá­cii vypracovaný odbornou vlád­nou komisiou zhodný s príslušný­mi návrhmi Slovenskej národnej rady. Na spoločnom rokovaní s Predsedníctvom Českej národnej rady v Brne bude potrebné uplat­niť niektoré pripomienky, najmä k otázkam rozdelenia kompeten­cie medzi federálne a národné or­gány. Vysokoškoláci u prezidenta PRAHA (ČSTK) — Prezident Ludvík Svoboda prijal včera v Pra­he päťdesiatčlennú delegáciu vysokoškolskej mládeže. Spolu s pre­zidentom privítal na Pražskom hrade poslucháčov vysokých škôl z celej republiky predseda vlády Ing. O. Černík, minister školstva prof. dr. Vladimír Kadlec a povereník Slovenskej národnej rady pre školstvo dr. Matej Lúčan. V priebehu priatelského stretnutia sa medzi jeho účastníkov dostavil aj prvý tajomník OV KSčS A. Dubček. „Pozval som vás preto — pove­dal v úvode priateľského stretnu­tia prezident republiky L. Svobo­da — že my všetci, ktorí máme zvýšenú zodpovednosť za osudy našej krajiny, dvojnásobne cítime v týchto dňoch nevyhnutnosť byť v úzkom styku s robotníkmi, roľ­níkmi, inteligenciou, mládežou. To preto, aby sme sa s nimi radili, ako ďalej postupovať na všetkých úsekoch nášho života. Na vás, na mladých ľudí, som obzvlášť mys­lel v uplynulých dňoch a najmä na našu mladú inteligenciu. Vy mladí nahradzujete často celkom prirodzene skúsenosť elá nom, prejavmi citu. Viem dobre, koľko energie, nadšenia a zdravej vôle sa v mladých ľuďoch uvoľ­nilo v pojanuárovom vývoji. Ja sám som vždy veril našej mláde­ži. Veril som nielen v jej hlboký zmysel pre právo a v jej nadše­nie, ale aj v jej mravnú silu a múdrosť. Veril som aj v naozajst­­nosť jej pokrokového postoja, v jej pevnosť a statočnosť jej od­hodlania dať všetky sily pre ďalší rozvoj socialistickej spoločnosti, jej demokratických a humanistic­kých črt. Vo svojej dôvere som sa nesklamal. Dnes však treba ísť ďalej, nestratiť nič z toho pozi­tívneho, čo januárový vývoj pri­niesol, nadviazať na tieto výsled­ky a rozvíjať ich ďalej dôsledne socialistickou cestou/* Pripomenul že ai naďalej treba robiť otvorenú politiku pred ce­lým národom. Bude totiž treba za­chovať si pokojnú hlavu, ale ne­stratiť ani odhodlanie a elán, opie­rať sa pevne o tie veľké hodnoty, ktoré nám všetkým dávajú silu a pevnú vieru v zajtrajšok. „Majte ďalej istotu — povedal prezident republiky, že žijete v krajine, ktorej pracujúci ľud sa usiluje úprimne a celým srdcom o uskutočnenie socialistických ide­álov. Veríme v silu ideí socializ­mu, v ich pravdivosť, v budúc­nosť socialistického spoločenského poriadku, v jeho nepretržitý roz­voj. S týmito ideálmi sme vstupo­vali do pojanuárového vývoja a na nich staviame i ďalšiu budúc­nosť. Budeme musieť riešiť zloži­té otázky, spájať realizmus s na­dšením, uvedomenie a politickú pevnosť s citlivosťou. Vyžaduje to vrelé i statočné srdce a jasnú my­­sel. Pre koho iného je to úloha čestnejšia, než práve pre vás, mla­dých talentovaných ľudí.“ Ďalej pripomenul, že socializ­mus nie je vecou veľkých slov, ale veľkej a húževnatej práce ti­sícov a miliónov ľudí na celom svete. „V bratislavskom vyhlásení sme znovu potvrdili — povedal ďalej L. svoju Svoboda — že považujeme za internacionálnu povinnosť chrániť jeho záujmy. Žiadam o to i vás, nedopustite, aby sa naivi­tou alebo zlou vôľou mohli ohro­ziť záujmy ďalšieho socialistické­ho rozvoja našej vlasti. Viete dobre, že v minulých ro­koch patrilo medzi vážne defor­mácie našej spoločnosti aj pod­ceňovanie vysokoškolskej inteli­gencie. Toto všetko je nielen v našom poznaní, ale i v našich zá­veroch za nami Môžete sa spo­ľahnúť, že naša strana i vláda sa budú usilovať o to, aby sa naďa­lej utvárali priaznivé podmienky pre plné uplatnenie a vysoké spo­ločenské ocenenie práce vzdela­ných odborníkov. Taktiež aj vy majte stále na mysli, že v sú­časnom svete obstojíme len vtedy, ak bude naša veda, riadenie všet­kých sfér našej spoločnosti, naša kultúra na vysokej úrovni. Práve preto potrebujeme viac ako kedy­koľvek predtým nadaných a prie­bojných mladých ľudí.“ Predseda Zväzu vysokoškolského študenstva pre Čechy a Moravu (Pokračovanie na 2. strane.) Zo včerajšieho vystúpenia predsedu NZ J. Smrkovského v rozhlase a televízii MNÍCHOV - varovný signáli Drahí spoluobčania, súdružky a súdruhovia, priatelia, renuhlikv Ludvíka Svnhndn a amwai a „i-r n.,-,: „„»i „.u. dovoľte mi, aby som sa dnes spoločne s vami zamyslel nad tra­gickými udalosťami, ktoré pred 30 vokmi prežil náš štát a naše národy. Boli to tažké a osudové chvíle našicjh dejín. Vtedy, 30. septembra 1938 rozhodli hlavy) popredných európskych veľmocí — Hitler, Mussolini, Chamberlain a Daladler — bez toho, že by vypočuli našich právoplatných predstaviteľov — o osude Československa. Československá vláda a prezident republiky na ža­losť všetkého ľudu nesiahli k možnosti brániť sa, nehľadali mož­nosť ako využiť ponúkanú pomoc ZSSR a mníchovskému diktátu sa podrobili. Československo bolo oklieštené, zbavená ohromnej časti svojho územia i svojich hospodárskych zdrojov. Republike ostalo sotva B mesiacov — nie života, ale pomalého zomierania, B mesiacov ná­rodnostného i spoločenského rozkladu, za ktorým potom nasledo­val marec 1939, úplná okupácia našej krajiny, Mníchov otvoril dve­re pre likvidáciu Československa, pre uskutočňovanie nacistických zámerov na tzv. „konečné riešenie“, to j :st na likvidáciu našich národov, ktoré sa tak ocitli v smrteľnom nebezpečenstve. Plným právom sa preto Mníchov prirovnával k najväčšej tragédii českej národnej histórie — k Bielej hore. Od Mníchove dnes uplynulo 30 rokov. Ak si pripomíname toto vý­ročie, nie je tak preto, že my, generácií pamätníkov, nemôžeme naň zabudnúť. Robíme tak preto, že z tej o tragédie a jej dôsled­kov vyplynuli nové, zásadné skutočnosti, klóré spoluurčili celý voj­nový i povojnový vývoj nášho štátu, našicf národov. Najrozhodnej­šími obrancami republiky boli ľudové masy vedené komunistami a ostatnými antifašistami, zatiaľ čo tá veľkjí buržoázia, ktorej sym­bolom boli agrárnici, dala prednosť svojim úzko chápaným tried­nym záujmom pred obranou so sovietskou pomocou a pomohla Hit­lerovi otvoriť dvere do našej krajiny. Tak sa ukázalo, že vtedajší spoločenský poriadok nielen, že ne­bol schopný zaručiť československú bezpečnosť, ale urobil otáznik nad samotnou našou národnou existenciou, A práve vtedy a odtiaľ sa začalo rodiť poznanie, že na starej, kapitalistickej základni ne­možno udržať štátnu existenciu a národnú slobodu. Vtedy a odtiaľ sa rodilo ono úsilie, ktorým bolo tak či inak prodchnutých uplynu­lých 30 rokov — úsilie o spojenie demokratického a národného ži­vota so socializmom. Osilie o prekonanie všetkého, čo uľahčilo hit­lerovskú agresiu — úsilie o likvidáciu „piatych kolón“ a predo­všetkým o odstránenie buržoázneho poriadku a tých triednych prie­hrad a privilégií, ktoré stavali proti sebe oba naše národy i rôzne ich triedy a vrstvy, o odstránenie politického rozdrobenia na de­siatky strán, s ich často sebeckými záujmami, demagógiami a frá­zami, ktoré sa vo chvíli skúšok ukázali také prázdne a škodlivé. Mníchovská a pomníchovská skúsenosť ša teda stala tým výcho­diskom, z ktorého sa postupne odvíjala celá vojnová i povojnová história Československa, cesta smerujúca k socialistickému zriade­niu, ktorú tak výstižne symbolizujú životní osudy prezidenta našej republiky Ludvíka Svobodu a zmysel a cieľ, ktorej vari najlepšie vystihujú krásne slová Alexandra Dubčeka o socializme s ľudskou tvárou. V Mníchove kapitalistický západ zradil a obetoval našu republiku Hitlerovi. Zámerom západu bolo obrátiť nacistickú agresiu na vý­chod, podnietiť nový nemecký „Drang nach Osten“, teda predovšet­kým proti Sovietskemu zväzu, prvému socialistickému štátu a jedi­nej svetovej mocnosti, ktorá ponúkala pomoc a dodržanie svojich záväzkov voči nám v mníchovskej kríze, ktorá spolu s medzinárod­ným robotníckym a antifašistickým hnutím verne stála po našom boku a mníchovskú zmluvu neuznala. Zradu na našej krajine draho zaplatil celý svet. Od 30. septembra viedla priama cesta k postupnému vpádu nacizmu do celej Európy. Bola to cesta II. svetovej vojny, lemovaná miliónmi mŕtvych. Cesta utrpenia a nešťastia európskych národov, ba celého sveta. (Pokračovanie na 2. strane.) • > Včera popoludní obnovili v hale kina Urpín v Ban­skej Bystrici výstavu „Päťdesiat rokov Československa a národné výbory.“ Exponáty sú zostavené z bohatého fo­tografického a iného dokumentačného materiálu. Výstava bude otvorená do 11. októbra t. r. Snímka; F. Kocian Ožili fakulty ŽILINA, MARTIN (ČSTK) — Takmer 3000 posluchá­čov denného štúdia bude navštevovať roku 1968-69 Vysokú školu dopravnú v Žiline. JDo prvých ročníkov fakulty prevádzky a eko­nomiky dopravy nastúpi 298 a na fakultu strojnú a e­­lektrotechnickú 493 študen­tov, zahraničných posluchá­čov prevažne z Vietnamu, bude tu študovať 55. Na lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Martine bude v školskom roku 1968-69 študovať viac ako 600 po­slucháčov. Do prvého roční­ka všeobecného lekárstva prijali 134 študentov. Škol­ský rok 1968-69 otvoria v Martine dnes v Závodnom klube turčianskych strojár­ní. 1 n wmm □smeru ešte o veľtrhu V Brne sa, ako vieme, skončil jubilejný X. medzinárodný strojár­sky veľtrh. Dobrou bilanciou sú uzavreté kontrakty v rozsahu vyše štyroch miliárd korún. Bránami veltrhu prešlo za desať dni vyše pol milióna ludí od nás i zo za­hraničia. Jedným z vystavovateľov na brnenskom veltrhu boli i Po­važské strojárne v Považskej Bys­trici. Na naše tri otázky odpove­dá inžinier Jančo. *1 Boli ste doteraz na všet­­■ • kých veľtrhoch. Ako hod­notíte ten tohoročný? — Áno, boli sme doteraz na všetkých veľtrhoch. Priebeh veľtr­hu bol obvyklý ako po iné roky. menej však bolo záujemcov zo zahraničia. *y S ktorými exponátmi predovšetkým ste sa ho zúčastnili? — Okrem ložísk, ktoré vystavo­valo priamo Generálne riaditeľ­stvo, sme tu mali 13 exponátov, z toho tri obrábacie stroje a 10 jed­nostopových motorových vozidiel. Z noviniek to bola vodorovná ro­vinná brúska BRH 40, dokončova­cí leštiaci automat DAL 1 pre vý­robu ložísk, motocykel Jawa 50 Mustang a nové typy motocyklov stavebnicovej koncepcie Jawa 50 Gross, Jawa 50 Roadster a Jawa 50 oskutrovaný Roadster. O Ktoré z vašich exponá­­tov mali najväčší úspecli a prečo? — Predovšetkým brúska BRH 40, ktorá má vynikajúce parametre a vysokú presnosť, potom motocykel Jawa 50 Mustang, ktorý je určený zatiaľ len pre zahraničie, a všet ky motocykle stavebnicovej kon­cepcie. Tieto motocykle majú na svoj obsah veľké výkony. Naprí­klad Jawa 90 o obsahu valca 90 cem dosahuje výkon motocykla Ja­wa 250, vyrábaného pred 15 rok­mi. Jk-

Next