Svet Socializmu, leden-červen 1968 (I/1-26)
1968-03-06 / No. 10
Vraj ani sám nevie, prečo neprišiel do Československa na dlhší pobyt už dlhý čas. Na fotografiu, ktorú nám pre naše čitateľky poslal, napísal tri významné slová: Ľubľu, pomňu, skučaju! Nazdávame sa, že prekladať skutočne netreba. Tichonov sa v Československu cítil vždy výborne a dúfajme, že ho medzi nami privítame skutočne čoskoro. Jeho filmový Herec VIAČESLAV TICHONOV návrat k nám bol naozaj veľkolepý, postavu kniežaťa Andreja, ktorú vytvoril v Bondarčukovom velkofilme, hodnotila nielen sovietska, ale aj francúzska a iné filmové kritiky ako najlepšiu vo filme vôbec. Novinárom, ktorí ho pri jeho berlínskej návšteve doslova prenasledovali — uvádzal tam premiéru tohto filmu — povedal: „Bola to velikánska práca, boli to celé roky štúdia, prípravy a konečne nakrúcania, a predsa nemôžem povedať, že by som sa radoval z jej skončenia. Andrej sa mi stal neobyčajne blízky, chápal som všetko jeho konanie a som o to radšej, že sa v celosvetovom meradle tak kladne hodnotí. Bude určite patriť medzi moje životné postavy. Napokon nie vždy sa splní hercovi túžba tak, ako sa v tomto prípade splnila práve mne. Verím v to najlepšie, aj pre budúce roky, lebo úspech zaväzuje!" Jean-Paul Belmonde. Až za týmito štyrmi ste si žiadali P. Bricea, Gregory Pecka, Horsta Buchholza, Štefana Kvietika, Petra O’Tooleho a ďalších. Keďže rubriku Do vášho albumu nemôžeme uverejňovať tak rýchle, ako by ste si priali, vychádzame vám v ústrety v tento deň vášho sviatku a uverejňujeme albumy trojice vašich najnaj-naj! Pre Gabiku a Riu zo Zlatých Moraviec, Zdenku Raniakovú zo Žiaru, Táňu Cezákovú z Banskej Bystrice, žiačky ZDŠ zo Sliača, Ľ. Augustínovú a ďalšie desiatky čitateliek z Vrbového, K. Horňákovú z Nitry, pre dievčatá z Medzilaboriec, Irenu Timkovú z Martina, nepodpísané študentky z Banskej Bystrice, A. Savincovú z Chomutova, pre celú IV. b. triedu SEŠ v Čadci, pre Annu Števčalovú, pre všetky tie anonymné a ďalšie prinášame namiesto snežienok — vašich miláčikov. Foto: TASS, APN a archív redakcie Ada Kaleh sa Už štvrtý rok pokračujú práce na najväčšom vodnom diele na Dunaji — Djerpade — v Železných vrátach, budovanom v juhoslovansko-rumunskej spolupráci. Bude to šiesta najväčšia hydrocentrála na svete. Jej jazero bude siahať až po Belehrad a v ňom zmizne aj veľa obcí, i mesto Oršova, ktoré sa už sťahuje na neďaleký vŕšok. Pod vodou zmizne aj romantický „rajský ostrov“ — Ada Kaleh. Ada Kaleh leží uprostred Dunaja, akoby medzi bájeslovnou Scyllou a Charibdou, poniže mesta Oršova. (Kale po turecky znamená: pevnost, hrad.) Je dlhý necelé dva kilometre a široký pol kilometra. Aj napriek svojej neveľkej rozlohe má ostrov veľmi pestrú minulosť. Opradený je mnohými zaujímavými povesťami a jeho prírodné scenérie sa ospevujú v starobylých piesňach. Právom ho možno označiť za etnografickú, geografickú a svojho času i politickú zvláštnosť, za unikát flóry i fauny v tejto časti Európy. Ada Kaleh je ostrov kuriozít. Kto sa vyškriabe na storočné múry pevnosti, pri ktorých si dnes rybári upevňujú svoje člny, cíti sa, ako by sa ocitol v stredoveku. Pochmúrne, kedysi silne opevnené brány, bašty s korunami múrov popraskanými od dažďa a ľadu, kazematy, geometricky presne vypočítané striefne, malé úzke uličky, vyznačujúce sa čistotou blesku, a listami viniča preplnené domčeky. Ada Kaleh má bujnú, neobyčajne pestrú vegetáciu. Možno tu vidieť nielen obvyklé rastlinstvo a ovocné stromy dunajských brehov, ale dobre sa tu darí aj rastlinám a ovociu stredomorského pásma. Vyskytujú sa tu jedlé gaštany, figovníky, mandľovníky, rohovníky, cyprusy, pínie, oleandre, ba aj citróny. Prečo Turci? Z histórie vieme, že dobyvační Turci si do roku 1459 podrobili celé Srbsko a ovládli aj oríslušný úsek Dunaja. Tak opanovali aj ostrov Ada Kaleh. Po víťazstve európskych armád nad Turkami pri Viedni pripadol ostrov Rakúsku a Rakúšania, vedomí si jeho strategického významu, ho náležíte opevnili. Ada Kaleh vystriedal viackrát pána. Pri dobývaní a znovuobsadzovaní ostrova zahynulo niekoľko tisíc vojakov najrozličnejších národností: Turci, Rakúšania, Srbi, Chorváti, Bosniaci, Rumuni, Nemci, Slováci i Česi. bol Pod správou tureckého padišaha ostrov naposledy v rokoch 1791—1878. V tomto období sem turecké úrady priviezli kolonistov, ktorých potomci dodnes obývajú tento zaujímavý kúsok zeme v riečišti Dunaja, ktorý patrí Rumunsku. A zachovali si podnes aj turecký národný ráz. V roku 1805 sa pred pomstou srbských povstalcov uchýlili na ostrov štyria tureckí veľmoži — aga Agánlija, Kuczuk-Alija, Jusuf Mula a Mehmed Fočič. Milenko Stojkovič ich však zajal a dal popraviť. Na dôkaz pravdivosti zaslal ich sťaté hlavy do Belehradu. V tom období bola už na ostrove popri tureckom správcovi a žandároch aj rakúska posádka, po zrušení pevnosti zre- sťahuje Nápisy na múre pevnosti. OSTROV ADA K A L C H