Učiteľské Noviny, 1971 (XXI/1-52)

1971-04-08 / No. 15

Z listu Eduarda Podhorského z Bi­­doviec sme sa dozvedeli, že v miest­nej ZDŠ sa slávnostne rozlúčili žia­ci a učitelia so súdružkou učitel­kou Jolanou Mičkovou. Súdružka Míčková po dlhoročnej práci v škol ských službách odišla do dôchodku. Na slávnosti sa s ňou rozlúčili aj pracovnici Odboru školstva ONV Košice-vidlek, od ktorých prevzala J. Míčková dakovný list OŠ-ONV a vecný darček. O Múzeu kpt. Jána Nálepku v Smižanoch nám napísal Tomáš Aš­­tary, žiak SPŠ (odbor dopravy) v Spišskej Novej Vsi. Vo svojom liste popisuje dojmy z celej návštevy spomenutého múzea a o tom, ako sa s nimi podelil so spolužiakmi. V závere listu vyjadril želanie, aby čo najviac mladých navštívilo uvedené múzeum a tak bližšie spoznalo o­­sobnosť učiteľa-hrdinu kapitána Já­na Nálepku. Pavol Trudňák z Košíc nám pí­še o dobrej spolupráci rodičov s u­­čitelmi ZDŠ na Trebišovskej ul. v Košiciach. V závere svojho listu napísal: „Kto spochybňuje prácu ZRPŠ, nech sa príde pozrieť do ZDŠ na Trebišovskej 10 v Košiciach. Pre­svedči sa na vlastné oči, že ZRPŠ je na tejto škole aktívnou zložkou výchovno-vyučovacieho procesu.“ Učitelský spevácky zbor v Tren­číne pod vedením dirigenta prof. J. Majtása nacvičil vokálno-insce­­načnú poému pod názvom „Znej pieseň víťazná“ k 50. výročiu vzni­ku KSC. V poéme sú zahrnuté zbo­ry O. Ferenczyho, B. Alexandrova, B. Urbanca a ďalších skladateľov a živé slová našich básnikov J. Kos­tru, P. Bezruča, M. Válka a iných. Osou poémy je zbor A. Moyzesa Znej pieseň víťazná. USZ odovzdá tento dar verejnosti na premiére a v dvadsiatich vystúpeniach v apríli a v máji t. r. za spolupráce Divad­la poézie pri Okresnej knižnici v Trenčíne. (SZU) O dojmoch z návštevy Celoslo­venského múzea družby so Soviet­skym zväzom, odbojovej a nálep­­kovskej tradície v Žiline nám napí­sala Viera Jelenčfková zo Sale. Spo­lu s delegáciou učiteľov-funkcloná­­rov ROH si autorka listu odnáša ne­­zmazateľné dojmy a veľa nových podnetov pre výchovno-vzdelávaclu prácu. KV SOZ pracovníkov školstva a vedy a OŠ KNV v Košiciach uspo­riadali 31. marca 1971 aktív riadite­ľov škôl, predsedov ZO ROH, vedú­cich a ekonómov školských majet­kov a polesia Východoslovenského kraja. Pracovník KV SOZ Milan Vandrák nám píše, že na aktíve, ktorý mal na programe zhodnotenie kolektívnych zmlúv na rok 1971, ako a) príprava ŠM a ŠP na jarné poľnohospodárske práce, sa zúčast­nili okrem zástupcov OŠ KNV a KV SOZ aj Ing. Ján Trepka z MŠ SSR a Ing. Štefan Rajnoha, vedúci revíz­nej a poradenskej organizácie Vý­boru ľudovej kontroly pre Sloven sko s pracoviskom v Nitre. Zvlášť potešujúcim ukazovateľom na aktí­ve bola skutočnosť, že súčasťou dobre vypracovaných kolektívnych zmlúv na každom majetku sú cen­né socialistické záväzky prijaté na počesť 50. výročia vzniku KSC. Ako nám napísal Michal Tomašu­­vič z Trnavy, politické a kultúrne ustanovizne v Trnave usporiadali slávnostný večer na počesť spisova­teľa Petra jilemnického. Program pripravila Katedra slovenského ja­zyka a literatúry a Katedra hudob­nej výchovy PdF UK v Trnave za réžie dr. Pavla Palkoviča. Slávnost­ný večer sa konal na scéne Di­vadla v Trnave. Osvetový dom v spolupráci s 0- kresným pedagogickým strediskom v Nových Zámkoch zorganizoval školenie vedúcich tanečných súbo­rov, na ktorom sa zúčastnilo trid­sať učiteľov. Ako nám píše vo svo­jom liste Terézia Volkové z Obídu, účastníci školenia si odniesli mno­ho nových poznatkov pre prácu s tanečnými súbormi. 2 Jadrom celej ideovovýchovnej práce strany je vštepova­nie komunistického svetového názoru najširším masám pra­cujúcich, ich výchova v duchu ideí marxizmu-leninizmu. Aj najpokrokovejšia ideológia sa však stáva reálnou si­lou až vtedy, keď ovládne masy, núti ich do aktívnych či­nov, určuje normy ich každodenného konania. Jedno z pr­vých miest v ideologickej práci strany zaujíma výchova sovietskych ľudí k novému, komunistickému postoju k prá­ci. Je to obrovská úloha. Život celkom presvedčivo doka­zuje, že Vladimír Iľjič Lenin mal pravdu, keď zdôrazňoval, že tvoriť novú disciplínu práce, utvárať nové formy spolo­čenského styku medzi ľuďmi, utvárať nové formy a me­tódy, ako zapojiť ľudí do práce — to je práca na mnoho rokov a desaťročí. (Zo Správy o činnosti Ov KSSZ, ktorú na XXIV. zjazde KSSZ predniesol generálny tajomník Leonid Iľjič Brežnev) Dvojdňový seminár v Bratislava Okolo školských stavieb Bratislava (mil) — V dňoch 30. a 31. marca 1971 prebiehal v bra­tislavskom Vysokoškolskom domo­ve J. Hronca seminár o školskej investičnej výstavbe. Hlavným cie­ľom dvojdňového seminára bolo zhodnotenie a bilancia školskej in­vestičnej výstavby, posúdenie Jed­notlivých typov škôl z hľadiska stavebno-konštrukčného, dispozič­ného a pedagogického. Referujúci, ako aj autori diskusných príspev­kov sa tiež zaoberali retrospektívou uplynulých 25 rokov s námetmi no­vých pedagogických poznatkov a ich aplikáciou na nové požiadavky vý­učby. Na zasadaní, na ktorom boli prí­tomní zástupcovia Ministerstva škol­stva a Ministerstva stavebníctva SSR, pracovnici Slovenskej plánova-cej komisie, Ministerstva financií SSR VÜP Bratislava, Štátne] banky československej, Stavoprojekty ďalších stavebných a investičných a podnikov, ako aj všetkých KNV a ONV na Slovensku, sa konštatovalo, že aj napriek stále trvajúcim prie­storovým problémom v slovenskom školstve je evidentný od roku 1945 veľký kvantitatívny 1 kvalitatívny skok v investičnej výstavbe (len na­príklad základných deväťročných škôl sa o$ roku 1945 do roku 1970 postavilo na Slovensku 1584, t. j. celkove 14 648 učebni). Seminár bol pre ďalšiu perspektí­vu školskej investičnej výstavby na Slovensku nesporne prínosom. Okrem retrospektívnych pohľadov sa totiž zaujali stanoviská aj k otáz­ke riešenia najožehavejšlch prípa­dov v priestorovej situácii a nasto­lil sa plán výstavby škôl v tých ob­ciach, kde si to priam havarijná situácia vyžaduje najviac. Širokou témou diskusie bolo tiež hnutie Ná­rod deťom (nedostatok financií), ďalej výstavba málotrlednych škôl (potreba osvedčeného projektu) a otázka experimentu v školskej In­vestičnej výstavbe. Z plenárky KV SOZ t Košiciach V dňoch 19. a 20. marca 1971 sa konala II. plenárna schôdza a ško­lenie členov Krajského výboru Slo­venského odborového zväzu pracov­níkov školstva a vedy v Košiciach. Predseda KV SOZ Andrej Conto­­falský predniesol správu o činnosti a úlohách KV SOZ pracovníkov škol­stva a vedy a oboznámil prítom­ných s plénom práce a rozpočtom na rok 1971. Vo svojom vystúpení sa zaoberal tiež výsledkami VIII. plenárnej schôdze Ústrednej rady ČS ROH. V programe školenia bola prednáška doc. Júliusa Bágeľa, člena predsed­níctva ÚV SOZ, na tému „Postavenie a úloha odborov v socialistickej spoločnosti a uplatňovanie vedúcej úlohy strany v odboroch“. Úlohy ROH na úseku práce a miezd rozo­bral vo svojom referáte Oto Škaro­­hlíd, pracovník ÚV SOZ v Bratisla­ve. V diskusii hovorili viacerí skúse­ní funkcionári KV i OV SOZ a tak priniesli rad námetov a konkrét­nych pripomienok pre ďalšiu prácu odborových orgánov a základných organizácii. Účastníci II. plenárnej schôdze sa prijatým uznesením ob­racajú na všetkých učiteľov, vycho­vávateľov a vedeckých pracovníkov, aby a) naďalej využívali svoje tvori­vé schopnosti, um a talent pri roz­víjaní pracovne] iniciatívy členov SOZ pracovníkov školstva a vedy na počesť 50. výročia vzniku komu­nistickej strany a XIV. zjazdu KSC. J. MRAZ, Levoča Seba*' uplatnenie Spýtať sa na jej meno — prosím vás... V Humennom ju pozná kaž­dý. Je obľúbenou, váženou, pracovi­tou ženou, ale najmä matkou a uči­teľkou. Po dvadsiatich deviatich rokoch učiteľskej praxe si na svoju učiteľ­ku spomína nejeden inžinier, le­kár, roľník, pretože ona vo svojej zodpovednej práci vž,dy dosahovala dobré výsledky. Aktívne sa zapájala do masovopo­­litickej práce, najmä na úseku ZCSP, ZSŽ, ROH, je členkou OV SOZ a predsedníčkou komisie pre ma­terské školy. Pri tom všetkom —• vychovala šesť detí, z ktorých sa dve stali učiteľky. Na základe pracovných výsledkov bol MARII CIRBUSOVEJ, riaditeľke Materskej školy v Humennom (Síd­lisko II) pri príležitosti Dňa učite­ľov udelený titul Vzorný učiteľ. EMIL HAMADAK. Humenné Mám dotaz.•• Vyučovanie cudzích jazykov je dôležitou otázkou výchovno-vzdelá­­vacieho procesu. My starší učitelia máme dostatočné pasívne znalosti jazykov, lež — chýba nám istota, preverená — napríklad v prázdni­novom jazykovom kurze, alebo štát­nicou. V 5. čísle vlaňajších UN som čítal o prázdninových kurzoch. Verte mi, nemal som dôveru prihlásiť sa, a potom stratiť desať dní takýmto „rekreováním". Škoda že sa doteraz nepísalo o systéme výučby, resp. konverzácie v takýchto kurzoch. Sú seriózne? Zaujíma ma odpoveď. Údajne aj krajské pedagogické ústavy usporiadajú prázdnihové kurzy. Má možnosť prihlásiť sa aj učiteľ matematiky? Kde získa in­formácie? Preto je môj článok, aspoň si myslím, práve teraz aktuálny. Prídu letné prázdniny, nové jazykové kur­zy. Aké sú podmienky pre získanie štátnice z cudzieho jazyka? U uči­teľa sa to istotne viacnásobne ren­tuje, ako u ktoréhokoľvek iného pracovníka. BOHUŠ ADAMEC, Dunajská Streda » aDôslednosť tvorivosť Skoro tridsať rokov uplynulo od doby, keď na hriňovských a det­vianskych lazoch sa postavil za u­­člteľskú katedru Ing. František Ši­moni. Tam, nie v najlepších pod­mienkach pre prácu učiteľa, sa vte­dy uplatňoval jeho úprimný, nefal­šovaný vzťah a láska k učiteľskému povolaniu. Prostredie s ťažkými podmienkami vypestovalo v ňom húževnotosf, dôslednosť, tvorivosť a túžbu po ďalšom vzdelávaní. Jeho vynikajúce organizačné a pedago­gické vlastnosti neostali bez po­všimnutia a tak v rokoch 1949 až 1958 vykonáva funkciu Vedúceho Odboru školstva ONV vo Zvolene. Právom ho možno nazvať budova­teľom jednotnej školy v okrese. V roku 1958 začal pracovať na Stred­nej priemyselnej škole vo Zvolene, kde zabezpečoval štúdium pracujú­cich popri zamestnaní. Popri svo­jej práci študoval diaľkovo na vy­sokej škole ekonomickej a zfskal ti­tul inžiniera ekonómie. Jeho politické a odborné schop­nosti boli zodpovedne zhodnotené a od septembra minulého roku bol Ing. František Šimoni menovaný za riaditeľa Strednej priemyselnej ško-ly strojníckej vo Zvolene. Naplno rozvíja tvorivú prácu a aktivizuje učiteľský kolektív, sleduje prácu školskej organizácie SZM a má veľ­ké želanie pri príležitosti dvadsať­ročnej existencie SPSS (4. októbra 1971) premenovať ju na školu Ces­­koslovensko-sovletskeho priateľstva. Ocenenie práce súdruha Ing. Františka Šimonlho titulom „Zaslú­žilý učiteľ“ plne vystihuje pedago­gické dielo, ktoré v okrese Zvolen vytvoril. JOZEF KÜDELKA, Zvolen Jeden z najstarších spomína Titul Zaslúžilý učiteľ udelila vlá­da SSR aj niekoľkým českým učite­ľom, ktorí v období prvej CSR pô­sobili na Slovensku. Jedným z nich je aj Václav Matějka, učiteľ v. v., žijúci dnes v Malšovciach pri Hrad­ci Královém. Václav Matějka pôsobil na Slo­vensku od roku 1919, kedy nastúpil na ľudovú školu v Liptovskej On­­drašovej. Do histórie obce sa zapí­sal nielen svojím učiteľským pôso­bením, ale aj osvetovou prácou. Nacvičoval divadlá, spevokol, robil prednášky a pracoval v rôznych o­­becných organizáciách. V roku 1930 prevzal riaditeľstvo Štátnej ľudovej školy v Liptovskom Mikuláši, kde bol najbližším spolu­pracovníkom inšpektora Miloša Ja­nošku. V škole i mimo nej slúžil príkladom. Zriadil ovocinársku škôlku, kde sa deti naučili štepiť a každé si odnieslo po skončení triedy ovocný stromček. Zriadil na dvore poľnú telocvičňu, spolupraco­val s rodičmi, hrával so žiakmi di­vadlo i bábkové divadlo, chodil na výlety atď. Napriek svojej obetavej a zásluž­ne] práci musel 1. januára 1939 o­­pustiť Slovensko. Ale styky s kra­jom, ktorý sa stal jeho druhým domovom, sa nepretrhli. Za tzv. slovenského štátu udržiaval s ob­cou písomný styk a jej občanov posmeľoval v boji proti fašizmu. Po oslobodení mu obec, ktorej veno­val roky obetavej práce na úseku výchovy a osvety, vyslovila svoje Uznanie a vďaku: 11. januára 1949 mu udelili čestné občianstvo obce Ondrašovej. Osemdesiattriročný Václav Matěj­ka spomína i dnes s veľkou láskou na Slovensko: „Zrástol som i s mo­jou rodinkou s Liptovom a Sloven­skom a len násilie nás vyhnalo. Vrátil som sa nechtiac do rodného hniezda v Malšoviciach, kde doží­vam svoje ostatné roky. Už po tri razy som aj so ženou navštívil po vojne drahý nám Liptov a vždy som bol občanmi Ondrašovej i Mi­kuláša veľmi priateľsky, ba až oká­zale prijatý. Majú tam radi mňa ako aj ja ľúbim ich. Veď najkrajšie chvíle rodinného života som prežil tam v krásnom Liptove. Tam sa nám narodili aj dve naše deti. So slzami v očiach sme odtiaľ odchá­dzali.“ Súdruh Matějka aj napriek svoj­mu vysokému veku dodnes aktívne pracuje v miestnej organizácii KSC, vo výbore pre občianske záležitosti a ďalších inštitúciách. A ako sa sám priznáva, v práci Chce pokra­čovať, kým mu sily budú stačiť. -it­

Next