Učiteľské Noviny, 1971 (XXI/1-52)
1971-04-08 / No. 15
Z listu Eduarda Podhorského z Bidoviec sme sa dozvedeli, že v miestnej ZDŠ sa slávnostne rozlúčili žiaci a učitelia so súdružkou učitelkou Jolanou Mičkovou. Súdružka Míčková po dlhoročnej práci v škol ských službách odišla do dôchodku. Na slávnosti sa s ňou rozlúčili aj pracovnici Odboru školstva ONV Košice-vidlek, od ktorých prevzala J. Míčková dakovný list OŠ-ONV a vecný darček. O Múzeu kpt. Jána Nálepku v Smižanoch nám napísal Tomáš Aštary, žiak SPŠ (odbor dopravy) v Spišskej Novej Vsi. Vo svojom liste popisuje dojmy z celej návštevy spomenutého múzea a o tom, ako sa s nimi podelil so spolužiakmi. V závere listu vyjadril želanie, aby čo najviac mladých navštívilo uvedené múzeum a tak bližšie spoznalo osobnosť učiteľa-hrdinu kapitána Jána Nálepku. Pavol Trudňák z Košíc nám píše o dobrej spolupráci rodičov s učitelmi ZDŠ na Trebišovskej ul. v Košiciach. V závere svojho listu napísal: „Kto spochybňuje prácu ZRPŠ, nech sa príde pozrieť do ZDŠ na Trebišovskej 10 v Košiciach. Presvedči sa na vlastné oči, že ZRPŠ je na tejto škole aktívnou zložkou výchovno-vyučovacieho procesu.“ Učitelský spevácky zbor v Trenčíne pod vedením dirigenta prof. J. Majtása nacvičil vokálno-inscenačnú poému pod názvom „Znej pieseň víťazná“ k 50. výročiu vzniku KSC. V poéme sú zahrnuté zbory O. Ferenczyho, B. Alexandrova, B. Urbanca a ďalších skladateľov a živé slová našich básnikov J. Kostru, P. Bezruča, M. Válka a iných. Osou poémy je zbor A. Moyzesa Znej pieseň víťazná. USZ odovzdá tento dar verejnosti na premiére a v dvadsiatich vystúpeniach v apríli a v máji t. r. za spolupráce Divadla poézie pri Okresnej knižnici v Trenčíne. (SZU) O dojmoch z návštevy Celoslovenského múzea družby so Sovietskym zväzom, odbojovej a nálepkovskej tradície v Žiline nám napísala Viera Jelenčfková zo Sale. Spolu s delegáciou učiteľov-funkclonárov ROH si autorka listu odnáša nezmazateľné dojmy a veľa nových podnetov pre výchovno-vzdelávaclu prácu. KV SOZ pracovníkov školstva a vedy a OŠ KNV v Košiciach usporiadali 31. marca 1971 aktív riaditeľov škôl, predsedov ZO ROH, vedúcich a ekonómov školských majetkov a polesia Východoslovenského kraja. Pracovník KV SOZ Milan Vandrák nám píše, že na aktíve, ktorý mal na programe zhodnotenie kolektívnych zmlúv na rok 1971, ako a) príprava ŠM a ŠP na jarné poľnohospodárske práce, sa zúčastnili okrem zástupcov OŠ KNV a KV SOZ aj Ing. Ján Trepka z MŠ SSR a Ing. Štefan Rajnoha, vedúci revíznej a poradenskej organizácie Výboru ľudovej kontroly pre Sloven sko s pracoviskom v Nitre. Zvlášť potešujúcim ukazovateľom na aktíve bola skutočnosť, že súčasťou dobre vypracovaných kolektívnych zmlúv na každom majetku sú cenné socialistické záväzky prijaté na počesť 50. výročia vzniku KSC. Ako nám napísal Michal Tomašuvič z Trnavy, politické a kultúrne ustanovizne v Trnave usporiadali slávnostný večer na počesť spisovateľa Petra jilemnického. Program pripravila Katedra slovenského jazyka a literatúry a Katedra hudobnej výchovy PdF UK v Trnave za réžie dr. Pavla Palkoviča. Slávnostný večer sa konal na scéne Divadla v Trnave. Osvetový dom v spolupráci s 0- kresným pedagogickým strediskom v Nových Zámkoch zorganizoval školenie vedúcich tanečných súborov, na ktorom sa zúčastnilo tridsať učiteľov. Ako nám píše vo svojom liste Terézia Volkové z Obídu, účastníci školenia si odniesli mnoho nových poznatkov pre prácu s tanečnými súbormi. 2 Jadrom celej ideovovýchovnej práce strany je vštepovanie komunistického svetového názoru najširším masám pracujúcich, ich výchova v duchu ideí marxizmu-leninizmu. Aj najpokrokovejšia ideológia sa však stáva reálnou silou až vtedy, keď ovládne masy, núti ich do aktívnych činov, určuje normy ich každodenného konania. Jedno z prvých miest v ideologickej práci strany zaujíma výchova sovietskych ľudí k novému, komunistickému postoju k práci. Je to obrovská úloha. Život celkom presvedčivo dokazuje, že Vladimír Iľjič Lenin mal pravdu, keď zdôrazňoval, že tvoriť novú disciplínu práce, utvárať nové formy spoločenského styku medzi ľuďmi, utvárať nové formy a metódy, ako zapojiť ľudí do práce — to je práca na mnoho rokov a desaťročí. (Zo Správy o činnosti Ov KSSZ, ktorú na XXIV. zjazde KSSZ predniesol generálny tajomník Leonid Iľjič Brežnev) Dvojdňový seminár v Bratislava Okolo školských stavieb Bratislava (mil) — V dňoch 30. a 31. marca 1971 prebiehal v bratislavskom Vysokoškolskom domove J. Hronca seminár o školskej investičnej výstavbe. Hlavným cieľom dvojdňového seminára bolo zhodnotenie a bilancia školskej investičnej výstavby, posúdenie Jednotlivých typov škôl z hľadiska stavebno-konštrukčného, dispozičného a pedagogického. Referujúci, ako aj autori diskusných príspevkov sa tiež zaoberali retrospektívou uplynulých 25 rokov s námetmi nových pedagogických poznatkov a ich aplikáciou na nové požiadavky výučby. Na zasadaní, na ktorom boli prítomní zástupcovia Ministerstva školstva a Ministerstva stavebníctva SSR, pracovnici Slovenskej plánova-cej komisie, Ministerstva financií SSR VÜP Bratislava, Štátne] banky československej, Stavoprojekty ďalších stavebných a investičných a podnikov, ako aj všetkých KNV a ONV na Slovensku, sa konštatovalo, že aj napriek stále trvajúcim priestorovým problémom v slovenskom školstve je evidentný od roku 1945 veľký kvantitatívny 1 kvalitatívny skok v investičnej výstavbe (len napríklad základných deväťročných škôl sa o$ roku 1945 do roku 1970 postavilo na Slovensku 1584, t. j. celkove 14 648 učebni). Seminár bol pre ďalšiu perspektívu školskej investičnej výstavby na Slovensku nesporne prínosom. Okrem retrospektívnych pohľadov sa totiž zaujali stanoviská aj k otázke riešenia najožehavejšlch prípadov v priestorovej situácii a nastolil sa plán výstavby škôl v tých obciach, kde si to priam havarijná situácia vyžaduje najviac. Širokou témou diskusie bolo tiež hnutie Národ deťom (nedostatok financií), ďalej výstavba málotrlednych škôl (potreba osvedčeného projektu) a otázka experimentu v školskej Investičnej výstavbe. Z plenárky KV SOZ t Košiciach V dňoch 19. a 20. marca 1971 sa konala II. plenárna schôdza a školenie členov Krajského výboru Slovenského odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy v Košiciach. Predseda KV SOZ Andrej Contofalský predniesol správu o činnosti a úlohách KV SOZ pracovníkov školstva a vedy a oboznámil prítomných s plénom práce a rozpočtom na rok 1971. Vo svojom vystúpení sa zaoberal tiež výsledkami VIII. plenárnej schôdze Ústrednej rady ČS ROH. V programe školenia bola prednáška doc. Júliusa Bágeľa, člena predsedníctva ÚV SOZ, na tému „Postavenie a úloha odborov v socialistickej spoločnosti a uplatňovanie vedúcej úlohy strany v odboroch“. Úlohy ROH na úseku práce a miezd rozobral vo svojom referáte Oto Škarohlíd, pracovník ÚV SOZ v Bratislave. V diskusii hovorili viacerí skúsení funkcionári KV i OV SOZ a tak priniesli rad námetov a konkrétnych pripomienok pre ďalšiu prácu odborových orgánov a základných organizácii. Účastníci II. plenárnej schôdze sa prijatým uznesením obracajú na všetkých učiteľov, vychovávateľov a vedeckých pracovníkov, aby a) naďalej využívali svoje tvorivé schopnosti, um a talent pri rozvíjaní pracovne] iniciatívy členov SOZ pracovníkov školstva a vedy na počesť 50. výročia vzniku komunistickej strany a XIV. zjazdu KSC. J. MRAZ, Levoča Seba*' uplatnenie Spýtať sa na jej meno — prosím vás... V Humennom ju pozná každý. Je obľúbenou, váženou, pracovitou ženou, ale najmä matkou a učiteľkou. Po dvadsiatich deviatich rokoch učiteľskej praxe si na svoju učiteľku spomína nejeden inžinier, lekár, roľník, pretože ona vo svojej zodpovednej práci vž,dy dosahovala dobré výsledky. Aktívne sa zapájala do masovopolitickej práce, najmä na úseku ZCSP, ZSŽ, ROH, je členkou OV SOZ a predsedníčkou komisie pre materské školy. Pri tom všetkom —• vychovala šesť detí, z ktorých sa dve stali učiteľky. Na základe pracovných výsledkov bol MARII CIRBUSOVEJ, riaditeľke Materskej školy v Humennom (Sídlisko II) pri príležitosti Dňa učiteľov udelený titul Vzorný učiteľ. EMIL HAMADAK. Humenné Mám dotaz.•• Vyučovanie cudzích jazykov je dôležitou otázkou výchovno-vzdelávacieho procesu. My starší učitelia máme dostatočné pasívne znalosti jazykov, lež — chýba nám istota, preverená — napríklad v prázdninovom jazykovom kurze, alebo štátnicou. V 5. čísle vlaňajších UN som čítal o prázdninových kurzoch. Verte mi, nemal som dôveru prihlásiť sa, a potom stratiť desať dní takýmto „rekreováním". Škoda že sa doteraz nepísalo o systéme výučby, resp. konverzácie v takýchto kurzoch. Sú seriózne? Zaujíma ma odpoveď. Údajne aj krajské pedagogické ústavy usporiadajú prázdnihové kurzy. Má možnosť prihlásiť sa aj učiteľ matematiky? Kde získa informácie? Preto je môj článok, aspoň si myslím, práve teraz aktuálny. Prídu letné prázdniny, nové jazykové kurzy. Aké sú podmienky pre získanie štátnice z cudzieho jazyka? U učiteľa sa to istotne viacnásobne rentuje, ako u ktoréhokoľvek iného pracovníka. BOHUŠ ADAMEC, Dunajská Streda » aDôslednosť tvorivosť Skoro tridsať rokov uplynulo od doby, keď na hriňovských a detvianskych lazoch sa postavil za učlteľskú katedru Ing. František Šimoni. Tam, nie v najlepších podmienkach pre prácu učiteľa, sa vtedy uplatňoval jeho úprimný, nefalšovaný vzťah a láska k učiteľskému povolaniu. Prostredie s ťažkými podmienkami vypestovalo v ňom húževnotosf, dôslednosť, tvorivosť a túžbu po ďalšom vzdelávaní. Jeho vynikajúce organizačné a pedagogické vlastnosti neostali bez povšimnutia a tak v rokoch 1949 až 1958 vykonáva funkciu Vedúceho Odboru školstva ONV vo Zvolene. Právom ho možno nazvať budovateľom jednotnej školy v okrese. V roku 1958 začal pracovať na Strednej priemyselnej škole vo Zvolene, kde zabezpečoval štúdium pracujúcich popri zamestnaní. Popri svojej práci študoval diaľkovo na vysokej škole ekonomickej a zfskal titul inžiniera ekonómie. Jeho politické a odborné schopnosti boli zodpovedne zhodnotené a od septembra minulého roku bol Ing. František Šimoni menovaný za riaditeľa Strednej priemyselnej ško-ly strojníckej vo Zvolene. Naplno rozvíja tvorivú prácu a aktivizuje učiteľský kolektív, sleduje prácu školskej organizácie SZM a má veľké želanie pri príležitosti dvadsaťročnej existencie SPSS (4. októbra 1971) premenovať ju na školu Ceskoslovensko-sovletskeho priateľstva. Ocenenie práce súdruha Ing. Františka Šimonlho titulom „Zaslúžilý učiteľ“ plne vystihuje pedagogické dielo, ktoré v okrese Zvolen vytvoril. JOZEF KÜDELKA, Zvolen Jeden z najstarších spomína Titul Zaslúžilý učiteľ udelila vláda SSR aj niekoľkým českým učiteľom, ktorí v období prvej CSR pôsobili na Slovensku. Jedným z nich je aj Václav Matějka, učiteľ v. v., žijúci dnes v Malšovciach pri Hradci Královém. Václav Matějka pôsobil na Slovensku od roku 1919, kedy nastúpil na ľudovú školu v Liptovskej Ondrašovej. Do histórie obce sa zapísal nielen svojím učiteľským pôsobením, ale aj osvetovou prácou. Nacvičoval divadlá, spevokol, robil prednášky a pracoval v rôznych obecných organizáciách. V roku 1930 prevzal riaditeľstvo Štátnej ľudovej školy v Liptovskom Mikuláši, kde bol najbližším spolupracovníkom inšpektora Miloša Janošku. V škole i mimo nej slúžil príkladom. Zriadil ovocinársku škôlku, kde sa deti naučili štepiť a každé si odnieslo po skončení triedy ovocný stromček. Zriadil na dvore poľnú telocvičňu, spolupracoval s rodičmi, hrával so žiakmi divadlo i bábkové divadlo, chodil na výlety atď. Napriek svojej obetavej a záslužne] práci musel 1. januára 1939 opustiť Slovensko. Ale styky s krajom, ktorý sa stal jeho druhým domovom, sa nepretrhli. Za tzv. slovenského štátu udržiaval s obcou písomný styk a jej občanov posmeľoval v boji proti fašizmu. Po oslobodení mu obec, ktorej venoval roky obetavej práce na úseku výchovy a osvety, vyslovila svoje Uznanie a vďaku: 11. januára 1949 mu udelili čestné občianstvo obce Ondrašovej. Osemdesiattriročný Václav Matějka spomína i dnes s veľkou láskou na Slovensko: „Zrástol som i s mojou rodinkou s Liptovom a Slovenskom a len násilie nás vyhnalo. Vrátil som sa nechtiac do rodného hniezda v Malšoviciach, kde dožívam svoje ostatné roky. Už po tri razy som aj so ženou navštívil po vojne drahý nám Liptov a vždy som bol občanmi Ondrašovej i Mikuláša veľmi priateľsky, ba až okázale prijatý. Majú tam radi mňa ako aj ja ľúbim ich. Veď najkrajšie chvíle rodinného života som prežil tam v krásnom Liptove. Tam sa nám narodili aj dve naše deti. So slzami v očiach sme odtiaľ odchádzali.“ Súdruh Matějka aj napriek svojmu vysokému veku dodnes aktívne pracuje v miestnej organizácii KSC, vo výbore pre občianske záležitosti a ďalších inštitúciách. A ako sa sám priznáva, v práci Chce pokračovať, kým mu sily budú stačiť. -it