Učiteľské Noviny, 1971 (XXI/1-52)
1971-04-08 / No. 15
NAD TÉZAMI ÚV KSČ K JUBILEU STRANY JOZEF SRNČÍK V týchto dňoch a budúcich týždňoch budeme svoju pozornosť sústreďovať na výsledky a tvorivú aplikáciu záverov XXIV. zjazdu KSSZ a grandiózny budovateľský plán 9. päťročnice rozvoja sovietskeho hospodárstva. Nebývalý rozvoj sovietskej spoločnosti dosahuje takú intenzitu, že napríklad iba za rok 1970 sa vyrobilo dvakrát viac priemyselných výrobkov, ako za všetky predvojnové päťročnice dovedna. Za uplynulých päť rokov sa postavilo také množstvo bytov, ktoré možno porovnať s postavením päťdesiat veľkomiest, každé s jedným miliónom obyvateľov. Bez rozvoja a sústavnej starostlivosti sovietskeho štátu o zvyšovanie kvalifikácie pracujúcich a rozvoj vzdelávania by takéto epochálne výsledky nebolo možné dosiahnuť. Aj pre nás platia slová súdruha Brežneva z jeho referátu na XXIV. zjazde KSSZ, že „v súčasnosti je rozvoj mnohých oblastí taký rýchly, že vzdelanie získané v mladosti je iba základňou, ktorá vyžaduje neustále doplňanie vedomostí, preto nadobúda veľký význam sústavné zvyšovanie kvalifikácie kádrov“. Tézy Ov KSČ k 50. výročiu založenia strany uverejnené pod názvom „Polstoročie bojov za záujmy robotníckej triedy a národov ČSSR majú pre nás školských pracovníkov po dokumente „Poučenie z krízového vývoja strany a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ“ mimoriadny význam, a to nielen v súvislosti s prípravou osláv 50. výročia KSČ. Každý učiteľ spoločenskovedných predmetov vie, koľko improvizácií, nedôsledností i povrchností okrem dogmatických, subjektivistických, a v posledných rokoch i pravicovo-oportunistických výkladov sa používalo na rôznych typoch škôl práve vo vysvetľovaní jednotlivých etáp nášho dejinného vývoja. Preto je vydanie téz také dôležité a malo by mať za následok tvorivé uplatnenie v pedagogickom procese a v tvorivom uplatnení a aplikácii na podmienky a učebný plán každej školy. Ide o to, ako zdôraznil súdruh prezident Ludvík Svoboda na nedávnom stretnutí s pedagogickými pracovníkmi na Pražskom hrade, že učiteľ musí byť aktívnym nositeľom ideí, z ktorých žije a rozvíja sa naša socialistická spoločnosť, z ktorých čerpá svoju silu do budúcich rokov, do ďalšieho rozvoja. A práve z vydaných téz i zo slov súdruha prezidenta môže každý pedagogický pracovník vyvodiť pre seba praktické závery, a to najmä teraz, v príprave XIV. zjazdu KSČ a po rokoch deštrukcií nášho spoločenského systému v dôsledku vyčíňania pravicovo-oportunistických síl, že „dávna i nedávna história našich národov nám poskytuje množstvo príkladov a poučení, z ktorých môžeme čerpať pre dnešok aj zajtrajšok. Treba približovať našej mládeži ťažkú a obetíplnú cestu bojov nášho pracujúceho ľudu, našej robotníckej triedy pod vedením komunistickej strany za vybudovanie socialistickej spoločnosti“. Päťdesiatročná história našej strany — a tézy to nezamlčujú — je spojená s búrlivými krízami a dramatickými zvratmi, ktorými prešla naša spoločnosť a Československá republika, v ktorých sa preverovala život nosť a sila našej spoločnosti a štátu, platnosť jej ideovej výzbroje i schopnosť predvídať smery vývoja, orientovať sa v každej zložitej situácii a určovať správny postup. My, komunisti, sme právom hrdí na svoju stranu, na vedúcu silu spoločnosti, ktorá takpovediac od Ľubochne až po nastávajúci XIV. zjazd vo všetkých zaťažkávacích skúškach nielen čestne obstála, ale bola schopná sama seba kontrolovať a naprávať svoje omyly a chyby, ktorá bola schopná kontrolovať svoje stanoviská s meniacou sa skutočnosťou a formulevať bezprostredné ciele zrozumiteľné masám, ciele, ktoré tieto masy prijali za svoje. Je treba, aby aj vo výchovnom procese na každom stupni pedagógovia vštepovali mládeži do vedomia, že strana sa „hrdo hlási k tradíciám a výsledkom, k objektívnej pravde a zmyslu dejinného zápasu a svoju úlohu vidí v tom, aby celkom obnovila revolučné vlastnosti, jednotu, principiálnosť, obetavosť a vernosť ideám marxizmu-lenlnizmu a úzky zväzok s ľudom, ktoré vždy boli zdrojom sily a zárukou víťazstiev pracujúcich“. A pokiaľ ide o základnú úlohu výchovného procesu, tézy pripomínajú, že „rozhodujúcou stránkou kultúrnej revolúcie bolo a je úsilie o víťazstvo vedeckého svetového názoru vo vedomí pracujúcich. Výchova uvedomelého vzťahu k práci, k socialistickému vlastenectvu, socialistickej vlasti a internacionálnemu socialistickému spoločenstvu, prekonávanie buržoáznej a maloburžoáznej ideológie, náboženských vplyvov, potláčanie maloburžoázneho individualizmu, sebectva, ľahostajnosti — všestranná výchova nového socialistického človeka je jednou z najťažších úloh socialistickej revolúcie“, pretože „triedny boj v ideologickej oblasti časové ďaleko presahuje odstránenie vykorisťovateľských vzťahov vo výrobe. Kultúra, veda a umenie sú spojené s politickým pohybom spoločnosti a silne pôsobia na formovanie celkového svetonázoru ľudí“. Tézy pripomínajú, že práve nedávne udalosti u nás túto skutočnosť potvrdili, lebo aj za socializmu zostáva v platnosti, že každé oslabenie starostlivosti o rozvoj socialistickej ideológie má za následok oživenie ideológie buržoáznej. Tvorivá aplikácia záverov XXIV. zjazdu KSSZ a téz ÚV KSČ vydaných k 50. výročiu založenia strany nie sú preto iba dôležitým prameňom informácií, ale i významným pomocníkom vo výchovnom a vzdelávacom procese, vo zvyšovaní vlastnej kvalifikácie a v svetonázorovej výchove mládeže. Redaktori Pýcha východniarov — hotel Metropol v Spišskej- Novej Vsi bol v sobotu 3. apríla dejiskom stretnutia tvorcov Učiteľských novín so svojimi najbližšími spolupracovníkmi z Východoslovenského kraja. Beseda s čitateľmi a dopisovateľmi Učiteľských novín bola prvou z cyklu besied, ktoré sa uskutočnia ešte v tomto školskom roku aj v ostatných slovenských krajoch. Niet na svete takej redakcie, ktorej by bola ľahostajná mienka čitateľov-konzumentov, ale 1 spolutvorcov písaného slova. Potreba čo najužšej spolupráce sa prejavila aj na spomínanom spoločnom posedení. Zásluhou predsedu KV SOZ pracovníkov školstva a vedy v Košiciach Andreja Čontofalského, ktorý vyšiel redakcii pri príprave a organizovaní besedy ochotne v ústrety, spoznali redaktori UN nielen názory Ľudovíta Jurka, Anny Králikovej, Jána Azuda a ďalších známych zo stránok týchto novín, ale prostredníctvom nich aj mienku mnohých iných východoslovenských učiteľov o svojom týždenníku. Na adresu Učiteľských novín a ich redaktorov odznelo veľa slov pochvalných, ale aj kritických. Chvála sa týkala zlepšenia grafickej úpravy i obsahovej nápine UN v poslednom období, uznanie si vyslúžili rubrika besedovali Tribúna čitateľov, Čítanie na prestávku i Učiteľ a jeho reč. Naši priatelia sa však do nás poriadne „obuli“ kvôli siahodlhým celostránkovým materiálom. Mali, samozrejme, pravdu. Učitelia sa tiež vyjadrili k otázke, čo im v Učiteľských novinách chýba. V tomto zmysle sa najviac spomínala Pedagogická poradňa, ďalej rubrika, v ktorej by objavovali výťahy z neskoro a nepravidelne vychádzajúcich Školských zvestí, príspevky na tému mimoškolská činnosť učiteľov a tiež články o skúsenostiach s prácou Pionierskej organizácie SZM a konkrétne skupinových vedúcich na škole. V závere besedy pracovník ÚV SOZ dr. Jozef Ambruš odovzdal prítomným pozdravenie od predsedu ÚV SOZ pracovníkov školstva a vedy doc. Ing. Libora Vozára, CSc., a sám predniesol niekoľko pozoruhodných pripomienok k aktuálnym témam. Beseda, ktorá bezpochyby splnila svoj účel, mala len jediný nedostatok, už takmer tradičný na podobných stretnutiach — nestretli sme sa tu s mladými učiteľmi, mladými čitateľmi Učiteľských novín. A ich hlas popri hlasoch starších, skúsených pedagógov nám veľmi citeľne chýbal. (mil)