Východ Republiky, november 1935 (I/27-47)

1935-11-01 / No. 27

VYCHODÍ Politicky nestranný deník. Ročník I, Pátek, 1. listopadu 1935. číslo 27, Hodža a náš východ Dr. B. - K o š i c e, 31. října. — Rozhod­nutím největší vládní strany republiky do­stává se v čelo vlády osvědčený sloven­ský politik. Slovensko i Podkarpatská Rus s nedílnou radostí registrují tuto zprávu. V dnešních pohnutých dobách, kdy čeká rozuzlení řada vnitřních a za­hraničních otázek na silnou ruku, jest našemu východu ku cti, že se skládá dů­věra pro řízení věcí celého státu do ru­kou právě slovenského politika. Ačkoliv čekáme od nového ministerského předse­dy, že ve své nové funkci nezapomene na oprávněné regionální požadavky Sloven­ska a Podkarpatské Rusi, přece jsme si vědomí toho, že jeho práce bude stejně prospěšná pro celou naši republiku. Hodža, význačný politik Slovenska, osvědčený státník naší republiky, ne­vstupuje zajisté ani do své nové funkce bez pevného a do všech detailů promyšle­ného programu a plánu. Vždyť je právě jemu vlastní, že šel vždy a za každých okolností na arénu politického života s pevným plánem a hospodářsky usměr­něnou energií, věděl vždy, kdy má co za­­číti a jak daleko může jiti. Jako politický vůdce držel stále svoji otcovskou ruku na tepně politického i ho­spodářského života východu, a nyní, kdy přebírá otěže vlády, vstupuje zároveň jaksi do funkce lékaře, který přináší lé­ky na utišení a odstranění našich bolestí a nemocí. Těšíme se, že právě Hodža dostává se na čelo vlády, ježto jsme přesvědčeni, že on sám, bez zvláštních petic, bude usilovati nyní, aby se uskutečnily veške­ré odůvodněné tužby našeho východu re­publiky, z kterého on vyšel, kterému on rozumí a který s láskou a oddaností sle­doval a sleduje každé počínání a krok svého vůdce. V Habeši zase krv a kruté boje — Ženeva sa radí. Italský útok zahájený v deň, keď sa v Ženeve sišiel koordinačný výbor. — Otroci sa prepúšťajú. Londýn, 31. októbra. — Dnešný »Times« prináša informácie, zrejme z dobrých prameňov, k Lavalovmu me­morandu, ktoré bolo doručené 26. októbra v- Londýne. Podľa zpráv časo­pisu, francúzske memorandum uvá­dza niekoľko podnetov k francúzsko­­britskej spolupráci v Stredozemnom mori. Britskí námorní znalci skúmajú práve tieto podnety s francúzskymi námornými znalcami. V úvodníku va­rujú »Times« pred názorom, že ne­únavné snahy Lavalove primať Musso­­liniho k dohode nepovedú v najbližšej dobe k praktickým výsledkom. Dosiaľ nebolo dosiahnuté žiadneho bodu, do ktorého by vlády mohly účelne za­siahnuť. Nie je tiež o čom podať zprá­vu Spoločnosti národov, bez súhlasu ktorej nemôže byť reči o nejakom rie­šení. Výsledkom Lavalových snáh sú len nové myšlienky, ktoré sú predme­tom skúmania znalcov, ale nemôžu byť základňou nejakého jednania. Rím, 31. októbra (Stefani). — Po­dľa zprávy z Entischa, civilné obyva­teľstvo už niekoľko dní pomáha ital­ským úradom. Niekoľko sto domorod­cov požiadalo Italov, aby ich zamest­nali na silničných prácach a ako sprie­vodcov karaván. Obsadenie mesta neznemožnilo zemedelské práce, hoci boly v plnom prúde. Italské úrady po­mohly domorodým zemedelcom pri ich prácach rôznym spôsobom, Italovia ukončili prípravy k novej ofenzíve, a to tak, aby mohli začať útok presne v rovnakú dobu, keď sa v Žene­ve rozprúdi debata o sankciách. Niet pochyby, že dobre pripravený italský útok sa podanú a že bude mať veľký di­plomatický ohlas. Skôr než skončí roko­vanie v Ženeve, ocitne sa Spoločnosť faktom, žeby Hlinková púť mohla mať účinky tiež práve opačné, žeby totiž mohla vyznel’ v spoločnú protičeskú de­monštráciu Slovákov a Poliakov, ale na druhej strane vieme dobre, že Hlinka, aj keby bol naladený oveľa opozič­nej šie, za hranicami má vždy na mysli spoločný záujem a že nikdy by sa ne­spojil s iredentou. Snáď by bolo do­konca múdre, keby sa podobnej púti zúčastnili práve v terajšom čase aj českí katolíci. Ve.ď na katolíckom s jazde sme dokázali, že sa pod spoloč­nou náboženskou myšlienkou shromáž­dili príslušníci všetkých šiestich národ­ností republiku obývajúcich. Tá istá spoločná myšlienka katolícka by mohla byť sbližuj úcim momentom na posvät­nej pôde Czenstochovej. Zaujímavé je, že „Osservatore Ro­mano” uverejnil v týchto dňoch zprávu z Varšavy, že poľské úradné kruhy de­mentujú povesti, že by vymenovanie vyslanca Grzibowského štátnym pod­­sekretárom v prezídiu ministerskej rady poľskej znamenalo úmysel poľskej vlády, odvolať vyslanca z Prahy, alebo že dokonca snáď by malo dôjsť k pre­rušeniu diplomatických stykov s Cesko­národov pred situáciou naprosto zme­nenou a nebude môcť prehliadnuť ví­ťazstvo italských zbraní. Tým bude tiež urýchlené rozhodnutie o sankciách, ale tiež snížený ich význam a povzbudené italské národné sebavedomie. Zo zpráv z fronty videť, že nástup bol veľmi sústavne premyslený a že už dnes Itália sa zmocnila dôležitých stra­tegických miest. Zajtra rozvine sa útok nový v plnej sile a dnešné srážky sú len predohrou ďalších krvavých a krutých bojov. Podľa zprávy z Addis Abeby došly ta zprávy, že Italovia hodlajú podnik­núť od hory Mussa Ali útok cez Dana­­kilskú púšť na Dessiu, kde je hlavný stán severnej habešskej armády. Počuť, že väčšina členov habešskej vlády odíde s negušom na frontu. Asmara, 31. okt. — Podľa rádio­vej zprávy válečného zpravodaja ne­meckej zpravodajské j kancelárie boly skončené vojenské prípravy pre ďalší nástup na severnej fronte. Zo somalskej fronty je hlásená živšia hliadková čin­nosť domorodých vojenských oddielov v kraji Sivale. Jedna habešská pevnôst­­ka, ležiaca pri Sivale, bola napadnutá a odzbrojená. AKSU \OUA Y'ADl »Ai DIÚRA1 AlfSlťN 'MENDEfl AAAKALfc Smer italského útoku na Makalu. DR. ALFRED FUCHS: Cesta cez Censtoehovú \ Novinami prebehla zpráva, že Msgr. Hlinka povedie slovenskú procesiu do Czenstochovej. Nevieme, čo je na tom pravdy, ale niektoré zahraničné časo­pisy pripisujú k tejto zprávě politické komentáre v tom smysle, že je po­divné, že táto púť je ohlasovaná práve teraz, v čase najväčšieho napätia me­dzi Poľskom a Československom. V tomto smysle komentoval chystanú púť na pr. „Neues Wiener Tagblatt”. Keby sme aj my mali svoj komentár pripísať k tejto zprávě, teda by sme povedali, že by toto Hlinkovo gesto mohlo za určitých okolností priniesť ovocie celkom dobré. Treba konštato­vať, že práve poľské cirkevné kru­­hy sa v terajšom konflikte chovajú zdržanlivé, a to nielen tlač, ale aj cirkevní hodnostári. Známky konfliktu začaly už v čase katolíckeho s jazdu a vtedy dal kardinál Hlond, primas poľ­ský, dvom našim novinárom interview, v ktorom veľmi zdôrazňoval poslanie západného Slovanstva v cirkvi akožto hrádze proti novopohanstvu a ateizmu. Veď práve katolíci by to mohli byť, a najmä slovenskí katolíci, ktorí by mohli sprostredkovať. Poľskí katolíci pri každej príležitosti dávajú svoje katolíctvo do služieb poľského štátu. Iste by katolíci preukázali nášmu štátu veľkú službu, keby sa pokúsili budovať most. Nezastierame si, pravda, oči pred slovenskom. Vymenovanie vyslanca Grzibowského nie je nijako v súvislo­sti s terajším napätím česko-poľským. Túto zprávu priniesly už aj naše ča­sopisy. Nie je pre nás teda ani tak za­ujímavý jej obsah, ale okolnosť, že ju prináša vatikánsky, oficiálny orgán pá­pežský. Uvážme, že „Osservatore Ro­mano” má preca zpravodajsky materiál z celého sveta a že revirement na poľ­skom vyslanectve v Prahe iste sám o sebe nie je svetovou udalosťou. Ďalej že „Osservatore Romano” uverejňuje obyčajne podobné zprávy bez komentá­ra, obmedzuje sa len na f aktá. Jestli­že tentokrát zaznamenáva nielen fakt, ale i jeho výklad, možno súdiť, že na smiernej interpretácii faktu má asi zá­ujem, záujem katolícky, že so svojej strany chce prispeť všemožne, aby sa konflikt československo-poľský nepre­­hlboval — v záujme stredoeuropského a východoeuropského katolicizmu. V tejto chvíli by mohli katolíci pod­niknúť vec, ktorej zdar by bol výbor­nou službou štátu. Nehovoríme, že spl­nenie tohoto úkolu sa musí zdariť, ale i pokus by bol iste čestný a užitočný. jfj/ n '< ■■ i ~v g M fuy/m Cf 31. októbra: Sh iimimiiiiiimiiiiiiimniiiiiMiiii Dr. Hodža u prezidenta republiky. Prezident republiky T. G. Masaryk pri­jal dnes v Lánoch ministra zemedelstva dra Milana Hodžu. Vedenia jednotlivých a koalo­­vaných strán sa radia o reorganizácii vlády. Porady nie sú však ešte skončené. Rozhod­nutie padne pravdepodobne v sobotu a de­kréty budú uverejnené už v sobotu alebo v nedeľu. Dr. Radlinský zomrel. Bývalý viceprezident Štátneho pozemko­vého úradu, dr. Milan Radlinský, rodom Slo­vák z Oravy, zomrel dnes odpoludnia po krátkej chorobe vo veku 65 rokov Ženeva pre uplatnenie sankcii. Dnes dopoludnia sa sišiel v Ženeve za předsednictva portugálskeho delegáta Va­­sconcellosa 18členový výbor, poverený koor­­dináciou hospodárskych a finančnvch sank' cií. Výbor zistil, že do dnešného dopoludnú dovedna 47 štátov uplatnilo embargo m zbrane do Itálie, 45 štátov prijal finančn. sankcie a 43 štátov schválilo zákaz dovozí italského tovaru a zákaz vývozu niektorýcl druhov tovaru do Itálie. Pre vzájomnú po moc pri uplatňovaní hospodárskych sankci: vyslovilo sa 31 štátov. Mussolini otvára novú univerzitu, Ministerský predseda Mussolini zúčastni sa dnes slávnostného otvorenia univerzitne; štvrti rímskej, ktorá je jedným z najvý­znamnejších diel fašistického režimu. Na rozlohe 670.000 štvor. metrov rozkladá sa univerzitná štvrť, v ktorej sú umiestení všetky fakulty, ktoré bob' až doteraz roz­trúsené po celom Ríme. Duce, nadšene po­zdravovaný shromážděným zástupom, pre­zrel si potom štvrť, vybudovanú v jednot­nom modernom štýle. Francúzska vláda v rozpore s finančným výborom. Referujúc o priostrenom spore medzi vlá­­dou a finančným výborom snemovne, ozná. mujú dnešné časopisy, že ministerský pred. seda Lavai hneď po návrate zo Ženevy po. dá noivý výklad finančnému výboru a budí naliehať, aby výbor v druhom čítaní zrušil svoje včerajšie a predvčerajšie usnesenia, ktor4 vážne ohrozujú finančný zdar vlád­nych dekrétov. Nešťastie na letišti Na olomouckom letišti bol dnes o 9. hod ráno usmrtený letúňom idúcim na start če­­tár-ďalejslúžiaci František Dokoupil. Pilot­­četár ďalejslúžiaci Karol Kuba nevidel Do­koupila, ktorý keď išiel na štart, bol za­siahnutý vrtuľou do chrbta a na mieste za­­bitý- PlodSnová burza. ho. Bratislava, 31. okt. — Na dnešnej plodinovej burze v Bratislave bola tendencia bez zmeny, návšteva slabá. Vzhľadom ku koncu mesiaca bol zvýšený odbyt starej pšenice, jač­meň sa kupoval pre export. U domácej kukuri­ce bola lepšia nabídka, cudzia kukurica bola bez obchodu. Tiež u slamy sä tendencia zlepšila. Zemiaky boly pevnejšie. Znamenané boly tieto zmeny cien: zemiaky jedlé ružové 50—55 Kč, priemyselné 24—27 Kč. Dr. JOZEF ZADINA budúci minister zemedelstva Prispejte všetci na sbierku pre stavbu Štúrovho pomníka.

Next