Východoslovenské Noviny, apríl 1971 (XX/77-101)

1971-04-08 / No. 83

Medaily internacionalistom Košice (ýk) — Mestský vý­bor KSS v Košiciach na návrh straníckych a štátnych orgánov Maďarskej Iudovej republiky pozval včera 44 bývalých účast­níkov červene] armády Ma­ďarskej republiky rád. Z rúk generálneho konzula MĽR Bratislave Sztankó Pála a ta­v jomníka veľvyslanectva MĽR v Prahe Szerenczes Jánosa pre­vzali príslušníci bývalej Ma­ďarskej červenej armády, všet­ci už vo veku od 70 do 80 ro­kov, pamätné medaily. Udeli­lo im ich predsedníctvo vlády MĽR pri príležitosti osláv 50. výročia maďarskej republiky rád a 26. výročia oslobodenia MĽR. Súdruhov Sztankú Pála a Sze­rencsés Jánosa prijal potom ve­dúci tajomník Vsi. KV KSS sú­druh Ján Pirč. V družnej be­sede informoval hostí o sú­časných politických a ekono­mických problémoch, najmä o príprave východoslovenskej straníckej organizácie na kraj­skú konferenciu a na XIV. zjazd KSC. Súdruh Šalgovič o našom rodákovi Dubnica (ČSTK) — V Dome kultúry ROH v Dubnici bola vče­ra beseda s autorom knihy „Ka­pitán Repkin odchádza“, predse­dom Ostrednej kontrolnej a re­víznej komisie KSS V. Salgovi­­čom. Účastníkom besedy z dub­nických závodov, škôl a organi­zácií priblížil autor mladosť, roky dospievania a bojov hrdinu ZSSR kpt. jána Nálepku. Vo svojom vystúpení súdruh Šalgovič zdôraznil význam nášho priateľstva a spojenectva so ZSSR, blížiaceho sa 50. výročia založe­nia KSC, XIV. zjazdu KSC, ako aj súčasného XXIV. zjazdu KSSZ. Marec bol úspešný Čierna nad Tisou (jk) — Dovoz tovaru zo Sovietskeho zvä­zu po širokom rozchode cez Čier­nu nad Tisou bol v marci splne­ný podlá spresneného plánu na 102,58 percenta a plán preklád­ky na 101,6 percenta. Sovietsky zváz nám v uplynulom mesiaci dodal navyše plánu 5795 ton o­­bilia, 23 710 ton umelých hnojiva 1990 ton cementu. Vývoz nášho tovaru do Sovietskeho zväzu bol splnený na 110,58 percenta. Opro­ti plánu sme vyviezli viac o 554 ton nábytku a 11148 ton čier­nych kovov. V školstve spolupráca s ľDR Bratislava (ČSTK) — Na dvojdňovú návštevu do hlavného mesta SSR pricestovala 8-členná delegácia školstva NDR, ktorú ve­die ministerka ludového vzdelá­vania NDR Margot Honeckerová. Popoludní prijal Margot Hone­­ckerovú minister školstva SSR prof. Ing Štefan Chochol v prí­tomnosti vedúceho oddelenia ÚV KSS Ivana Lltvaja. Predmetom ich rozhovoru bola vzájomná infor­mácia o systéme vzdelávania v obidvoch krajinách. Obaja part­neri sa vyslovili za ešte užšiu spoluprácu obidvoch minister­stiev, významným prínosom pre spoluprácu bude zmluva, ktorú podpíše dnes Margot Honeckero­vá v Prahe. Ministerku ľudového vzdeláva­nia NDR Margot Honeckerovú prijal včera popoludní aj člen Predsedníctva ÚV KSČ, prvý ta­jomník ÚV KSS Jozef Lenárt. ŠTVRTOK 8. apríla 1971 • Cis. 83. • RoC. XX. • SO hal. GRANDIÓZNE CIELE SOVIETSKYCH KOMUNISTOV Záruka aj našich istôt a nádejí — Príslušníci armády študujú zjazdové dokumenty — Ini­ciatíva, disciplína, usilovnosť a pracovitosť so­vietskych ľudí — Čo hovoria naši ľudia o XXIV. zjazde KSSZ Mnohí z nás, ktorí sledujeme televízne prenosy i XXIV. zjazdn KSSZ, mohli postrehnú! pri vystúpení prvého tajomníka OV KSČ sú­druha Gustáva Husáka, s akými hrejivými potleskmi prerušovali delegáti a hostia zjazdu jednotlivé časti jeho prejavu. Zvlášť dojí­mavo zapôsobil na televízneho diváka moment, keď súdruh Husák vyslovil meno nášho prezidenta, armádneho generála Ludvíka Svo­­bndc. V prekrásnej zjazdovej sále zaburácal búrlivý potlesk na zna­menie, že všetci delegáti si vysoko vážia a dobre poznajú nášho prvého predstaviteľa republiky, že ho poznajú ako človeka, ktorý v ťažkých a osudných rokoch Vefkej vlasteneckej vojny verne a neochvejne stál po boku sovietskych ľudí. Takých a podobných doj­mov mohol televízny divák postrehnúť viac, ale ešte viac môže pre­čítať v materiáloch zo zjazdu, ktoré naša tlač dennodenne v širo­kom rozsahu uverejňuje. Obdivuhodný je najmä náčrt cieťov devia­tej päťročnice Sovietskeho zväzu, ktorá bude mať ďalekosiahly vý­znam aj pre celú našu vlasť a pre každého z nás. Včera sme sa obrátili na niektorých našich dopisovateľov, spolupracovníkov i ná­hodných čitateľov, aby nám povedali svojn mienku o XXIV. zjazde KSSZ. Súdruh Vasil Zozuľák, spisovateľ — O Komunistickej strane So­vietskeho zväzu a jej zjazdoch sa už veľa napísalo. Tento obrov­ský spoločenský celok jednako zmýšľajúcich a k jednému spo­ločnému cieľu — ľudskému po­kroku kráčajúcich ľudí, už ospie­vali najväčší básnici, najnadanej­ší spisovatelia a vedci všetkých národov našej planéty. Preto je takmer nemožné povedať na túto tému niečo absolútne nové. Pred­sa však nám treba prehlbovať myšlienky, svoje poznanie a o­svetľovat tento zázrak nášho sto ročia — Leninovu stranu, ktorej význam pre všestranný rozkvet nielen krajiny Sovietov, ale i ce­lého ľudstva ešte ztfaleka nie je úplne pochopený a v dostatočnej miere ocenený. Ľudstvo nepozná takýto gran­diózny, jednoliaty a mnohostran­ný zväzok miliónov rozumov sŕdc — miliónov najvyspelejších, najnadanejších a najčestnejších ľudí, ktorých všetky schopností u (Pokračovanie na 3. strane.) Delegácia KSC. ktorá sa zúčastňuje na XXIV. zjazde KSSZ, navštívila v pondelok 1. štátny závod na výrobu guľkových ložísk v Moskve, kde na jej počesť usporiadali verejné zhro­maždenie. \'a snímke: členovia delegácie KSČ súdruh Gustáv Husák a Ludvík Svoboda si prezerajú výrobnú linku. Telefďto: ČSTK—TASZ Ôsmy deň rokovania XXIV. zjazdu KSSZ Pozornost ekonomickému pokroku Podnetné návrhy k realizácii deviateho päťročného plánu — Od poľnohospodárstva sa čaká viac — Na programe mechanizácia — V diskusii vystúpilo 46 rečníkov — Pozornosť ekonomickému rastu Moskva (Osobitný spravodajca ČSTK) — Včera vstúpil XXIV. zjazd KSS? do ôsmeho dňa trvania a podlá predpokla­dov dospeje do konca tohto týždňa k prijatiu záverečných re­zolúcii. Včera prebiehala diskusia k vystúpeniu člena politic­kého byra CV KSSZ a predsedu Rady ministrov ZSSR Alexeja Kosygina, ktorý predložil zjazdu návrh smerníc k päťročnému plánu hospodárskeho rozvoja 1971 — 1975. Doterajší priebeh zasadania nasvedčuje, že zjazd ovplyvní budúci vývoj Sovietskeho zväzu predovšetkým v smere politic­­ko-ekonomického pokroku. Otázkam, ktoré sa vzťahujú k najmodernejším metódam riade­nia, automatizácie a efektívne ho využitia všetkých zdrojov, ktorými Sovietsky zväz dispo­nuje, sa pripisuje nebývalý dô­­;az. Delegáti však nezabúdajú ani na nedostatky — organi­začné, technické a Iné — kto­ré brzdia tvorivý rozmach so­vietskych ľudí a otvorene ich z tribúny zjazdu kritizujú. Zdalo by sa, že pri sústre­dení hlavnej pozornosti na in­dustriálne technické a riadiace aspekty sovietskeho plánovania sedemdesiatych rokov zabúda zjazd na iné závažné problémy. Nie je to tak. Napríklad k otáz­­nam sovietskeho poľnohospo­dárstva už prehovorilo mnoho rečníkov a ich príspevky do­kázali, že sovietske kolchozy a sovchozy sú plne pripravené prispieť svojím podielom k spl­neniu smerníc deviatej päťroč­nice. Perspektívam, ktoré XXIV. zjazd otvára, položili základ výsledky minulých rokov, o kto­rých hovoril minister poľnohos­podárstva Vladimir Mackevič. V rokoch 1966—1970 vzrástla so­vietska produkcia obilia viac než v ktoromkoľvek Inom po­rovnateľnom období. Pred pia­timi rokmi nemal Sovietsky zväz hydinársku a dobytkársku farmu, ktorú by bolo možno nazvať „továreň na mäso.“ Te­raz Ich má niekoľko sto a ďal ších 1500 založia v tejto päť­ročnici. Táto otázka je taká dôležitá, že predseda vlády Alexej Ko sygin jej venoval celú pasáž svojho prejavu, v ktorej vytkol príslušným pracovníkom potra­vinárskeho priemyslu, že ne­dokázali udržať krok so vzras­tajúcimi potrebami mestského a dedinského obyvateľstva. Aj minister Mackevič uviedol, že sovietske poľnohospodárstvo sa ešte celkom nevyrovnalo s požiadavkami, ktoré naň kladie zrýchlené tempo všestranného rozvoja spoločnosti. Kolchozy a sovchozy žiadajú najmä silné traktory a výkonné mnohoúče­lové stroje, ktoré by bolí vý­datnou pomocou v napätých si­tuáciách pri zbere, aby nedo­chádzalo k zbytočnej strate zr­na. V tejto súvislosti stojí za zmienku, že v ZSSR sa začína prejavovať v niektorých odbo­roch nedostatok pracovných síl. Tento Jav je len ďalším pozi­tívnym dôkazom mohutného rozpätia Industriálnej výroby a výstavby v posledných rokoch. Jednako ovplyvňuje aj pomery na dedine a bude treba s nim vážne rátať do budúcnosti. Plná mechanizácia poľnohospodárst­va sa stala prednostnou požia­davkou dňa a deviata päťročni­ca s ňou aj v tomto zmysle ráta. V diskusii k správe Ústred­ného výboru KSSZ, ktorú pred­niesol generálny tajomník ÜV KSSZ Leonid Brežnev, vystúpilo 46 rečníkov zo 149 prihláse­ných. Aktivita delegátov zjazdu by bola ešte väčšia, ale zasa­danie nemožno preťahovať do­nekonečna. Už dnes však mož­no bez váhania vyhlásiť, že XXIV. zjazd KSSZ dal plne za­pravdu tým, čo od neho očaká­vali veľké morálne i vecné po­vzbudenie. (ČSTK) Medzi prvé fázy rekonštrukcie trebišovského parku patri polohopisné a výškopisné zamera­nie, ktoré urobili zememerači v minutých dňoch. Po týchto prácach bude následovat pas­­portlzácla a zdravotná klasifikácia drevín. Urobia ju pracovníci Záhradníckeho a sadov­níckeho podniku mesta Košíc. Foto: Ing. Jozef BUMBERA Delegátka na krajskú konferenciu strany Viete kde je na východnom Slo­vensku dedinka Borov? Skúste ju hladaf na mape v severnom cípe Humenského okresu. Možno vám najprv padne do oči Habura, po­tom Čertilné a napokon aj Borov. V tom momente vám však tieto tri obce pripomenú, že ide o de­dinky učupené pod Beskydmt, v ktorých malorotnícl dlho a ne­bojácne vzdorovali a bojovalt pro­ti buržoázii, ktorá sa tak smutno preslávila za prvej Českosloven­skej republiky aj v tomto, kedysi zúboženom kraji. V jednej z týchto troch dedín — v Borové narodila sa t Me­lánia Alexovlčová, vzorná učitel­ka, ktorú zanedlho uvidíme ako delegátku na krajské/ konferencii strany v Košiciach. Súdružka Ale xovtčová patri do strednet gene­rácie. ale jej curriculum vitae je pestré a nezávideniahodné. Nie, nechcem optsaf jej životopis, ale aspoň na margo chcem o nej vy zradit, že mála šiestich súroden­cov, z ktorých žijú len traja. Mu­sím vyzradit o nej aj to, že po éziou jej žitia stalo sa učiteľské povolanie. Detom a to nielen svojim, ale všetkým, ktoré učila a učí, zasvätila celý svoj skrom ný Život. Už dvadsiaty rok učí de ti a vzdeláva sa í sama, aby svo­lím zverencom mohla da( ešte viac, len aby bolí múdrymi a vzdelanými synmi a dcérami so­cialistickej spoločnosti. Stretol som sa s ňou na okres­­nef konferencií v Bardejove a o družnej besede som postrehol, te o všetkom rada hovorí, len nie o vojne (keď sa ako dievča vrd­tila z evakuácie, ich dom našla rozstrielaný ako rešeto], tobôž nie o svojom detstve. Pri spo mienke na jeden list, ktorý jej napísala mamka do internátu hu menského gymnázia, zarostli sa jej oči slzamt. Mamka je/ naptsa la. že je chorá a že sa musí vrá tit domov, lebo nemá kto zaro bit na skyvu chleba... A tým sa to skončilo, viacej som sa na jej minulost ani nepýtal. Dozvedel som sa od nej iba toľko, že jej predsavzatie a celoživotná per­spektíva — stat sa učitelkou — sa uskutočnilo. Krásne sú však lej spomienky na študentské roky. Ešte nemala ani sedemnást rokov, keď všet ci študenti z lej triedy vstúpili do komunistickej strany. Vtedy priznala, ako sa študenti angažo­vali, ako žtli plným politickým životom. Napríklad u internáte pracovali v politických krúžkoch. Vtedy v Ich triede študoval aj súdruh Vasil Bejda, terajší vedú­ci ideologického oddelenia ŰV KSS. — Ale nechajme minulost, — navrhla ml súdružka Alexovlčová, — hovorme radšej o prítomnosti. Dobre. Nedalo ml, aby som sa jej nespýtal, či sa lej páčila bar­dejovská okresná konferencia stra­ny. Prikývla, páčila sa jej. Nai­­mä to, že súdruhovia otvorene priznali svoje chyby z rokov 1968 a 1969. — Nepozdáva sa ml však to. — pokračovala v rozhovore, — že je ešte málo tej pravej súdružskej ot­vorenosti. A vôbec, myslím, že v na­šom živote by malo platit: „Kmo­tor nekmotor, z čerešne dolu!“ Keď chceme, aby náš život ply­nul principiálne, čisto, potom nech je to tak do všetkých dô­sledkov, lebo to je ledna z mož­nosti pre dosiahnutie želateľného stavu, aby strana požívala v ši­rokých masách obyvateľstva plnú dôveru. Súdružka Melánia Alexovlčová ma milo prekvapila, keď mi vy­­(Pokračovanle na 2. strane.] Poézia jej žitia ■m Na pomoc straníckemu vzdelávaniu Politicko výchovnú poňatie, obsahovú zameranie a dala tretej témy stranického vzdelávania v základných organizáciách vymedzuje už samotný názov „Uplatňovanie vedúcej úlohy strany v ekonomike". Ciele tejto témy sú danú lfnion decembrového pléna Ov KSČ v hos­podárskej politike strany, programom ďalšieho npevflovania jednoty strany a jej vedúcej funkcie v našej spoločnosti, výmenon členských legitimácii, pri plnení plánu rozvoja národného hospodárstva a šir­ších zámerov piatej päťročnice. Tretia, ekonomická téma, završuje program ztranfekeho vzdeláva­nia v 1. stupni a m* dať základné odpovede na problémy uskutoč­ňovania hospo­dárske! politiky strany, má osvět­lit tie otázky, v ktorých bolo naj­a viac pochybnosti tým npiatnit dôležité Ideolo­gické ciele pri očiste strany a obnove |e| mar­­xisticko-lenln­­ského charakte­ru. Na prvý po­hľad je jasné, že táto látka sa na­dá celá v krát­kosti objasniť, ani obsiahnuť, navyše ešte vy­svetliť základné otázky pri preberaní tretej témy. Proto od začiatku do konca márna mat na pamäti hlavne tieto problémy. 1. Vysvetliť podstatu obsahu vedúcej úlohy strany v konfrontácii so závermi decembrového pléna Ov KSČ konkrétnym) podmienkami — situáciou na pracovisku a prácou vlastnej straníckej organizácie; 2. vysvětlit vecnú stránku objektu, t. j. reálny stav v národnom hospodárstve a celej socialistickej ekonomickej sústave; 3. spoločensko-polltlcká stránka, t. j. reálny stav vo vědomi ľudí, ich ekonomického, ala 1 širšieho spoločansko-poiitického myslenia; 4. mat neustálo na pamäti jasné zékiadné ciele, zámery v ná­rodohospodárske] politike strany, spôsob, prostriedky a cesto, ako tieto ciele dosiahnuť. Uvedomujeme si, Ze stranicko vedenie socialistickej spoločnosti je dôležitý, mnohostranný a zložitý organizmus ideologickej, politickej a organizačnej činnosti strany. Súčasné potreby našej spoločnosti a z toho vyplývajúce úlohy strapy, vytýčené decembrovým plénom, vy­­žadnjú objasniť obsah a metódy stranícka) práca tak, aby došlo k plnému obnoveniu vedúce) úlohy strany najmä vo výrobnej a eko­nomickej oblasti. ladrora, resp. hnacou silou vedúcej úlohy strany v ekonomike je ideologická práca meraná stupňom socialistickej uvedomelosti, po­(Pokračovanle oa 3. strane.) Vedúco moha shony v ekonomike

Next