Východoslovenské Noviny, apríl 1973 (XXII/78-101)

1973-04-02 / No. 78

PONDELOR 2. aprila 1973 • Cfs. 78. • Roč. XXII. • 50 hal. Z obvodnej a celozávodných konferencií KSS PREMYSLENE DO ĎALŠEJ PRACE Košice (íš) — Obvodná štra nicka organizácia v košickom Sta­rom Meste pracuje v špecifických podmienkach — problémy v mno­hom prekračujú hranice obvodu a sú problémami celého mesta, ba i širokého okolia. Veď tu sa kon­centruje takmer celý kultúrno­­spoločenský život Košíc, je v ňom 62 percent obchodnej siete, 40 percent prevádzkární služieb a takmer všetky historické pamiat­ky východoslovenskej metropoly. Preto nie div, že obvodná stra­nícka konferencia, ktorá sa kona­la v sobotu za účasti delegácie Vsi. KV KSS a MsV KSS vedenej tajomníkom Vsi. KV KSS Ing. Ru­dolfom Netíkom. sústredila prio-ritnú pozornost no problémy ži­vota občanov a to najmä v súvis losti s plnením volebného progra­mu, na riešenie pálčivých potrieb celého obvodu. Tak správa výboru, prednesená predsedom ObV KSS Košice—Staré Mesto súdruhom Michalom Marti­­ňákom, ako i väčšina diskusných príspevkov bola predchnutá sna­hou naďalej, za úzkej súčinnosti so všetkými občanmi zlepšovat životné podmienky obyvateľov. Najmä schátraný bytový fond robí veľké starosti a na jeho údržbu sa ročne vynakladajú miliónové čiastky. Komunisti v uličných základných organizáciách idú prí­i kladom ostatným občanom pri zve­ľaďovaní životného prostredia a vysoko prekračujú prijaté záväzky, ktorými sa snažia skrášliť svoje mesto. Značnú pozornosť venovalo ro­kovanie i problémom prestarnutých občanov, otázkam výchovy mláde že i pálčivej problematike cigán­skych spoluobčanov, ktorých žije v obvode vyše dvoch tisíc v 317 rodinách. Prijaté uznesenie orien­tuje všetkých komunistov na zin­tenzívnenie politickovýcbovnej prá­ce, aby sa ďalej posilňovalo rástlo socialistické uvedomenie ob­a čanov Starého Mesta. Vojany (kr) — Za účasti kandidáta ÚV KSČ I. Bodora, pra­covníka GR Slovenských energetic­kých. p<(d.ni!kť>v F. Belicu, zástup­­' cu Vsi. KV KSŠ A. Hirku, ta­jomníka OV KSS v Trebišove J. jačanina a ďalších hostí zišli sa v sobotu delegáti — komunisti z voianskel elektrárne I na svojej celozávodnej koníerencii KSS. V správe, ktorú predniesol predseda CZV KSS súdruh Andrej Dubráv­­čak bola analyzovaná činnosť vo­­janských komunistov v uplynulých dvoch rokoch a načrtnuté úlohy pre ďalšie obdobie. S mnohými podnetnými návrhmi vystúpilo na I Pokračovanie na 2 strane I Č$. delegácia na návštevu Kuby Praha (ČSTK) — Na po­zvanie tajomníka Ústredné­ho výboru Komunistickej strany Kuby a predsedu ku­bánskej revolučnej vlády Fidela Castra odcestuje dnes na priateľskú návštevu do Havany československá stra­nícka a vládna delegácia, vedená generálnym tajom­níkom ÜV KSČ Gustávom Husákom. Kube bude Počas pobytu na československá stranícka a vládna delegá­cia rokovať s vedúcimi či­niteľmi Komunistickej stra­ny Kuby a kubánskej revo­lučnej vlády o ďalšom roz­voji vzájomnej spolupráce oboch bratských strán a krajín. Pozdravný list G. Daneliusovi Praha (CSTKI — Generálny tajomník ŰV KSČ Gustáv Husák poslal predsedovi [ednotnej socia­listickej strany Západného Berlína Gerhardovi Daneliusovi pozdravný list k jeho 60. narodeninám. V liste sa hodnotí obetavá práca a zásluhy súdruha Daneliusa o ne­mecké i medzinárodné komunis­tické a robotnícke hnutie a jeho osobný prínos pri rozvoji priateľ­stva s národmi ČSSR. Blahoželania prvému tajomníkovi Ústredného výboru KSS M republiky súdruhovi I. Leninovi Praha [ČSTK) — Generálny tajomník ÚV KSČ Gustáv Husák sta «prítomnosti členov a kandidátov Predsedníctva úy KSČ, predsedu Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie KSC a členov Sekretariátu ÚV KSČ odovzdal v Hrzánskom paláci v Prahe členovi Predsedníctva ÚV KSČ a prvému tajomníkovi ÚV KSS súdruhovi Jozefovi Lenártovi v predvečer jeho 50. narodenín Rad republiky, ktorý mu na návrh Predsedníctva ÚV KSČ udelil prezident republiky súdruh Ludvík Svoboda za dlhoročnú obetavú činnosť vo vedúcich stranických a štát­nych funkciách a pri výstavbe socializmu. Súdruh Husák pri tejto príležitosti v mene Gstrednéhu vý­boru strany srdečne blahoželal súdruhovi Lenártovi k jeho životnému jubileu a ocenil jeho záslužnú prácu pre vec stra­ny a československých pracujúcich. Zvlášť vyzdvihol osobný podiel súdruha Lenárta na konsolidácii a rozvoji českoslo­venskej spoločnosti uskutočúovaním záverov XIV. zjazdu Ko­munistickej strany Československa. Predstavitelia Federálneho zhromaždenia Československej so­cialistickej republiky súdruhovia Alois Indra, Ing. Ján Marko, Václav David, dr. Bohuslav Kučera, Antonín Pospíšil a Vla­dimir Vedra blahoželali súdruhovi Jozefovi Lenártovi k 50. narodeninám a k udeleniu Radu republiky, ktorým ocenili jeho zásluhy o stranu a budovanie socializmu v našej kra­jine. Pri tejto príležitosti odovzdali súdruhovi Lenártovi blaho­prajný list Federálneho zhromaždenia ČSSR, v ktorom sa vy­jadruje poďakovanie za jeho dlhoročnú tvorivú činnost v naj­vyššom zákonodarnom zbore Československej socialistickej republiky. Oceňujú principiálne postoje, ktoré zastával v krí­zových rokoch. Príkladný súdružský vztah k Sovietskemu zväzu a zásluhy na upevňovaní a prehlbovaní československo­­sovietskeho priateľstva a spojenectva. Pri príležitosti 50. narodenín člena Predsedníctva ÚV KSČ a prvého tajomníka ÚV KSS Jozefa Lenárta prišla jubilantovi blahoželať delegácia pracovníkov veľvyslanectva ZSSR v ČSSR na čele s velvyslancem Stepanom Vasilievičom Červonenkom. Veľvyslanec Stepan Vasilievič Červonenko tlmočil súdruhovi Lenártovi srdečné blahoželanie Politického byra ÚV KSSZ a odovzdal mu zdravicu pracovníkov veľvyslanectva. OBRÁZKY Z POLI Sobota na poliach — So zodpovednosťou hospodára — Aj úspe­chy sa musia organizovať — Majstri svojho remesla O Toplianske] doline tvrdia, že je najteplejšou oblasťou Vranovského okresu. Nielen najteplejšou, ale aj najsnaži­­vejšou. Družstvá ako sú Sol a Čaklov vofačo znamenajú. Kým z miest a mestečiek smerovali v sobotu ráno stov­ky osobných áut s rodinami stráviť dva dni volného času oddychom dakde v horách, de­diny žili normálnym pracov­ným dňom. Na každom JRD spomínaného okresu sa praco­valo plným tempom. V čaklov­­skom Pokroku som stihol na hospodárskom dvore Michala Palenčíka, mechanizátora z |RD Vranov-Dlhé pri vážnom rozhovore s mechanikom JRD Pokrok Jánom Matom. Prišiel sa poradiť, ako nastaviť sejač­ku SPC-6 na presný výsev cuk­rovej repy. „My sme ju dostali len v týchto dňoch — vraví — a príručka k obsluhe je v ne­meckej reči, nuž nevieme si rady. Darmo sme volali nieko- Ján Mata ochotne vysvetlil . ho zo servisnej služby Agro- a poradil, veď aj on sa bol ra­­techniky z Humenného, nepri- diť u susedov v Soli, kde už šli! Že vraj nemajú dosť fu- vlani pracovali s takým stro­­dí... Nuž čo, možno nám po- jom. Od agronóma čaklovské­­radia u susedov...“ (Pokračovanie na 2. str.J Michal Majzel a Andre Kopko (víavo) po každou zábere na otočke skontro lujú, či sejačka riadne pra čuje. Ručia za svoju prácu Oni dvaja majú na starost tento moderný stroj ní presný výsev cukrovej re py, kukurice a iných plo­dín. Foto: M. VENGLOVSK1 Bolo presne desať hodín 31. marca mráčka. 1973 a na oblohe ani Žiarivé jarné slnko osvetľovalo celý areál závodu SMZ v Jelšave, na ktorom sa schádzali veteráni tvrdej mag­­nezitárskef roboty a hostia. Nadišla chvíľa, v socialistic­kom štáte síce nie výnimočná, ale predsa svojím spôsobom osobitá, jelšavských magnezi tárov delilo už iba pár minút robnú kapitolu posledného vý­robného zariadenia, zdedeného po kapitalistoch, keď zhasnú plamene šachtových pecí. Hore schodami na úpätí malé­ho vŕšku, zasypaného magne­zitovým prachom kráčalo sprievode vyše dvesto ľudí na v čele s Ing. Jánom Gáliom, ta­jomníkom OV KSS v Rožňave. Pavlom Hromadom, predsedom ONV v Rožňave, riaditéľom podniku SMZ o Košiciach Ing. Pavlom Jartkovičom a ďalšími hosťami. Chvíle, na aké sa nezabú­da .. .m — Súdruh riaditeľ, dovolte nám naposledy vyhrabať vypá­lený magnezit a slávnostne ukončiť prevádzku šachtových pecí —- požiadal riaditeľa pod níku súdruh Ľudovít Olexa, ve­dúci sintrovej prevádzky. Po jeho súhlase pristúpili k peci číslo tri traja veteráni: Pa­vol jankošík, ktorý pri peciach strávil tridsaťjeden rokov, ján Varga pri nich vydržal o rok dlhšie a Martin Király, ktorý pracoval pri šachtových pe­ciach dvadsaťjeden rokov. Prvý zatvoril prívod plynu, druhý otvoril vrátka a tretí velkou lopatou vybral ohňo­vzdorné tehly, chrániace liati­nový uzáver pred skoro dvetisíc stupňovou žiarou. Prenikavé teplo sála na všet­ky strany. Celziov teplomer by ukázal štyridsať, ba možno aj päťdesiat stupňov. Ale ti traja sú naň zvyknutí ako na každo­denný chlebíček. Berú do rúk metrák vážiace ohráblo a vy­hrabávajú. A potom ... cez otvor pece uniká horiaci plyn. Plameň skú­pa stále vyššie a vyššie, až na­pokon zapáli trojku, napísanú na bielom papieri a zavesenú nad pecou číslo tri. Trojka dohorieva a tým za­niká i existencia deviatich šachtových pecí jplšavského magnezitového závodu. Vedúci závodu, súdruh On­drej Furman, berie do rúk asi tri metre dlhý kovový pohra­báč a zatvára vrátka. Potlesk prehlušuje šum plynu. Slávnosť vyvrcholila v zá­vodnom klube. Rekapitulácia histórie pecí prednesená vedú­cim 'závodu bola ■ poznačená útrapami peciarov za kapitaliz­mu i ich spravodlivého ocene­nia v rokoch po oslobodení, keď zvýšili ich projektovú ka­pacitu o päťdesiat percent. Pavlovi Kolesárovi a Vojte­chovi Súkeníkowi sa zaskvelo na klope vyznamenie „Za pra­(Pokračovanle na 2. strane.) od momentu, keď uzavrú vý­Bodka za drinou ^ w® , ^k- i®t. K - Pracovný deň v jelsavskej magnezitke. Foto: Ján GROSIAR REPUBLIKY ér MINISTER ČSSR pre technic­ký a Investičný rozvoj Ing. La­dislav šupka, ktorý predsedal 4. I mimoriadnemu zasadaniu Výboru RVHP pre vedeckdtechníckú spo­­■ luprácu, sa vrátil v sobotu z ' Moskvy do Prahy. Na mimoriad nom zasadaní prerokovali základ­né smery a najdôležitejšie problé­my vedy a techniky v spolupráci členských štátov RVHP na roky 1976-1980 a jej ďalšie perspektívy» * NA SOBOTŇAJŠOM, po zjazd» prvom zasadnutí ŰV Slovenskéh« zväzu bytových družstiev za pred­sedu ÜV zväzu zvolili doterajšie­ho predsedu Ing. Rudolfa Lešku. * ZA VEDENIA SVOJHO PRED­SEDU, tajomníka ŰV SZM Jana Ko­houta sa v Obecnom dome v Pra­he zišla v sobotu na IV. plenár­nom zasadaní Ústredná rada Pio­nierskej organizácie Socialistické­ho zväzu mládeže. Rokovanie bo­lo zamerané na realizáciu úloh pionierskej organizácie v ideovej výchove mladej generácie v ob­dobí príprav X. svetového festiva­lu mládeže a studentstva v Berlí­ne v zmysle záverov III. pléna OV SZM. ér NA OBOHATENIE SORTIMEN­TU na vnútornom trhu na Sloven­sku najvlacv zo zahraničných ob­chodných partnerov prispieva So­vietsky zväz. Lanský objem výme­­. ny s ním bol o 37,5 percenta vyš­­. ší ako v roku 1971. Okrem už tradičných výrobkov, ako sú fo­toaparáty, kozmetika, potraviny, začal Sovietsky zväz dodávať ku­chynské potreby, tkaniny a tni tovary. * VČERA sa ZAČALA na Slo­vensku dopravno-bezpečnostná ak­cia „Apríl — Mesiac dopravnej disciplíny na cestách“. Vyhlásilo ju Ministerstvo vnútra SSR. Nasledujú stotisícim Strážske (ČSTKJ — V odpovedi na výzva Ing. Maršálka zo Závodu SNP v Žiari nad Hronom podali dva kolektívy n. p. Chemko v Strážskom, a to BSP z podnikového výskumu a BSP Mier z výrobne difenyl-deloru, zlepšovací návrh v hodnote asi tristotisíc korún, ktorý vyrieši regeneráciu upotrebených delorov. Šiesti technici sa rozhodli skrátiť o pol roka termín uvedenia zariadenia na riedenie kyseliny sírovej čpavkovou vodou do prevádzky. To predstavuje prínos asi 1 200 000 korún. Zmenami v technologických podmienkach výrob; kombinovaného hnojiva NPK sa dosiahnu úspory vo výške 350 tisíc korún. Závodná po­bočka SVTS, ktorá má patronát nad včasným vyhodnocovaním a realizovaním návrhov, dostáva ďalšie zlepšovacie návrhy, záväz­ky a technicko-organizačné opatrenia. Jedným z nich je aj ná­vrh Ing. Goča na úpravu zariadenia na výrobu granulovaného liadku C-33. Znížením strát, ktoré sa takto dosiahnu, umožní cechu splniť plánované úlohy. Celoštátna premiéra v UND Prešov (ČSTK) — Ukrajinské Ivanču sa v hlavných úlohách národné divadlo v Prešove uviedlo predstavili Tamara Šimková a Vlk­­v sobotu celoštátnu premiéru drá- tor Hajný. Bola to piata premié­my súčasného polského autora .. . ,,, Jerzy Zawiejskeho „Vysoká stena“. ra, UND, v te)l° sežône. Ukrajm-Hra je príbehom ľudí, ktorých po- skí umeIci 1« naštudovali pri pri­značila vojna a zanechala trvalé lcäSitosti Medzinárodného dňa dl­­stopy v ich živote* V ježil Ivana vadia.

Next