Hlas Dopravy, 1941 (XXI/1-24)
1941-01-01 / nr. 1
I N V. C - 3 7 38 Úradný časopis slovenských dopravných zamestnancov Ročník XXI. Bratislava, dňa 1. januára 1941 Číslo 1. Stefan Suroviak: V novom roku vďaka Ti... V novom roku vďaka Ti, Všemohúci Boh a dobrotivý otec nebeský, za vietko, £0 si nám doprial v uplynulom roku. Y Tebe máme vietko to najdrahšie na svete. Si naším stvoriteľom, otcom, učiteľom a anjelom strážcom. Sme pokolením, ktoré vo svojom živote prežilo najviac utrpenia a prevratov. Rok 1939 znamenal pre nás žalár a po žalári i radosť. Boli sme pozatváraní ako tí obyčajní zbojníci, ale potom oslavovaní ako úprimní bojovníci za šťastné a slobodné Slovensko. Radosti sme sa dožili 14. marca 1939, keď výše tisícročné poddanstvo sme zatratili a stali sme sa občanmi samostatnej Slovenskej republiky. My, odboroví pracovníci, sme nezaháľali. Rukávy sme vysúkali a pracovali bez ohľadu na úradné hodiny. Organizácia bola vždy pohotová a pri nej pohotový bol i náš rezort Ministerstva dopravy. V roku 1940, ruka v ruke pracujúc, bola zlepšená mzda, zrušená platová srážka a zavedený rodinný prídavok a konečne máme nádej, že bude upravená i platová otázka aspoň zamestnancov nižších kategórií, ale i úradníkov tých, ktorí by radšej boli v súkromnom zamestnaní pre ich nízke platy. Vykonalo sa za našich bratov, koľko len naše sily stažily. Ale pri každej požiadavke kladieme i otázku povinnosti. Časy prestaly, keď sme pred sebou mali len práva. Dnes sme všetci i majiteľmi našej republiky a ako takí máme i povinnosti ako oproti nášmu majetku. Shromaždení v minulom roka tme mali niekoľko desiatok. Založili sme fond Dr. Jozefa Tisu, teda fond na podporovanie sociálne slabých. Som presvedčený, že iné organizácie podobný fond nemajú. Podpory dávame pri narodení dieťaťa, pri zomretí člena, na ženbu, hradíme škody, zapríčinené v službe, poskytujeme súdne útraty, vypomáhame v núdzi, posielame deti do ozdravovní atď., teda sociálna práca v organizácii je na prvom mieste a nie ako si to myslia niektorí páni, ktorí ani poňatia nemajú o organizačnej práci. V roku 1940 naše pracovné zamestnanecké sily organizovaly, pracovaly statočne a nezištne, a preto si zaslúžia tú najväčšiu vďaku. Hlavne za vykonanú prácu srdečne ďakujeme nášmu rezortnému pánu ministiovi Stanovi a jeho úradníkom a všetkým činovníkom sborov a dôverníkom. Keď sme na prahu roku 1941, v ktorom i náš organizačný život sa zmení, žiadam všetkých našich milých pracovníkov o usilovnosť a väčšiu úprimnosť najmä od tých, ktorým sa najviac vykonalo. Milé sestry a bratia! Začiatkom tohto roku jediným mojím želaním je, aby vás a vaše rodinky všemohúci Boh udržoval v dobrom zdraví a v rodinnej spokojností. Milí moji krvní Slováci, Boh vás žehnaj v tomto novom roku! SITUAČNÉ (X) Otázkou vianočných remunerácíí sme sa zapodievali v našom „Hlase dopravy” ešte z i. decembra t. r. Uviedli sme stanovisko našej organizácie podľa usnesenia ústredného výboru dôverníkov SSDZ z 26. novembra i94°- Organizácia žiadala remuneráciu pre železničiarov vo výške o% ich hrubého mesačného platu i s príplatkami, "áto požiadavka bola odôvodnená, lebo platy žeíničiarov ostaly nezmenené i napriek zmeneným ■•ovým pomerom. íolo by pripadlo na výpomocného smluv. robotia Ks so.—, na stáleho smluv. robotníka, pomocho zamestnanca a zriadenca po Ks 100.—, na dúradníka Ks no.—, gážistu Ks 200.— a úradlov od 200.—— do 600.— Ks. Keď sa organizácia tomto úmysle dozvedela, 10. dec. podala na predhu’ctvo vlády písomný rozklad, v ktorom provala proti tomuto nesociálnemu rozdeleniu viaých odmien a žiadala, aby sa radšej upustilo výplaty takýchto odmien, ak by sa na veci ne- 3 už nič meniť. Predsedníctvo vlády svojou jovetfou zo 16. decembra t. r„ číslo 14.735-4®' n oznámilo, že otázka vianočných remunerácií tnych zamestnancov bola upravená jednotne podľa rozhodnutia vlády. Pri tej príležitosti nám tiež oznámili, že otázku vianočných remunerácií pre robotníkov upravia si rezortné ministerstvá so súhlasom ministerstva financií. Takto došlo potom k výplate jednotných vianočných odmien pre všetkých železničiarov v sume Ks 225.—, ktorá sa zvýšila na každé zamestnancovo dieťa, na ktoré prislúcha výchovné, o Ks y o*—, Vítame toto rozhodnutie vlády ako prvý revolučný čin do spôsobu, akým sa dosiaľ vianočné odmeny vyplácaly. Odpovedá to sociálnei spravodli,,1 „ .... SO1..Í..1Zmti. ^eď> 2; sfr bol» splnená naša požiadavka, ale aspoň to. čo sa dať mohlo, rozdelilo sa spravodlivé. Veľmi ľutuieme. že výplata vianočných odmien smluvným robotníkom sa pred vianočnými sviatkami neuskutočnila. Rezort železničný vyplatil vianočné odmeny jednotne pre všetkých štátnych zamestnancov len tým smluvným zamestnancom a robotníkom, ktorí konajú službu na systemizovaných miestach. Pre ostatných smhrvnvch robotníkov má byť záväzná vyhláška Ústredného úradu práce zo 16. decembra 1940, číslo 26y, podľa ktorej bv mali dostať po Ks 100.— až 150.— a na každé dieťa do 14. roku po Ks yo.—. Podľa informácie, ktorú sme v tejto veci dostali od finančného odboru Ministerstva dopravy, hľadá sa vraj úhrada na výplatu vianočných odmien pre ostatných smluvných robotníkov. Q by nebolo správnejšie a pravodlivejšie nájdenú úhradu na mimoriadne odmeny tým, ktorí už riadnu vianočnú dostali, použiť na výplatu vianočných odmien smluvných robotníkov a na výplatu mimoriadnej odmeny hľadať úhradu? Táto otázka nech sa nevykladá mylne, ako by sme závideli alebo nedopriali mimoriadnu odmenu úradníkom centrálneho úradu. To veru nie, ba naopak, z plného srdca im toho prajeme, lebo vieme, že si toho zasluhujú. Ale mohli by počkať a uspokojiť sa niekoľko dní s riadnou vianočnou odmenou, aby i smluvní robotníci mohli svoje odmeny dostať ešte pred vianočnými sviatkami. Takéto konanie protiví sa aj intenciám usnesenia vlády a vyhláške Ústredného úradu práce. Snem sa osvedčil za zvýšenie platov štátnych zamestnancov. Na 1. januára 1941 bola avizovaná nová úprava platov štátnych a verejných zamestnancov. Pri predsedníctve vlády bola na vypracovanie návrhu ešte roku 1939 ustavená zvláštna komisia. Vláda samotná mala najväčšiu snahu, aby aj v platoch štátnych a verejných zamestnancov nastala po predošlých režimoch náprava. Bolo len otázkou, ako sa má táto náprava urobiť; či novelizáciou doterajších platových zákonov, alebo či sa má na doterajších skúsenostiach vybudovať celkom nový platový regulatív. Všeobecná snaha bola vybudovať tu aj s tejto stránky voľačo nové, primerané našim pomerom a duchu času. Ale medzitým prišla vojna s Poľskom, vojna s Anglickom a s Francúzskom. Vojna takých rozmerov, vojna, z ktorej sa rozvinul boj o bytie a nebytie dvoch svetov, vytvára aj nové hospodárske a sociálne pomery, a to nielen v bojujúcich štátoch, ale priamo na celej zemeguli. Je. teda celkom prirodzené, že hospodárske a sociálne následky tejto vojny pociťujeme aj v našom štáte. Zamestnanci pociťujú tieto následky vo zvýšených cenách životných potrieb a pri nezmenených svojich platových pomeroch. V okolitých štátoch pociťujú následky tejto vojny ešte vo väčšej miere. Obetí, ktoré tu prinášajú štátni a vereJUí zamestnanci, dobre si je vedomá aj naša vláda. Teraz ide o to, aby tieto obete, keď už nemôžu byť odstránené, boly aspoň zmiernené. Ako s» to má robiť? Definitívna platová úprava môže sa budovať len na pevných cenách životných potrieb. Tento predpoklad teraz chýba. Preto s definitívnou platovou úpravou sa asi musí počkať na povojnové časy. Do toho času budeme musieť vystačiť s primeraným drahotným prídavkom, s ktorého zavedením by vláda už vôbec nemala otáľať. Tieto skutočnosti mal na zreteli aj snem, keď pri odhlasovaní štátneho rozpočtu na tento rok 20. decembra 1940 jednohlasne prijal rezolúciu tohto znenia: „Vláda sa žiada, aby s urýchlením pripravila osnovu zákona o úprave platov štátnych zamestnancov i penzistov. Úprava nech vychádza zo skutočnosti, že ceny životných potrieb stúply v tak citcľnei nrere, že platy štátnvch zamestnancov v nainižších platových stupniciach a služobných kategóriách — už sotva postačujú na krytie výdavkov i skromnej životnej úrovne. Pri tejto príležitosti je žiadúce uskutočniť i korektúru platov v duchu Ústavy podporovaním rodiny, ako základu štátu. V tomto smere musí byť štát, ako zamestnávateľ, vzorom a nríkladom až do kra«nej hranice, ktorú dovoľujú finančné možnosti štátu. Napokon pri novej úprave platov treba brať primeraný ohľad na tie zamestnanecké kategórie, ktorým právny poriadok odníma možnosť bočného zárobku, ako sú napríklad Sudcovia, zamestnanci Najvyššieho účtovného kontrolného úradu a pod. Je spravodlivé, aby platová úprava týmto zamestnancom aspoň čiastočne nahradila obeť, žiadanú od n;ch tým, že sa im nijaký bočný zárobok nedovoľuje.’’ Za reformu verejnej správy. Snem jednočasne odhlasoval aj rezolúciu tohto znenia: „Vláda sa žiada, aby v záu’me umožnenia bezpečnej rozpočtovej rovnováhy čo naiskoršie podala návrh na prenikavú reformu celej štátnej správy. Reforma nech predovšetkým utvorí vecné predpoklady pre hospodárnejšie a rýchlejšie úradovanie v najširšom slova smysle a zároveň nech celý štátny aparát zjednoduší tak, aby sa čo najviac síl uvoľnilo pre produktívny hospodársky život. Najmä nech sú príbuzné úlohy sverené, nakoľko len možno, jedinému orgánu štátnej správy. Mnohosť úradov s príbuznou funkciou je neracionálne bremeno i v štátoch hospodársky silne fundovaných a zbytočným zaťažením štátneho rozpočtu.” K obsahu tejto rezolúcie sa vrátime v budúcich číslach nášho časopisu. Teraz by sme chceli len zdôrazniť, že t tou reformou to pôide ťažko, keďže sa ešte vytváram nové úrady, ktorými sa celá verejná správa ďalei komnlikuie, už aj tak dosť skomplikovaná zavedením župného zriadenia. Takto aj ďalej sorává našich železníc zostane vo svojom zjednodušení vzorom ostatnej štátnej správe. za urýchlenú investičnú činnosť prijal snem tiež rezolúciu, ktorej obsah tu prinášame: „Vláda sa žiada urobiť všetky opatrenia, aby potrebné investičné práce, ktoré sú pojaté do investičného rozpočtu na rok 1941, boly včas začaté. • Doteraíšie skúsenosti ukazujú, že treba vypnú! všetky sily, aby sa sumv, ktoré rozpočet venuje na investície, dostaly do hospodárskeho života skutočne a včas. V prvom rade sú vítané investície všade tam, kde sa tvm výdatne podporí možnosť zárobku chudobných kra'ov, a v druhom rade i tam, kde investície prispejú k rozkrúteniu kolies priemyslu. Vláda nech zakročí všade, kde by bolo dosť porozumenia pre potreba rýchlej činnosti úradov, nakoľko od takejto činnosti závisí možnosť investícii, a to nielen štátnych a verejných, ale aj súkromných.” Svetová ríša pred zánikom Veľká ílťiíáiiía uoia úajväcooa uiucuusiuti na svete Veľká Británia pred touto vojnou bola rozlohou a politickým vplyvom najväčšou mocnosťou na svete a bola ňou aj s hospodárskej stránky. Pokiaľ jej tento epiteton ešte dnes prislúcha, nedá sa povedať. Podľa doterajších vojnových výsledkov by sa mohlo usudzovať, že jej už nepatrí. Pôvod Angličanov. Predkovia dnešných Angličanov sú Anglosasi, ktorí vznikli vo štvrtom storočí po Kristu splynutím Angličanov, Sasov a Jutov s germánskymi kmeňmi. Germánske kmene v piatom storočí po Kristu vysťahovaly sa do Anglicka. Ich krajinu roku 1066 dobyli Normáni, ktorí potom splynuli s Anglosasmi. Pôvodní obyvatelia Anglicka boli príbuzní Eskimákov. V niektorých krajoch Anglicka ešte i teraz nájdu sa rasové znaky eskimácke. Neskôr sa ešte na anglické ostrovy prisťa- j hovali Iberi, potom Kelti, ktorí tiež dali krajine meno Británia. Na ostrovoch žijú Walesi, Škóti, ktorí mali svoje kráľovstvo, a Íri. Walesi i Škóti prejavujú túžbu odpútať sa od Angličanov. Bo] Írov o slobodu je známy. Židov je v Anglicku veľa a najmä po veľkom prisťahovalectve v posledných rokoch sa ich počet zväčšil. Veľkosť Veľkej Británie. Sama Veľká Británia na ostrovoch i so Severným Írskom meria 250.000 km2 a má 45 miliónov obyvateľstva. Teda rozlohou i obyvateľstvom je o polovicu menšia ako Nemecko. Nemecko je chudobné, hoci Veľkej Británii patrilo mnoho miliónov km cudzej pôdy a mnoho iného obyvateľstva. Veľká Británia so všetkými kolóniami, mandátmi, domíniami mala rozlohu 55 miliónov štvorcových km s 500 miliónmi obyvateľstva. Z toho pripadá na Európu 321 tisíc km2, 8 miliónov na Afriku, 0,350.000 km2 na Indiu, 10.265 km2 na Kanadu a obe americké pevniny a 8 miliónov na Austráliu, Nový Zéland a južné polárne územia. V Anglicku je dovedna 56 miest s viac ako loo.ooc obyvateľmi. Londýn sám má 8,200.000 obyvateľov, po ňom nasledujú Birmingham, Glasgow, ktoré majú po 1,100.000 obyvateľov atď. Malé postrehy z veľkého dňa Vo zvláštnom vlaku, ktorý viezol hostí do Banskej Bystrice na otváranie novej trate, holo živo. V oddieloch vozňov sa žive debatovalo, ved prítomwí boli význační a vedúci mužovia zo všetkých temer odborov hospodárskeho, priemyselného a peňažného sveta. Len v jednom oddelení sa celú cestu usilovne precovalo. Duša celého diela, prednosta ÚSS, Ing. Pavlik, usilovne doplňoval sóznám tými, ktorí pozvánky nedostali, ale predsa prišli, a vytieral tých, čo sa ospravedlnili. Vél kú starost mal o to, ako hostí na slávnostnom obede v Bystrici umiestiť. Prihlásilo sa ich viac ako 300, ale miest bolo iba asi 390. Ešte aj večer v Bystrici sedel v kútiku reštaurácie a písal, radil, konferovdl. * Vo vlaku rozdávali pamätný spis o novej trati. Je to obsažná kniha, ktorá na 82 stranách slovom i obrázkom vyčerpáva všetky zaujímavosti trate. Poučenie v nej nájde odborník i neodborník. Len ľutovať prichodí, že aspoň tie najdôležitejšie state nie sú v nej aj po nemecky. Némeckých hostí bolo veľa a iste by sa tomu boli potešili. m V Bystrici bolo troška zmätku s nocľahmi. Čudné, že v tomto ohľade (ubytovaní cudzích návštevníkov) už tak rutinovam Bystričania nechali dôjsť k tomuto — hoci i mdlému neporiadku. Nocľahov bolo potom dosť. A dosť bolo miest aj na druhý deň pri slávnostnom obede, lebo poniektorí s pozvaných neprišli. * Pri slávnosti otvárania trate, ktorá bola v sieni Národného domu, mali sme možnosť posúdiť dvoch skvelých rečníkov, a to i čo do obsahu i čo do prednenesu reči. Prvý hovoril min. Stano.T ak lahodne akosi, jemne a pritom žive zor ujímavo. Jeho prednáška bola plná číslic a technických údajov a predsa každá veta bola v nej zaujímavá. Hovoril neobyčajne — pri takýchto príležitostiach — jasne a vecne. Potom hovoril pán prezident Republiky. Ten sa zaoberal príčinou dnešnej slávnosti už svojím spôsobom ideológa, filozofa — mudrca. Hovoril, nečítal reč. Hovoril zo srdca. Hlboké myšlienky ukladal jednu k druhej ako kvádry žuly. Hovoril o význame práce pre nás všetkých. Vôbec sa tu mnoho hovorilo o práci a o práve na prácu nie ako na niečo ponižujúceho, ale naopak, ako o práve na čosi, čo človeka eošľachtuje, povznáša a robí človekom. Ked pán prezident vo svojej reči povedal, že slovenský štát si je vedomý, že väčší je záujem o spokojnosť obyvateľstva a prirodzené právo na prácu, ako všetky kapitalisticko-liberalistické systémy a papierové náuky o obehu peňazí, prvý začal tlieskať minister Mach. I týmto demonštroval líniu, na ktorej stojí celá jeho práca — línia socializmu, spravodlivosti pre drobný pracujúci ľud. « Ináč sme postrádali, že prítomný zástupca ministerského predsedu, Mach, nemal prejav. Oslavovalo sa dielo robotníkov, môžeme povedať, jeho robotníkov. Ale vzhľadom na vzácneho hosťa bol program tak určený, že odznely len tie najpotrebnejšie reči. o Bralom, icb rodinám a milým priaznivccm z úprimného srdca prajeme šľasllivý a blažený rok 1941! o