Hlas Dopravy, 1943 (XXIII/1-20)
1943-01-01 / nr. 1
I MM o i 3 7^0 Úradný časopis slovenských dopravných zamestnancov Ročník XXIII. Bratislava, dňa 1. januára 1943 Číslo 1. Poslanec št Snrovlak, predseda SSVZ: Do nového roku! V ostatný deň roka učme sa krátkosť svojich dni poznávať; rozväzujme o vykonanej práci; neupútajme svoje srdce na veci, ktoré sa tak chytro pominú, ale prosme Všemohúceho, aby nám v tomto novom roku dal zdravia a sily na vykonávanie prác, ktoré sú pre slovenský národ trvalé a pred Bohom večné. Začíname nový rok v mene božom, aby diabol nemal radosti. Sú ľudia, ktorí si myslia, ie tento svet majú vyárendovaný, zariaďujú sa v svojom živote tak, ako by na neho božia ruka nesiahala. Málokto si uvedomí, ie tie dni sú malé a život krátky. Nechcú veriť, ie život človeka visi na nitke, ako závisí mucha od gazdinej. Človeka božia ruka neminie a muchu zabije gazdiná, keď jej okno špiní. Teda dnes sme tu a zajtra môžeme byť pred večným sudcom. Keď je život tak krátky, spájajme to, čo nás blíži a zatracujme vietko, čo nás delí a čo pochádza od nepriateľov slovenskosti a kresťanstva! Minulý rok Sdruženie štátnych a verejných zamestnancov vykonalo kus práce. Podfa zákona č. 297/1940 robily sa prípravné práce, ktoré boly shrnuté do zákona č. 70/1942. Teda zo záujmových organizácií utvorila sa „Slovenská pracujúca pospolitosť". V tejto SPP je i naše SSVZ, ktoré v minulom roku podalo hodne iniciatívnych návrhov predsedníctvu vlády, na základe ktorých Snem vydal zákony, týkajúce sa personálnych opatrení štátneho a verejného zamestnanectva. Ako som spomenul I na zakladajúcich zhromaždeniach SŠVZ, Sdruženie nebude bubnová*, čo robí v prospech »am«»*»r»fojtva a štátu, ale po dosiahnutí cieľa povie, kde bola iniciatíva. Pri všetkých menších prácach musíme mať na zreteli, že SSVZ je nielen organizáciou zamestnanectva, ale je i zástupcom zamestnávateľa, lebo my, zamestnanci, sme súčasne i zamestnávateľmi ako majitelia štátu, takže našou povinnosťou je hájiť záujmy zamestnanectva, ale tak isto i štátu. Veď i organizačný štatút v odseku (4) § 2 hovorí: „Sdruženie má zabezpečiť spoluprácu svojich složiek, organizovaných v odboroch, má sa snažiť docieliť vzájomnú dôveru medzi štátnou, pofažne verejnou správou a jej zamestnancami, u štátne], poťažne verejnej správy porozumenie pre oprávnené požiadavky zamestnanectva a u zamestnancov porozumenie pre záujmy štáb ne], poťažne verejnej správy." Teda vzájomná spolupráca úradov a SSVZ. V úvode som spomenul: „neupútajme naše srdce na veci, ktoré sa tak chytro pominú...", a to preto, aby sa členovia SSVZ a funkcionári, ako i zamestnanci pri svojich prácach nedržali len dneška a čo ma do zajtrajška, aie uvoľnime svoje srdce na veci, ktoré sú trvalými základmi nielen pre nás, ale i pre budúcu generáciu slovenského národa a za ktoré spokojným svedomím budeme môcť zodpovedať I pred samým Všemohúcim. Všetkým spolupracovníkom za vykonanú prácu v minulom roku úprimne ďakujem a prosim o ďalšiu činnosť, ktorú nám ukladá zákon č. 70/42 e Slovenskej pracujúcej pospolitosti a Strana. Šťastlivý nový rok z úprimného slovenského srdca želám všetkým štátnym a verejným zamestnancom s modlitbou: Č - Ježišu! Ak budeme žiť. Tebe chceme žiť, ak umrieme. Tebe chceme umrieť. Tebe sa oddávame teraz a na veky. Tvojimi sme vždy a na veky! V Šťastlivý nový rvk 1943 blahoželá všetkým členom SŠVZ poslanec, predseda SŠVZ Štefan Suroviak a súčasne ďakuje za blahoželania k novému roku, ktorých sa mu dostalo od bratského členstva SŠVZ. Minister Stano poslancovi Suroviakovi Z príležitosti menovania ministra Júlia Stanu za podpredsedu HSĽS blahoželal mu poslanec, predseda SŠVZ Štefan Suroviak. Minister Stano poslal za blahoželanie list tohto znenia: Za milú spomienku k môjmu menovaniu za podpredsedu HSĽS ráč prijať moje najsrdeenejšie poďakovanie, ku ktorému pripojujem želanie pokojných Vianoc a šťastného nového roku 1943, Podpísaný minister Julios Stano v. r. y tóbka ako motív dube človeka —do— Neodškriepiteľným pokladom ľudského pokolenie je láska. Ona sa stáva spojivom všetkých mysliteľných kontrastov duševných už či jednotlivcov alebo kolektíva. Lež pod slovom láska rozumie sa taká duševná obsažnosť, ktorá sa nedá týmto jediným definovaním vyčerpať. Preto sa často mnohí v sebe spytujú, čo je to za pocit, ktorý sa usalaší v ich duši s prípadu na prípad: milujú, či zbožňujú? A tu sme pri prvom rozlišovaní lásky. Tieto dva pojmy sú si obsahové tak blízko, že si ich osve ani predstaviť nevieme. Oboje je abstraktné. Prvé potiaľ, pokiaľ jestvuje tá najkrajnejšia hranica pojmu, ktorý predstavuje to slovo, druhé potiaľ, pokiaľ prirodzenosť nekáže konať opak. No poznáme aj tretie slovo, ktoré sa významom len málo líši od predošlých dvoch, a tó je priateľstvo. A veru to opravdivé priateľstvo — láska priateľská — môže sa povahou a podstatou pojmu rovnať každej inej láske. Je nenáročná, pri svojich činoch neuvažuje, nepočíta. Neroztrhne ju ani nezoslabí vzdialenosť časová ani priestorová. Je to pravé priateľstvo. Priateľstvo voči kamarátovi, k bližnému, k dobrodincovi. Voči bratovi, sestre, roUL-uiá;' i o nifc ’Jť piiateistvo. Je to láska, ktorá nás ťahá k svojim najbližším, špeciálna láska, láska istého druhu- Ozaj, temer zbožňujeme svojich rodičov. A hľa, aký rozdiel je medzi takouto láskou a zbožňovaním? Skoro nijaký. Tu sa obidva pojmy temer stretajú, aj keď nie celkom. Zbožňujem všetko, čo milujem? Nie. Iba rodičov, iba matka po Bohu si zaslúži, aby sme ju mohli obdariť hĺbkou významu oboch slov. A môžem milovať to, čo nezbožňujem? Zaiste. Veď láska má toľko odtieňov rozličných farieb, i krikľavých. Voči tomu, koho zbožňujeme, musíme prechovávať ten najčistejší, najvznešenejší cit, akého je človek schopný. A m’lovať sa dá konečne aj smyselne. Pri takej láske tohto citu zaiste nemáme, teda v tomto prípade treba lásku pokladať za menejcennú. Priateľstvo sa dá chápať i materialisticky, ba dosť často sa i tak chápe. Zbožňovanie vyžaduje ten najvznešenejší, božsky najčistejší cit. A čo je láska? Kompromis oboch. Čo je ideálne a mravne lepšie? Zbožňovanie. Čo je osožnejšie a cieľavedomejšie? Vypestovať čistú, neskazenú lásku na ideálnom a mravnom dobre. Lež koľkokrát sa človeku vidí, že lepšie je nepoznať ideále, lebo daromné zaťažujú myseľ človeka, že sa lepšie žije, keď ich zameníme za bezočivú, nefalšovanú skutočnosť. Je i nie je to tak. Trocha toho idealizmu nezaškodí, len ho treba užívať v miernych dávkach. Neuškodí ani toľko ako mierne požitie nikotínu. Ľudia sami nevedia, komu majú ďakovať za to, že sa im dala možndsť poznať ten svet idealizmu, zvyknúť si na jeho umiernené -zákony, ktoré sú tík hu- ' mánne, že sá proti, nim nemusí nik prehrešiť, myslím, kto ich v pravom '.njy.slk slova chápe- Ťentd ľsvet nepozná nená2- visť,. nemá poznať zlobu a nečisté zákulisie; je otvorený pre priamosť, úprimnosť, nanajvýš pre kompromis. Musí to byť každému trocha divné, že všetky cesty tohto poznania vedú k uspokojeniu, a preto — ani sa nesnažiac skúmať príčinu — je spokojný a šťastný vo svojom vnútri. Kto tento svet pochopí, nevie sa hnevať; kto sa proti nemu previní, nie je V ; rl r ' i ' I n .'A.. íthy .-ik si niekto v tomto ohľade sľubuje od života viac, je náročný; ale ak spomenuté pokladá za maličkosť, jeho náročnosť nepozná hraníc. Kto o všetkom materiálne smýšľa, nie je človekom, zrodeným pre tento svet, i keby vari našiel kvapku citu a času preň. Preto je žiadúce spýtať sa, čo povie na to srdce, a keď rozum neodporuje, oddať sa mu celkom, bez všetkých postranných úmyslov. Shoda v takomto svete pôsobí účinnejšie ako lieky ľudí-materialistov, lebo tie vyliečia organizmus, no nie dušu i s jej nárokmi, ktoré zodpovedajú duševnému niveau ľudí, holdujúcich takémuto svetu. Odkiaľ prýšti spokojnosť takých ľudí? Odkiaľ tá ich zidealizovaná predstava o skutočnosti? Z toho, že rozpoznajú ideále od skutočnosti aAledujú ideálnu skutočnosť. Vždy sa usilujú svoj svet podobným doplňovať a to je najúčinnejším prostriedkom pre zotrvanie v ňom. Kalendár HSLS na role Í943 Ako každoročne vydáva Hlinková slovenská ľudová strana kalendár, tak aj tento rok vydala vkusný kalendár, ktorý svo jimi pozoruhodnými a zaujímavými člán kami, riportmi z bojov našich vojakov na východnom fronte, riportmi z našich miest a dedín atď. upúta slovenských čitateľov, ktorí istotne s veľkou obľubou siahnu za kalendárom Úvodnou básňou prispel Severin G. Zrubec „Domov”. Poslanec Dr. A. Kočiš píše o Strane a Slovenskej pracujúcej pospolitosti medziiným toto: „V politickom živote bývalej republiky Hlinková slovenská ľudová strana mala celkom osobitné postavenie. Na rozdiel od ostatných politických strán, ktoré si braly do ochrany len určité vrstvy národa alebo určité jeho záujmy a ostatných si vôbec nevšímaly. Hlinková slovenská ľudová strana nevymáhala výhody len pre roľníkov, len pre robotníkov alebo úradníkov, nikdy sa nebila len za záujmy remeselníkov, alebo obchodníkov, ale dôsledne šla za svojím nacionálnym programom, ktorý v sebe obsahoval celý slovenský národ a všetky jeho složky. Šéfredaktor SJováka Dr. J. Paučo píše o politických školách HSĽS. Predseda SSVZ a poslanec Štefan Suroviak píše o Sdružení štátnych a verejných zamestnancov medziiným toto: „Sdruženie v rámci Slovenskej pracujúcej pospolitosti má veľké poslanie a budúcnosť. Odbremeňuje Stranu a pracuje pre celok, a preto robme všetci podľa napísaného slova Vodcu a prezidenta Dr. Jozefa Tisu: „Napred..., ale vždy s rozumom a láskou k veci.” Ďalej článkami prispeli: Konštantín Ču len, Teodor Turček, Jozef Branecký, Tido J. Gašpar a. i. Básňami: S. G. Zrubec, Miro Procházka, Jozef Varinský, Svetoslav Veigl a i. Kalendár HSĽŠ sostavil Dr. J. Paučo, textovú časť Zredigoval Karol Lukáč, obálka a kresby od Ľuda Hečku a hlbokotlač Gregor Cút. Je potrebné, aby kalendár nechýbal ani v jednej slovenskej rodine. Tfíll Stefan Budinský: Po nových cestách Je síce po sviatkoch lásky a radosti, ale vo svojich príbytkoch ešte vždy cítime vonnú poéziu lesa, ktorú do nich vniesol večne krásny symbol Vianoc: malý, zelený stromček. V dušiach svojich prežívame ešte mystické čaro svätvečera, ktoré vie zatvrdnutému srdcu aspoň na chvíľku pripomenul vznešený príkaz lásky a spolupatričnosti. Rozsievali sme zrnká dobročinnosti, neodvrátili sme svoj zrak od biedy a nedostatku, zbadali sme prosebne vztiahnutú, zimou škrabnutú ruku úbožiakov, lebo laska Kristova obostrela srdcia riftse: Lež pomaly vyprchá. z duší naMch pafkiatka na vzneše'iué chvíli svätého večera, prichádzajú dôti, vlfflnené horúčkovitú m, (hqtiojn za dhyíľkrivými r&dostamt a probleniaiiokými- výhodámi svetskými, e nlúpčni o v?äeny duševný pokoj 'vrhtfme sa zhova do- víru až príliš všedného života. SvitítoČúď nálada, pominie a v dušiach sa rozhostí bezohľadný egoizmus a nenásytný materializmus. Zdá sa, ako by vznešený príkaz „miluj bližného svojho..tým viac strácal na svojej pôsobivosti, čím viac sa vzďaľujeme od sviatku lásky, radosti a štedrosti. Vidíme len seba, svoje neskrátené iú.%by a ambície a. nedbáme na tých, čo osudom štvaní upierajú svoje, prosebné zraky k svojim štasťlivejším druhom. Čo po hlase krvi, čo po hlase svedomia?! Svet je predsa na to, aby sa v ňom uplatnili „silní a odvážni” jednotlivci, a život na to, aby jeho plody užívali ľudia, obdarení obdivuhodným a neukojiteľným apetítom. Denunciantstvo, líškanie, ohýbanie chrbtovej kosti, chamtivost, chorobné velikášstvo a .iné vzácne epitetá mravnej spusilosti a falošnej morálky sú neklamnou diagnózou týchto pomýlených indivíduí. Neprekáža im to a nepohne ich čiernym svedomím, že sa k vytúženému cieľu dostali alebo dostanú cez mŕtvoly svojich spoluobčanov. Právo silnejšieho, uplatňované u živočíchov, chceli by aplikoval i na ľudskú spoločnosť, spoliehajúc sa na svoju lest, chytráctvo a faloš. No neuvedomujú si, že sú v mizivej menšine a zdravá, neskazená pospolitosť vidí ich nečestnú hru a nimi v najvyššej miere opovrhuje. Uplatňujú sa len potiaľ, pokiaľ ich krikľavý hlas a, sebavedomé vystupovanie vedia na chvíľku omráčiť nezasvätených a dôverčivých ľudí. Lež ked nastáva čas činorodej a plodnej práce, tu bezmocne padajú a strácajú sa v hlbokej priepasti, ktorá sa nazýva opovrhnutím a zabudnutím. Veľká rodina železničiarska má tiež svojich — chvalabohu, veľmi málo — nepodarených a poblúdených synov. I tu sa nájdu jednotlivci, ktorí svojím nie vždy korektným vystupovaním, nesnášanlivostou, ba i zlomyseľnosťou a podozrivým, pochlebovaním vnášajú zmätok medzi statočných pracovníkov a poškvŕňujú čistý štít veXkého kolektíva železničiarov. Najčastejšie je to nežičlivosť, ba vari i závisť a nenávisť, ktorá oslepuje mrzké duše a dáva im do ruky nečestnú zbraň ohovárania a hezzákladného osočovania. Je to útok zákerný, od chrbta, a preto tým nebezpečnejší. Vykynožiť tieto divé výhonky na zdravom tele mohutnej modrej armády a zneškodniť týchto zbabelých záškodníkov je eminentným záujmom každého statočného člena železničiarskej pospolitosti. Faktom, a to radostným, je, že cit spolupatričnosti a úprimného kamarátstva je v tejto rp^^' vetvenej rodine natoľko zaJúSf W9J1 že výstrelky niekoľká*'nezba• jednotlivcov ' 1 a I to nezn*'